Tradičná kultúra
pondelok, 16. september 2019

Príbeh o kultivácii Budhu Milarepu (7. časť)

1.6.19 | Vydavatelia Minghui

(Minghui.org) V priebehu histórie boli Himaláje oblasťou s mnohými kultivujúcimi. Ľudia tam žili jednoduchým, skromným životom a všetci radi spievali a tancovali. Tiež si veľmi vážili Budhov Fa. Pred takmer tisícročím žil v tejto oblasti kultivujúci menom Milarepa. Zatiaľ čo mnohým Budhom a Bódhisattvám to trvalo mnoho životov a vytrpeli si veľa nešťastí, než sa vykultivovali k pravému ovociu, Milarepa dosiahol rovnakú mocnú cnosť v jedinom živote a neskôr sa stal známym ako zakladateľ Bielej sekty Tibetského budhizmu.

(pokračovanie 6. časti)

Rechungpa sa spýtal Velebného Milarepu: „Majster, nasledovali ste inštrukcie majstra Marpu a ostali tam žiť niekoľko rokov?“

Velebný Milarepa odpovedal: „Neostal som tak dlho. Chvíľu som tam žil a potom som sa vrátil do svojho rodného mesta. Poviem vám dôvod, pre ktorý som išiel domov.“

„Pri meditácii v izolácii som usilovne praktizoval v pokoji a spravil som veľký pokrok. Nikdy som nespal, no jedného rána som bol ospalý a zaspal som. Snívalo sa mi, že som sa vrátil do svojho domova v Kyangatsa. Videl som, že môj dom, ten so štyrmi stĺpmi a ôsmimi trámami, bol schátraný ako ucho starého somára. Najvzácnejšie dedičstvo našej rodiny, písmo Maharatnakuta Sutra, bolo v dôsledku dažďovej vody zmáčané a úplne roztrhané. Pozemok Orma Triangle bol celý pokrytý tŕním a popínavou burinou. Moja matka zomrela a sestra sa stala žobráčkou potulujúcou sa po vzdialenej oblasti. Pri pomyslení na všetky tragédie, ktorými som od detstva trpel, bez možnosti vidieť matku po mnoho rokov, ma veľmi bolelo srdce. Plakal som a volal: ‚Mama! Sestra Peta!‘ Keď som sa prebral, moje šaty boli mokré od plaču. Pri pomyslení na matku som nedokázal zadržať slzy a rozhodol som sa ísť ju domov navštíviť.“

„Za úsvitu som bez premýšľania rozrazil vchod do jaskyne a išiel som za majstrom do jeho spálne požiadať ho o povolenie vrátiť sa domov. Majster spal a ja som sa poklonil pred jeho posteľou s cieľom vysvetliť mu situáciu.“

„Majster sa zobudil.“

„V tej chvíli dosiahlo ranné svetlo prenikajúce oknom hlavu majstra Marpu na vankúši. Majstrova žena priniesla raňajky. Majster Marpa sa opýtal: ‚Synu, prečo si náhle vystúpil z meditácie? Bolo to kvôli zasahovaniu démona?‘ Rýchlo sa vráť k praktizovaniu v stave pokoja!“

„Povedal som majstrovi o sne a ako veľa som premýšľal o matke.“

„Majster povedal: ‚Synu, keď si sem prvýkrát prišiel, povedal si, že sa už viac nestaráš o svoju rodinu a dedinčanov. Okrem toho si bol mimo svojho domova tak mnoho rokov. Dokonca aj keď pôjdeš späť, je možné, že matku neuvidíš. Čo sa týka ostatných ľudí, nie som si istý, či ich stretneš. Mnoho rokov si žil v Ü-Tsang a potom dosť dlho u mňa. Ak si rozhodnutý ísť späť, nechám ťa ísť. Spomenul si, že pôjdeš do svojej dediny a potom sa vrátiš. Môžeš takto rozmýšľať, ale pravdepodobne to nebude fungovať. Keď si prišiel, spal som. To je náznak, že v tomto živote sa už neuvidíme!‘“

„‚Do izby mi však preniká svetlo, čo znamená, že tvoja dharma bude žiariť desiatimi smermi ako slnečné svetlo. V skutočnosti, vrch mojej hlavy bol ožiarený svetlom, takže tvoja dharma sa bude šíriť a prosperovať. Dakmema náhodou práve priniesla jedlo, čo znamená, že by si mal byť schopný uchovať v sebe Samaya [sľuby a prikázania].‘“

