(Minghui.org) Poznámka od vydavateľa: Pán Jiang Guobo, bývalý vládny úradník na okresnej úrovni, spomína na skúsenosti pred a po začatí praktizovania Falun Dafa a na to, ako sa zmenil zo skorumpovaného úradníka na čestného a poctivého človeka, ktorý si získal úctu svojich kolegov, nadriadených i dedinčanov, ktorým pomohol. Avšak potom, čo komunistický režim začal prenasledovať túto duchovnú prax, bol pán Jiang prepustený, zatknutý, väznený, odsúdený a brutálne mučený pre svoju vieru vo Falun Dafa.
Nepredstaviteľné mučenie
Odkedy komunistický režim v Číne spustil celonárodné prenasledovanie Falun Gongu v júli 1999, bol som 13-krát zatknutý, trikrát uväznený v tábore nútených prác a odsúdený na päť rokov väzenia pre svoju vieru v „pravdivosť-súcit-znášanlivosť“. Okrem toho, režim odo mňa vymohol 30 000 yuanov v hotovosti a cennostiach.
Keď som bol väznený v zadržiavacích centrách, v táboroch nútených prác a vo väzení, podrobili ma 77 rôznym druhom mučenia, vrátane dávania šokov elektrickými obuškami, pripútania k železnej stoličke, spútania na posteli smrti v polohe orla, priviazania k tigrej lavici a kŕmenia nasilu neznámymi liekmi a štipľavou vodou. Na pokraji smrti som sa nachádzal 39-krát.
Nepredstaviteľná krutosť a neznesiteľná bolesť, ktoré som zažil v istom zadržiavacom centre, mi zo života urobili peklo. Kŕmili ma nasilu prudkým jedom a ostrou štipľavou vodou, kvôli čomu som zvracal zelený hnis. Bol som pripútaný ku krížu v polohe orla počas 20 dní. Spoluväzeň v cele mi povedal, že nikto predtým nevydržal na kríži viac než dva dni bez žobrania o milosť. Keď ma zložili z kríža, nedokázal som stáť a musel som sa do svojej cely doplaziť.
Tri časti mojej chrbtice sa zlomili potom, ako som bol pripútaný k vodorovnému drevenému kvádru. Kvôli mučeniu som stratil zrak v pravom oku, z čoho som sa nezotavil po dlhý čas. Nemohol som močiť a musel som používať katéter, aby som si uľavil. Nemal som stolicu 26 dní po sebe. Po 20 dňoch som stratil viac než 40 kilogramov a počas mučenia som nespočetnekrát odpadol.
Nasleduje to, čo som prežil počas svojho posledného zatknutia v roku 2009 a následného zadržania a uväznenia.
Zatknutie
Je iróniou osudu, že len deň predtým, ako ma zatkli vo februári 2009, mi môj nadriadený povedal: „Pán Jiang, spolupráca s vami je jednou z vecí, na ktoré sa tento rok teším. Som veľmi rád, že ste v mojom tíme.“
Nasledujúce ráno som prišiel do práce okolo 7:50 ako zvyčajne. Keď som zamkol motorku k stojanom pred budovou úradu, objavila sa za mnou stredne veľká dodávka.
Počul som niekoho, ako volá moje meno, otočil som sa a uvidel som šiestich mladých mužov, ako ku mne kráčajú. Prvý z nich ma priškrtil, dvaja mi vykrútili ruky, ďalší dvaja ma držali za nohy a jeden ma chytil za pás. Zdvihli ma a hodili na tvár. Ruky som mal spútané za chrbtom a na hlavu mi nasadili čierne vrece. Hodili ma do auta, ktoré rýchlo odišlo.
Celý tento proces trval menej než minútu a pochopil som, že som znova zatknutý kvôli praktizovaniu Falun Dafa (tiež nazývaný Falun Gong).
Približne po 20 minútach sme prišli do nemocnice. Vytiahli ma z auta, odniesli dovnútra a hodili ma na zem. Niekto ma vzal za nohu a vliekol ma po nemocničnej podlahe na rôzne oddelenia na komplexné lekárske vyšetrenie. Po celý čas som mal spútané ruky a zakrytú hlavu.
