(Minghui.org) V priebehu histórie boli Himaláje oblasťou s mnohými kultivujúcimi. Ľudia tam žili jednoduchým, skromným životom a všetci radi spievali a tancovali. Tiež si veľmi vážili Budhov Fa. Pred takmer tisícročím žil v tejto oblasti kultivujúci menom Milarepa. Zatiaľ čo mnohým Budhom a Bódhisattvám to trvalo mnoho životov a vytrpeli si veľa nešťastí, než sa vykultivovali k pravému ovociu, Milarepa dosiahol rovnakú mocnú cnosť v jedinom živote a neskôr sa stal známym ako zakladateľ Bielej sekty Tibetského budhizmu.
(pokračovanie 4. časti)
„Ngokton Chodor prišiel spolu s rodinou z Hevajre s mnohými darmi, aby požiadal o obrad abišek. Majstrova manželka mi povedala: ‚Marpu zaujímajú iba peniaze a nie je ochotný učiť dharmu ani takého úprimného kultivujúceho ako ty. Vymyslím spôsob, ako získať dary. Musíš dostať abišek nech sa deje čokoľvek. Zober si prosím ťa toto a choď požiadať o abišek. Ak ťa aj tak odmietne učiť dharmu, pôjdem ho za teba poprosiť.‘ Zo spodnej bielizne si potom vybrala rubín v tvare draka a podala mi ho. Zobral som tento žiarivý a jasný rubín a išiel som do modlitebne. Poklonil som sa majstrovi, daroval mu rubín a povedal som: ‚Majster, prosím, pomôžte mi tentokrát s abišekom.‘ Následne som si sadol na miesto pre prijímateľov abišeka.“
„Majster si vzal rubín, obrátil ho a chvíľu si ho obzeral. Potom sa ma opýtal: ‚Silný Muž, kde si to zohnal?‘“
„‚Mám to od majstrovej ženy,‘ odpovedal som.“
„Majster s úsmevom povedal: ‚Zavolajte sem Dakmemu!‘“
„Majstrova žena prišla a majster sa jej opýtal: ‚Dakmema, odkiaľ to máš?‘“
„Jeho žena sa niekoľkokrát poklonila a trasúc sa od strachu povedala: ‚Tento rubín nemá nič dočinenia s majstrom. Keď som sa vydávala, rodičia mi povedali, že sa im zdá, že máte výbušnú povahu. Ak by som sa niekedy v živote dostala do ťažkostí, potrebovala by som peniaze. Dali mi teda tento rubín a požiadali ma neukazovať ho ostatným. Je to môj tajný majetok. Tento učeník je však taký poľutovaniahodný, že som mu ten rubín darovala. Prijmite ho prosím a láskavo pre neho vykonajte abišek. V minulosti ste ho opakovane vyhnali z obradu abišek a uvalili ho do zúfalstva. Dúfam, že tentokrát mi Ngokton Chodor a ostatní učeníci pomôžu spoločne poprosiť majstra.‘ Potom sa znova niekoľkokrát poklonila.“
„Keď Ngokton a ostatní videli majstrov nahnevaný výraz, neodvážili sa nič povedať a iba sa poklonili majstrovi. Majster povedal: ‚Dakmema, ako môžeš byť taká hlúpa a darovať taký dobrý rubín iným? Och!‘ Potom si položil rubín na hlavu a pokračoval: ‚Mýliš sa Dakmema. Všetko, čo máš, je moje, vrátane tohto rubína. Silný Muž, ak máš dary, vykonám pre teba abišek. Tento rubín je však môj a nepočíta sa za tvoj dar.‘“
„Pomyslel som si však, že majstrova žena znova vysvetlí, prečo ten rubín môže byť darom. Všetci ostatní za mňa tiež prosili. Trúfalo som tam teda čakal a nepohol som sa.“
„Majster sa rozzúril. Vyskočil zo svojho kresla a vyhrešil ma: ‚Povedal som ti, aby si odišiel. Prečo si ešte stále tu?!‘ Zdvihol nohu začal ma kopať hlava-nehlava. Keď mi hlava klesla k zemi, šliapol na ňu. Cítil som závrat, akoby sa náhle zotmelo. Náhle ma znova kopol a prevalil, takže som bol otočený čelom nahor. Prostredie sa náhle rozjasnilo a videl som hviezdy. Následne majster zobral bič a zbil ma. Ngokton zasiahol a snažil sa majstra zastaviť, ten však vyzeral naozaj hrôzostrašne. Ako poskakoval okolo haly, jeho obrovský hnev skutočne dosiahol extrém. Pomyslel som si: ‚Okrem bolesti tu nič iného nezískam. Mal by som sa proste zabiť.‘ Ako som trpko plakal, majstrova žena ma prišla utešiť. Zadržiavajúc slzy povedala: ‚Silný Muž, nebuď smutný. Na tomto svete niet lepšieho učeníka ako ty. Ak chceš nájsť iných majstrov, od ktorých sa môžeš učiť dharmu, určite ti pomôžem a predstavím ťa. Zabezpečím ti náklady na život a dary pre majstra.‘ Majstrova manželka sa zvyčajne zúčastňovala následných obradov, lenže tú noc som celú preplakal a ona ostala pri mne.“
