(Minghui.org) K 1. októbru 2020 počet obetí COVID-19 prekročil 1 milión životov, pričom 34 miliónov ľudí vo svete je nakazených. Najviac ohlásených prípadov majú Spojené štáty a India. Od mája a júna čísla ďalej rastú, napríklad v Latinskej Amerike. V Európe zažívajú druhú vlnu ochorenia práve teraz.
Vedci a výskumníci po celom svete sa pretekajú v pochopení vírusu a jeho dopadov na zdravie ľudí. Aj keď sa už pracuje na klinickom testovaní vakcín, stále je okolo vírusu a jeho účinkov na ľudí mnoho neznámych.
Pôvod vírusu
Prvá známa infekcia koronavírusom bola zistená v decembri 2019 vo Wuhane, keď 31. decembra 2019 Zdravotnícka komisia Wuhanu vydala urgentné oznámenie miestnym medicínskym zariadeniam, v ktorom ich informovala, že niektorí zákazníci Huanan-ského trhu s morskými plodmi vykazujú príznaky zápalu pľúc. Na ďalší deň bol trh zavretý kvôli čisteniu a dezinfekcii.
Avšak niektorí experti veria, že práve vydezinfikovaním tohto trhu úrady v podstate zničili akékoľvek náznaky, ktoré by vedcov doviedli k pôvodu vírusu. Výskumníčka Shi Zhengli z Wuhanského inštitútu virológie na Pekingskom zdravotníckom fóre 18. septembra 2020 ohľadom koronavírusu povedala: „Vieme, že je veľmi dôležité nájsť pôvod vírusu. No nanešťastie sa tam zrejme nikdy nedostaneme.“
Takýto pesimistický pohľad je u Shi nezvyklý. Spolu so svojim tímom strávila 8 rokov skúmaním zdroja epidémie SARS-u z roku 2003 a nakoniec zistili, že jeho pôvod bol v jaskyni netopierov v provincii Yunnan v Číne.
Vo všeobecnosti sa verí, že koronavírus pochádza z Číny. Niektorí ľudia si myslia, že prišiel z laboratória Wuhanského virologického inštitútu. Niektorí zas veria, že pochádza z divo žijúcich netopierov a na ľudí sa preniesol cez prechodných hostiteľov.
Na druhej strane je tu Čínska komunistická vláda, ktorá obvinila z pôvodu vírusu Spojené štáty. Hovorca čínskeho ministra zahraničia dokonca obvinil americké vojsko z toho, že vírus do Wuhanu prinieslo počas Svetových vojenských hier. Americká vláda tieto tvrdenia dôrazne poprela.
Šírenie vírusu
Počas skorších dní epidémie čínska vláda bagatelizovala nebezpečenstvo vírusu a cenzurovala každého, kto mal iný názor. Bolo to tak až do 20. januára, kedy čínska vláda verejne priznala, že nový koronavírus môže byť prenosný aj medzi ľuďmi. O tri dni neskôr bol Wuhan uzavretý. Dovtedy z mesta utieklo až 5 miliónov ľudí, ktorí vírus preniesli do celej Číny a do zvyšku sveta.
Za deväť mesiacov pandémie COVID-19 sa vírus rozšíril do takmer 200 krajín a počet prípadov infekcie stále rastie. Vedci sa už o víruse, ako aj o ochorení, ktoré spôsobuje, naučili veľa. Niektoré z prvotných predpokladov sa ukázali byť naivné. Napríklad, zo začiatku sa verilo, že u detí sa príznaky neprejavia tak silno ako u dospelých. Týždenná správa CDC o chorobnosti a úmrtnosti zo 7. augusta však ukázala, že na túto chorobu môžu ochorieť aj deti. Aj keď je miera detskej hospitalizácie nižšia ako je tomu u dospelých, každé tretie hospitalizované dieťa bolo prijaté na JIS.
Zdá sa, že COVID-19 je schopný nakaziť mladých a zdravých, ako aj starších a tých s existujúcimi chorobami. Tak ako pri chrípke, teplé letné počasie môže priebeh zmierniť. Aj keď sa šírenie vírusu v apríli a máji spomalilo, zrejme kvôli prísnym lockdownom v mnohých krajinách, zdá sa, že ochorenie na ústupe zatiaľ nie je.
