(Minghui.org) V priebehu histórie boli Himaláje oblasťou s mnohými kultivujúcimi. Ľudia tam žili jednoduchým, skromným životom a všetci radi spievali a tancovali. Tiež si veľmi vážili Budhov Fa. Pred takmer tisícročím žil v tejto oblasti kultivujúci menom Milarepa. Zatiaľ čo mnohým Budhom a Bódhisattvám to trvalo mnoho životov a vytrpeli si veľa nešťastí, než sa vykultivovali k pravému ovociu, Milarepa dosiahol rovnakú mocnú cnosť v jedinom živote a neskôr sa stal známym ako zakladateľ Bielej sekty Tibetského budhizmu.
(pokračovanie 8. časti)
„Prešiel ďalší rok a všetky moje šaty boli úplne zodrané. Dokonca aj ten kožený kabát, ktorý mi teta dala za predaj pozemku, bol ako koža mŕtvoly. Napadlo mi zošiť ich dokopy a spraviť z nich vankúš, no potom som si uvedomil, že ľudský život je pominuteľný a nepredvídateľný. Bolo dokonca možné, že zomriem v ten večer, takže som sa rozhodol radšej využiť čas na praktizovanie meditácie. Naukladal som si teda pod seba svoje obnosené šaty, spodnú časť tela som si niečím prikryl, na hornú časť tela som si nasadil roztrhané vrece na múku a ďalší kus roztrhaných šiat mi zakrýval ostatné nevyhnutné časti tela. Tento kus oblečenia bol však príliš zodratý a starý a nedal sa použiť. Myslel som si, že by som ho mohol zašiť, nemal som však ihlu ani niť. Nakoniec som zo stonky bodliakov spravil povraz a zviazal som tieto tri časti k sebe a pripevnil ich k svojmu trupu a pásu. Spodná časť bola tiež trochu prikrytá. Takýmto spôsobom som tu dokázal ostať. V noci som používal na zakrytie kožený kabát a otrhanú rohož. Každý deň som meditoval a takto prešiel ďalší rok.“
„Jedného dňa som začul nejaký hluk a videl som, že k jaskyni sa približuje mnoho ľudí. Keď nazreli do jaskyne a zbadali zelenú kopu v ľudskom tvare, vystrašili sa a kričali: ‚Duch! Duch!‘ Otočili sa a utiekli bez obzretia sa späť. Ľudia, ktorí prichádzali po nich, im neverili a povedali: ‚Ako by tam mohol byť duch za jasného denného svetla? Videli ste to jasne? Poďme a pozrime sa.‘ Priblížili sa, nazreli dnu a tiež sa vystrašili. Povedal som im: ‚Nie som duch. Som praktizujúci a meditujem v tejto jaskyni.‘ Podrobne som im vyrozprával svoj príbeh.“
„Spočiatku mi neverili. Po dôkladnom preskúmaní jaskyne a zistení, že okrem žihľavy tam nič nie je, mi uverili a dali mi veľa praženej jačmennej múky a mäsa. Povedali mi: ‚Naozaj obdivujeme kultivujúcich ako ty. Prosíme ťa, pomôž nájsť pokoj dušiam zvierat, ktoré sme zabili, a odstráň našu hriešnu karmu.‘ Úprimne sa mi poklonili a odišli.“
„Bolo to prvýkrát za tie roky, čo som dostal jedlo pripravené ľuďmi a bol som veľmi šťastný. Uvaril som si mäso a zjedol som ho a moje telo sa hneď začalo cítiť pohodlne. Moje zdravie sa zlepšilo, moja múdrosť sa zvýšila a moje porozumenie dharmy sa prehĺbilo a rozšírilo. Aj prázdna blaženosť bola iná ako predtým. Pomyslel som si: ‚Ak niekto daruje misku s jedlom pravému praktizujúcemu, zodpovedajúca zásluha a cnosť sú omnoho väčšie, ako keby daroval veľké množstvá pokladu a peňazí majstrom, ktorí žijú ako princovia v svetskom svete. Mnoho ľudí zbytočne pomáha bohatým, zatiaľ čo len málo ľudí pomáha chudobným, ktorí to naozaj potrebujú. Aká škoda!‘“
„Múku a mäso som jedol veľmi šetrne. Po nejakom čase bolo zvyšné mäso plné červov. Chystal som sa dať preč červov a zjesť mäso. Keď som si to však lepšie premyslel, uvedomil som si, že by to bolo v rozpore s prikázaniami pre Bódhisattvu, pretože človek by nemal považovať jedlo červov za svoje vlastné. Pokračoval som teda v jedení žihľavy.“
„Jednej noci prišiel zlodej, ktorý mi chcel vziať jedlo a majetok. Keď som ho videl, ako sa zakráda okolo jaskyne a šmátra všade dookola, nemohol som si pomôcť a musel som sa rozosmiať a povedal som: ‚Hej, priateľu, ja tu nemôžem nič nájsť dokonca ani cez deň. Prečo čakáš, že niečo nájdeš v noci?‘ Zlodej sa nad tým zamyslel a zasmial sa spolu so mnou. Bol veľmi zahanbený a potichu sa vytratil.“