„Nasledujúceho rána si ma zavolal majster. Myslel som si, že ma bude učiť dharmu a bežal som za ním. Majster sa ma opýtal: ‚Včera som pre teba nevykonal abišek. Si smutný? Vyvinul si si nejaké zlé myšlienky?‘“
„Odpovedal som: ‚Moja viera v majstra ostala nepohnutá. Dlho som o tom premýšľal. Je to kvôli tomu, že moje hriechy sú príliš veľké.‘ S hlbokou ľútosťou v srdci som pri rozprávaní vzlykal. Majster povedal: ‚Prečo predo mnou plačeš namiesto kajania sa?! Zmizni!‘“
„Odišiel som s pocitom nesmiernej bolesti, akoby som mal mentálnu nemoc. Premýšľal som: ‚Je to naozaj zvláštne. Keď som konal zlé skutky, mal som peniaze na živobytie aj dary. Keď však študujem dharmu, nemám nič z toho a som veľmi chudobný. Keby som mal čo i len polovicu z peňazí, ktoré som mal, keď som konal zlé skutky, už by som dostal abišek a verše. Bez darov ma tento majster nenaučí verše. Dokonca aj keď pôjdem na iné miesta, nepomôže mi to, pretože aj tak nebudem mať dary. Keďže bez peňazí nemôžem získať dharmu a toto fyzické telo naďalej zhromažďuje karmu bez získania dharmy, prečo sa radšej nezabiť? Och, čo mám robiť?!‘ Myslel som na mnoho vecí a moja myseľ bola v neporiadku. Došiel som k záveru, že prvoradé je získať peniaze. Zrejme by som mohol ísť pracovať pre niekoho bohatého a nazhromaždiť si majetok na študovanie dharmy. Alebo by som si mal zarobiť pomocou zaklínadiel a robenia zlých vecí? Okrem toho by som sa mohol vrátiť domov. Bolo by skvelé vidieť mamu. Ísť naspäť domov by v skutočnosti nebol taký zlý nápad, akurát tam nemusím získať peniaze. Och, tak či onak, musím niečo získať – buď dharmu alebo peniaze, namiesto zostávania tu zbytočne. Rozhodol som sa teda odísť. Uvedomujúc si, že keby som si zobral čokoľvek od majstra, viedlo by to k ďalším vyhrešeniam a bitkám, nevzal som si so sebou žiadne jedlo, iba svoje vlastné knihy a ďalšie veci.“
„Na ceste som si spomenul na pomoc majstrovej ženy a cítil som sa smutne. Keď som bol pol dňa cesty z Drowolungu, prišlo poludnie a čas na obed. Žobral som o jedlo a dostal som praženú jačmennú múku. Potom som si požičal hrniec a vonku som si založil oheň, aby som si prevaril pitnú vodu. Prešla polovica dňa a ja som si pomyslel: keď som pracoval pre majstra, robil som to sčasti ako službu majstrovi a sčasti aby som si zarobil na jedlo. Majstrovej žene na mne záležalo a správala sa ku mne dobre. Dnes ráno som sa s ňou pred odchodom nerozlúčil. To nebolo správne. Keď som na tým znova premýšľal, chcel som sa vrátiť naspäť, no nemal som odvahu. Keď som majiteľovi vrátil hrniec, starý muž mi povedal: ‚Si ešte stále mladý. Prečo sa radšej neživiť niečím zmysluplným namiesto žobrania? Ak vieš čítať, pravdepodobne by si ľuďom mohol čítať písma. V opačnom prípade sa u niekoho môžeš zamestnať a zarobiť si na jedlo a oblečenie. Mladý muž, vieš ako čítať písma?‘“
„‚Neprečítal som veľa písiem, ale dokážem to!‘ odpovedal som.“
„‚Dobre teda. Hľadám niekoho na čítanie písiem. Môžeš to pre mňa robiť päť či šesť dní? Zaplatím ti!‘ povedal starý muž.“
„‚Samozrejme!‘ odpovedal som šťastne.“