Komplikované a dlhotrvajúce následky vírusu
Lekári už skôr spozorovali, že koronavírus zasahuje nielen pľúca. Pacienti môžu pociťovať problémy s vnútornými orgánmi, mozgom, pankreasom, srdcom i s močovým mechúrom. Dokáže spôsobiť srdcový záchvat, mŕtvicu, nedostatok krvi vo vnútorných orgánoch, zápal prstov na nohách atď.
V článku publikovanom v septembri v časopise Klinická gastroenterológia a hematológia vedci z Talianska konštatujú, že tretina pacientov zažila tiež hnačky, zvracanie a bolesti brucha. Podľa ďalšej štúdie publikovanej v časopise BMJ, ktorá sa uskutočnila na 1000 pacientoch v nemocnici v New Yorku, malo 78% pacientov na JIS akútne poškodenie obličiek. Výskumníci tiež zistili, že 7 až 31% pacientov zažívalo v dôsledku COVID-19 nejakú formu poškodenia srdca. Podľa júnovej správy STAT „zistili vedci Perelmanovej školy medicíny na Univerzite v Pensylvánii, že pacienti so silným priebehom COVID-19 majú vysokú mieru prípadov zástavy srdca a arytmie.“
Niektorí ľudia sú navyše opakovane pozitívne testovaní, i keď sa z COVID-19 už dávno uzdravili. To vyvoláva otázku: „Sú stále infekční?“ Experti momentálne veria, že PCR testovanie, ktoré vyhľadáva fragmenty vírusovej RNA v hliene z hĺbky nosovej dutiny, nedokáže rozlíšiť medzi celým vírusom schopným niekoho infikovať a vírusovými zvyškami vylučovanými po infekcii.
„Niekto, kto je PCR pozitívny, špeciálne po uzdravení sa, najmä po niekoľkých týždňoch, pravdepodobne nie je infekčný,“ hovorí Maria Van Kerkhove, jedna z vedúcich expertiek WHO na koronavírus. Podľa postupov CDC môžu byť ľudia považovaní za neinfekčných 10 dní po začatí symptómov, za podmienky, že sú už 3 dni bez nich.
Dôkazy ale ukazujú, že aj potom, čo sa nakazení vyliečia, je ich život ďaleko od normálu. V článku publikovanom v časopise Atlantic autor Ed Yong napísal o žene, ktorá na COVID-19 ochorela v marci, pričom stále zažíva extrémnu únavu, vystúpené žily, sklon k modrinám, silné búšenie srdca, stratu krátkodobej pamäte, gynekologické problémy, citlivosť na svetlo a zvuky a má zahmlenú myseľ.
Článok tiež hovorí: „V talianskej štúdii malo 87 percent pacientov aj po 2 mesiacoch symptómy; britská štúdia uvádza podobné trendy. Nemecká štúdia zahŕňa aj mnohých pacientov, u ktorých sa po uzdravení až v 78 percentách objavili srdcové abnormality po dvoch až troch mesiacoch.“
Nie je prekvapujúce, že správa CDC publikovaná 24. júla hovorí, že COVID-19 „môže vyústiť do dlhotrvajúcej choroby aj u osôb s ľahším ambulantným ochorením, vrátane mladých ľudí.“ Keďže väčšina výskumu sa zameriavala na prvotné štádiá infekcie, len veľmi málo štúdií bolo venovaných dlhodobým efektom infekcie, či možnosti opätovnej infekcie.
Otázky ohľadom imunity a vakcín
Vedci z Hongkongu o potvrdenom prípade znovuinfikovania COVID-19 po prvýkrát napísali 24. augusta, spochybňujúc tak trvanlivosť imunity. Odvtedy sa objavili správy o opätovných infekciách z Belgicka, Holandska a z USA.