„‚Ach! Zdá sa, že nemám na výber a musím ťa nechať ísť. Dakmema, prosím, priprav dobré dary.‘“

„Keď majstrova žena prichystala dary, majster vytvoril mandalu a vykonal pre mňa abišek s cestou dozrievania predávanou ústne dakinami. Okrem toho mi zveril všetky nepoznané verše o oslobodení.“

„Majster povedal: ‚Och, tieto verše sú proroctvami Vznešeného Naropu a on ma požiadal, aby som ťa ich naučil. Mal by si nasledovať proroctvá dakín a predať tieto verše učeníkovi s najlepšími vrodenými schopnosťami až po trinástu generáciu.‘“

„‚Ak niekto učí túto dharmu pre peniaze, slávu, rešpekt alebo osobné výhody, porušuje nariadenia dakín. Mal by si si obzvlášť vážiť tieto ústne učenia a praktizovať podľa týchto veršov. Ak natrafíš na učeníka s dobrými vrodenými vlastnosťami, dokonca aj v prípade, že je chudobný a nemá nič materiálne, čo by použil ako dar, mal by si pre neho vykonať abišek a dať mu verše a pomôcť mu, aby mohol šíriť dharmu ďalej. Pokiaľ ide o trápenie, ktoré majster Tilopa uvalil na majstra Naropu, alebo všetky druhy trápenia, ktoré som ti dával ja, tieto metódy nemajú žiaden úžitok pre ľudí s biednymi vrodenými vlastnosťami. Už ich teda prosím ťa viac nepoužívaj. Teraz prax dhramy upadá dokonca aj v Indii. Tieto veľmi prísne metódy už teda nie sú vhodné pre Tibet.‘“

„‚Existuje spolu deväť zväzkov dharmy od dakín a ja som ťa naučil štyri z nich. Pokiaľ ide o zvyšných päť, jeden z mojich učeníkov pôjde neskôr do Indie a naučí sa ich od učeníkov Naropu. Vnímajúcim bytostiam nesmierne prospejú a ty by si mal tiež usilovne hľadať túto dharmu.‘“

„‚Môžeš si myslieť: Som veľmi chudobný a nemám žiadne dary. Bude ma majster učiť všetky tieto verše? Nemaj prosím o tieto veci obavy. Vieš, na materiálnych daroch mi vôbec nezáleží. Ak usilovne pracuješ na svojej praxi a toto použiješ ako dar, to bude dar, aký mám naozaj rád. Musíš sa usilovne snažiť a dosiahnuť úspech!‘“

„‚Naučil som ťa všetku jedinečnú dharmu od majstra Naropu ako aj ústne predávané učenia od dakín. Majster Naropa vyučoval tieto verše iba mne a žiadnym ďalším učeníkom. Ja som ich predal ďalej tebe, ako pri prelievaní vody z jednej fľaše do druhej bez vynechania jedinej kvapky. Aby som ti ukázal, že hovorím pravdu a nepreháňam, teraz prisahám pred všetkými majstrami, Budhami a božstvami.‘“

„Pri týchto slovách mi položil ruku na vrchol hlavy a povedal: ‚Synu, keď ťa vidím odchádzať, cítim v srdci veľký smútok. Každá podmienečná dharma je však pominuteľná. Nemôžem s tým teda nič spraviť. Prosím ťa, neuponáhľaj svoj odchod. Ostaň ešte pár dní a prejdi si všetky verše. Ak budeš mať nejaké otázky, môžeš sa ma opýtať a ja ti s nimi pomôžem.‘“

„Poslúchol som majstra, ostal niekoľko dní a vyjasnil som si všetky svoje nejasnosti. Majster povedal: ‚Dakmema, priprav prosím najlepšie dary na rozlúčku s Milom.‘ Majstrova žena pripravila dary pre majstrov, Budhov, Bódhisattvy, dakiny a nebeských správcov ako aj hostinu pre bratov vadžry. Majster naplno predviedol svoje schopnosti. Niekedy prevzal formu božstva Hevadžra, niekedy božstva Chakrasamvara a inokedy božstva Guhyasamadža. Jeho veľkolepé ornamenty zahŕňali zvon vadžru, paličku vadžru, koleso, šperky, lotosový kvet a meč. Okrem toho mal červené, biele a modré zvuky Om, Ah a Hum. (Slová Om, Ah a Hum sú základom pre všetky tajné verše, pričom Om je červený, Ah je biely a Hum modrý.) Tieto tri slová vyžiarili silné svetlo s rôznymi nebývalými prejavmi. Majster povedal: ‚Toto všetko sú len nadprirodzené sily tela. Dokonca aj keď môžu byť takto veľkolepo prejavené, sú to stále len vytvorené preludy s malým úžitkom. Teraz som ich prejavil, Milarepa, pretože dnes sa s tebou lúčime.‘“

