(Minghui.org) Keď som bol uväznený na 9. oddelení Väznice Beijiang, ktorá sa nachádza v provincii Guangdong, bol som osobne svedkom toho, ako dozorcovia a väzni týrali praktizujúcich Falun Gongu. Nižšie uvádzam časť z toho, čo som videl.
Hneď ako praktizujúci prídu do 9. oddelenia, zamknú ich na samotku. Nie je im dovolené rozprávať sa s ostatnými, chodiť okolo, rozhliadať sa alebo používať toaletu. Dozorcovia sa snažia vytvoriť pocit priateľskosti tým, že sa pýtajú praktizujúcich, ako sa majú a čo robia, aby im porozumeli. Posledné slovo má kapitán. V cele je 12 ľudí, pričom 6 väzňov zaberá hornú poschodovú posteľ, aby mohli dohliadať na praktizujúcich, ktorí spia na dolnej poschodovej posteli. Boli vyškolení dozorcami a vedia, čo dozorcovia chcú. Sú zodpovední za monitorovanie praktizujúcich a praktizujúci potrebujú ich súhlas, aby mohli jesť, piť, použiť toaletu alebo spať.
Praktizujúci na 9. oddelení nemusia vykonávať nútené práce. Zameriavajú sa tam najmä na vymývanie mozgov praktizujúcich a veriacich ľudí. Každý musí denne študovať, čítať a písať komunistickú propagandu. Na začiatku sa s nimi inštruktori rozprávajú pekne, ale ak sa odmietnu transformovať, zmenia svoj prístup. Zmeny závisia od dĺžky trestu. Tí, ktorí majú krátke tresty, zažívajú najrýchlejšie zmeny.
Umiestnenie ľudí na „samotku“ je metódou mučenia, ktorá sa používa hlavne na praktizujúcich Falun Gongu, ktorí sa odmietnu transformovať. Nútia ich sedieť na malých stolíkoch po celý deň so vzpriameným chrbtom a rukami položenými na kolenách. Jeden až traja väzni sú zodpovední za ich sledovanie. Ak niekto ohne chrbát, väzni do neho štuchnú prstom. Keď sú mimo dohľadu bezpečnostných kamier (CCTV), väzni používajú na bodanie praktizujúcich aj hrot pera. Robia to preto, aby sa pokúsili praktizujúcich vyprovokovať a prinútiť ich reagovať. Ak tak urobia, dozorcovia to použijú ako zámienku na ich mučenie.
„Zvieracia kazajka“ je mučiaca metóda, ktorá obmedzuje ruky a nohy osoby a telo je tlačené do 90-stupňového uhla. Osoba je nútená nosiť ju jeden až tri mesiace, v závislosti od jej „výkonu“. Musí ju nosiť pri jedení, pití, používaní toalety aj počas spánku. Teplota v lete môže vystúpiť až na 38 stupňov Celzia a väzenie umožňuje praktizujúcim osprchovať sa len v závislosti od ich výkonu alebo od toho, ako veľmi zapáchajú. Praktizujúci dostanú len pol vedra vody, aby sa mohli osprchovať a vyprať si oblečenie, a potom sú nútení opäť si obliecť kazajku. Je to luxus, keď sa môžu sprchovať raz za každých 10 dní alebo dva týždne.
Počas nosenia kazajky sú praktizujúci naďalej ponižovaní a bití všetkými väzňami. Týchto väzňov každý deň pozorne sledujú dozorcovia.
Praktizujúci sú tiež nútení každý deň v drepe študovať propagandu ČKS proti Falun Gongu. Musia písať správy o myšlienkach, čo je taktika, ktorú dozorcovia používajú v snahe prinútiť praktizujúcich, aby sa zriekli svojej viery. Ak praktizujúci nesúhlasia s informáciami v materiáloch, dozorcovia a väzni ich mučia a nedovolia im normálne spať, najesť sa alebo ísť na toaletu. Väčšina praktizujúcich je takto mučená a len málokto to vydrží.
Osobne som bol svedkom toho, ako dozorcovia dávali väzňom návrhy, ako mučiť praktizujúceho Falun Gongu, pána Li Qiaosong. Keď sa odmietol transformovať, začali ho mučiť a ponižovať. Nedávali mu dostatok vody na pitie, ani dostatok jedla. Skracovali mu čas na spánok a sprchovanie. Počas letných horúčav ho prikrývali hrubou dekou a nútili ho pozerať videá, ktoré očierňovali Falun Gong. Bol tiež nútený študovať učenie iných náboženstiev. Keď pán Li s niečím nesúhlasil, alebo niečo spochybňoval, bol slovne urážaný, alebo nútený čupieť.
