Tradičná kultúra
pondelok, 16. september 2019

Príbeh o kultivácii Budhu Milarepu (10. časť)

25.6.19 | Vydavatelia Minghui

(Minghui.org) V priebehu histórie boli Himaláje oblasťou s mnohými kultivujúcimi. Ľudia tam žili jednoduchým, skromným životom a všetci radi spievali a tancovali. Tiež si veľmi vážili Budhov Fa. Pred takmer tisícročím žil v tejto oblasti kultivujúci menom Milarepa. Zatiaľ čo mnohým Budhom a Bódhisattvám to trvalo mnoho životov a vytrpeli si veľa nešťastí, než sa vykultivovali k pravému ovociu, Milarepa dosiahol rovnakú mocnú cnosť v jedinom živote a neskôr sa stal známym ako zakladateľ Bielej sekty Tibetského budhizmu.

(pokračovanie 9. časti)

„Medzičasom v rodnom meste zomrel náš strýko. Po jeho smrti bola teta úprimne veľmi zronená a prišla za mnou do Drinu s mnohými darmi. Ťažšie veci nechala dole v dedine a tie ľahšie vyniesla na horu. Peta ju videla prichádzať a povedala mi: ‚Brat môj, teta je tu. Spôsobila nám toľko zúfalstva. Radšej by som umrela, ako ju mám vidieť!‘ Vybehla z jaskyne a zdvihla padací most na okraji útesu.“

„Teta zastala pri moste a volala: ‚Neter moja, prosím, nezdvíhaj most. To som ja, tvoja teta.‘“

„Peta odpovedala: ‚Viem, že si to ty. Preto som ten most zdvihla.‘“

„Teta povedala: ‚Neter moja, rozumiem tomu. Naozaj ľutujem, ako zle som sa k vám obom zachovala, a preto som sem prišla v prvom rade ospravedlniť sa vám a dúfala som, že vás s bratom oboch stretnem. Ak ma naozaj nechceš vidieť, mohla by si aspoň povedať svojmu bratovi, že som tu?‘“

„Išiel som k okraju útesu a sadol som si. Teta ma zbadala a poklonila sa mi s prosbou, aby som ju prijal. Pomyslel som si: ‚Ak sa s ňou odmietnem stretnúť, nebude to zodpovedať správaniu praktizujúceho dhramy. Bolo by však najlepšie, ak by sa najprv kajala.‘ Povedal som jej teda: ‚Odsekol som vzťahy so všetkými príbuznými, obzvlášť s mojím strýkom a tetou. V minulosti ste nám spôsobili všetko to utrpenie. Keď som neskôr už ako učeník dharmy žobral o almužnu, stále ste ma nešetrili a znovu ste mi spôsobili veľa smútku. Preto som sa rozhodol odseknúť svoj vzťah s vami.‘“

„Keď teta počula, začala plakať. Veľakrát sa mi poklonila a so slzami povedala: ‚Synovec, máš úplnú pravdu. Odpusti mi, prosím ťa. Dnes som sem prišla úprimne činiť pokánie. V srdci cítim veľký smútok. Nedokážem sa vzdať svojej náklonnosti k príbuzným, a preto som sem prišla navštíviť teba a tvoju sestru. Prosím, prijmite ma; inak sa zabijem priamo pred vami.‘“

„Bolo mi jej ľúto a chcel som spustiť most. Peta ma však šeptom požiadala, aby som ju ignoroval a vymenovala mnoho dôvodov, prečo by som mal. Odpovedal som: ‚Normálne je problém dokonca aj to, keď niekto pije vodu s človekom, ktorý porušil prikázania. Toto je však iná situácia a nemá to nič spoločné s porušením prikázaní. Som praktizujúci, a tak by som sa s ňou mal stretnúť.‘ Spustil som most a zakýval som na tetu, aby prišla. Dôkladne som jej vysvetlil dharmu ohľadom príčiny a následku.“

„Tetino srdce sa úplne zmenilo a začala nasledovať budhovskú dharmu. Od toho dňa nasledovala učenia, stala sa veľmi dobrou jogínkou a dosiahla oslobodenie.“

Keď Velebný dohovoril, Zhiwa O mu povedal: „Majster, keď ste hľadali dharmu, pri znášaní ťažkostí ste boli taký úprimný, pevne veriaci a poslušný. Po získaní učení ste usilovne praktizovali meditáciu v horách. Akokoľvek sa na to pozeráme, nie je to niečo, čo by sme mohli dosiahnuť a neodvážime sa kultivovať túto dharmu. To však znamená, že nemôžeme uniknúť súženiam reinkarnácie. Čo máme robiť?“ Po týchto slovách začal nariekať.