„Keď som videl, že majstrova cnosť je podobná cnosti Budhov, bol som nesmierne šťastný a premýšľal som: ‚Rozhodne budem usilovne pracovať na svojej kultivácii a dosiahnem nadprirodzené sily ako majster.‘“

„Majster sa opýtal: ‚Videl si? Zvýšilo to tvoje odhodlanie?‘“

„Odpovedal som: ‚Videl som, Majster! Nemám na výber a musím sa stať odhodlaným. Chcem byť v kultivácii usilovný a v budúcnosti tiež dosiahnuť nadprirodzené sily ako majster.‘“

„Majster povedal: ‚Áno, musíš sa v praxi dobre činiť. Pamätaj prosím na moje učenia, ktoré sú ako ilúzie a praktizuj pokiaľ nedosiahneš tú úroveň. Pokiaľ ide o miesto pre tvoju kultiváciu, mal by si používať jaskyne v zasnežených horách, strmých údoliach a hlbokých lesoch. Popri jaskyniach môžeš ísť na miesta, kde praktizovali indickí majstri, alebo do Lapchi Gangra, jednej z dvadsiatichštyroch svätých zemí. Ďalej je tam aj Yolmo Gangra spomínaná v Avatamsaka sútre a Chubar pri dedine Drin, kde sa často zdržiavajú dakiny. Toto sú všetko dobré miesta pre meditáciu. Okrem toho môžu byť vhodné aj iné odľahlé miesta bez ľudí, ak je tam vhodný predurčený vzťah. Praktizovaním na týchto miestach by si mal dosiahnuť úspech.‘“

„‚Na východe sú tiež sväté miesta, ale predurčený vzťah ešte nenastal. Keď budeš v budúcnosti šíriť dharmu, niektorí ľudia sa budú v týchto miestach rozvíjať a prosperovať.‘“

„‚Mal by si ísť praktizovať na spomínané sväté miesta, ako hovoria proroctvá. Keď dosiahneš úspechy, tie budú tiež slúžiť ako dary pre majstra, odmena pre rodičov a budú prospievať vnímajúcim bytostiam. Nič okrem dosiahnutia Budhovstva nemôže byť považované za najlepší dar, a je to úplne odplatenie sa vďačnosťou a skutočná dobročinnosť voči ostatným. Ak človek nemôže uspieť, aj keby žil sto rokov, iba by žil dlhšie a pritom by sa dopúšťal hriechov v tomto živote. Preto musíš vo svojom živote opustiť všetku chamtivosť a túžby k svetským veciam. Nezapletaj sa s ľuďmi, ktorí sa oddávajú svetským záležitostiam, alebo sa zapájajú do prázdnych rečí o bezvýznamných veciach. Namiesto toho by si mal celým srdcom napredovať v kultivácii!‘“

„Pri týchto slovách majster vyronil slzu. Pozerajúc na mňa so súcitom, pokračoval: ‚Synu, ako tvoj otec ťa už v tomto svete neuvidím. Nikdy na teba nezabudnem. Ani ty na mňa nezabudni. Ak dokážeš nasledovať moje slová, určite sa v budúcnosti stretneme v Dhagpa Khadro (jednej z čistých zemí). Synu, mal by si byť šťastný!‘“

„‚Pri svojej budúcej kultivácii narazíš na silné zasahovanie v toku energie. V tom čase môžeš toto otvoriť a prečítať si to. Prosím, neotváraj to predtým.‘ Majster mi podal voskom zapečatený list. Naučil som sa majstrove slová naspamäť a cítil som ich neopísateľnú pomoc. Vždy keď som si zapamätal majstrove učenia, môj súcit sa zväčšil a spravil som pokrok vo svojej kultivácii. Majstrova hlboká láskavosť je neopísateľná!“

