(Minghui.org) Pred niekoľkými rokmi som mal sen o moste so 17 oblúkmi. Zo zvedavosti som ho hľadal na internete a zistil som, že v Záhrade priezračných lúčov (dnes známej ako Letný palác) v Pekingu takýto most skutočne existuje. Tento most so sedemnástimi oblúkmi bol starostlivo navrhnutý a postavený. Po oboch stranách ho lemuje 544 kamenných levov a je to majstrovské dielo umenia a architektúry.
Cisár Qianlong z dynastie Qing (posledná čínska cisárska dynastia) dal most a záhrady postaviť v roku 1750, k 60. narodeninám svojej matky. Qianlong sám navrhol jeho štruktúru aj usporiadanie. Na mnohých miestach mosta zanechal aj nápisy.
Niektorí ľudia považovali takúto stavbu za extravagantnú. Podľa môjho názoru to však nebol len darček pre jeho matku. Bola to súčasť odkazu, ktorý Qianlong zanechal, aby povzbudil ľudí k nasledovaniu konfuciánskych zásad – dobročinnosti, spravodlivosti, slušnosti, múdrosti a vernosti. Okrem toho by mal byť človek úzko spojený s božskou vôľou, inak môžu nastať katastrofy. Jednou z budov v záhrade bol chrám, ktorý vyjadroval vďačnosť voči nebesiam.
Qianlongova matka oddane verila v budhizmus a počas celého života sa tešila veľkej úcte. Historické záznamy ukazujú, že hlavnou činnosťou v deň jej 60. narodenín – pre ňu, cisára, úradníkov i obyčajných ľudí – bolo uctievanie Budhu.
Vyššia pomoc pri dokončení mosta
O dokončení sedemnásť-oblúkového mosta koluje legenda. Jedného dňa prišiel na stavenisko starý muž s debnou a zvolal: „Kto si chce kúpiť kameň z jaskýň Longmen (Dračia brána)?“ V tom čase tam práve bolo veľa talentovaných kamenárov, no žiaden z nich nemal záujem o kameň, ktorý predával. Muž teda odišiel na neďaleké miesto a každý deň sedel pod stromom a sám kameň otesával. Človeku menom Wang sa starca uľútilo a ponúkol mu nocľah. Po približne roku vyrezávania kameňa ho starec podaroval Wangovi a odišiel.
Keď bol most takmer dokončený, kamenári sa snažili vytesať posledný kus, ktorý mal byť v strede mosta. Nech sa však snažili akokoľvek, nedokázali to urobiť. Vtedy si niekto spomenul na starca a jeho vytesaný kameň a poslal niekoho, aby Wanga o ten kameň požiadal. Ako zázrakom dokonale zapadol na miesto v moste. Kamenári vedeli, že im pomohli Bohovia.
Uchovanie tradičných hodnôt a vytvorenie základov pre budúcnosť
Cisár Qianlong dosiahol počas svojho života mnoho úspechov a prejavil veľkú múdrosť. Podľa môjho pochopenia bol jeho život cestou kultivácie a osobne verím, že jeho poslaním bolo uchovať tradičné hodnoty.
Keď mal cisár Qianlong 12 rokov, jeho hlboké pochopenie klasickej čínskej literatúry a konfuciánskych učení zanechalo hlboký dojem aj na jeho starého otca, cisára Kangxiho. Keď sa Qianlong vo veku 25 rokov stal cisárom, dokázal už správne riešiť hlavné štátne záležitosti. Bolo to nielen vďaka jeho dobrému pochopeniu klasickej literatúry, ale aj vďaka vplyvu jeho Majstra Zhangjia, žijúceho Budhu tantrizmu.
Deväť rokov po tom, ako sa Qianlong stal cisárom, mu Zhangjia navrhol, aby palác Yonghe premenil na chrám a Qianlong súhlasil. Cisár dal tiež vyrezať veľkú sochu Budhu z bieleho santalového dreva. Počas kultúrnej revolúcie sa túto sochu Budhu pokúsili poškodiť traja príslušníci červenej armády a dvaja z nich boli zranení. Potom sa už nikto neodvážil na sochu zaútočiť.
Ďalším príkladom úspechu cisára Qianlonga pri uchovávaní tradičnej kultúry bol príchod britských vyslancov v roku 1793. Tí chceli otvoriť obchodné prístavy a spustiť misionársku činnosť, ale Qianlong odmietol. Podľa môjho pochopenia tak urobil, aby zachoval tradičnú čínsku kultúru a morálne hodnoty. Na základe môjho obmedzeného pohľadu, britskí vyslanci mali vtedy v úmysle do Číny priviesť svoju vlastnú kultúru. Cisár Qianlong však chcel udržať dávnu čínsku kultúru odovzdanú Bohmi, pre budúce generácie.
Ďalším príkladom Qianlongovho výnimočného úspechu bolo zostavenie Siku Quanshu (Úplnej knižnice štyroch pokladníc). S 2,3 miliónmi strán to bola najväčšia čínska encyklopédia. Qianlong okrem toho vybudoval mnohé cisárske záhrady v Letnom paláci a Pagodu desiatich tisícov Budhov v parku Beihai.
Nový pohľad na Heshena
Heshen bol jedným z najskorumpovanejších úradníkov v čínskej histórii, no napriek tomu mu cisár Qianlong prejavoval priazeň. Keď Qianlong zomrel, Heshenov majetok bol skonfiškovaný. Zistilo sa, že mal približne 1,1 miliardy taelov striebra, takže bol najbohatším mužom v krajine.
Mnohí ľudia Heshenom pre jeho korupciu opovrhovali a čudovali sa, prečo ju Qianlong toleroval. Keď sa nad tým teraz zamýšľam, myslím si, že to mohlo byť historickým usporiadaním. Nemohlo byť náhodné, že dynastia Qing mala takého lojálneho úradníka, akým bol Sun Jiagan, a zároveň skorumpovaného úradníka, akým bol Heshen. Iba keď popri sebe existuje dobré a zlé, ľudia ich môžu rozlíšiť a správne sa rozhodnúť.
Možno nerozumieme niektorým veciam, ktoré cisár Qianlong za svojho života urobil, avšak možno plnil iba svoje poslanie. Inými slovami, z pohľadu kultivácie boli mnohé historické udalosti usporiadané s hlbším zámerom.