„Prešiel ďalší rok. Lovci z môjho rodného mesta Kyangatsa nič neulovili a dostali sa k vstupu do mojej jaskyne. Videli ma tam sedieť ako kostru, schúleného do tvaru scvrknutej zelenej kopy a zakrytého troma kusmi látky. Trasúc sa úzkosťou na mňa vytiahli svoje luky a spevavými hlasmi sa ma opýtali: ‚Si človek, duch, zviera alebo tieň? Tak či onak vyzeráš ako duch!‘“
„Zakašľal som a odpovedal: ‚Som človek, nie duch.‘“
„Počuli môj hlas a jeden z nich, ktorý ma poznal, sa opýtal: ‚Nie si náhodou Topaga?‘“
„‚Áno, som Topaga.‘“
„‚Ach! Mohol by si nám dať nejaké jedlo? Celý deň sme boli na love, ale nič sme nechytili. Ak by si nám teraz mohol niečo požičať, neskôr ti vrátime oveľa viac.‘“
„Povedal som: ‚Bohužiaľ, nemám vám čo ponúknuť na jedlo.‘“
„‚Ó, to je v poriadku. Daj nám len to, čo ješ ty sám.‘“
„‚Mám tu len žihľavu. Založte prosím oheň, aby ste si ju mohli uvariť.‘“
„Založili teda oheň na uvarenie žihľavy. ‚Pridajme k tomu trochu masla, nech sa to uvarí spolu,‘ povedali.“
„‚Kiež by som mal maslo, ale to sa mi minulo pred mnohými rokmi. Žihľava však v sebe tak či tak má olej.‘“
„‚Mohol by si nám teda dať nejaké korenie?‘“
„‚Mnoho rokov som nepoužil korenie. Chuť je však v samotnej žihľave.‘“
„Lovci povedali: ‚Musíš nám dať aspoň trochu soli.‘“
„Odpovedal som: ‚Ak by som nejakú mal, dal by som vám ju. Už veľa rokov žijem bez soli. Žihľava má v sebe soľ.‘“
„Lovci mi povedali: ‚Takto sa obliekať a stravovať nedáva žiaden zmysel. Nie je to život pre človeka. Dokonca aj keby si bol niekoho sluhom, mal by si aspoň dostatok jedla a teplé oblečenie. Och! Och! Na tomto svete niet nikoho, kto by bol viac úbohý a poľutovaniahodný ako ty.‘“
„Povedal som: ‚Prosím vás, to nehovorte. Spomedzi nás všetkých som najšťastnejším a najväčším človekom. Stretol som veľkého prekladateľa Marpu a naučil som sa verše na dosiahnutie Budhovstva v jednom živote. Životom na tejto opustenej hore a vzdaním sa myšlienok túžby po živote praktizujem meditáciu na dosiahnutie Samádhi. Povesť, sláva, úcta, oblečenie, jedlo, peniaze či majetok – nič nedokáže vyrušiť moje srdce. To preto, že som už skrotil všetky svoje svetské záujmy. Nikto na tomto svete nemôže lepšie vystihovať skutočného veľkého muža ako ja. Vy všetci žijete v krajine, kde prekvitá Budhovská dharma, ale nemáte záujem ani len počúvať dharmu, ani nehovoriac o praktizovaní. Svoj život strávite tým, že páchate zločiny a konáte zlo, nestarajúc sa o to, aké hlboké je peklo a ako dlho tam ostanete. To ľudia ako vy sú v tomto svete tými skutočne úbohými a poľutovaniahodnými! Ja som v srdci vždy v bezpečí a šťastný. Dovoľte mi teraz vám zaspievať pieseň o radostiach kultivácie.‘“
„Všetci boli zvedaví a potichu počúvali moju pieseň s veľkým záujmom:“
„‚Drahý súcitný majster Marpa,
zverujem svoj život vašej spáse;
Od Milu, jogína,
žijúceho tu, v jaskyni Drakar Taso.‘
‚Pre hľadanie neprekonanej Bódhi,
vzdávam sa života, odevu a jedla;
Malá tenká podložka podo mnou mi dáva radosť,
radosť je môj bavlnou vystužený kabát.‘
‚Meditačný opasok okolo mňa je radosť,
bez hladu a zimy, iluzórne telo radosť cíti;
Upokojenie mylných myšlienok je radosť,
radosť je byť oslobodený od nepohodlia.‘
‚Radosť je tu a tam,
všetko je pre mňa radosť;
Podradný základ ďaleko od dharmy,
prospievam tým sebe aj ostatným.‘
‚Kultivácia je najväčšia radosť,
akí ste smiešni, keď ma ľutujete;
Slnko už odišlo na západ,
páni, je čas pobrať sa domov.‘
‚Neviem kedy skončí môj život,
na nezmyselné reči nie je čas;
som tu, aby som dosiahol dovŕšenie Budhovstva,
ostať sám v jaskyni je mojím šťastím.‘“
„Po vypočutí si mojich slov lovci povedali: ‚Máš naozaj nádherný hlas! Radosti, ktoré si spomínal, sú možno skutočné, nie je to však niečo, čo by sme my mohli dokázať. Uvidíme sa neskôr!‘ Všetci odišli z hory.“