„Majster potom povedal svojej žene: ‚Dakmema, priprav prosím veci na zajtrajší odchod Silného muža. Hoci som veľmi smutný, zúčastním sa rozlúčky. Synu, ostaňme dnes spolu, otec a syn, a dobre sa porozprávajme.‘“

„Tej noci som ostal v majstrovej izbe a robil som spoločnosť jemu a jeho manželke. Jeho žena bola strašne smutná a stále plakala. Majster povedal: ‚Dakmema, prečo plačeš? Už sa predsa od majstra naučil najhlbšie verše dakín a chystá sa meditovať v jaskyni. Načo teda plakať? Vnímajúce bytosti majú vrodenú Budhovskú povahu. Kvôli svojej nevedomosti si to nedokážu uvedomiť a namiesto toho umierajú v bolesti. V skutočnosti sú najviac poľutovaniahodní práve títo ľudia, ktorí žijú v ľudskom svete a nenasledujú dharmu. Oni sú tými, pre ktorých by sme sa mali cítiť zle. Ak by si však plakala kvôli nim, musela by si plakať celý deň.‘“

„Majstrova žena povedala: ‚Vaše slová sú správne. Kto však dokáže mať taký súcit? Môj vlastný syn bol výnimočne inteligentný pokiaľ ide o ľudskú ako aj nadľudskú dharmu. Dosiahol by veľkolepé veci, ktoré by prospeli jemu aj ostatným. On však zomrel a ja som bola v nesmiernej bolesti. Teraz tento učeník, ktorý vždy tak poslušne počúval, nedopustil sa žiadnych chýb a ktorý žije s vierou, múdrosťou a láskavosťou, sa chystá odísť. Nikdy predtým som nemala takého dobrého učeníka. Nedokážem teda zadržať svoj smútok...‘ Než to stihla dopovedať, vyronila ešte viac sĺz a začala znova nariekať.“

„Ja som tiež nedokázal zadržať plač a Majster si sám rukou stále utieral vlastné slzy. Nechceli sme sa odlúčiť, takže sme všetci cítili bolesť a nemali sme ani čo povedať. Nakoniec sme tú noc sotva prehovorili.“

„Nasledujúceho rána sme sa vybrali trinásti, majster a učeníci, a kráčali so mnou niekoľko míľ s jedlom ako darmi, aby ma vyprevadili. Všetci boli kvôli rozlúčke v melancholickej nálade. Keď sme dorazili k Úbočiu šírenia Dharmy, odkiaľ možno vidieť ďaleko každým smerom, usadili sme sa a pripravili sa na rituál uctievania.“

„Majster ma držal za ruky a povedal: ‚Synu, teraz máš namierené do Ü-Tsangu. V Tsangu je veľa zlodejov a tak som premýšľal, že pošlem niekoho s tebou. Kvôli karmickým príčinám však musíš cestovať sám. Hoci ideš sám, budem sa modliť za tvoju ochranu k majstrovi, božstvám, dakinám a nebeským správcom. Nemusíš sa obávať a budeš na ceste v bezpečí. Predsa by si však mal byť opatrný.‘“

„‚Najprv môžeš ísť k lámovi Ngoktonovi, porovnať si s ním verše a zistiť, či sú tam nejaké rozdiely. Odtiaľ môžeš ísť domov. Doma môžeš ostať iba sedem dní. Potom by si mal ísť meditovať do hôr, aby si prospel sebe aj ostatným.‘“

„Majstrova žena mi na cestu pripravila oblečenie, klobúk, topánky a jedlo. Dala mi to a so slzami v očiach mi povedala: ‚Synu, toto sú len materiálne veci. Toto je poslednýkrát, čo ťa ako matka vidím. Želám ti bezpečnú cestu a veľa šťastia. Prosím ťa, sľúb mi, že sa stretneme v Oddiyane (zemi dakín)!‘“

„Keď majstrova žena dohovorila, od žiaľu sa znova rozplakala. Mnohí z tých, čo ma prišli odprevadiť, boli v slzách. Úprimne som sa poklonil majstrovi a jeho manželke, pričom som sa pre požehnanie hlavou dotkol ich nôh, a potom sme sa oddelili.“