„Ostal som teda v dome starého muža a čítal som knihu Prajna Paramita. Bol v nej príbeh Sadu Praruditu. Podobne ako ja bol veľmi chudobný. Vzdal sa však všetkého, aby sa mohol učiť dharmu. Každý vie, že človek zomrie, ak mu z tela vyberú srdce. Sada Prarudita si však predsa vybral svoje vlastné srdce, aby mohol študovať dharmu. Utrpenie, ktorým som prešiel ja, je v porovnaní s týmto ničím. Pomyslel som si teda: majster ma pravdepodobne naučí dharmu. Ak nie, jeho manželka mi povedala, že ma zoznámi s inými lámami. S týmito myšlienkami som vyrazil naspäť.“
„Keď som predtým odišiel od majstra, jeho žena mu povedala: ‚Majster, odohnali ste svojho najväčšieho nepriateľa. Už tu viac nie je. Teraz môžete byť šťastný!‘“
„Majster Marpa sa opýtal: ‚O kom to hovoríš?‘“
„Tak vy neviete? Ide o Silného Muža – vždy ste sa k nemu správali ako k nepriateľovi a nechávali ste ho trpieť.“
„Keď majster počul tieto slová, okamžite zbledol a rozplakal sa. So spojenými rukami sa modlil: ‚Všetci bývalí majstri tohto zasväteného dedičstva, všetky dakiny a všetci nebeskí správcovia, prosím vás, pomôžte môjmu učeníkovi s výbornými vrodenými vlastnosťami, aby sa vrátil!‘ Po týchto slovách sa odmlčal.“
„Po návrate som sa najprv poklonil majstrovej žene. Nadšene povedala: ‚Ach, cítim sa teraz omnoho lepšie. Myslím, že teraz ťa majster bude učiť dharmu. Keď som mu povedala, že si odišiel, nahlas volal, aby sa vrátil jeho učeník s veľmi dobrými vrodenými vlastnosťami. Dokonca sa rozplakal. Silný Muž, podarilo sa ti vyvolať majstrov súcit!‘ Pomyslel som si: majstrova žena to zrejme povedala, aby ma povzbudila. Ak majster plakal a nazval ma niekým s veľmi dobrými vrodenými vlastnosťami, znamená to, že bol spokojný s mojím správaním. Na druhej strane ak chce, aby som sa vrátil bez toho, aby mi udelil abišek a verše, potom moje vrodené vlastnosti aj tak nič neznamenajú. Naďalej by som len trpel, až kým by som neodišiel na iné miesta. Ako som premýšľal nad týmito vecami, majstrova žena mu povedala: ‚Silný Muž nás nechce opustiť a vrátil sa naspäť. Čo tak ho požiadať, aby sa vám poklonil?‘“
Majster Marpa povedal: ‚Pff! Nejde o to, že nechce opustiť nás. On nechce opustiť seba.‘
„Keď som sa išiel pokloniť majstrovi, povedal: ‚Musíš byť trpezlivý a zbaviť sa tých nečistých myšlienok. Ak si naozaj úprimný ohľadom získania dharmy, mal by si byť pripravený vzdať sa kvôli tomu svojho života. Postav pre mňa trojposchodový dom. Keď to bude dokončené, vykonám pre teba abišek. Nemám veľa jedla a nemôžem ho rozdávať za nič. Ak sa cez to nedokážeš preniesť a chceš cestovať, môžeš kedykoľvek odísť!‘“
„Nezmohol som sa ani na slovo a odišiel som z izby.“
„Išiel som k majstrovej žene a povedal som: ‚Cnie sa mi za mamou. Majster ma nechce učiť dharmu. Znova mi povedal, že ma bude učiť, keď postavím dom. Dokonca aj keď bude dom hotový, pravdepodobne ma aj tak nebude učiť a iba ma vyhreší a zbije. Rozhodol som sa ísť späť do svojho rodného mesta. Želám vám aj majstrovi pokoj a šťastie.‘ Povedal som tieto slová, zbalil si veci a pripravil sa na odchod.“
„Majstrova žena povedala: ‚Silný Muž, máš pravdu. Určite ti nájdem dobrého majstra. Ngokton Chodor je majstrovým hlavným učeníkom a dostal už verše. Vymyslím spôsob, ako ťa poslať učiť sa od neho. Neuponáhľaj sa. Ostaň tu pár dní.‘ Ostal som teda.“
„Indický majster Naropa dodržiaval rituál, že v desiaty deň každého mesiaca spravil veľký chválospev na uctievanie Budhov. Nasledujúc túto tradíciu majster Marpa tiež dodržiaval rituál chválospevu v desiaty deň každého mesiaca. Tentokrát majstrova žena z veľkého vreca žita pripravila tri typy vína: silné, stredné a slabé. Majstrovi ponúkla silné víno, ostatným lámom mierne a ona spolu so mnou mala slabé. Mnoho ľudí si v ten deň pripíjalo a všetci lámovia sa opili, vrátane majstra. Keď videla, že majster je opitý, jeho žena išla do jeho spálne a z malého kufríka vzala pečať, ornamenty a ruženec z rubína. List, ktorý si dopredu pripravila, opečiatkovala a pečať vrátila na miesto. Falošný list spolu s ružencom a ornamentmi zabalila, balík zapečatila voskom a odovzdala mi ho. ‚Choď za Ngoktonom Chodorom a povedz mu, že toto ti dal majster ako dar pre neho,‘ povedala.“