Velebný odpovedal: „Nestrácajte nádej. Dovoľte mi povedať, že ak budete často premýšľať o bolestivom utrpení reinkarnácie, najmä v Troch nižších ríšach [zvieratá, hladní duchovia a bytosti v pekle; chýba im múdrosť a úsudok a sú v neustálej tiesni bez nádeje na oslobodenie, takže sa nazývajú Tri nižšie ríše], vaše srdce pre usilovné napredovanie a hľadanie dharmy sa prirodzene ukáže. Každý, kto verí v dharmu príčiny a následku a kto je odhodlaný, dokáže usilovne praktizovať a vydržať ako ja. To preto, že takéto praktizovanie spôsobí, že pre človeka bude ťažšie byť pohnutý ôsmimi svetskými vetrami. Ak človek neverí v dharmu a pozná iba nejaké teórie, bude to zbytočné, pretože nedokáže ostať nepohnutý ôsmimi svetskými vetrami. Preto aby sa človek mohol učiť dharmu, musí najprv veriť vo vzťah medzi príčinou a následkom. Čo sa týka tých, ktorí neveria v odplatu kvôli príčine a následku, dokonca aj keď rozprávajú o svätých učeniach a robia úsudky, je to len rozprávanie a nemá to žiadnu skutočnú hodnotu. To preto, že otázka prázdnoty je veľmi jemná a ťažko ju vysvetliť a pochopiť. Ak má človek jasné pochopenie prázdnoty, uvedomí si, že prázdnota nie je oddelená od príčiny a následku. To znamená, že prázdnota pochádza zo vzťahu medzi príčinou a následkom. Musíme teda venovať mimoriadnu pozornosť pristupovaniu k príčine a následku ako aj ku vzdávaniu sa zlého a robeniu dobrého. Musíme si na to dávať väčší pozor ako bežní ľudia. Všetky dharmy sú teda na základnej úrovni o viere v príčinu a následok a práci na konaní dobra a vzdávaní sa zla. Toto je najdôležitejšia vec pri učení sa budhistickej dharmy.“

„Spočiatku som nechápal prázdnotu, mal som však silnú vieru v príčinu a následok. Vediac, že som spáchal veľké hriechy a môj osud by bol nešťastný, bol som vystrašený. Preto moja úprimná viera v majstra a moje vytrvalé a usilovné praktizovanie prišli prirodzene. Mali by ste spraviť to, čo som spravil ja a ísť meditovať mantrajánu osamote v horách. Ak to dokážete spraviť, zaručujem vám, že určite dokážete uspieť v dosiahnutí oslobodenia.“

Ďalší učeník sa opýtal: „Majster, musíte byť premeneným telom Vádžradháru. Kvôli spáse vnímajúcich bytostí ste sa prejavili v tomto ľudskom svete a vytvorili taký pozoruhodný odkaz. Prinajhoršom ste veľkolepou bytosťou, ktorá prešla nespočítateľnými eónmi praktizovania dharmy a dosiahli ste veľkolepé Bódhisatvovstvo na úrovni bez úpadku. Bez váhania ste riskovali svoj život a telo pre dharmu a potom ste podľa toho praktizovali. Všetko, čo ste spravili, preukázalo, že ste mimoriadnou Bódhisatvou. Asketická prax a vytrvalosť, ktoré Ctený Majster ukázal, nie sú niečím, čo by sme my, bežní učeníci, mohli dokázať alebo sa čo i len odvážiť o tom uvažovať. Dokonca aj keby sme sa chceli učiť, naše fyzické telá by to nedokázali zniesť. Majster, vy preto musíte byť premeneným telom Budhu alebo Bódhisatvy. Hoci nie sme schopní praktizovať ako vy, vieme, že každá vnímajúca bytosť, ktorá vás stretne alebo ktorá počuje dharmu, určite unikne reinkarnácii a dosiahne oslobodenie. To je isté a bez pochýb. Mohli by ste nám prosím prezradiť, premeneným telom ktorého Budhu alebo Bódhisatvy ste?“