„V mojom rodnom meste Kyangatsa sa každoročne konal veľký festival na oslavu dokončenia sôch Budhu. Počas tohtoročného zhromaždenia všetci títo lovci spievali moju pieseň o radostiach kultivácie. Všetci pieseň chválili hovoriac, že je naozaj dobrá. Moja sestra Peta tam tiež išla žobrať. Pri vypočutí si textu piesne povedala: ‚Túto pieseň musel napísať Budha!‘
Jeden z lovcov sa zasmial a povedal: ‚Ha! Ha! Neviem, či pochádza od Budhu alebo vnímajúcej bytosti. Spieval ju však tvoj brat Topaga, vyhladovaný takmer na smrť!‘“
„Peta odpovedala: ‚Môj otec a matka zomreli veľmi skoro a všetci naši príbuzní a priatelia sa stali našimi nepriateľmi. Môj brat sa niekde stratil a mne ostal tvrdý osud žobráčky. Vy si však zo mňa aj tak uťahujete. Ako môžete byť takí krutí?‘ Potom začala plakať. Na festivale bola aj Dzese. Keď videla Petu plakať, povedala: ‚Neplač prosím. Neplač prosím. Táto pieseň naozaj môže byť od tvojho brata. Videla som ho pred pár rokmi. Čo keby sme šli do jaskyne Drakar Taso a pohľadali ho? Zistíme, či to bol naozaj on. Môžem ísť s tebou.‘“
„Peta súhlasila. Z almužny, ktorú dostala od lámov, zobrala fľašu vína a trocha praženej múky a vybrala sa k jaskyni Drakar Taso.“
„Peta prišla ku vchodu do jaskyne a pozrela sa dovnútra. Videla ma tam sedieť s očami, ktoré boli vpadnuté dovnútra ako dve jamy, a kosťami na mojom tele, ktoré vytŕčali ako hory. Nemal som žiadne svaly a moja koža sa takmer oddelila od mojich kostí. Moje vlasy boli dlhé a špinavé a padali mi na chrbát a všetky moje póry boli zelené. Moje ruky a nohy boli suché a zvraštené, akoby sa išli roztrhnúť. Peta si myslela, že to je duch, bola vystrašená a chystala sa utiecť. Potom si spomenula na tieto slová: tvoj vychudnutý brat Topaga… takmer umrel od hladu.‘ S pochybnosťami sa teda opýtala: ‚Si človek alebo duch?‘“
„‚Som Mila Topaga!‘“
„Keďže spoznala môj hlas, rozbehla sa ku mne a chytila ma volajúc: ‚Brat môj! Brat!‘ Rýchlo na chvíľu odpadla.“
„Keď som uvidel, že je to sestra Peta, mal som zmiešané pocity žiaľu a radosti. Trvalo mi dosť dlho, kým som ju prebudil. Tvár si zakryla rukami a plakala: ‚Tak veľmi si chýbal matke, keď umierala. Nikto z dediny mi nechcel pomôcť. To utrpenie bolo príliš veľké a musela som sa túlať po okolí a žobrať. Vždy som premýšľala: je môj brat mŕtvy alebo žije? Ak je nažive, určite vedie šťastný život. Kto by si bol pomyslel, že sa z teba stane niečo takéhoto? Je na celom tomto svete niekto tragickejší ako my dvaja súrodenci?‘ Volala mená otca a matky, hlasno plakala, udierala si do hrude a dupala pri tom nohami.“
„Zo všetkých síl som sa ju snažil utešiť, ale nič nefungovalo. Smutne som jej teda zaspieval pieseň na utešenie.“
„Peta povedala: ‚Ak je to pravda, tak to, čo robíš, je skvelé, ale nie som si istá, či tomu verím. Ak hovoríš pravdu, prečo potom ostatní praktizujúci dharmy nie sú ako ty? Dokonca aj keby neboli úplne ako ty, mali by tam byť aspoň nejaké podobnosti. Nikdy v živote som nepočula a takomto type praxe, akú robíš ty.‘ Kým to hovorila, dala mi víno a jedlo. Keď som sa najedol, hneď som pocítil múdrosť a jasnozrivosť. V tú noc sa moja prax výrazne zlepšila.“
„Peta ráno odišla a moje telo aj myseľ pocítili jedinečné šťastie ako aj ostrú bolesť. V mysli sa mi vynorili rôzne druhy dobrých a zlých zmien a dobrých a zlých znamení. Hoci som sa snažil usilovne praktizovať jasné pozorovanie, nepomáhalo to. O niekoľko dní neskôr mi Dzese priniesla veľa starého masla, zachovaného mäsa a džbán dobrého vína. Spolu s Petou prišli práve vtedy, keď som vyšiel von po vodu. Keď som sa vrátil do jaskyne, nemal som na sebe takmer žiadne šaty – iba svoje zelené nahé telo – takže sa hanbili na mňa pozrieť. Odvrátili svoje hlavy a ostali stáť bokom. Potom začali plakať.“
„Keď som prišiel dovnútra a sadol si, dali mi jačmennú múku, maslo, víno a mäso.“