„Poklonil som sa jej, vzal som balík a namieril som si to do Ü. O dva dni neskôr sa majster spýtal svojej ženy: ‚Čo robí Silný Muž tieto dni?‘“
„‚Je preč! Viac neviem.‘“
„‚Kam išiel?‘ opýtal sa majster.“
„Ťažko pracoval na stavbe domov. Nielenže ste ho odmietali učiť dharmu, okrem toho ste ho navyše hrešili a bili. Odišiel sa učiť dharmu od iných majstrov. Mal v pláne vám to oznámiť, obával sa však, že by ste ho mohli znova zbiť. Odišiel teda bez oznámenia. Snažila som sa ho zastaviť ako som mohla, no márne.“
„Keď majster Marpa počul tieto slová, jeho tvár sa sfarbila do modra. Opýtal sa: ‚Kedy odišiel?‘“
„‚Včera.‘“
„Majster chvíľu potichu premýšľal a povedal: ‚Môj učeník neodíde ďaleko.‘“
„Keď som dorazil do Ü, majster Ngokton vyučoval Hevajra Tantru mnohým lámom. Z ďaleka som sa mu poklonil a on si následne zložil klobúk na znak pozdravu a povedal: ‚Tento druh poklonenia je poklonením učeníka Marpu. To je veľmi dobrý karmický vzťah. Táto osoba sa v budúcnosti stane kráľom dharmy. Mohli by ste zistiť, kto to je?‘ Prišiel si ma obzrieť jeden mních, s ktorým sme sa už predtým stretli. ‚Ó, to si ty. Prečo si tu?‘ opýtal sa.“
„Povedal som: ‚Majster Marpa je veľmi zaneprázdnený a nemá čas učiť ma. Prišiel som sa teda učiť dharmu. Na dôkaz mi majster Marpa dal ornamenty od Naropu a ruženec.‘“
„Mních išiel za majstrom Ngoktonom a povedal: ‚Silný Muž je tu!‘ Potom zopakoval moje slová.“
„Majster Ngokton sa veľmi potešil: ‚Prísť sem s ornamentmi od Naropu a ružencom je ako kvitnutie kvetu udumbary, zriedkavé a nepredstaviteľné. Mali by sme ho privítať s úctou. Prerušme teraz prednášku. Vy v publiku, rýchlo prineste baldachýn, transparenty, ornamenty a hudobné nástroje. Požiadajte tiež Silného Muža, aby chvíľu počkal vonku.‘“
„Mních ma teda požiadal, aby som počkal, kým sa pripravia. Miesto, kde som sa poklonil, bolo neskôr pomenované ‚pahorok poklonenia‘.“
„Po chvíli ma spolu s baldachýnom, transparentmi a za sprievodu hudby odprevadili do veľkej haly. Znova som sa poklonil a odovzdal som dary. Majster Ngokton mal v očiach slzy a na hlavu si dal ornamenty. Modlitbou poprosil o posilnenie a následne položil ornamenty doprostred oltára, ktorý bol obklopený rôznymi druhmi skvostných darov. Potom otvoril obálku s listom, v ktorom stálo:“
„‚Ngokton Chodor, som v ústraní kvôli meditáciám a nemám čas učiť Silného Muža. Teraz som ho teda požiadal, aby sa išiel učiť dharmu od teba. Daj mu prosím abišek a verše. Posielam ti ornamenty od majstra Naropu a ruženec.‘“
„Po prečítaní listu Ngokton povedal: ‚Toto je nariadenie od majstra. Za každú cenu pre teba spravím abišek a poskytnem ti verše. Dlhý čas som rozmýšľal o tom, že ťa požiadam, aby si sa sem prišiel učiť dharmu. Teraz si prišiel a dokonca s majstrovým požehnaním.‘ Nachvíľu sa zastavil a potom pokračoval: ‚Och, Silný Muž! Pamätám si, že mnoho lámov z Yarlungu, Khamu a Dakpo sa sem často chodilo učiť odo mňa. Zlí ľudia z Yepa v Doli ich však vždy obťažovali, čo spôsobilo, že mi nikdy nemohli priniesť dary. Choď na nich prosím uvaliť krupobitie. Potom ti dám abišek a verše.‘“