Velebný odpovedal: „Neviem, či som premeneným telom. S najväčšou pravdepodobnosťou by som mohol byť premeneným telom z Troch nižších ríš! Ak ma považujete za Vádžradháru, pravdaže budete podporovaní. Ak ma považujete za premenené telo, ukazuje to vašu čistú vieru vo mňa, je to však mimoriadne zlý pohľad na dharmu! Je to spôsobené tým, že ste nepochopili hĺbku Budhovskej dharmy,“

„Napríklad, ja som bol jednoduchý, obyčajný človek a v prvej polovici života som napáchal obrovské zločiny. Kvôli viere v karmickú odplatu vyplývajúcu z príčiny a následku som sa rozhodol zanechať všetko zo svetského života a zasvätiť sa kultivácii. Práve teraz som blízko k dosiahnutiu Budhovstva. Predstavte si, že by človek stretol veľmi kvalifikovaného majstra, obdržal od neho učenia ako aj základy mantry a verše bez znečistenia z interpretácií. Ak dostane skutočný abišek a praktizuje podľa dharmy, dosiahnutie Budhovstva v jednom živote je absolútne možné. Ak človek v živote pácha iba zlé činy a päť veľkých hriechov, keď sa jeho život skončí, okamžite spadne do nekonečného pekla. Toto je dôsledkom nedostatku viery v princíp príčiny a následku a usilovného praktizovania. Ak má človek hlboko vo svojej mysli silnú vieru vo vzťah medzi príčinou a následkom, obáva sa utrpenia z nešťastného osudu a hľadá najvyššie Budhovstvo, potom každý dokáže byť ku svojmu majstrovi úplne úprimný, tak ako ja. To znamená, že každý môže vynaložiť svoje najväčšie úsilie a dosiahnuť najlepšie porozumenia.“

„Keď si sa pýtal na to, ktoré premenené telo od ktorého Budhu či Bódhisatvy, znamená to, že si neporozumel úplne Tajnej mantre. Mal by si si prečítať viac životopisov týchto cnostných pradávnych ľudí, premýšľať o reinkarnácii, pamätať na vzácnosť ľudského tela a usilovne praktizovať kvôli pominuteľnosti života. Obetoval som slávu, povesť, jedlo a oblečenie, aby som usilovne napredoval, znášal bolesť a praktizoval sám v opustených, neobývaných horách. V dôsledku toho som dosiahol hodnotu a cnosť pociťovania a pochopenia. Dúfam, že vy všetci sa budete v praxi činiť tak dobre ako ja.“

Rechungpa sa spýtal: „Majster, to, čo ste dokázali, je skutočne neobvyklé a obdivuhodné. Všetky príbehy, ktoré ste však opisovali, sú smutné. Mohli by ste nám porozprávať aj nejaké veci, ktoré ľudí potešia?“

Velebný odpovedal: „Veci, ktoré potešia? To by mohli byť úspechy z ťažkej práce, ponúkanie spásy ľuďom a ne-ľuďom [ne-ľudia sa v Tibete volajú Mis ma yin, čo znamená všetci neľudskí duchovia pozemského sveta. Asurovia a ďalší duchovia sa spoločne nazývajú ne-ľudia] ako aj úspechy pri šírení budhistickej dharmy.“

Rechungpa sa opýtal: „Zachraňovali ste najprv ľudí alebo ne-ľudí?“

Velebný odpovedal: „Zo začiatku ma mnoho ne-ľudí prišlo vyzvať. Podrobil som si ich a neskôr som ich zachránil. Potom som zachránil mnoho ľudských učeníkov. Nakoniec ma prišla vyzvať Tseringma [jedna zo Sestier dlhého života] so svojimi nadprirodzenými schopnosťami a ja som ju zachránil. Tseringma bude šíriť moje učenia medzi ne-ľuďmi. Medzi ľuďmi bude moje učenia šíriť Upa Tonpa (tiež známy ako Gampopa).“