Po približne pol hodinu ma znova ťahali za jednu nohu do auta. Keď sme vychádzali z nemocničnej budovy, hlava mi narazila na každý z piatich kamenných schodov. V hlave mi hučalo a cítil som závrat, akoby sa obloha točila. Bolo to hrozné.
Mladí muži sa však smiali, keď moja hlava rytmicky udierala o schody s hlasným „bum“. Vliekli ma viac než 25 metrov po štrkovej ceste na nádvorí. Opäť ma zdvihli a hodili do auta.
„Postaráme sa o to, aby si tentoraz zomrel“
„Čierne vrece mi konečne dali z hlavy dole, keď sme boli na strážnici v Okresnom zadržiavacom centre Changle. Rozpoznal som, že ma zatkli policajti z mesta Weifang a oddelenia Domácej bezpečnosti mestského obvodu Kuiwen. Jeden mi povedal: „Už dlho sme ťa chceli dostať, ale nepodarilo sa nám proti tebe nazhromaždiť dostatok dôkazov. Jeden z praktizujúcich Falun Gongu menom Cao zvalil tentoraz všetku vinu na teba a chlapče, si v problémoch až po uši. Veľmi dobre vieme, že si nespáchal žiaden zločin, no určite sa postaráme o to, aby si tentoraz zomrel.“
Okresné zadržiavacie centrum Changle sa nachádza mimo zraku verejnosti, takže polícia na mňa mohla použiť tie najkrutejšie mučiace metódy. V deň môjho príchodu ma pripútali na železnú stoličku a nedali mi žiadne jedlo ani pitie 33 hodín a ani mi nedovolili použiť toaletu.
Podľa pokynov z oddelenia domácej bezpečnosti mesta a mestského obvodu som bol ponechaný na železnej stoličke nasledujúcich šesť mesiacov. Policajti viedli zdĺhavé výsluchy, niekedy aj celú noc. Po celý čas som bol spútaný v sede a nemohol som si ľahnúť, aby som si oddýchol. Počas tých šiestich mesiacov som zniesol extrémny chlad a horúčavy. Opuchli mi nohy a veľmi ma boleli. Tiež mi veľmi búšilo srdce.
Ošpliechanie koncentrovaným dezinfekčným prostriedkom
V jeden deň mal službu policajt Sun a niečo sa ma hrubo opýtal. Keď som mu neodpovedal, vyskočil a zúrivo mi nadával. Úplne pohltený svojím hnevom schmatol Sun fľašu s dezinfekčným prostriedkom, ktorá ležala na parapetnej doske. Vysoko koncentrovanú chemikáliu nalial do plastového obalu veľkej termosky, prestrčil ho cez veľký otvor na drôtenom plote, ktorý nás oddeľoval a ošpliechal mi ňou celú hlavu a tvár.
Keďže som bol pripútaný o železnú stoličku, nemohol som sa tomu vyhnúť a ošpliechalo ma to. Sun nepoľavil – použil ten istý obal termosky na studenú vodu z dvora a ošpliechal ma ešte viac než desaťkrát.
Oblečenie som mal úplne premočené. Dezinfekčný prostriedok a voda mi stekali po tele, naplnili mi topánky a zaplavili podlahu. Bola zima a bolo veľmi chladno. Mrzol som a triasol som sa. Sun ma nechal pripútaného o stoličku.
Moje oblečenie, topánky a ponožky nakoniec vyschli. Moja koža, vlasy a pokožka na hlave boli spálené. Počas nasledujúcich šiestich mesiacov som stratil 70% vlasov a trpel som svrbením pokožky hlavy a nadmernými lupinami.
Pripútanie k „posteli smrti“ na tri týždne
„Posteľ smrti“ bola veľká drevená posteľ so štyrmi železnými kruhmi zabudovanými v jej štyroch rohoch. V strede postele bol otvor veľkosti umývadla, aby si človek mohol uľaviť. Tento otvor bol zvyčajne zakrytý drevenou doskou upevnenou kovovými kolíkmi. Keď ma však pripútali k posteli, kovové kolíky nahradili bambusovými paličkami, ktoré sa v priebehu dňa opotrebovali a zlomili. Zadok mi spadol do tejto diery a zasekol sa v nej.