„Keď som to počul, bol som prekvapený a pomyslel som si: ‚Naozaj som hriešny človek. Musím konať zlé skutky všade, kam sa pohnem! Prišiel som sa sem učiť spravodlivú dharmu a nie ubližovať ľuďom prostredníctvom krupobitia. Nevedel som, že to budem musieť robiť znova. Ak neuvalím toto krupobitie, pôjdem proti vôli majstra a nebudem schopný učiť sa dharmu. Ak poslúchnem nariadenia, znova sa dopustím zlých skutkov. Ach! Radšej poslúchnem majstrov rozkaz a uvalím krupobitie.‘“
„Keďže som nemal na výber, pripravil som si potrebné materiály, posilnil ich zaklínadlom a išiel do Dolu. Po vykonaní kúzla som išiel pod prístrešok k jednej starej žene. Okamžite sa začalo blýskať a hrmieť, pričom tmavé mračná sa valili vlnu za vlnou. Než prišlo veľké krupobitie, spustili sa viaceré malé. Tá stará žena zvolala: ‚Nebesia! Moja pšenica je preč. Ako len prežijem?!‘“
„Jej slová ma zaboleli. Povzdychol som si: ‚Spáchal som obrovské hriechy!‘ Opýtal som sa jej teda: ‚Kde je vaše pole? Môžete mi ho nakresliť?‘ Potom nakreslila trojuholník, ktorý pripomínal tvar spodnej pery. Urobil som znak a prikryl trojuholník nádobou. Jej pôda bola uchránená od nešťastia. Jeden roh jej poľa však nebol dobre prikrytý a úrodu z toho rohu vzala voda. Po dlhej dobe búrka ustála a ja som sa išiel pozrieť. Z kopcov nad dvoma dedinami prišli silné záplavy a zmyli všetku úrodu. Iba pole starej ženy zostalo neporušené a jej úroda bola zdravá ako predtým. Je zaujímavé, že jej pole bolo uchránené aj počas všetkých ďalších krupobití. Nemusela už viac pozývať lámov, aby vykonali rituály na ochranu jej pôdy.“
„Cestou naspäť som stretol dvoch pastierov, ktorým záplava vzala voly a ovce. Povedal som im: ‚Odteraz prestaňte okrádať učeníkov Ngoktona Chodora. Ak to znova spravíte, vrátim sa s ďalšími krupobitiami!‘“
„Po tomto incidente sa ľudia z tejto oblasti viac neodvažovali nikoho okrádať. Postupne začali veriť v majstra Ngoktona a začali ho uctievať. Neskôr sa všetci stali jeho darcami almužny.“
„Na pastvine s tŕním som pozbieral mŕtvych vtákov a potkany, z ktorých všetci boli zabití krupobitím. S batohom plným mŕtvych zvierat som sa vrátil do chrámu. Položil som ich pred majstra a povedal som: ‚Majster, prišiel som sem kvôli spravodlivej dharme, no nevedel som, že budem znova musieť získať karmu. Láskavo vás prosím o odpustenie.‘ Pri týchto slovách som sa rozplakal.“
„Majster Ngokton mi pokojne povedal: ‚Silný Muž, prosím, netráp sa. Táto dharma a sila Naropu a Marpu sú schopné oslobodiť ľudí s veľkými hriechmi na základe ich Budhovskej povahy. Aj ja mám verše, ktoré môžu okamžite ponúknuť spásu stovkám vtákov a zvierat. Keď dosiahneš Budhovstvo, všetky vnímajúce bytosti, ktoré zomreli počas krupobitia, budú medzi prvými znovuzrodenými v tvojej čistej zemi a budú počúvať tvoje prednášky. Môžem použiť svoje schopnosti, aby som zabránil tomu, že sa ocitnú v nepriazni osudu predtým, než sa znovu narodia. Ak tomu neveríš, len sa pozeraj.‘ Na chvíľu sa utíšil. Všetky vtáky a zvieratá zrazu ožili a odbehli či odleteli preč.“
„Keď som videl takú výnimočnú skutočnosť, moje srdce sa naplnilo radosťou a obdivom. Ľutoval som, že som nezabil viac zvierat. Nezachránil by som v takom prípade viac vnímajúcich bytostí?“
„Majster Ngokton ma potom naučil dharmu. Pri oltáre Hevajra pre mňa vykonal abišek a naučil ma verše.“
„Potom som našiel starodávnu jaskyňu. Vchod smeroval na juh, odkiaľ som videl majstrovo sídlo. Jaskyňu som dal trochu do poriadku a začal som v jej vnútri meditovať podľa dharmy od majstra. Bez povolenia od majstra Marpu som však nezaznamenal žiaden účinok, hoci som praktizoval veľmi tvrdo.“
„Jedného dňa ma prišiel navštíviť majster Ngokton a opýtal sa: ‚Silný Muž, už by si mal mať také a také zážitky. Ako sa teraz cítiš?‘“
„‚Necítim nič.‘“