Seban Repa sa opýtal: „Majster, meditovali ste najmä na Zasneženej hore Lapchi a v Chubare. Meditovali ste aj na iných miestach?“

Velebný povedal: „Miesta, kde som meditoval, zahŕňajú Yolmo Gangra v Nepále, kde bolo šesť veľkých známych dzongov [stavieb podobných pevnosti], šesť malých neznámych dzongov a šesť tajných dzongov. Spolu s dvomi ďalšími ich bolo celkovo dvadsať. Okrem toho v horách s predurčenou spriaznenosťou sú štyri známe jaskyne, štyri neznáme jaskyne a iné malé jaskyne. Po praktizovaní na týchto miestach som dosiahol ríšu ‚Niet ďalšej dharmy na učenie sa, bez možnosti ďalej meditovať.‘“

Rechungpa sa opýtal: „Nekonečný súcit Majstrovej povahy, ktorá je úplne v súlade s dharmou, poskytol nám učeníkom spravodlivé osvietenie a pevnú vieru. Sme veľmi šťastní a sme vám veľmi vďační. S cieľom prospieť vnímajúcim bytostiam v budúcnosti, mohli by ste nám povedať mená všetkých tých slávnych, neslávnych a tajných miest?“

Velebný im povedal mená a dodal: „Pri praktizovaní na týchto miestach budete posilnení predurčenou spriaznenosťou a požehnaniami predkov. Mali by ste meditovať na týchto miestach.“

Keď Velebný skončil svoje rozprávanie, všetci, ktorí sa zúčastnili tohto zhromaždenia dharmy, mali vieru v dharmu, boli odhodlaní opustiť pozemský svet a v srdci si vyvinuli súcit. Sprotivilo sa im osem pozemských starostí a cítil úprimný obdiv k spravodlivej dharme.

Všetci učeníci Velebného prisahali Velebnému, že opustia svetské túžby, budú usilovne praktizovať dharmu celý svoj život a prospejú vnímajúcim bytostiam. Ne-ľudskí učeníci tiež prisahali, že budú ochraňovať budhistickú dharmu. Spomedzi zúčastnených svetských ľudí mnohí s vysokou základňou prestúpili, aby sa stali učeníkmi Velebného, praktizovali podľa dharmy a nakoniec sa stali jogínmi, ktorí rozumejú ríši reality. Tí s priemernou základňou všetci prisahali, že budú praktizovať dharmu niekoľko mesiacov alebo rokov. Tí s nižšími možnosťami sa rozhodli, že vo svojom živote nebudú páchať hriechy a často budú robiť dobré skutky. Nakoniec každý, kto počúval túto dharmu, z toho niečo získal.

* * *

Toto je životopis Velebného, ktorý vyrozprával vlastnými slovami a potom bol zaznamenaný jeho učeníkmi. Úspechy Velebného počas jeho života môžu byť rozdelené do troch hlavných kategórií: po prvé výzvy od ne-ľudí, ktorých si Velebný podrobil a potom zachránil; po druhé obrátenie a spasenie svojich hlavných učeníkov s dobrými vrodenými vlastnosťami ako aj ich úspechy; po tretie obyčajní učeníci a svetskí ľudia, ktorí počúvali dharmu a v dôsledku toho sa zmenili.

Prvá kategória týkajúca sa obrátenia a spásy ne-ľudí môže byť zhrnutá nasledovne:

Velebný si podrobil kráľa démonov v Drakmar Chonglung a učil dharmu o šiestich spôsoboch ako si pamätať svojho majstra. Podľa pokynov Majstra Marpu neskôr Velebný meditoval na Zasneženej hore Lapchi, kde si podrobil mnoho horských duchov a učil dharmu. Nasledujúci rok išiel do dzongu v Lapchi a zaspieval tam niekoľko veľkolepých piesní. Nasledujúc pokyny svojho majstra neskôr Velebný navštívil Riwo Pelbar medzi Mangyulom a Nepálom. Potom sa vrátil do Gungthangu, kde vyučoval ženských démonov. Potom si podrobil bohyňu v Ragma Changchup Dzong v Riwo Pelbar. V Kyangpen Namkha Dzong a Takpuhk Senge Dzong (Jaskyňa leva a tigra) v lesoch Velebný zachránil veľa ľudí aj ne-ľudí. Následne sa Velebný vrátil do Tibetu a ostal v opustených horách, zachraňujúc bytosti meditáciou a prejavom. V dzongu v Gungthang zaspieval Pieseň holubov.

