Venujme pozornosť varovaniu od taoistu Chen Tuana

(Minghui.org) Na konci dynastie Tang a na začiatku Severnej dynastie Song žil známy taoistický kultivujúci. Volal sa Chen Tuan (871-989 n. l.) a jeho čestné meno bolo Ti Nan. Niektorí ho volali „Fu Yao Zi“. Hovorievalo sa, že dokázal „spať tri roky“.

Neskoršie generácie ho volali s úctou „Veľký Majster Chen Tuan“ alebo „Spiace Božstvo“ a považovali ho za taoistického veľmajstra.

Keďže raz bol na cestách ku hore Emei, dostal tiež prezývku „Opravdivý človek z Emei“. Navyše mu početní cisári udelili rôzne tituly, ako napríklad titul „pán Xiyi“ od cisára Taizong z dynastie Song. Fráza „Xiyi“ pochádza z knihy Laozi: „Xi znamená vidieť bez pozerania a Yi znamená počuť bez počúvania.“ Preto ho neskoršie generácie tiež nazývali „veľmajster Xiyi“ alebo „Chen Xiyi“.

Chen bol produktívnym spisovateľom. Jeho známe dielo s názvom Xin Xiang Pian hovorí o význame frázy „podoba sa rodí v mysli (srdci).“ Toto dielo sa odtrhlo od konvenčného rámca predpovedania a vysvetlilo, že vzhľad tváre človeka obsahuje obe stránky, láskavosť ako aj zlo, lenže rozhodujúci faktor toho, ktorá stránka sa viac prejaví, spočíva v srdci jednotlivca. O osude človeka rozhodne jeho srdce a správanie človeka tiež odzrkadľuje jeho srdce. Preto môžeme vďaka jeho správaniu predpovedať osud človeka. V skutočnosti všetky metódy predpovedania osudu nasledujú neodvratný zákon, že zlo a dobro budú vždy náležité odmenené. Napríklad v Chen Tuanovom diele Xin Xiang Pian sa vysvetľuje, že niektorí ľudia odrazu zomrú na chorobu, pretože sa oddali žiadostivosti a vyčerpali svoju vitálnu energiu a esenciu života a dôvod, prečo ľudia zomrú na zhubné choroby leží v tom, že majú radi nadmernú konzumáciu mastných potravín, kvôli čomu získajú nadváhu.

Jeden riadok v knihe Xin Xiang Pian odhaľuje veľmi dôležitý odkaz – „Zomrú ľudia na chorobu, lebo majú smolu? Je to kvôli ich vlastným hriechom a oni ešte aj nadávajú na nebesia a zem.“

Nebesia a zem, podľa našich východných a západných kultúr, vytvoril Pan Gu (legendárny obor v čínskej kultúre, ktorý obetoval svoj život na vytvorenie sveta a spotreboval svoje telo, aby ho obohatil a skrášlil) alebo Jehova, pričom každý z nich bol považovaný za nebeskú bytosť na vysokých úrovniach. V tradičnej čínskej kultúre sa termín „nebesia a zem“ nevzťahuje len na prírodu alebo určitú ríšu; je to tiež všeobecný pojem, ktorý sa vzťahuje na všetkých Bohov vo vesmíre. Napríklad, znak „nebesia“ v čínštine nesie vedľajší význam vyššieho Boha. Takže často počujeme ľudí ako volajú o pomoc „nebesia“.

„Zomrú ľudia na chorobu, lebo majú smolu? Je to kvôli ich vlastným hriechom a oni ešte aj nadávajú na nebesia a zem.“ – tento riadok jasne vysvetľuje, že rúhanie sa Bohom ľudskými bytosťami je základnou príčinou pre pandémie. Či človek môže prežiť katastrofu nezáleží od jeho šťastia, no skôr od jeho postoja k Bohom a božskosti.

V dejinách existuje mnoho takýchto prípadov. Najbežnejšími príkladmi sú štyri najväčšie epidémie, ktoré nasledovali po prenasledovaní kresťanov Rímskou ríšou v dejinách západnej spoločnosti. Ako sa uvádza nižšie, bola to bolestivá lekcia.