„‚Čože? O čom to hovoríš? S touto dharmou každý pocíti účinky v krátkom čase, pokiaľ neporušil prikázania. Navyše ty si sem prišiel, pretože si vo mňa veril.‘ Potom chvíľu premýšľal a zhováral sa sám so sebou: ‚Ak by s tým Marpa nesúhlasil, nedával by mi všetky tie veci. To je zvláštne. Prečo je to tak?‘ Potom mi povedal: ‚Skús to znova, usilovne medituj a premýšľaj!‘“
„Majstrove slová ma vydesili. Neodvážil som sa mu však povedať celý príbeh. Pomyslel som si: ‚Nech sa deje čokoľvek, musím získať povolenie od majstra Marpu.‘ Zároveň som však pokračoval v usilovnom praktizovaní.“
„Majster Marpa v tom čase budoval dom pre svojho syna a napísal list lámovi Ngoktonovi: ‚Dom môjho syna potrebuje drevo. Pošli nám, prosím, čo najviac borovicového dreva. Keď bude dom dokončený, budeme spoločne odriekať sútru Mahaprajnaparamita a poriadne to oslávime. Mali by ste potom prísť. Silný Muž je zlý človek a musí byť teraz u teba. Môžeš ho priviesť so sebou. Marpa.‘“
„Láma Ngokton mi priniesol list a povedal: ‚Prečo ťa majster nazval zlým človekom? O čo tu ide? Obávam sa, že majster s týmto nesúhlasil.‘“
„Musím sa priznať: ‚Máte pravdu! Majster to v skutočnosti neodsúhlasil. List a ďalšie veci, čo som vám dal, pochádzali od jeho ženy.‘“
„‚Och, v tom prípade sme obaja robili niečo nezmyselné. Bez majstrovho povolenia nezískame žiadnu veľkú cnosť. Och, nemáme čo spraviť. Chce, aby si išiel so mnou.‘“
„‚V poriadku, pôjdem teda,‘ odpovedal som.“
„‚Pošlem im drevo a potom vyberiem vhodný termín. Zatiaľ tu môžeš ostať a kultivovať sa v tichosti‘ povedal láma Ngokton.“
„O niekoľko dní neskôr sa so mnou prišli porozprávať ľudia od Ngoktona, keďže vedeli, že sa chystám odísť. Zhovárali sme sa o novom dome a oslave dospelosti pre Marpovho syna. Prišiel ku mne jeden láma, ktorý sa nedávno vrátil z Marpovho sídla, a ja som sa spýtal: ‚Rozprávali sa tam o mne?‘ Láma odpovedal: ‚Majstrova žena sa ma raz spýtala: Čo tieto dni robí môj Silný Muž? Povedal som jej, že medituješ. Opýtala sa, čo iné okrem meditácie robíš. Povedal som, že nerobíš nič iné, keďže si už osamote sedel v jaskyni. Povedala, že si zabudol niečo, čo si výnimočne zbožňoval a požiadala ma, aby som ti to priniesol.‘ Láma mi potom dal niekoľko hlinených kociek, ktoré mu dala majstrova žena a požiadala ho, aby mi ich doručil. Držal som ich v ruke a začal o nej premýšľať.“
„Keď láma odišiel, hral som sa s kockami a premýšľal som: Nikdy som sa s nimi nehral pred majstrovou ženou. Prečo povedala, že som ich zbožňoval? Je to preto, že ma nemá rada? Spomenul som si aj na svojho starého otca, ktorý musel kvôli kockám a hazardu opustiť svoju dedinu a túlať sa po okolí. Ako som nad tým všetkým premýšľal, jedna kocka spadla na zem a rozbila sa. Medzi rozbitými kúskami bol malý papierik. Zodvihol som ho a zbadal som slová: ‚Učeník môj, majster pre teba vykoná abišek a dá ti verše. Príď prosím s lámom Ngoktonom.‘ Po prečítaní odkazu som bol nesmierne šťastný a pobehoval som dokola jaskyne. Po pár dňoch mi láma Ngokton povedal: ‚Silný Muž, je čas pripraviť sa na výlet!‘“
„Okrem darov od Marpu láma Ngokton so sebou zobral všetko ako dary pre majstra Marpu, vrátane sošiek Budhu, písiem, hudobných nástrojov a zvoncového nástroja ako aj zlato, jadeit, hodváb a denné články. Jedinou výnimkou bola stará, chromá ovca. Táto ovca mala výstrednú povahu a nikdy nechcela poslúchať ostatných.“
„Láma Ngokton mi dal vrece hodvábu a povedal: ‚Si dobrý učeník. Prosím, dones to ako dar majstrovi Marpovi.‘ Jeho žena mi navyše dala vrecko masla z jaka a povedala: ‚Toto je pre majstrovu ženu Dakmemu.‘“