„Z času na čas som sa obzeral naspäť. Všetci stále plakali a ja som sa už nedokázal pozerať späť. Horské cesty sa pomaly stáčali a postupne som prestával vidieť majstra a jeho ženu.“

„Chvíľu som kráčal, prešiel som cez potok a obzrel sa. Bol som príliš ďaleko, aby som videl jasne, no dokázal som rozlíšiť, že majster a ostatní sa stále pozerajú týmto smerom. Cítiac sa skľúčene, takmer som sa chcel rozbehnúť naspäť. Na druhej strane som vedel, že som na naučil verše pre dovŕšenie. Pokiaľ sa nedopustím činov prinášajúcich zlú karmu, budem stále myslieť na majstra a uctievať ho, bude to rovnaké, ako keby som ostal s ním. Určite stretnem majstra a jeho ženu v Dhagpa Khadro. Teraz môžem ísť najprv navštíviť mamu. Potom sa vrátim a navštívim majstra, však? Potlačil som teda žiaľ vo svojom srdci a kráčal som smerom k lámovi Ngoktonovi.“

„Po stretnutí s lámom Ngoktonom sme si vzájomne porovnali verše. Bol na tom lepšie ako ja vo vysvetľovaní Tantry a vykladaní dharmy, čo sa však týka veršov pre kultiváciu, nebol som o nič slabší. Obzvlášť pokiaľ ide o ústne predávané učenia od dakín, vedel som v skutočnosti viac než on. Nakoniec som sa mu poklonil, spravil som želanie a vybral som sa domov.“

„Bola to diaľka na pätnásť dní chôdzou, no ja som to stihol za tri dni. Pomyslel som si: ‚Účinky meditácie sú naozaj úžasné!‘“

Rechungpa sa opýtal: „Majster, keď ste sa vrátili domov, bolo to tam podobné ako vo vašom sne? Videli ste svoju matku?“

Velebný Milarepa odpovedal: „Situácia doma bola rovnaká ako v mojom sne. Matku som nevidel.“

Rechungpa povedal: „Aké to bolo, keď ste prišli domov? Stretli ste v dedine niekoho?“

„Keď som bol blízko našej dediny, zastavil som sa pri rieke hore po prúde, odkiaľ bolo vidieť náš dom. Bolo tam v celku dosť detí s ovcou. Opýtal som sa ich: ‚Priatelia, môžem sa spýtať, kto žije v tom veľkom sídle?‘“

„Jedno zo starších detí odpovedalo: ‚Kedysi sa nazývalo dom so štyrmi stĺpmi a ôsmimi trámami. Okrem duchov tam už nik nežije.‘“

„‚Majitelia domu zomreli, alebo sa odsťahovali?‘“

„‚Táto rodina bývala najbohatšou v dedine a mali iba jedného syna. Keďže otec zomrel skoro a s jeho závetom sa nezaobchádzalo správne, príbuzní po jeho smrti vzali rodine celý majetok. Keď syn vyrástol a oni požiadali o vrátenie majetku, príbuzní ho neboli ochotní vrátiť. Syn teda sľúbil, že sa naučí zaklínadlá. Pomocou zaklínadiel a krupobitia zabil mnoho ľudí a priniesol dedine veľké škody. Všetci v dedine sa báli jeho nebeských správcov. Netrúfame si ani sa pozerať na jeho dom, ani nehovoriac o vstúpení doň! Myslím si, že v súčasnosti je v dome len mŕtvola matky a duchovia. Syn mal mladšiu sestru, ktorá bola veľmi chudobná a opustila matkine telo. Odišla žobrať niekam preč. O synovi sme nepočuli niekoľko rokov. Nevieme, či je stále nažive. Niekto vravel, že v dome je mnoho písiem. Ak si odvážny, môžeš sa ísť pozrieť dovnútra.‘“

„Opýtal som sa mladého pastiera: ‚Pred koľkými rokmi sa tieto veci stali?‘“

„Odpovedal: ‚Matka zomrela asi pred ôsmimi rokmi. Dobre si pamätám na zaklínadlá a krupobitie. O ďalších veciach som sa dozvedel od dospelých, keď som bol veľmi malý. Teraz si to dobre nepamätám.‘“

„Pomyslel som si: ‚Dedinčania sa báli mojich nebeských správcov a netrúfali si mi ublížiť.‘ Vedel som tiež, že moja matka umrela a moja sestra odišla žobrať. V srdci som cítil hlbokú ľútosť.“