Tu je zopár príkladov ohľadom druhej kategórie spasenia hlavných učeníkov. Velebný ostal v Drakar Taso a zachránil veľký počet bytostí. Bohyňa Vádžrajogíni preskúmala podmienené stúpanie Velebného učeníkov a Rechungpa dostal špeciálne proroctvo ústnych učení od dakín. Cestou do Gungthangu Velebný stretol svojho duchovného syna Rechungpu. Neskôr si išiel Rechungpa liečiť nemoc do Indie a po návrate ostal s Velebným. Velebný sa stretol aj s Repa Sangye Kyapom v Changchup Dzong. Neskôr bol Velebný všade dobre známy. Ako predpovedali dakiny, Velebný ponúkol spásu Kráľovi z Khokhom, ktorý odvtedy často prispieval darmi. Kým bol Velebný v Nyaname, prišiel ho navštíviť Dharmabodhi z Indie a poklonil sa mu. V dôsledku predurčenej spriaznenosti vrátane tejto sa Velebný stal ešte známejším. Jeden učený a výrečný láma ho vyzval na debatu a Velebný si ho podrobil nadprirodzenými silami. V Drine Velebný stretol Dakpo Lharjeho, svojho najlepšieho duchovného syna a veľkolepú bytosť podľa Sútry bieleho lotosu súcitu od Budhu Šákjamuniho. Tiež známy ako Princ mesačného svitu, Dakpo Lharje bol znovuzrodený pre úžitok vnímajúcich bytostí. Prejavoval sa ako lekár a bol tiež známy ako Gampopa. V Chubare Velebný zachránil Loton Genduna, ktorý bol spočiatku neprívetivý.

Podľa proroctiev dakín dvadsaťpäť z Velebného učeníkov dosiahlo ohromných úspechov. Tí pozostávali z ôsmich učeníkov srdca, trinástich učeníkov-synov a štyroch učeníčok-dcér. Ich spasenie bolo opísané v knihe Mila Grubum (tiež známej ako Stotisíc piesní Milarepu).

Čo sa týka tretej kategórie spásy ostatných, existujú piesne a rôzne záznamy. Napríklad, učeníci pozvali Velebného žiť do Nyaname, kde ho Rechungpa požiadal o prednášku o životopise Velebného.

Rôznymi spôsobmi a prejavmi Velebný otočil koleso dharmy. Pomocou nepredstaviteľných prostriedkov pomohol nespočítateľným bytostiam s predurčenou spriaznenosťou dosiahnuť zrelosť a oslobodenie. Tí s veľkými schopnosťami dosiahli ohromných úspechov; tí so strednými schopnosťami si ustanovili svoje cesty; tí s nižšími schopnosťami posunuli svoje mysle smerom k osvieteniu a robili dobré skutky. Ostatní tiež šírili láskavosť a dobré zvyky. Nebesia a ľudský svet sa v dôsledku toho radovali s veľkým súcitom a prázdnotou. Dharma žiarila jasne ako denné svetlo, pomáhajúc nespočítateľným bytostiam vyhnúť sa utrpeniu v nižších ríšach a obmedzeniam reinkarnácie. Zatiaľ čo nespočítateľné bytosti trpia nemerateľnou bolesťou v mori narodenia a smrti, dharma ponúkla veľkú spásu a ochranu s nepredstaviteľnou zásluhou, cnosťou a úspechom.