„Láma Ngokton, jeho učeníci a ja sme sa spolu s týmito vecami vydali na výlet. Keď sme sa blížili k Lhodraku, láma Ngokton mi povedal: ‚Silný Muž, mohol by si povedať majstrovej manželke, že sme tu? Dúfam, že sa pre mňa nájde pohár vína.‘ Poslúchol som jeho inštrukcie a stretol som sa s majstrovou ženou. Dal som jej občerstvenie z masla z jaka a povedal som: ‚Láma Ngokton prišiel. Dúfa, že sa pre neho nájde pohár vína.‘“
„Majstrova žena bola veľmi rada, že ma vidí. Povedala: ‚Majster je v spálni. Môžeš ísť za ním a oznámiť mu to.‘ Keď som vchádzal do izby, bol som veľmi nervózny. Majster sedel v meditácii čelom k východu. Poklonil som sa mu a daroval som mu hodváb. Nevšímal si ma a otočil hlavu smerom na západ. Išiel som teda na západnú stranu a znova som sa poklonil. On sa otočil na juh. Nemal som na výber a povedal som: ‚Majster, viem, že sa na mňa hneváte a nechcete prijať moju poklonu. Láma Ngokton však priniesol svoje telo, reč a myseľ, ako aj všetko svoje vlastníctvo vrátane zlata, striebra, jadeitu a dobytku ako dar pre vás. Dúfa, že sa pre neho nájde pohár vína. Prosím, rozšírte svoj súcit a naplňte jeho želanie.‘ Po vypočutí si mojich slov majster Marpa vyzeral veľmi sebaisto. Luskol prstami a nahnevane povedal: ‚Keď som z Indie priniesol naspäť nepredstaviteľne cenné písma Tripitaky, základy štyroch vozov a sväté verše, nikto ma neprivítal, dokonca ani myš. Kým je on?! Len preto, že prinesie trochu majetku ho musím ísť privítať ja, veľký prekladateľ?! Ak je to tak, radšej ani nemal chodiť.‘“
„Vycúval som z izby a povedal som o tom majstrovej žene. Povedala: ‚Majster má naozaj zlú povahu. Láma Ngokton je vynikajúci človek. Musíme ho privítať. Môžeme to spraviť my dvaja.‘ Povedal som: ‚Láma Ngokton neočakáva, že ho prídete privítať vy alebo majster. Požiadal len o pohár vína.‘“
„Majstrova žena však povedala: ‚Hm, nie, nie. Ja pôjdem.‘ Potom išla privítať lámu Ngoktona s niekoľkými lámami a množstvom vína.“
„V deň oslavy sa na hostine zišli všetci z troch dedín Lhodraku, aby zablahoželali synovi majstra Marpu k dovŕšeniu dospelosti a dokončeniu nového domu. Počas hostiny zaspieval majster Marpa príjemnú pieseň.“
„Po skončení piesne láma Ngokton odovzdal všetko, čo priniesol a povedal: ‚Majster, všetko moje – telo, reč a myseľ – patrí vám. Keď som tentokrát prišiel, nechal som doma iba starú ovcu. Je starou mamou stáda a je príliš stará a ochromená. Všetko ostatné som vám priniesol do daru. Majster, prosím poctite ma tajným abišekom a veršami, najmä základmi Kagyu (tiež známy ako Oral Lineage predávaný ústne z majstra na učeníka v tajnosti).‘ Potom sa znova poklonil.“
„Majster Marpa odpovedal veselo: ‚Och, tajný abišek a verše sú skratkou vadžrajány. Človek s nimi môže dosiahnuť Budhovstvo v jednom živote namiesto niekoľkých životných cyklov praktizovania. Bývalí majstri a dakiny obzvlášť zdôrazňovali, že sa to musí učiť ústne. Keďže hľadáš dharmu, hoci je ovca stará a chromá, bez nej sa to stále nemôže nazývať úplné darovanie. Nemôžem ťa teda naučiť tie verše. Čo sa týka ostatnej dharmy, tú som ťa už naučil.‘ Pri týchto slovách sa všetci rozosmiali.“
„Láma Ngokton povedal: ‚Ak do daru zahrniem aj starú ovcu, budete ma učiť dharmu?‘ Majster Marpa odpovedal: ‚Ak ju sem privedieš ty sám, budem ťa učiť.‘“
„Keď sa nasledujúceho dňa oslava skončila, láma Ngokton išiel sám naspäť a priniesol majstrovi ovcu. Majster Marpa sa veľmi potešil: ‚Tomuto sa hovorí Tajná mantrajána (teda vadžrajána) a potrebujeme učeníkov ako ty. Popravde, čo mám robiť so starou ovcou? Kvôli úcte k dharme sme to však museli spraviť takto.‘ Potom pre neho majster Marpa vykonal abišek a naučil ho verše.“
