(Minghui.org) Jedno čínske príslovie hovorí: „O osude človeka rozhodujú bohovia.“ Mladí ľudia však často túžia svoj osud zmeniť. Postupom času sa však môžu čudovať, prečo sa im život zdá byť mimo kontroly. V celej tradičnej čínskej kultúre ľudia verili v „rešpektovanie bohov, poznanie svojho osudu a nasledovanie Tao“. Uprostred životných ťažkostí a nepriaznivých udalostí by mal človek zostať odhodlaný hľadať pravdu a dosiahnuť tak osvietenie nasledovaním cesty návratu k svojmu pôvodu.
Jedným z takýchto ľudí, ktorí sa osvietili k Tao bol Su Shi (1037 – 1101). Slávny básnik dynastie Song, známy aj ako Su Dongpo, sa narodil v meste Mei Zhou (v dnešnej provincii Sichuan) a najvyššiu úroveň cisárskej skúšky absolvoval s výborným výsledkom. Neskôr bol vymenovaný za cisárskeho tajomníka, potom za ministra obradov a neskôr aj do ďalších funkcií.
Počas svojho pôsobenia bol Su veľmi úprimný, keď ho požiadali o radu, a často rád slúžil ľuďom. Okrem toho dokázal tolerovať aj ľudí, ktorých nemal rád a tých, ktorí sa stali obeťami politických turbulencií.
Vyhnaný do Huangzhou
V roku 1079 niekto oznámil cisárovi Shenzongovi, že Su kritizoval reformy kancelára Wang Anshi-ho. K obvineniu sa pridalo niekoľko úradníkov a viedlo to k tomu, že Su bol zadržaný. Zároveň však vystúpili aj mnohí úradníci, ktorí bránili Suovu nevinu a zachránili mu tým život. Napriek tomu bol degradovaný a poslaný do služby v meste Huangzhou (v dnešnej provincii Hubei). Nedostatok prostriedkov mu dal zároveň príležitosť zamýšľať sa nad svojím životom.
Podľa Lengzhai Yehua, keď bol Su Shi po svojom degradovaní na ceste do Huangzhou, niečo sa stalo, keď sa blížil k Yunzhou. Jeho mladší brat Su Zhe mal sen o tom, že sa zvíta s mníchom Wujie, mníchom Yunyanom a mníchom Congom. Keď sa o tom na druhý deň rozprával s mníchom Yunyanom a s mníchom Congom, títo dvaja povedali, že mali presne rovnaký sen. „Je pozoruhodné, že traja ľudia mohli mať rovnaký sen,“ povedal Su Zhe.
Keď sa títo traja stretli so Su Shi a opýtali sa ho na to, Su Shi povedal: „Keď som mal osem alebo deväť rokov, raz sa mi snívalo, že som mních a cestujem v oblasti Shanyou. Keď bola moja matka tehotná, snívalo sa jej o mníchovi, ktorý prišiel na návštevu. Ten mních bol na jedno oko slepý.“
„Mních Wujie pochádzal z oblasti Shanyou a bol slepý na jedno oko,“ povedal mních Yunyan. „Vo svojich neskorších rokoch odišiel do Gao'anu a nakoniec zomrel v chráme Dayu. Bolo to asi pred 50 rokmi.“
Zaujímavé je, že Su mal v tom čase 49 rokov. Túto udalosť zdokumentoval v básni:
Chrám Nanhua
Kedysi som bol mníchom v chráme,
usilovne som sa kultivoval po tri životné cykly;
kvôli veľkej chybe
mojím osudom bolo prísť sem v tomto živote.
V dávnych dobách sa človek často musel kultivovať po niekoľko životov. Existovalo mnoho takýchto príkladov. Práve počas pobytu v Huangzhou Su uvažoval o živote a vážne študoval budhizmus.
Pozitívny postoj
Po príchode do Huangzhou začal Su žiť v chudobe, čo dovtedy nepoznal.
Su bol dobrým štátnym úradníkom a nikdy neprijímal úplatky. Kvôli tomu mala jeho rodina problém vyjsť s peniazmi. Svoj mesačný plat rozdelil teda na 30 častí, ktoré zavesil na trám v dome. Každý deň si zvesil jednu časť ako životné náklady na daný deň. Neskôr Su našiel pustatinu zarastenú tŕnistými kríkmi a sutinou. Celá jeho rodina sutinu vyčistila, odstránila tŕnie a premenila pozemok na záhradu s rozlohou 50 mu (alebo 8,2 akra). „Všetci moji susedia mi prišli pomôcť, pretože vedeli, že som chudobný.“
Okrem práce na poľnohospodárskej pôde Su „cestoval v slamených topánkach alebo na malom člne“. Raz napísal: „Je možné, že človek má osud. Ani nasýtiť sa nie je ľahké, získať slávu alebo bohatstvo je tiež ťažké.“
Na druhej strane nedostatok hmotných statkov podnecoval Suovu duchovnú premenu. Dokonca aj uprostred ťažkostí si dokázal zachovať pozitívny postoj, ako to ukazuje nasledujúca báseň:
Lin Jiang Xian
V noci som stále pil,
niekedy som bol bdelý a niekedy opitý;
o polnoci, keď som sa vrátil,
počul som sluhu chrápať ako hrom.
Klopal som na dvere a nepočul žiadnu odpoveď,
stál som s vychádzkovou palicou a počúval zvuky vody.
Všetko na tomto svete je ilúziou,
ale ľudia sú stále zaneprázdnení ničím.
Noc bola tichá, bez vetra
voda v rieke pokojná, nehybná ako zrkadlo;
chcel by som sa plaviť na malej loďke
a stráviť zvyšok života na rieke, to by ma tešilo.
Učenie v Budhovskej škole vidí naše telo len ako nosič; najdôležitejšie je starať sa o našu dušu. Je veľmi dôležité zachovať pokoj tvárou v tvár nepriazni osudu, aby sme tak dokázali dospieť k lepšiemu pochopeniu vecí a dosiahnuť osvietenie.
(na pokračovanie)