Byť pripútaný k posteli smrti je podobné ako byť pripútaný ku krížu. Ruky a nohy som mal roztiahnuté a pripútané k štyrom kruhom v rohoch a nemohol som pohnúť nohami. Kovové kruhy sa mi zarezávali do členkov a spôsobovali krvácanie. Po chvíli mi stuhlo celé telo a bolesť bola neznesiteľná. Zaťal som zuby a počítal som minúty. Dlhodobá neschopnosť pohybovať nohami mi spôsobila stratu citlivosti na vonkajšej strane ľavého stehna, z čoho som sa zotavoval tri roky.
Keď som bol pripútaný k posteli smrti, bolo veľmi ťažké uľaviť si. Zadržiaval som to tak dlho, ako sa len dalo. Keď som to už viac nemohol vydržať, pustil som si do nohavíc a zašpinil som sa. Kvôli tomu, že som sa vždy snažil zadržať to, začal som trpieť inkontinenciou. Niekedy som nemohol močiť, aj keď som musel, kvôli čomu mi opuchlo brucho. Táto bolesť bola neopísateľná.
Pripútanie k železnej stoličke na celé mesiace
Najmenej päť zo šiestich mesiacov, počas ktorých ma vypočúvali, som bol vo vypočúvacej miestnosti pripútaný k železnej stoličke, s výnimkou pripútania k „posteli smrti“ na tri týždne, troch nocí na poschodovej posteli v mojej cele a podávania infúzie v nemocnici sedemkrát, zakaždým približne 10 hodín.
Keď som bol pripútaný k stoličke, trikrát snežilo a teplota vo vypočúvacej miestnosti často v noci klesla pod nulu. Policajti mi vzali moju teplú bundu a nechali ma len s dvoma tenkými nohavicami. Počas dňa som to dokázal vydržať, lenže počas chladných nočných hodín som mrzol a nekontrolovateľne som sa triasol. V strede marca dozorca otvoril okno nad dverami za mnou a nechal ho otvorené, takže tam bol neustály prievan, ktorý ma mrazil až do špiku kostí. Často som kvôli mrazivej zime stratil vedomie.
Komáre
Na železnej stoličke vo vypočúvacej miestnosti som strávil celé leto. Letné obdobie je neznesiteľne horúce a každý sa snaží vyhnúť sa komárom. Všetky cely v zadržiavacom centre majú dvere a okná so sieťkami, s výnimkou vypočúvacej miestnosti. Policajti, ktorí mali na starosti môj prípad, trávili veľa času na dvore, kde sa mohli prevetrať alebo sa zdržiavali na strážnici s dverami a oknami so sieťkou. Aj keď boli krátko vo vypočúvacej miestnosti, postriekali sa repelentom proti komárom. Dvere do miestnosti však nechali široko otvorené. Bol som pripútaný k železnej stoličke s rukami spútanými za chrbtom a po celý čas ma štípali komáre.
Ruky spútané za chrbtom
Začal som držať hladovku, aby som protestoval proti neľudskému zaobchádzaniu. Cez nos mi do žalúdka zaviedli hadičku na kŕmenie, ktorú mi pripevnili k hlave pomocou látky a pásky. Ruky mi spútali za chrbtom, čo dozorcovia odôvodňovali: „Vytiahol by si si trubičku, ak by sme ťa nespútali.“
24. júla mi spútali ruky za chrbtom. Keď som zaspal, o pár minút som sa prebudil kvôli bolesti. Postupne sa čas, za ktorý som sa zobudil kvôli bolesti, zvýšil z piatich minút na desať. Viac než päť mesiacov som mal spútané ruky za chrbtom a tiež som bol pripútaný k železnej stoličke. Nespal som viac než dve hodiny, až kým ma nepresunuli zo zadržiavacieho centra v roku 2010.
Po dlhšom čase spútania rúk za chrbtom sú ruky zvyčajne také stŕpnuté, že nimi človek nedokáže pohnúť, keď mu odrazu putá odstránia. Po týždni spútania človek nedokáže zdvihnúť ruky tri dni. Po desiatich dňoch človek nedokáže zdvihnúť ruky nad ramená päť dní.