„O niekoľko dní neskôr prišlo zďaleka niekoľko lámov. Spolu s miestnymi lámami sme sa zhromaždili kvôli rituálu. Majster Marpa si so sebou vzal palicu zo santalového dreva. So široko otvorenými očami a nahnevaným výrazom začal zlostne kričať: ‚Ngokton Chodor! Prečo si dal abišek a verše takému zlému človeku ako Topaga?!‘ Ako rozprával, pozrel sa na palicu a jeho ruka sa po nej pomaly načiahla. Trasúc sa od strachu sa láma Ngokton poklonil a odpovedal: ‚Majster, poslali ste mi list, v ktorom ste mi dali povolenie učiť ho. Poslali ste mi tiež ornamenty od majstra Naropu a rubínový ruženec. Silný Muž a ja sme iba nasledovali váš príkaz. Prosím, odpustite nám!‘ Potom čo to dopovedal sa začal nervózne rozhliadať okolo seba a nevedel, ako upokojiť majstrov hnev.“
„Majster na mňa ukázal so zúrivým hnevom: ‚Ty darebák! Odkiaľ si ich zobral?‘ Vtedy som už cítil takú bolesť, akoby mi niekto nožom bodal do srdca. Vystrašený a trasúc sa som sotva dokázal rozprávať: ‚To...to...to bolo od majstrovej manželky.‘ Keď to majster počul, vyskočil zo sedadla a išiel zbiť svoju ženu. Vedela, že sa to stane a postávala obďaleč. Keď videla, že sa veci nevyvíjajú dobre, bežala do svojej izby a zamkla dvere. Majster pribehol k dverám, kričal a silno búchal do dverí. Po dlhej chvíli sa vrátil na svoje miesto a povedal: ‚Ngokton Chodor, to ty si spravil niečo také absurdné! Teraz choď priniesť ornamenty majstra Naropu a ruženec!‘ Pri rozprávaní sa mu hlava ešte stále triasla od hnevu. Ngokton sa rýchlo poklonil a išiel naspäť po ruženec a ornamenty.“
„V tej chvíli sme s majstrovou ženou vybehli pred dom. Keď som videl lámu Ngokton vychádzať z domu, s plačom som mu povedal: ‚Prosím vás, ujmite sa ma v budúcnosti!‘ Odpovedal: ‚Bez majstrovho povolenia, aj keď ťa budem viesť, výsledok bude rovnaký ako teraz. Neprinesie to nič dobrého tebe ani mne. Prosím, ostaň radšej tu. Keď dostaneš povolenie od majstra, pomôžem ti za každých okolností.‘“
„Povedal som: ‚Nazhromaždil som si ohromné hriechy. Dokonca aj majster a jeho žena kvôli mne toľko trpia. Myslím, že v tomto živote nemôžem uspieť v učení sa dharmy. Radšej sa zabijem.‘ Potom som vzal nôž a chcel som spáchať samovraždu (Tibeťania so sebou zvyčajne nosia meč). Láma Ngokton ma schytil a pevne držal: ‚Ach! Silný Muž, priateľ môj, prosím ťa nerob to. Majster nás učí Tajnú vadžrajánu, ktorej učenie hovorí, že ľudská skandha, dhatu a ayatana sú všetky spojené s Budhovstvom. Predtým než sa život človeka skončí, dokonca aj keď sa použije Pravritti-vijnana (ovládanie vlastného vedomia, aj medzi životom a smrťou), samovražda sa považuje za zločin zabitia Budhu. Na svete niet vážnejšieho hriechu než spáchanie samovraždy. Dokonca aj exoterický budhizmus hovorí, že ukončenie svojho života je najhorším zločinom. Prosím ťa, zamysli sa nad tým a vzdaj sa tejto myšlienky. Majster ťa pravdepodobne naučí dharmu. Dokonca aj keď nie, je to stále v poriadku, pretože sa môžeš učiť od iných lámov.‘ Ako hovoril tieto slová, všetci okolo nás vrátane lámov mi prejavili pochopenie. Niektorí ma upokojovali a iní išli za majstrom, aby zistili, či je nejaká šanca, že ma naučí dharmu. Myslím, že v tej chvíli muselo byť moje srdce vyrobené zo železa; inak by ma asi roztrhlo od bolesti. Ja, Milarepa, som nahromadil horu karmy a aby som mohol hľadať spravodlivú dharmu, musím pretrpieť takú obrovskú bolesť!“
Keď Velebný dokončil tieto slová, všetci poslucháči plakali. Niektorí začali cítiť beznádej ohľadom tohto sveta a niektorí dokonca omdleli od smútku.
Rechungpa sa opýtal: „Majster, ako sa majster Marpa neskôr rozhodol učiť vás dharmu?“
(na pokračovanie, 6. časť)