„Peta mi povedala: ‚Brat môj, zo žiadneho hľadiska nevyzeráš ako človek. Čo tak vyjsť von a dať si nejaké ľudské jedlo? Ja sa pokúsim zohnať pre teba nejaké oblečenie.‘“
„Dzese pokračovala: ‚V každom prípade si potrebuješ zohnať nejaké jedlo. Ja tiež porozmýšľam nad tým, ako ti zabezpečiť nejaké oblečenie.‘“
„Povedal som: ‚Neviem, kedy zomriem. Ísť von kvôli almužne je iba márnením času a je to zbytočné. Hoci by som aj zomrel od zimy či hladu, stratil by som svoj život pre dharmu a vôbec by som to neľutoval. Človek môže vzdať svoje praktizovanie, zamerať sa na zháňanie odevu a jedla a ťažkou prácou zhromažďovať bohatstvo. Človek môže dobre jesť, dobre sa obliekať a užívať si oslavy a popíjať s príbuznými a priateľmi. Človek tiež môže stráviť celý svoj život spievaním a rozprávaním o všemožných témach, smiať sa a žartovať ako prechádza svojím prázdnym bytím. Takýto spôsob žitia je premárnením vzácneho ľudského života a som úplne proti tomu. Nemusíte pre mňa teda hľadať oblečenie a ani nepôjdem von kvôli almužne. Nech sa každý z nás postará sám o seba!‘“
„Peta odpovedala: ‚V podstate len vyhľadávaš utrpenie. Neviem ako chceš nájsť uspokojenie. Vyzerá to, že nemáš žiaden iný spôsob, ako sa mučiť a spôsobovať si utrpenie!‘“
„Povedal som: ‚Toto nie je žiadna veľká vec. Tri nižšie ríše sú skutočným utrpením. Vnímajúce bytosti sa však ľahko dopúšťajú zlých skutkov. Tých, ktorí si na seba prinášajú takéto utrpenie, je naozaj príliš veľa, aby som ich spomínal. So svojou súčasnou situáciou som už celkom spokojný.‘ Potom som im zaspieval pieseň o uspokojení.“
„Po vypočutí si mojej piesne bola Dzese dojatá a povedala: ‚To, o čom si predtým hovoril, je presne to, čo teraz robíš. Je to naozaj obdivuhodné!‘“
„Peta odpovedala: ‚Bez ohľadu na to, čo môj brat povie, moje srdce naozaj nedokáže zniesť, že nemá oblečenie a jedlo. Spravím čo bude v mojich silách, aby som ti zaobstarala nejaké oblečenie. Vravíš, že kvôli svojej praxi nepôjdeš hľadať jedlo ani oblečenie a nebudeš nič ľutovať, dokonca aj keby si zomrel. Kým však umrieš, ja budem stále premýšľať nad spôsobom, ako pre teba zohnať jedlo a oblečenie.‘“
„Potom spolu odišli.“
„Keď som dojedol to dobré jedlo, bodavá bolesť utrpenia a radosti ako aj vyrušovanie od myšlienok sa stávali čoraz silnejšími. Neskôr som v podstate nedokázal pokračovať v praktizovaní. Otvoril som majstrov list a prečítal som ho. Boli v ňom rôzne verše na odstránenie prekážok a zvýšenie účinkov ako aj na premenenie chýb na zásluhy a cnosť. Majster mi obzvlášť pripomínal, aby som teraz jedol dobré jedlo. Moja neslabnúca ťažká práca pri praktizovaní spôsobila, že v mojich energických kanáloch sa nahromadili všetky základné prvky fyzického tela (zem, voda, oheň a vzduch, tiež známe ako Štyri veľké prvky). Kvôli podradnému jedlu mi chýbala energia, aby som ich mohol rozpustiť.“
„Napil som sa teda vína od Pety a zjedol som jedlo, ktoré priniesla Dzese. Nasledujúc inštrukcie z listu som usilovne pracoval na praktizovaní mysle, energie a vizualizácie. Otvorili sa mi malé energetické kanály a rovnako aj stredný energetický kanál pri pupku. Potom sa objavil jedinečný vnem blaženosti, jasnozrivosti a bezpojmovosti. Tá ríša bola neopísateľná. Zreteľné porozumenie a uvedomenie si zásluhy a cnosti boli pevné a hlboké a dokázali premeniť chybu v zásluhu a cnosť. Jasne som pochopil, že každá dharma, vrátane reinkarnácie a nirvány, obsahuje príslušné karmické vzťahy. Robenie zlých vecí vedie k reinkarnácii, zatiaľ čo dobrota a oslobodenie ústia v nirvánu. Zásluha a cnosť oddelene začínajú pri usilovnej praxi a správnych činoch a sú tiež podporované jedlom a pokročilými veršami. Potom sa zlúčia, keď dozrie príležitosť na dosiahnutie dovŕšenia. Získal som teda silnú dôveru vo vhodnosť mantrajány. Okrem toho som hlboko pochopil, že zásluhy a cnosť Pety a Dzese za poskytovanie jedla boli nepredstaviteľné. Na oplatenie ich štedrosti som spravil špeciálny sľub venovania Bodhi.“