Ja som mal ruky spútané za chrbtom päť mesiacov. Mnohí mi povedali, že mi ruky ostanú natrvalo postihnuté.
Vyhrážky a zastrašovanie
Počas dvoch mesiacov, od stredu mája do stredu júla 2009, mi viac než 40-krát povedali, že mestskí úradníci vydali smernice týkajúce sa môjho prípadu – stačí, ak by som povedal, že prestanem praktizovať Falun Gong. Ak by som to povedal, nasledujúci deň by ma prepustili a na ďalší deň by som získal späť svoje zamestnanie vládneho úradníka na okresnej úrovni. Dostal by som všetku výplatu, ktorú mi zadržali a bola by mi pridelená bytová jednotka. Ja som však mlčal.
Pred začatím praktizovania Falun Dafa som mal nevyliečiteľné choroby a bol som na pokraji smrti. Bol som morálne skazený a mieril som k sebazničeniu. Lenže Dafa ma od základu zmenil a stal som sa ohľaduplným a čestným človekom a dobrým úradníkom. Ako by som sa len mohol vzdať praktizovania Dafa? Ako sa len môže prebudená osoba vzdať sa svojej viery v pravdivosť-súcit-znášanlivosť?
Keď policajti videli, že sa ma nedotklo žiadne z ponúkaných lákadiel, vrátili sa k svojej skutočnej povahe. Zástupca vedúceho tímu Sun mi päťkrát pohrozil. Nasledujú jeho slová.
1. „Myslíš si, že si stále šéfom a stále máš na starosti iných vládnych úradníkov, ktorí ti vždy bozkávajú nohy? Dovoľ mi povedať ti, že teraz máš menšiu hodnotu než psie výkaly. Títo ľudia ťa môžu obviniť z akéhokoľvek trestného činu a ty s tým nemôžeš nič urobiť.“
2. „Ani na sekundu si nemysli, že nebudeš odsúdený len kvôli tomu, že si ticho. Dovoľ mi povedať ti, že môžeme proti tebe ľahko vytvoriť dôkazy, pokiaľ to podpíšu všetci úradníci zodpovední za tento prípad. Je hračkou dostať ťa za mreže na 15 alebo aj 18 rokov.“ To, čo povedal o „vytvorení dôkazov“, bolo presne to, čo aj urobil.
3. „Zabiť ťa je také ľahké ako stúpiť na mravca. Nebudeme čeliť žiadnym následkom a môžu nás dokonca aj povýšiť.“
4. „Po celé tieto roky si si neuvedomil, že pri prípadoch Falun Gongu sa postupuje rovnako ako pri politike jedného dieťaťa? Neexistuje pri tom žiaden právny základ ani dôsledky. Môžeme ťa odsúdiť na 15 rokov za tie isté obvinenia, kvôli ktorým ťa poslali do tábora nútených prác. Nemôžeš s tým nič robiť. Aj keby si bol neprávom obvinený a zomrel by si neprávom, nikto sa ti neodváži pomôcť, okrem tých, ktorí nechcú prežiť pod Čínskou komunistickou stranou (ČKS).“
5. „Myslíš si, že budeš prepustený len po pár dňoch väznenia alebo pár dňoch nútených prác ako predtým? To je nemožné. Možno sa zo zadržiavacieho centra ani nedostaneš živý. Aj keby si sa odtiaľ dostal živý, nedokážeš sa dostať z väzenia. Predpokladajme, že budeš mať obrovské šťastie, že tvoj trest vyprší skôr než zomrieš, potom ťa jednoducho odsúdia na niekoľko ďalších rokov, pričom si vymyslia náhodné obvinenie. Ak to aj prežiješ, predĺžia ti trest. Je veľmi ľahké nájsť nejaké chyby na predĺženie tvojho trestu; postačí hocaké obvinenie. Chcem len povedať, že určite sa nedostaneš von živý a nikdy nebudeš znova slobodný.“
Keď sa môj trest piatich rokov skončil v decembri 2009, výsluchy sa zastavili a policajti odišli zo zadržiavacieho centra. Presunuli ma odtiaľ po osem a pol mesiaci.