Ježiš bol odsúdený na smrť v roku 33 n.l. Pontským Pilátom, rímsky guvernér židovskej provincie Judaea, ho odsúdil na ukrižovanie. Vravievalo sa, že Pilát odsúdil Ježiša nie z povinnosti dodržiavať nariadenia Rímskej ríše, ale kvôli tomu, že bol príliš slabý a podľahol miestnym židovským silám, ktoré boli proti kresťanstvu.

Prenasledovanie kresťanstva Rímskou ríšou začal Nero, piaty cisár Rímskej ríše. Počas svojej vlády bol extravagantný a nemilosrdný. Zabil svoju vlastnú matku a niekoľko svojich manželiek, ako aj mnoho zo svojich senátorov. Kvôli tomu získal prezývku „krvilačný Nero“.

V noci 19. júla v roku 64 n.l. bol údajne na Nerov rozkaz založený oheň, aby zhoreli civilné domy obklopujúce jeho palác a on tak mohol úspešne napredovať so svojím plánom na jeho rozšírenie. Avšak oheň sa vymkol spod kontroly a horel šesť dní a sedem nocí. Tri zo 14 rímskych okresov boli zrovnané so zemou, sedem bolo čiastočne zničených a iba štyri ostali neporušené.

Čoskoro sa začali šíriť chýry, že Nero nariadil spálenie mesta. Aby zakryl svoju účasť na požiari, obvinil za túto katastrofu kresťanov a nariadil, aby ich uväznili. Na upokojenie más mučil Nero obete, dal ich ukrižovať, kŕmil nimi levov, priklincoval ich na koly a pálil ich ako ľudské sviečky. Nerova brutalita otvorila najtemnejšiu kapitolu starobylej Rímskej ríše; prenasledovanie kresťanov trvalo niekoľko sto rokov.

Za Nerovej vlády mnoho rímskych občanov verilo klamstvám o kresťanoch. Ich srdcia sa začali napĺňať nenávisťou k Ježišovi a jeho veriacim.

Tak ako Chen Tuan vysvetlil v Xin Xiang Pian, neúcta a odmietanie Ježiša a jeho učeníkov Rimanmi vyústilo v pandémiu na nasledujúci rok. Počas smrteľnej epidémie v roku 65 po n.l. veľký počet ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev zomrelo. O tri roky neskôr v roku 68 n.l v Ríme vypuklo povstanie. Nero spáchal samovraždu, nakoniec dostal to, čo si zaslúžil.

Hoci Nero zomrel v hanbe, neskoršie generácie rímskych cisárov si aj tak zvolili prenasledovanie kresťanov. Podvedení klamstvami vladárov, Rimania tiež pokračovali v nenávisti voči kresťanstvu. Následkom toho počas nasledujúcich rokov utrpeli niekoľko ďalších epidémií.

Druhá veľká epidémia vypukla počas ríše Oriola (tiež prekladaný ako Aurélius 161 – 180 n.l.). Tiež bola známa ako „Antonova pliaga“.

Potom, čo bol Aurélius korunovaný v roku 161 n.l., zvolil si nepriateľský postoj ku kresťanskej viere a spustil ďalšie kolo prenasledovania, v ktorom boli mnohí kresťania mučení a zabití.

Počas toho obdobia sa medzi radmi vojakov na východnej hranici ríše začala epidémia a o dva roky neskôr sa rozšírila do Ríma a mnohých ďalších oblastí. Počas tejto epidémie zahynulo mnoho ľudí; mestá a dedinské oblasti sa stali pustými a neobývanými.

Len v rokoch 166-167 zomrelo počas epidémie viac ľudí ako v prebiehajúcej vojne. Mesto Rím strácalo každý deň 2 000 ľudí, vrátane mnohých šľachticov. Epidémia sa tiež rozšírila do malej Ázie, Egypta, Grécka a na ďalšie miesta a všade spôsobila obrovský počet úmrtí. Cisár Aurélius tiež zomrel na epidémiu.

Tretia veľká epidémia bola zaznamenaná v písmach historika Zosimusa. Začala sa v roku 250 n.l. a trvala 20 rokov. Spôsobila dokonca viac škody ako dve predošlé epidémie. Bola pomenovaná ako Cypriánova epidémia, keďže biskup Cyprián (200-258 n.l.) sa stal jej svedkom a opísal to v sérii zápisov.