Po úspechoch pri prospievaní nespočítateľným bytostiam Velebný stretol v Drine geshe Tsakpuwa [geshe je akademický stupeň Tibetského budhizmu]. Tsakpuwa veľmi túžil po peniazoch, ale obyvatelia Drinu ho uznávali, pretože bol učencom. Vždy bol pozývaný na hostiny ako čestný hosť. Po stretnutí s Velebným bol Tsakpuwa na povrchu zdvorilý a veriaci, ale v srdci žiarlil. Mnohokrát sa na verejnosti Velebného pýtal zložité otázky s cieľom zahanbiť ho, no nikdy neuspel.

V prvý deň jesene istého roku dedinčania z Drinu usporiadali veľkú hostinu a ako čestného hosťa pozvali Velebného, pričom Tsakpuwaovi sa ušlo druhé miesto.

Keď sa Tsakpuwa na verejnosti uklonil Velebnému, myslel si, že Velebný mu to opätuje a tiež sa mu ukloní. Velebný sa však nikdy neklaňal nikomu okrem svojho majstra, takže ani jemu sa na oplátku neuklonil. Tsakpuwa to veľmi nahnevalo a premýšľal: „Ja, erudovaný učenec, som sa poklonil jemu, ktorý nič nevie. On mi to neoplatil a namiesto toho si tam pokojne sedel na najlepšom mieste. To je absurdné a musím sa pomstiť.“ Vzal teda klasickú knihu o Hetu-vidya [veda príčin], položil ju pred Velebného a povedal: „Dokážeš vysvetliť túto knihu slovo po slove, odpovedať na otázky a vyjadriť, čo vidíš, doplňujúc to komentármi?“

Velebný odpovedal: „Môžeš dokázať vysvetliť sémantiku klasických smerov vetu po vete. Čo je však naozaj zmysluplné je prekonať Osem svetských starostí a podrobiť si svoj pocit vlastnej dôležitosti, ako aj pochopiť, že znovuzrodenie a nirvána majú tú istú príchuť a tým sa očistiť od pripútanosti k dharme. Okrem toho logické, gnozeologické učenia, ktoré učia ako viesť rozhovory, nemajú žiadnu skutočnú hodnotu. Preto som sa ich neučil a ani ich nepoznám. Možno som sa ich aj kedysi učil a vedel ich, dávno som ich však zabudol.“

Tsakpuwa povedal: „Praktizujúci ako ty môžu pravdaže odpovedať takýmito rečami, lenže my, učenci, špekulujeme na základe logiky. To, čo si povedal, nie je konzistentné s hlavnými bodmi dharmy. Poklonil som sa ti, pretože si dobrý človek...“ Neustále rozprával nezmysly.

Keď darcovia almužny počuli tieto slová, boli nešťastní a povedali: „Geshe! Bez ohľadu na to koľko dharmy alebo logiky poznáš, ľudia ako ty sú všade po celom svete a predsa nie ste hodní zaplniť ani len jeden pór Velebného. Radšej si tam v tichosti sadni ako náš hosť a len premýšľaj, ako viac zarobiť. Prestaň zo seba robiť blázna na tomto zhromaždení dharmy!“

Tsakpuwa zúril, ale keď videl pobúrený dav, vedel, že nie je spôsob, ako uspieť. Nemal na výber a musel potlačiť svoj búrlivý hnev. Hoci sa utíšil, bol veľmi frustrovaný a v tichosti začal intrigovať: „Takýto nevedomý Milarepa sa správa bláznivo a rozpráva nezmysly, akoby táral zo sna. Podvádza verejnosť kvôli darom a prináša hanbu dharme. Ja som učený, známy geshe s bohatstvom, lenže sa zdá, že ohľadom dharmy si tu každý myslí, že som horší ako pes. To je smiešne a musím s tým niečo spraviť.“

 

(na pokračovanie, 11. časť)

 

Článok v angličtine: http://en.minghui.org/html/articles/2018/10/18/172901.html

Článok v čínštine

Majster Li
Majster Li potichu sleduje svet z hôr, potom ako opustil New York po 20. júli 1999. (fotografia bola publikovaná 19. januára 2000)

Časopis Minghui

 
MH 2017 obalka small
 
 
svastiky na sochach Budhov
 

Vybrané Témy

 

Odber správ

Odber nových článkov mailom

captcha