Väznenie
Kvôli mučeniu v zadržiavacom centre som bol extrémne slabý, keď som prišiel do Mužskej väznice Shandong a okamžite ma hospitalizovali. Väzenskí dozorcovia ma navštevovali a obťažovali ma v nemocnici, aby ma prinútili vzdať sa mojej viery. Keď ich snahy zlyhali, presunuli ma späť do väznice.
V marci 2020 ma presunuli do Provinčnej väznice Shandong. Táto väznica zadržiavala od roku 2002 veľký počet praktizujúcich Falun Gongu. Praktizujúci tam boli posielaní zo všetkých provincií.
V silnom protiklade k označeniu väzenia Ministerstvom väzníc za „moderné a civilizované“ , medzi štyrmi stenami tohto zariadenia sa páchali všetky druhy organizovaného zločinu, ktoré mierili na praktizujúcich Falun Gongu. Správcovia a dozorcovia používali násilie a vymývanie mozgov, aby prinútili praktizujúcich vzdať sa ich viery. Pred mojím príchodom tam počas väznenia zomreli dvanásti praktizujúci Falun Gongu.
V prvý deň po príchode som dozorcovi povedal o Dafa. Podelil som sa o svoje skúsenosti a vysvetlil som mu, že nie je nesprávne stať sa lepším človekom prostredníctvom kultivácie Dafa – prenasledovanie je nesprávne. Povedal som mu, že každý, kto sa zúčastňuje prenasledovania, bude musieť jedného dňa čeliť následkom.
Nikto ma však nikdy nepočúval.
Telesné tresty, odopieranie spánku a bitie
Dozorcovia použili rôzne odporné a zlé metódy, vrátane telesných trestov, bitiek a sexuálnych útokov, aby ma „transformovali“ a prinútili ma vzdať sa svojej viery.
Zástupca riaditeľa Zhang a ďalší ma prinútili sedieť na malom stolčeku alebo stáť po dlhé časové obdobia. Každý deň som musel sedieť na malom plastovom stolčeku a nedovolili mi pohnúť sa. Najdlhšie to trvalo 17 hodín. Kriminálnym spoluväzňom nariadili, aby ma po celý čas sledovali. Ak som sa čo i len trocha pohol, udreli ma a niekedy ma zbili. Počas väznenia som bol viac než 60-krát zbitý, vrátane zbitia hneď v prvý deň.
Zotrvávanie v sede bez možnosti pohybu sa na mne významne podpísalo. Na zadku sa mi vytvorili vredy, ktoré boli veľmi bolestivé. Bol som však naďalej nútený sedieť. V dôsledku toho mi niektoré miesta zadnej časti tela zhnisali.
Dozorcovia ma tiež prinútili stáť po dlhý čas vedľa postele, najdlhšie až 11 hodín. Nedovolili mi ísť v noci do postele, keď ostatní spoluväzni išli spať. Záležalo na riaditeľovi Zhangovi, kedy som si mohol ľahnúť.
Moje nohy sa nikdy úplne nezotavili z predchádzajúcich zranení a teraz sa mi opuch a necitlivosť ešte viac zhoršili. Po 40 dňoch státia alebo sedenia po dlhé časové obdobia mi chodidlá sfialoveli a sčerneli a pomaly som v nich stratil cit. Opuchli mi a nemohol som nosiť žiadne topánky. Riaditeľ Zhang ma však nenechal na pokoji a musel som sedieť alebo stáť po čoraz dlhšie časové obdobia.
Keď som v jednu noc stál dlhšie než 11 hodín, moje nohy úplne stratili cit, nedokázal som už viac stáť a spadol som na zem. Nedovolili mi však ísť do postele. Väzeň Liu ma podoprel a prinútil ma sedieť na malom stolíku do druhej rána.
Spoluväzni Liu a Sun ma verbálne napádali a bili mesiac potom, čo ma tam uväznili. Liu ma udrel tak silno, až moje pravé ucho úplne ohluchlo. O mesiac neskôr ma väzeň Yan kopol do rozkroku a zranil mi genitálie. Zabralo mi viac než tri roky, kým som sa zotavil.