„Pokračoval som v usilovnom praktizovaní kultivácie a postupne som u seba objavil schopnosť podľa želania premeniť svoje telo počas dňa. Okrem toho som dokázal poletovať vo vzduchu a prejavovať rôzne typy nadprirodzených síl. V noci vo sne som sa dokázal premiestniť na vrchol sveta a drviť hory. Keď som sa premenil na stovky tiel premeny, mohol som ísť do čistých zemí Budhov a počúvať dharmu, alebo prednášať nespočítateľnému počtu vnímajúcich bytostí. Moje telo mohlo vstúpiť do vody ako aj ohňa a tiež z nich vystúpiť a malo aj všetky druhy ďalších nepredstaviteľných nadprirodzených premien. S veľkou radosťou v srdci som si ich popri praktizovaní skúšal. Onedlho som bol schopný úplne slobodne lietať. Odletel som na vrch hory kvôli meditácii na jasné pozorovanie a tam som si vyvinul jedinečné vnútorné teplo (Tummo).“
„Keď som letel naspäť do Drakar Taso, išiel som ponad malú dedinu a videl som otca a syna orať pole. Otec, ktorý patril k rovnakému gangu podliakov ako môj strýko, okopával a syn oral s pomocou jaka. Syn sa pozrel hore a zbadal ma letieť na oblohe. V momente zvolal: ‚Otec, pozri! Niekto lieta po oblohe!‘ Zabudol na oranie a pozeral na mňa, ako lietam. Jeho otec odpovedal: ‚Och! Nemá zmysel sa na to pozerať. Nyangtsa Kargyen z Kyangatsa mal démonického syna. Hladoval, ale neumrel od hladu. Ľudia ho nazývajú démon Mila. Myslím si, že to je on. Daj si pozor nech ťa nezakryje jeho tieň a pokračuj v oraní.‘ Aby sa vyhol môjmu tieňu, starý muž sa stále uhýbal. Syn povedal: ‚Je to veľká sranda naživo vidieť niekoho lietať! Ak by som dokázal lietať, dokonca aj keby som potom spadol a dolámal si nohy, stále by som to spravil.‘ Prestal teda orať pole a hľadel na mňa na oblohe.“
„V tom čase som mal myšlienku, že som už získal schopnosti na robenie vecí pre vnímajúce bytosti a že by som mal začal šíriť dharmu ľuďom. Ukázalo sa mi však božstvo a povedalo: ‚Nasledovať majstrove pokyny a kultivovať sa počas celého života je tou správnou cestou. Na tomto svete nie je nič, čo by lepšie šírilo dharmu a viac prospelo vnímajúcim bytostiam ako to, že budeš praktizovať dharmu.‘ Uvedomil som si, že využitím celého svojho života na kultiváciu môžem slúžiť ako príklad pre budúcich praktizujúcich. V budúcnosti to veľmi prospeje vnímajúcim bytostiam ako aj učebným metódam. Rozhodol som sa teda pokračovať v meditácii v horách.“
„Potom som si pomyslel: ‚Žil som tu už mnoho rokov. Veľa ľudí sa o mne postupne dozvedelo. To dieťa ma dnes videlo lietať a obávam sa, že za mnou začne chodiť viac ľudí. Ak tu zostanem, pravdepodobne sa prepadnem naspäť do ôsmich svetských starostí. Pokúšaný démonmi, slávou a povesťou by som nakoniec pravdepodobne neuspel. Radšej pôjdem praktizovať do Chubaru, svätého miesta, ktoré prorokoval majster.‘ Vzal som si hlinenú nádobu na varenie žihľavy a odišiel som z Drakar Taso.“
„Kvôli praktizovaniu v asketických podmienkach po dlhú dobu som bol fyzicky slabý. Môj otrhaný odev sa ťahal po zemi a ja som sa na ceste nešťastne potkol. Povraz sa pretrhol a hlinená nádoba sa rozbila. Keď som to videl, spomenul som si na princíp pominuteľnosti a nadobudol som silné odhodlanie opustiť tento pozemský svet. Za kopcom som natrafil na lovca, ktorý niečo jedol. Prišiel ku mne. Keď ma uvidel držať kúsky nádoby, opýtal sa: ‚Tá nádoba je rozbitá. Načo ju stále nosíš? Tvoje telo je veľmi chudé a akési zelené. Čo sa stalo?‘“