Rovnako ako predtým, epidémia vypukla po prenasledovaní kresťanov. Vtedajší cisár Decius vydal príkazy, že kresťania sa v určitý dátum musia vzdať svojej viery. Ak odmietli, boli súdení, vzali im ich majetky a dokonca sa stali otrokmi alebo boli popravení. Zničil sa veľký počet oltárov. Tretia veľká epidémia vypukla v ten istý rok.

Počas tejto epidémie zomieralo každý deň po niekoľko týždňov 5 000 ľudí. Ľudia vyjadrili svoju zúfalosť vo svojich písmach:

„Z ničoho nič nás zasiahla náhla pandémia. Toto je skutočne...desivejšie ako čokoľvek v histórii.“

„Ľudských bytostí drasticky ubúda z populácie a svet kráča k záhube!“

„Ľudia  nevedeli povedať, prečo na nich Bohovia uvalili takúto veľkú katastrofu a len pokyvovali s hlavami a povzdychávali.“

Vládcovia znova šírili fámy: „Sú to kresťania, ktorí opovrhli Bohmi Ríma a rozhnevali ich a to nám prinieslo túto pliagu.“ Bezpočetní kresťanskí veriaci znova zomreli následkom prenasledovania. Epidémia sa potom stala ešte rozsiahlejšou a desivejšou.

V roku 270, cisár Claudius (268-270 n.l.) zomrel na epidémiu. Tiež sa dopustil prenasledovania kresťanov.

Štvrtá veľká epidémia bola zaznamenaná v Eusebiusovej histórii kostola (260-340 n.l.). Rímska ríša sa už rozpadla a súčasne existovalo šesť cisárov. Jedným z cisárov bol Maximinus Daza (305-313 n.l.), ktorý vládol na východe.

Počas svojej vlády spustil prenasledovanie, po čom ihneď nasledovala hrozná epidémia. Eusebius zaznamenal: „Registračné knihy, kedysi naplnené menami, boli teraz vymazané. Nedostatok dávok a zúrivá epidémia takmer vyhubila celú populáciu [...] všade sa povaľovali nahé mŕtve telá.  Ľudia ich nestihli ani po niekoľkých dňoch pochovať a niekedy ich jedli psy. Je to veľmi tragická scéna!“ Samotný Maximinus Daza zomrel v boji o moc.

Okrem vyššie spomenutých veľkých epidémií starobylá Rímska ríša utrpela niekoľko menších epidémií počas toho, ako pokračovala v prenasledovaní kresťanov. Časté vypuknutia epidémií boli zničujúce. Keď epidémia vypukla, „[v] Ríme nebolo vidieť žiadne náznaky, že vzduch bol nakazený s epidémiou, no domy boli naplnené mŕtvymi telami; ulice boli plné pohrebov. Ľudia rôzneho pohlavia a rôzneho veku – nedalo sa zaistiť, že sa nenakazia; otroci ako aj slobodní ľudia padli a okamžite zomreli. Ich plačúce manželky a deti boli tiež spálené na popol rovnakým ohňom z ich pohrebnej hranice.“

Ľudia panikárili natoľko, že „keď sa epidémia začala šíriť, vyhodili tých, ktorí boli nakazení. Opustili by ich dokonca aj keby to boli ich vlastní príbuzní. Hodili by ich na ulicu, hoci by boli stále nažive. Na tie nepochované telá sa pozerali ako na špinavé blato.“

Opakované vypuknutia epidémií tiež zmenili osud Rímskej ríše. Množstvo cisárov zomrelo na epidémiu a ich úsilia o rozšírenie a upevnenie územia ríše vyšli navnivoč. Mocná Rímska ríša postupne upadala a nakoniec zmizla.

Starobylá Rímska Ríša prenasledovala kresťanskú vieru a s každým kolom prenasledovania nastala ničiaca epidémia. Tieto historické fakty sú svedectvom toho, čo Chen Tuan povedal vo svojom písme – určite to nie je falošná hrozba, ale historická pravda, ktorú sa dozvedel prostredníctvom kultivácie.

Rád by som pripomenul ľuďom to, čo veľmajster Chen Tuan povedal, pretože dnešné ľudstvo sa nachádza v kritickom momente pre ich budúci osud.

V súčasnosti sa nachádzame v období, o ktorom budhizmus hovorí ako o „období konca Dharmy“. V skutočnosti sme v poslednej fáze tohto obdobia, v rozhodujúcom momente, kedy je starý vesmír nahradený novým.