„Za súmraku, keď nebol nikto nablízku, som išiel k rieke a dlho som plakal. Po zotmení som vošiel do dediny a všetko bolo rovnaké ako v mojom sne. Pole pred domom bolo pokryté tŕním a popínavou burinou. Kedysi veľkolepý dom a rodinná hala na uctievanie Budhov boli už v rozklade. Vnútri som našiel písmo Maharatnakuta Sutra zničené dažďovou vodou a pokryté sutinami zo stien a vtáčím trusom. Písmo sa takmer stalo hniezdom pre myši a vtáky.“

„Pri pohľade na to všetko a pri spomienkach na veci, ktoré sa stali v minulosti, moju myseľ zahltil silný pocit smútku. Prešiel som k dverám a zbadal som veľkú kopu špiny pokrytú burinou a zabalenú dohromady s otrhanými šatami. Rukami som odsunul kusy špiny a pod tým som si všimol hromadu ľudských kostí. Najprv ma to zmiatlo a potom som si uvedomil, že to boli kosti mojej matky. Od žiaľu ma dusilo v hrdle a moje srdce bolo v ukrutnej bolesti, až som odpadol. Po krátkej chvíli som sa prebral a hneď som si spomenul na verše od majstra. Prostredníctvom vizualizácie som zlúčil matkinu dušu s mojím srdcom ako aj s múdrosťou majstrov z línie ústneho predávania. Položil svoju hlavu na matkine kosti a úplne som sústredil svoje telo, reč a myseľ na Mahamudra Samadhi, pričom som sa ani na moment neodvážil prerušiť koncentráciu. Trvalo to sedem dní a nocí a potom som videl otca aj matku, ako sa oslobodzujú z nízkych úrovní utrpenia a putujú do čistých zemí.“

„Po siedmich dňoch som vystúpil zo Samadhi (sústredenia). Keď som nad tým uvažoval, uvedomil som si, že dharma na reinkarnáciu je nezmyselná, keďže všetko v tomto svete je nezmyselné. Napadlo mi postaviť sochu Budhu z matkiných kostí a položiť písmo Maharatnakuta Sutra pred ňu ako dar. Potom pôjdem do jaskyne Drakar Taso (jaskyne Bieleho kameňa konských zubov) tvrdo pracovať na svojej kultivácii dňom aj nocou. Ak nebudem odhodlaný a nechám sa vyrušiť ôsmimi svetskými vetrami (teda smútkom a radosťou, stratou a ziskom, výčitkou a pochvalou, úspechom a zlyhaním), radšej umriem než byť pokúšaný. Ak budem v srdci prechovávať malý kúsok túžby po pohodlí alebo šťastí, dúfam, že dakiny a nebeskí správcovia mi vezmú život. Veľakrát som si dal takýto rozhodný sľub.“

„Nakoniec som zobral matkine pozostatky a po očistení vtáčieho trusu z písma Maharatnakuta Sutra som zistil, že poškodenie od dažďovej vody nie je príliš silné a že text je stále čitateľný. Nesúc na chrbte matkine kosti a Maharatnakuta Sutru, moje srdce bolo úplne sklesnuté a cítil som silné odhodlanie odísť z tohto sveta reinkarnácie. Rozhodol som sa opustiť tento svet a usilovne praktizovať spravodlivú dharmu. Pri odchode z dverí bolo moje srdce plné smútku. Pri chôdzi som si spieval pieseň o jasnom chápaní tohto pozemského sveta.“

„Pokračoval som v spievaní a kráčaní až som prišiel k domu učiteľa, ktorý ma naučil čítať. Tento učiteľ bol však už mŕtvy. Celé písmo Maharatnakuta Sutra som dal ako dar jeho synovi a povedal som: ‚Toto písmo je mojím darom pre teba. Mohol by si prosím vytvoriť sochu Budhu z pozostatkov mojej matky?‘“

„Učiteľov syn odpovedal: ‚Nie! Nemôžem prijať tvoje písmo, pretože má za sebou nebeských strážcov. Môžem pre teba však vyhotoviť sochu Budhu.‘“

„Povedal som: ‚Prosím, neobávaj sa. Dávam ti to osobne ako dar. Nebeskí strážcovia ťa nebudú obťažovať.‘“