„Stručne som mu porozprával o mojej kultivačnej ceste. Odpovedal: ‚To je veľkolepé! Čo tak zájsť na vrchol kopca a najesť sa s nami?‘ Nasledoval som ho na vrchol kopca, kde sedelo niekoľko lovcov. Jeden z nich povedal: ‚Hej, priateľu. Všimol som si, že máš veľmi pekné oči. Ak by si sa rozhodol zúročiť metódy svojej asketickej praxe niekde v spoločnosti, určite by si jazdil na koňovi statnom ako lev a mal by si ten najlepší dobytok a sluhov. Užíval by si si veľké bohatstvo a nikto by sa neodvážil využívať ťa a žil by si si veľmi pohodlne. Prinajhoršom by si sa prípadne mohol živiť obchodovaním a žiť pohodlný život. Dokonca aj keby sa na teba ďalej lepila smola a musel by si ostať u niekoho ako sluha, mal by si dostatok jedla a oblečenia. Stále by to bolo oveľa lepšie ako to, čo máš teraz. Možnože si predtým nevedel, čo máš robiť, ale ak sa odteraz budeš držať mojej rady, bude to pre teba určite dobré.‘“
„Ďalší starý muž sa pripojil: ‚Ale! Prestaň s tým! Nerozprávaj nezmysly. Vyzerá ako pravý kultivujúci a nebude poslúchať svetských ľudí ako sme my. Prestaň tárať. Hej, pane, váš hlas je nádherný. Mohli by ste nám zaspievať pieseň?‘“
„Povedal som: ‚Keď sa na mňa pozriete, myslíte si, že som najväčší úbožiak. Na tomto svete však pravdepodobne nenájdete nikoho, kto by bol viac požehnaný a mal šťastnejší život ako ja.‘“
„Odišiel som od lovcov a vybral som sa do Chubaru. Po príchode do Dingri som sa zastavil pri ceste a ľahol som si, aby som si na chvíľu oddýchol. Prešlo okolo niekoľko nádherne oblečených dievčat, ktoré išli na stretnutie dharmy. Pri pohľade na moje vyziabnuté telo jedno dievča povedalo: ‚Pozrite sa! Aký úbohý človek! Mali by sme sa modliť, aby sme v ďalšej reinkarnácii nedostali takéto telo.‘“
„Ďalšia povedala: ‚Aký chudák! Každý, kto ho uvidí, sa bude cítiť smutne.‘“
„Nevedeli, že ja som si pomyslel: ‚Tieto nevedomé vnímajúce bytosti sú také poľutovaniahodné.‘ Nedokázal som zadržať silný pocit ľútosti. Postavil som sa a povedal som: ‚Prosím vás, nehovorte takéto veci. Naozaj kvôli mne nemusíte cítiť ľútosť. Úprimne povedané, dokonca aj keby ste sa modlili, aby ste dostali ľudské telo, aké mám ja, môže byť ťažké také dostať. Myslíte si, že som poľutovaniahodný? Cítite voči mne ľútosť? Dovoľte mi vám povedať, že mylné názory sú naozaj poľutovaniahodné a nevedomosť je skutočne poľutovaniahodná.‘“
„Jedna z nich povedala dievčaťu vedľa nej: ‚To je Milarepa! Pozerali sme sa iba na druhých a nepozreli sme sa na seba. Povedali sme nevhodné veci, tak ho poprosme o odpustenie a zložme sľub.‘“
„Dve z nich teda prišli klaňajúc sa ku mne a prosili o odpustenie. Dali mi sedem mušieľ ako dar. Ostatné dievčatá sa mi tiež poklonili a požiadali ma, aby som ich učil dharmu.“
„Po príchode do Drinu som sa podrobne informoval o okolnostiach v Chubare a Kyipuku a rozhodol som sa meditovať v Kyipuk Nyima Dzong (Veža príjemného slnka). Ostal som tam niekoľko mesiacov a moje osvietenie sa výrazne zlepšilo. Obyvatelia Drinu mi často dávali jedlo ako dar. Občas ma prichádzalo navštíviť dosť veľa ľudí. Postupne som začal cítiť, že by to mohlo prekážať mojej meditácii, takže som rozmýšľal, že pôjdem meditovať do odľahlej hory, ako mi predtým kázal majster.“
„Peta dovtedy našla nejakú vlnu a utkala z nej vrece. Priniesla to do Drakar Taso, no ja som tam už nebol, takže sa na mňa musela pýtať po okolí. Niekto jej povedal: ‚Bol tu jogín, ktorý vyzeral ako žihľavový hmyz, a mal namierené na juh.‘ Keďže vedela, že som to bol ja, vybrala sa na juh hľadať ma. Cestou natrafila na lámu Bari Lotsawa, ktorý organizoval stretnutie dharmy. Lámovo kreslo malo niekoľko vrstiev podložiek a veľký dáždnik s farebnými hodvábnymi stuhami, ktorý mu visel nad hlavou a povieval vo vetre. Jeho mladí učeníci trúbili na lastúrach Tritonky indickej alebo boli zaneprázdnení pitím vína či čaju. Stretnutie bolo veľmi živé a plné účastníkov. Keď to Peta videla, pomyslela si: ‚Keď iní ľudia študujú dharmu, môžu si užívať takéto oslavy. Môj brat sa však učí niečo veľmi neobvyklé. Okrem vyhľadávania utrpenia z toho nemá žiaden osoh. Stáva sa dokonca predmetom posmechu ostatných a aj členovia jeho rodiny kvôli tomu strácajú povesť. Keď tentokrát uvidím brata, naozaj sa s ním musím dobre porozprávať. Snáď by mohol byť učeníkom tohto lámu.‘“