Falun Dafa, tiež známy ako Falun Gong, je kultivačnou praxou, ktorá sa rozšírila po celom svete. Je kultivačnou praxou na vysokej úrovni v Budhovskej škole. Povedať to stručne, Falun Dafa je veľkým Budhovým zákonom, súborom vesmírnych princípov a šírenie Falun Dafa v tejto rozhodujúcej chvíli sa deje kvôli záchrane ľudí. Postoj ľudí k Dafa určuje, či budú mať budúcnosť a či môžu byť ponechaní v obrovských zmenách vesmíru.

V takomto kritickom historickom momente si Čínska komunistická strana (ČKS) zvolila prenasledovať Falun Gong, opakujúc rovnaké chyby starodávnych Rimanov. V júli 1999 ČKS na čele s Jiang Zeminom spustila široké prenasledovanie Falun Gongu, v ktorom systematicky ohovárali a očierňovali Falun Gong s očividnými klamstvami. Zinscenovali „sebaupálenie“na Námestí nebeského pokoja , aby očiernili Falun Gong a tým vyvolali nenávisť voči praxi. Zápletka mala podobné črty ako veľký oheň, ktorý Nero použil proti kresťanom.

ČKS zaviedla vo svojom prenasledovaní Falun Gongu tri politiky: zničiť ich povesť, zruinovať ich finančne a odstrániť ich fyzicky. Na praktizujúcich Falun Gongu bolo použitých a stále sa používa viac ako sto mučiacich metód. 

V jednom čase ČKS minula štvrtinu štátneho rozpočtu na prenasledovanie Falun Gongu. Použili celý štátny propagandistický aparát a ozbrojené sily na prenasledovanie Falun Gongu. Veľký počet praktizujúcich Falun Gongu sa tiež stali obeťami násilného odberu orgánov. Ich orgány im boli odobraté zaživa, ich tela boli následne zničené alebo predané na výrobu anatomických vzoriek kvôli zisku. Ľudia, ktorí prehovorili za spravodlivosť, nazvali tento zločin „formou zla nikdy nevídanou na tejto planéte“.

Nič nemožno utajiť pred nebesami a zemou. Aké stanovisko zaujmeme zoči voči takýmto bezprecedentným ukrutnostiam je preto veľmi dôležité. Tak ako hovorí príslovie: „Domácnosť, ktorá vykonáva dobré veci, bude prirodzene prosperovať, zatiaľ čo tá, čo robí zlé veci, za to určite ponesie následky.“ Rôzne postoje povedú k rôznym výsledkom.

Ľudia v starobylej Rímskej ríši verili klamstvám, ktoré očierňovali kresťanov a ich srdcia boli naplnené nenávisťou a zlými myšlienkami k Ježišovi a jeho veriacim. Ich správanie pobúrilo nebesia a vyústilo v sériu ničiacich epidémií.

Keď budú ľudia v dnešnej dobe naďalej podvádzaní klamstvami ČKS a súhlasia s prenasledovaním Falun Gongu a odmietajú veľký Budhov Fa, skutočne budú čeliť nebezpečenstvu odstránenia v prechodnom období vesmíru, nielen fyzicky ale tiež, z hľadiska ich večného života.

Prečo praktizujúci Falun Gongu zotrvávajú v objasňovaní pravdy ľuďom? Je to kvôli tomu, že klamstvá ČKS očierňujúce Falun Gong otrávili mysle bezpočetných vnímajúcich bytostí, ktoré čelia skutočnému nebezpečenstvu odstránenia a zničenia ich životov. Konečným cieľom komunistickej strany je od základu zničiť ľudstvo. Nerobí to len prostredníctvom fyzickej smrti, ale tiež ich chce urobiť spoluvinníkmi v zločinoch proti Budhovmu Fa a nakoniec ich zničiť.

Praktizujúci Falun Gongu dúfajú, že ľudia po celom svete sa dozvedia fakty a nebudú už viac veriť klamstvám ČKS, aby mohli prežiť tieto trápenia a prispôsobiť sa charakteristikám vesmíru – pravdivosť, súcit a znášanlivosť – a skutočne sa stať dobrými ľuďmi so šťastnou a svetlou budúcnosťou. Falun Gong vedie ľudí, aby sa vrátili k svojmu opravdivému ja a následne sa mohli vrátiť do svojich nebeských svetov. Inými slovami, Falun Gong ponúka cestu ako spasiť ľudí od ich základu.