Je stále nejasné, ako dlho po zotavení sa z infekcie vydrží človeku imunita voči ochoreniu. Niektorí experti veria, že ľudia sa vo všeobecnosti môžu nakaziť o nejaký čas znova. „To čo vieme na základe ostatných koronavírusov je, že aj keď máte imunitnú reakciu – inak by ste sa neuzdravili – jej ochrana nie je na celý život, ale len na rok či dva,“ hovorí Van Kerkhove z WHO. Bez účinnej vakcíny a jej širokej aplikácie, ako veria experti, je opätovná infekcia dosť pravdepodobná.
Výskum vakcín na COVID-19 postupuje rýchlym tempom, pričom už prebehlo niekoľko klinických skúšok. Experti však varujú, že vývoj účinnej vakcíny nie je jednoduchý. Napríklad, vakcína proti chrípke je dostupná už desaťročia, no len v USA tejto chorobe ročne podľahne až 50 000 ľudí. Keď je koronavírusom zasiahnutá taká veľká časť populácie, dokonca ani stredne účinná vakcína nedokáže zabrániť všetkým úmrtiam.
Ďalším faktorom je infekcia posilnená protilátkami (Antibody-dependent enhancement, ADE), pri ktorej môže malé množstvo protilátok pomôcť vírusu prenikať do buniek, robiac ho ešte smrteľnejším. V článku nazvanom „Vývojári očkovacích látok proti koronavírusom sa obávajú nezvyklých protilátok“, publikovanom v časopise Nature, autor varoval: „Vakcíny generujúce protilátky proti SARS-CoV-2 sa môžu viazať na vírus bez toho, aby ho neutralizovali. Ak by k tomu došlo, mohli by ne-neutralizujúce protilátky zosilniť vstup vírusu do buniek a replikáciu vírusu a namiesto poskytnutia ochrany to môže skončiť zhoršením infekcie.“
Ako uvádza nedávny článok na Minghui, „Nedávne objavy však naznačujú – od genetických mutácií koronavírusu po jeho cesty šírenia, cez jeho symptómy až po poškodenie, ktoré spôsobuje imunitnému systému – že to nie je bežná choroba a pre výskum vakcín je to veľká výzva.“
Za hranicami modernej vedy
Tradičná čínska kultúra verí, že myseľ a telo sú prepojené. Keď sú morálne štandardy človeka vysoké, jeho telo je prirodzene odolné. Keď Žltý cisár položil dvornému lekárovi Qi Bo-ovi otázku, ako sa vyhnúť epidémiám, ten mu odpovedal: „Keď má človek vo vnútri spravodlivú energiu, žiadne zlo sa dovnútra nebude schopné dostať.“ A aby človek mal a udržal si spravodlivú qi, musí sa správať podľa vysokého morálneho štandardu.
V modernej vede je vzťah medzi mysľou a telom tiež široko uznávaný. Podľa štúdie náhodnej vzorky Harvard Osher Inštitútu z roku 2004 využilo 19 % dospelých v USA za predošlý rok aspoň jednu terapiu pre myseľ a telo. „Meditácia, imaginácia a joga boli najpoužívanejšími technikami,“ konštatuje správa.
Jeden zo systémov na zlepšenie mysle a tela je Falun Dafa, tiež známy ako Falun Gong. Je to metóda praktizovania založená na piatich cvičeniach a princípoch Pravdivosti-Súcitu-Znášanlivosti. Už v roku 1998 štúdia na 10 000 praktizujúcich Falun Dafa v provincii Heilongjiang ukázala, že 95 % účastníkov od začiatku svojho praktizovania Falun Dafa zaznamenalo zreteľné zlepšenia zdravia.
Za posledných 21 rokov sú však milióny praktizujúcich Falun Dafa v Číne kruto prenasledovaní Čínskym komunistickou stranou. Toto viedlo k nespočetným tragédiám pre praktizujúcich a ich rodiny, ako aj k morálnemu úpadku v Číne.
Mnohí ľudia, ktorí pochopili, čo je Falun Dafa, sa napriek prenasledovaniu rozhodli podporiť nevinných praktizujúcich v ich viere. Nasledovanie ich svedomia im prinieslo požehnanie. Podľa správe na webstránke Minghui sú v Číne ľudia, ktorí sa z koronavírusu vyliečili recitovaním „Falun Dafa je dobrý, pravdivosť-súcit-znášanlivosť sú dobré“.