Bitie a útoky
Dozorcovia z Oddelenia č. 11 zariadili pre kriminálnych väzňov Wei, Liu a Sun, aby ma ponižovali a zneužívali. Liu a Sun sa ma pokúsili násilne kŕmiť neznámou substanciou z veľkej fľaše od Sprite. Ubránil som sa tomu a oni to nakoniec vzdali. Liu sa pokúsil stiahnuť mi nohavice a chytať mi moje intímne časti, tak ako to robil aj ostatným praktizujúcim Falun Gongu. Prísne som mu povedal: „Liu, si v rovnakom veku ako môj syn. Som starší než tvoj otec. Ak ma znevážiš, nie je to to isté ako znevážiť svojho otca?“ Až potom s tým prestal.
Vo chvíli, keď Liu prestal, ma Sun silno udrel, až mi natrvalo ohluchlo moje pravé ucho. Sun a Liu ma vzali do postele. Sun si sadol na hornú časť môjho tela, Liu si sadol na kolená, vyzliekol mi ponožky a použil zlomenú plastovú paličku z vešiaka na šaty, s ktorou mi s veľkou silou poškriabal stred chodidiel. Pokračoval v tom viac než 30krát, čím mi spôsobil opuchy na chodidlách. Nasledujúcich päť dní som mal problémy s chôdzou.
Začiatkom apríla 2010 dozorcovia nariadili ďalšiemu približne 36-ročnému väzňovi Yan, aby ma bil a mučil. Yan bol nemilosrdný a bil ma silnejšie než Liu a Sun. Jeho úder alebo kopanec ma odhodil viac než tri metre dozadu. Počas dvoch týždňov ma Yan zbil a verbálne napadol viac než 40-krát.
Yan ma jedného rána z ničoho nič kopol do rozkroku. Skrčil som sa na podlahe a potil som sa od bolesti. Spôsobilo mi to stratu sexuálnych funkcií na tri a pol roka. Genitálie mi sčerneli a sfialoveli. Spoluväzeň Ren, ktorý ich videl v sprche, predpovedal, že už nebudem dlho žiť. Povedal, že videl genitálie zosnulých a boli rovnakej farby.
Vyhrážky smrťou
Väzeň Zhang a ostatní, ktorých pridelili na to, aby ma sledovali, sa mi opakovane vyhrážali smrťou. Keď Zhang videl, že mám opuchnuté fialové až čierne chodidlá, pri piatich rôznych príležitostiach mi povedal nasledovné.
„Na tvoje nohy neexistuje liek – len čakať, kým ti ich amputujú. V skutočnosti by si mal šťastie, ak by ti ich amputovali a skončil by si len s takýmto postihnutím. Najhoršie, čo sa ti môže stať je, že to neprežiješ. Poviem ti, že prokurátor má pre teba pripravenú schránku (urnu) a papier (úmrtné oznámenie), keď naposledy vydýchneš. Keď bude po tebe, v správe z pitvy bude uvedené, že si zomrel prirodzenou smrťou. Väznica s tým nebude mať nič spoločné. Nikto nebude vinný a nikto nebude braný na zodpovednosť. Tvoja manželka so synom si prídu vyzdvihnúť tvoju urnu a tvoji rodičia budú nejaký čas nariekať.“
„Je ľahké ťa zabiť, rovnako ako stúpiť na mravca.“
„Spoluväzeň Teng mi tiež opakovane povedal: „Poviem ti pravdu. Tentokrát ťa sem policajti poslali, aby si zomrel – neplánujú pustiť ťa odtiaľ živého. Každá väznica má kvótu úmrtí 5 z 1000 . Ak tu zomrieš, bude to v rámci kvóty a väznica za to nebude niesť zodpovednosť.“
Psychiatrická liečebňa
Do mája 2012 ma umiestnili na oddelenie pre väzňov s duševnými chorobami. Počas tej doby ma ohrozoval väzeň Jin, okolo 50-ročný zločinec, ktorý trpel bipolárnou afektívnou poruchou. Trikrát, keď na mňa Jin narazil v umyvárni, pred všetkými na mňa kričal a prisahal, že ma zabije.