„Na stretnutí Peta zisťovala, kde sa nachádzam a ktosi jej povedal, že som v Kyipuku. Išla cez Drin a našla ma v Kyipuku. V momente, keď ma uvidela, povedala: ‚Brat môj, dharma, ktorú študuješ, ti nedáva žiadnu potravu na jedenie a žiadne oblečenie na nosenie. Je to veľmi zahanbujúce a ja cítim potupu. Okrem iného nemáš nič na zakrytie spodnej časti svojho tela. Vyzerá to veľmi škaredo. Vezmi si teraz prosím túto vlnu a urob si z nej zásteru!‘“
„‚Pozri sa na ostatných, ktorí študujú dharmu. Pozri na lámu Bariho, ktorý má kreslo s niekoľkými vrstvami podložiek a zakrýva ho veľký dáždnik. Nosí hodváb a satén a pije čaj a víno. Jeho zhromaždenie prilákalo veľký dav a jeho učeníci, obklopení nespočítateľnými darmi, trúbili na lastúrach Tritonky indickej. To skutočne prospeje vnímajúcim bytostiam, príbuzným a priateľom a všetci budú spokojní. Preto si myslím, že zo všetkých praktizujúcich dharmy je on tým najlepším. Mohol by si sa pokúsiť stať sa jeho učeníkom? Hoci by si bol najnižším lámom, žil by si v pohodlí. V opačnom prípade sa zamysli nad svojou dharmou a mojím životom, brat môj. Obávam sa, že my súrodenci nebudeme žiť veľmi dlho.‘ Pri týchto slovách sa hlasno rozplakala.“
„Povedal som jej: ‚Prosím ťa, to už nikdy nehovor. Spolu s ostatnými si môžeš myslieť, že je zahanbujúce, že som nahý. Ja si však myslím, že všetci máme takéto telo a jeho odhalenie nie je hanebné. Takto som vyzeral, keď ma rodičia priniesli na tento svet, takže prečo by to malo byť hanebné? Niektorí ľudia vedia o zločinoch, ktorým by sme sa mali vyhýbať, predsa sa však naďalej bez hanby dopúšťajú zlých skutkov a svojim rodičom spôsobujú starosti. Kradnú majetok z Troch klenotov. Aby uspokojili svoje sebecké túžby, používajú všetky druhy metód na klamanie vnímajúcich bytostí, čím ubližujú sebe a ostatným. Bohovia opovrhujú takýmito ľuďmi a chovanie týchto ľudí je to, čo je naozaj hanebné. Ich hriechy nie sú obmedzené na tento život a siahajú aj do budúcnosti. Okrem toho, ty si myslíš, že telo od našich rodičov je hanebné, ale keď ťa rodičia priniesli na tento svet, na tvojej hrudi neboli tieto dve veľké prsia. Prečo sa teda teraz hanbíš aj za tieto prsia?‘“
„‚Myslíš si, že praktizujem v asketických podmienkach, bez jedla a oblečenia, pretože som nedokázal zohnať jedlo a oblečenie. To je omyl. Dôvod, prečo praktizujem takto, je, po prvé to, že sa bojím utrpenia v Troch nižších ríšach. Po druhé, reinkarnáciu považujem za takú strašidelnú ako hodenie človeka zaživa do ohnivej jamy. Chaos tohto sveta, kde ľudia zápasia kvôli sláve a zisku, ako aj všetkých tých osem svetských starostí ma znechucuje. Pre mňa sú tieto veci také odporné a hnusné ako zápach jedla, ktoré vyvracal chorý človek. Keď vidím tieto veci, je to akoby som sa pozeral na mäso z tela mojich zavraždených rodičov a moje srdce je plné neopísateľnej ľútosti. Tretím dôvodom je to, že majster Marpa mi kázal, aby som opustil osem svetských starostí a chaos, bez ohľadu na jedlo, oblečenie a poznámky ostatných. Požiadal ma, aby som žil v neobývaných vzdialených horách, opustil všetky nádeje a myšlienky o tomto svete a zasvätil svoj život kultivácii. Moja asketická prax teda v skutočnosti nasleduje majstrove učenia.‘“
„‚Poslúchnutím majstrových pokynov na praktizovanie prinesiem z dlhodobého hľadiska úžitok nielen sebe ale aj vnímajúcim bytostiam. Žijeme v tomto svete a kedykoľvek môžeme umrieť. Namiesto trápenia sa ôsmimi svetskými starosťami budem radšej hľadať konečné oslobodenie. Pokiaľ ide o stanie sa učeníkom lámu Bariho, ako si navrhla, to znie naozaj absurdne. Ak by som mal želanie dosiahnuť niečo v tejto spoločnosti, bol by som aspoň taký dobrý ako láma Bari. Vybral som si však asketickú prax, pretože chcem dosiahnuť Budhovstvo v tomto živote. Sestra Peta, ty by si tiež mala zabudnúť na osem svetských starostí a dobre študovať dharmu. Poď sa kultivovať do zasnežených hôr so svojím bratom. Úžitok pre nás a iné vnímajúce bytosti bude v budúcnosti žiariť všade ako slnečné svetlo.‘“