Použili akúkoľvek zámienku, aby mu odopreli použitie toalety. Ak inštruktori videli, že nechodí často na toaletu, nútili ho piť veľa vody. Keď odmietol čítať náboženské písma, niekoľko dní ho nútili, aby vždy ráno a popoludní urobil 1 000 drepov.
Dozorca Huo Linyin odopieral spánok pánovi Li, ďalším praktizujúcim a ľuďom s inými vierami, ktorí sa odmietli transformovať. Huo bol však obzvlášť prísny na pána Li a ostatných praktizujúcich Falun Dafa. Keď si ľahol, musel držať telo, ruky a nohy rovno a nesmel sa ani pohnúť. Ak sa pohol alebo sa uvoľnil, väzeň na nočnej službe ho zobudil a zakázal mu znova zaspať. Pán Li mohol spať len niekoľko minút. Toto mučenie mohlo trvať niekoľko mesiacov až pol roka. Bol taký vyčerpaný, že sotva dokázal otvoriť oči, a takto ho nútili študovať propagandu. Väzni často udierali kolenom do jeho chrbta, keď si drepol alebo sedel na malom stolíku. Dozorcovia nikdy nezastavili väzňov v týraní praktizujúcich.
Dozorca Ye mal na starosti pána Li. Prikázal väzňovi, aby mu nedával plnú porciu jedla. Stál som vedľa Ye a väzňa, keď som počul, ako väzeň hlási Ye: „Li v týchto dňoch veľa jedol a má energiu na rebéliu.“ Ye povedal: „Nenechaj ho teda toľko jesť.“ Väzeň odpovedal: „Rozumiem.“
Potom som videl, čo sa prihodilo počas obeda. 9. divízia umožnila každému väzňovi vybrať si porciu vegetariánskeho a nevegetariánskeho jedla, čím sa mohol dosýta najesť. Keď si pán Li vzal jedlo a čakal na pokyn, aby začal jesť, väzeň vzal jeho tanier a väčšinu jedla rozdal ostatným väzňom, pričom pre pána Li zostala len hŕstka jedla. Niekedy sa stávalo, že ráno nedostal na jedenie nič, alebo mu dali len trošku rezancov. Keď to pán Li povedal dozorcovi, ten mu odpovedal: „Jedlo je pre väzňov. Dáme ti jedlo, ak priznáš, že si zločinec.“ Pán Li si mlčky sadol a neprejavil žiaden strach. Neskôr som si všimol, že nedokázal stabilne chodiť.
Pána Li mučili hlavne traja väzni. Predtým ho rovnakou metódou hladovania mučil aj jeden z väzňov. Keď sa niekedy nesmel sprchovať viac ako 10 dní, ostatní väzni sarkasticky hovorili, že pán Li smrdí, pretože sa rozhodol nesprchovať.
Napriek tomu pán Li nikdy nepriznal, že sa v praktizovaní Falun Gongu mýlil. To bolo v auguste 2003.
Bol tam ešte jeden praktizujúci s priezviskom Li. Aj on bol nútený nosiť kazajku viac ako tri mesiace s pásom ohnutým o 90 stupňov. Stal sa vychudnutým a väzni ho museli ťahať. Veľmi trpel.
Osobne som videl a počul ako dozorca Wang Zhijie slovne napádal muža po päťdesiatke (nepraktizujúceho). Wang mu povedal, že nesmie jesť a ponižoval ho. Neskôr začal tento muž držať hladovku a bol násilne kŕmený. Bol mučený až na nepoznanie.
Na podnet dozorcov sa väzni pustili do mučenia praktizujúcich, ktorí sa odmietli transformovať. Medzi mučiace metódy patrilo nútenie praktizujúcich sedieť, stáť alebo čupieť v určitých polohách, prikrývanie vrstvami prikrývok v lete a spanie v jednej polohe. Tieto metódy nakoniec spôsobili vnútorné zranenia. Väzni tiež pľuli praktizujúcim do vody a jedla. Taktiež ich štípali do intímnych častí a fackovali ich. Niektorí väzni síce praktizujúcich otvorene nemučili, ale niektorí to robili, keď boli prítomní dozorcovia.
Toto som osobne videl počas pobytu na 9. oddelení Väznice Beijiang.