Komunistická strana počas posledných viac ako sto rokov spáchala početné neodpustiteľné zločiny, kvôli čomu za to určite ponesie zodpovednosť.

V júni 2002 bola v mestskom obvode Zhangbu, okres Pingtang, prefektúra Qiannan, provincia Guizhou, nájdená obrovská skala, ktorá sa rozpadla pred 500 rokmi. Na jej priereze je vidieť šesť čínskych znakov: „Čínska komunistická strana zanikne.“ Vedci to preskúmali a prišli k záveru, že tieto znaky boli prirodzeného pôvodu a boli vytvorené pred 270 miliónmi rokov. Nie je to prejav nebeskej vôle v ľudskom svete?

Žiaľ, veľký počet ľudí bol podvedený a boli prinútení pripojiť sa k ČKS a jej mládežníckym organizáciám. Keď sa pripojili k týmto organizáciám, prisľúbili svoje životy ČKS. Takže ak z nej nevystúpia, zahynú spoločne s ČKS, keď nebesia potrestajú ten zlý prízrak.

V tomto kritickom momente praktizujúci Falun Gongu vystúpili napred a riskoval svoje vlastné životy, aby objasňovali ľuďom pravdu, hovorili im, že Falun Dafa je dobrý a povzbudzovali ich, aby vystúpili z organizácií ČKS, aby mohli urobiť správnu voľbu a byť zachránení. Praktizujúci Falun Gongu nemajú vo svojom objasňovaní pravdy žiadnu politickú agendu. Chcú len jednoducho pomôcť ľuďom odtrhnúť sa od zlej ČKS, aby mohli byť zachránení.

Niektorí ľudia poukázali na to, že v starobylej rímskej ére, zakaždým keď sa spustilo prenasledovanie, čoskoro potom nasledovala smrteľná epidémia. Prečo nevypukla pandémia, keď ČKS prenasleduje Falun Gong po toľké roky?

V skutočnosti je pre nebesá veľmi jednoduché odstrániť ČKS a tých páchateľov cez pandémiu. SARS v roku 2003 už poslúžil ako varovanie. Avšak stále existuje tak mnoho ľudí, ktorí boli podvedení klamstvami ČKS, ktorí stále ešte majú vystúpiť z organizácií ČKS a stále sa držia svojich zhovievavých myšlienok o ČKS. Nebesia sú milosrdné a dávali ľuďom zas a znova príležitosti, aby sa dozvedeli pravdu o Falun Gongu a vystúpili z ČKS.

Je nevyhnutné, že nebesia zničia ČKS, lenže keďže záležitosť Falun Gongu je životne dôležitá a týka sa osudov bezpočetných vnímajúcich bytostí, milosrdná Božskosť opakovane predĺžila časové rozpätie a odsunula vypuknutie pandémie.

Niektorí si môžu myslieť: „Veštci mi predpovedali bezpečný a pokojný život a príležitosti pre dobro a šťastie.“

Faktom je, že bez ohľadu na to, aký dobrý veštec to môže byť, môže predpovedať len veci založené len na minulom živote človeka. Keď príde pandémia, neuzná minulé šťastie človeka, ale posúdi ľudí iba podľa ich postoja k Bohom v nebesiach a ich postoja k Budhovmu Fa. Ak človek skutočne verí, že Falun Dafa je dobrý a odpúta sa od ČKS, bude chránený. Inak môže čeliť nebezpečenstvu odstránenia.

Dúfam, že ľudia vo svete sa dozvedia fakty a urobia správne rozhodnutie. Dúfam, že veria v dobrotu Falun Dafa a vystúpia z ČKS, aby mali všetci svetlú budúcnosť. Toto je najnaliehavejším a najúprimnejším želaním všetkých praktizujúcich Falun Gongu!

 

Zdroje zahŕňajú:

Xin Xiang Pian, Chen Tuan

Annály, Cornelius Tacitus

Sexuálny život v starovekom Ríme, Otto Kiefer (Nemecko)

Stručná história kresťanstva, GF Moore