„Po vypočutí si mojich slov Peta odpovedala: ‚Osem svetských starostí, ktoré si spomínal, znamená šťastie v tomto ľudskom svete! Ty vravíš, že ich máme opustiť! Dobre vieš, že nemôžeš dokázať to, čo láma Bari, a iba si zámerne vymýšľaš mnoho pompéznych výhovoriek, aby si to zakryl. Chceš, aby som bez jedla a oblečenia zamrzla v zasnežených horách? To teda nespravím! Neviem, kam v budúcnosti pôjdem. Prosím ťa však, brat môj, neutekaj všade hore dole ako vystrašený jeleň, ktorého naháňajú psi. Čo keby si ostal tu? Môžeš sa kultivovať a ja ťa dokážem ľahko nájsť. Zdá sa, že tunajší v teba veria. Najlepšie pre teba teda bude žiť tu dlhý čas. Ak nesúhlasíš, tak ťa aspoň prosím, aby si tu ostal ešte pár dní a najprv si spravil zásteru z vlny na zakrytie spodnej časti tela. Teraz odchádzam a vrátim sa o niekoľko dní.‘“
„Sľúbil som teda Pete, že tu ostanem ešte pár dní. Ona išla žobrať o jedlo do Drinu.“
„Keď odišla, rozdelil som vlnené plátno na niekoľko častí. Z jednej veľkej časti som si spravil veľkú čiapku, ktorá mi zakrývala celú hlavu. Z ďalšej časti som si spravil topánky. Z tretej časti som urobil dvadsať návlekov, desať na prsty na rukách a desať na prsty na nohách. Spravil som si aj návleky na intímne časti.“
„O pár dní sa Peta vrátila a pýtala sa, či som si zošil oblečenie. Povedal som, že je to hotové a ukázal som jej návleky.“
„Keď to zbadala, rozkričala sa: ‚Brat môj! Ty vlastne ani nie si človek! Nemáš ani trochu hanby! Toľko som sa natrápila žobraním o jedlo, ktoré som potom vymenila za tú vlnu a ty si z nej spravil zdrapy. Všetko si to zničil! Často sa tváriš, že si taký zaneprázdnený praktizovaním, že nemáš žiaden voľný čas. Kde si našiel čas na takýto žart? Och! Ty naozaj nie si človek.‘“
„Odpovedal som: ‚Som spravodlivý človek a robím niečo zmysluplné. Najjasnejšie rozumiem tomu, čo je hanebné, takže som zachovával všetky prikázania ako aj sľuby. Sestra, ty si myslíš, že keď sú moje intímne časti odhalené, nevyzerá to dobre a cítiš sa zahanbene, ale ja si ich nemôžem odrezať. Hoci mi to teda zabralo trochu z času na kultiváciu, trpezlivo som si spravil tieto návleky, aby som ťa uspokojil. Napadlo mi tiež, že ak odhalenie vytŕčajúcich častí môjho tela je hanebné, potom je tiež hanebné odhalenie všetkých vytŕčajúcich častí, vrátane všetkých prstov, nôh a hlavy. Spravil som si teda návleky na všetky z nich. Neplytval som vlnou, iba som ju použil na výrobu návlekov na zakrytie hanby. V skutočnosti sa zdá, že vieš lepšie ako ja, čo je hanebné. Ak sú moje intímne časti hanebné, čo potom tie tvoje? A čo ľudia, ktorí nazhromaždia hanebné bohatstvo?‘ Nepovedala na to ani slovo. Bola taká nahnevaná, že jej tvár sa sfarbila do modra a trochu do siva.“
„Pokračoval som: ‚Ľudia v tomto svete považujú veci, za ktoré sa netreba hanbiť, za hanebné a hanebné veci za normálne. Ubližujú ľuďom a klamú ich, vytvárajú karmu a páchajú hriechy a neuvedomujú si, že to je hanebné.‘“
„Jej tvár bola stále modrosivá. Podala mi jedlo a maslo, ktoré vyžobrala, a povedala: ‚Nikdy nesúhlasíš s tým, čo ti kážem spraviť. Ja však aj tak nemôžem takto opustiť svojho brata. Prosím, zjedz toto a ja pôjdem dole pre ďalšie jedlo.‘ Chystala sa odísť a ja som si pomyslel: ‚Je to naozaj tak, že Petino srdce nemôže byť zachránené dharmou?‘ Povedal som jej teda: ‚Nemusíš sa ponáhľať. Môžeš tu ostať, kým sa neminie toto jedlo. Počas toho obdobia, aj keď nebudeš praktizovať dharmu, aspoň sa vyhneš vytváraniu karmy tam dole. Prosím, ostaň tu pár dní.‘“
„Peta teda ostala. Počas týchto dní som sa čo najlepšie snažil vysvetliť jej princíp dobrých skutkov a odmeny, ako aj karmy a odplaty. Postupne si vyvinula nejaké pochopenie budhistickej dharmy. Jej nálada sa tiež dosť zmenila.“
(na pokračovanie, 10. časť)