„Odpovedal: ‚Potom sa neobávam.‘ Z kostí mojej matky a hliny potom zhotovil sochu Budhu. Po obrade zasvätenia ju uložil do veže. Keď bolo všetko ukončené, povedal: ‚Prosím ťa, ostaň tu niekoľko dní a môžeme sa dobre pozhovárať.‘“

„Odpovedal som: ‚Nemám čas sa s tebou veľmi dlho rozprávať. Naliehavo sa chcem ísť kultivovať.‘“

„Povedal: ‚Čo keby som ťa teda len pozval na prenocovanie? Zajtra ti ešte musím zabezpečiť stravu pre tvoju kultivačnú prax.‘ Súhlasil som teda s prenocovaním. Opýtal sa: ‚Keď si bol mladý, učil si sa zaklínadlá a kliatby. Teraz študuješ spravodlivú dharmu. To je veľmi dobré a v budúcnosti určite dosiahneš veľké úspechy. Mohol by si mi povedať, akých majstrov si stretol a čo si sa naučil?‘“

„Podrobne som mu vysvetlil, ako som nasledoval lámu červenej sekty a dosiahol dharmu Dzogchen (veľkej dokonalosti) a neskôr sa učil od majstra Marpu.“

„Vypočul si to a povedal: ‚To je úžasné. V takom prípade môžeš nasledovať príklad majstra Marpu a nájsť si domov a vziať si svoju snúbenicu Dzese za ženu. Nie je to správne nasledovať tradíciu svojho majstra?‘“

„Odpovedal som: ‚Majster Marpa sa oženil, pretože chcel týmto spôsobom prospieť vnímajúcim bytostiam. Ja nemám takúto schopnosť. Keď zajac precení svoje schopnosti a pokúsi sa skočiť na mieste, kde skáče lev, určite spadne a umrie. Okrem toho sa mi úplne protiví tento svet reinkarnácie. Okrem veršov a dharmy od majstra nechcem nič z tohto sveta. Odísť meditovať do jaskyne je najlepším darom majstrovi. Týmto spôsobom zachovávam tradíciu a zároveň je to najlepší spôsob, ako potešiť majstra. Ak chce človek pomôcť druhým a šíriť Budhovskú dharmu, jediná cesta je cez kultivačnú prax – to isté platí pre ponúknutie spásy rodičom alebo pomáhanie sebe samému. Okrem praktizovania dharmy nemám žiadne vedomosti, nechcem sa o nič starať a nezaujímam sa o nič iné.‘“

„‚Keď som sa tentokrát vrátil domov, videl som svoj opustený dom a zničenú rodinu. Vďaka tomu hlboko chápem, že život je pominuteľný a nepredvídateľný. Ľudia sa ťažko namáhajú, aby zarobili peniaze alebo získali bohatstvo. Nakoniec je to však ako sen. Viac než kedykoľvek predtým som preto odhodlaný opustiť tento svet.‘“

„‚Domov je ako horiaci dom. Tí, ktorí ešte len musia prejsť utrpením, alebo tí, ktorí zabudli, že neskôr umrieme a v reinkarnácii budeme čeliť ťažkostiam v nižších ríšach, budú hľadať potešenie v tomto svetskom svete. Ja som však cez to prehliadol. Bez ohľadu na chudobu, hlad, alebo výsmech ostatných, vyčerpám svoj život na kultiváciu – pre seba a pre vnímajúce bytosti.‘“

„Úpadok môjho domu, smrť mojej matky a odchod mojej sestry mi dali nezabudnuteľnú lekciu a hlboké porozumenie pominuteľnosti. Nedokázal som sa udržať a opakovane som plakal: ‚Choď meditovať do hôr a hlbokých lesov.‘ V najhlbšej hĺbke svojho srdca som bol zas a znova odhodlaný opustiť všetko potešenie, vyčerpať svoj život a využiť všetok svoj čas na praktizovanie dharmy.“

 

(na pokračovanie, 8. časť)

 

Článok v angličtine: http://en.minghui.org/html/articles/2018/10/15/172860.html

Majster Li
Majster Li potichu sleduje svet z hôr, potom ako opustil New York po 20. júli 1999. (fotografia bola publikovaná 19. januára 2000)

Časopis Minghui

 
MH 2017 obalka small
 
 
svastiky na sochach Budhov
 

Vybrané Témy

 

Odber správ

Odber nových článkov mailom

captcha