Podávanie neznámej látky
Koncom mája 2012 ma presunuli späť do bežnej divízie. Dozorcovia a spoluväzni začali pridávať do mojej vody a jedla neznámu látku. Podrobili ma tej najzákernejšej a najkrutejšej otrave.
Na podnet od dozorcu z oddelenia ma väzeň Fengzi násilne kŕmil cez hadičku zavedenú do nosa na šiesty deň Čínskeho nového roka 2013. Po zvyšok dňa som nedostal žiadne jedlo alebo vodu. Prebudil som sa uprostred noci na silnú bolesť hlavy a keď som otvoril oči, svet sa mi točil pred očami. Ihneď som oči zavrel a neodvážil som sa ich otvoriť počas ďalších troch hodín. Mal som pulzujúcu bolesť hlavy a bolo mi veľmi zle. Žalúdok sa mi zdvihol tak prudko, až som vystrčil hlavu z postele a vracal som. Do 7:10 som vracal viac než 10-krát a sedemkrát som vracal aj krv.
Vedúci oddelenia Li prišiel krátko po deviatej a opýtal sa ma: „Čo ti je? Mali by sme ísť do nemocnice?“ Povedal som mu: „Myslím si, že niekto mi pridal do jedla jed. Mam závraty a silnú bolesť hlavy. Tiež som mal v zvratkoch krv.“
Nasledujúce tri dni som bol pripútaný na lôžko a nekŕmili ma nasilu. Šiel som len raz do dňa na toaletu, pričom som sa podopieral o posteľ. Mal som červený moč, čo naznačovalo, že v ňom mohla byť krv.
Od tretieho dňa po otrávení som deväť dní po sebe nachádzal vo výkaloch krv. Tiež som zažil intenzívne závraty. Ako osemdesiatnik som sa posadil, vstal som z postele a kráčal som pomaly, no už po niekoľkých minútach sa mi opäť začala točiť hlava.
Počas nasledujúcich šiestich mesiacov sa mi takéto veci opakovali približne každý mesiac, pričom každá trvala približne päť dní. Raz sa mi to prihodilo 17. marca 2013 okolo pol jedenástej v noci. Ležal som v posteli a odrazu mi prišlo zle a vracal som. Frekvencia týchto epizód sa znížila a počas nasledujúcich šiestich mesiacov sa mi to stávalo každý druhý mesiac.
Tri dni po prepustení z väzenia som sa cítil tak zle, že som nedokázal vstať z postele alebo jesť. Nemohol som otvoriť oči. Trvalo to päť dní a potom sa to opakovalo každých päť dní. Raz, keď som bol mimo mesta na školení, dva dni po ňom som začal pociťovať extrémny závrat a zvracal som na záchode. Ľahol som si, aby som si oddýchol a odpadol som na päť hodín.
V poslednej dobe som čítal mnoho správ na Minghui o prípadoch praktizujúcich Falun Gongu, keď boli otrávení v zadržiavacom centre alebo väznici. V jednej správe sa hovorilo o praktizujúcej, ktorú otrávili vo väznici a po jej prepustení jej sčerneli chodidlá a nakoniec jej odpadli. Ľudia si to ťažko dokážu predstaviť alebo tomu uveriť bez toho, aby videli fotografie. Keďže som však na vlastnej koži zažil veľmi podobné príznaky, viem, že je to pravda.
V marci 2016 mi nohy a chodidlá veľmi opuchli. V jeden deň som si všimol, že spodná časť nôh mala sivastú tmavú farbu na rozdiel od normálnej bledej farby kože na zvyšku nohy.
To, čo som tu odhalil, je len špičkou ľadovca, pokiaľ ide o nespočetné zločiny, ktoré čínsky komunistický režim spáchal voči praktizujúcim Falun Gongu. Prenasledovanie v Číne stále prebieha. Dúfam, že tým, že som zdieľal čím som prešiel, uvidia ľudia zlú povahu ČKS a že sa od zlej strany oddelia.
(Napísané 31. augusta 2020. Pán Jiang Guobo medzičasom zomrel 29. apríla 2021.)
