(Minghui.org) V Číne ako aj vo zvyšku sveta sa v priebehu histórie vyskytli mnohé pohromy. Niektoré národy prežili, pričom iné boli odstránené. Vždy existovali ľudia, ktorí boli požehnaní nesmiernou cnosťou a šťastím. Či išlo o kráľa, jeho poddaných, či bežných obyvateľov, títo ľudia sa nebáli, keď prišli pohromy a nakoniec ostali v bezpečí.
Nasledujú tri takého príbehy z obdobia vlády cisára Renzonga (1010 – 1063) počas severnej dynastie Song.
Cisár Renzong z dynastie Song zničil vzácny roh nosorožca
V knihe História Songu je zaznamenané, že počas vlády cisára Renzonga prepukla pohroma, ktorá jeho ľudom spôsobovala veľké utrpenie.
Namiesto potrestania svojich úradníkov alebo zakrývania si oči pred realitou a pokračovaní v okázalých banketoch, spievaní a tancovaní, cisár Renzong si vyzliekol svoju cisársku róbu a odišiel z hlavnej sály, kde zvyčajne riešil štátne záležitosti. Okrem toho sa odmietol stretávať s predstaviteľmi dvora.
Cisár úprimne vyjadril ľútosť, že si nevykonával poriadne svoju povinnosti ako Syn Nebies. Jedol veľmi málo a úprimne sa nad sebou zamyslel, aby zistil, či sa jeho vládnutie nejakým spôsobom neodchýlilo a či je v súlade s nebeskými princípmi.
Keď sa pohroma dostala do hlavného mesta, cisár Renzong myslel najprv na chudobných a na ľudí s chabým zdravím. Nariadil cisárskym lekárom, aby našli ľudí, ktorí sú dobrí v diagnostikovaní tepu a v každom okresnom magistráte v okolí bola založená klinika na liečenie chudobných a poskytnutie im liekov.
Cisár Renzong tiež nariadil cisárskym lekárom, aby našli účinný liek proti nákaze.
Zároveň nariadil svojmu hospodárovi, aby priniesol vzácne a cenné zdravotné veci, vrátane dvoch rohov nosorožca, aby zistil, či môžu pomôcť odvrátiť nákazu.
Jeden z rohov sa ukázal mať nesmiernu lekársku hodnotu, takže hospodár požiadal cisára, aby si ho nechal pre svoje vlastné použitie.
Cisárovi sa tento návrh vôbec nepáčil a povedal: „Som niekým, kto si cení vzácne objekty viac ako svojich ľudí?“ Potom rozbil cenný roh nosorožca na malé kúsky a povedal lekárom, aby ich pridali do liečiv proti nákaze.
Mnohí verní a schopní úradníci boli inšpirovaní cisárovou láskavosťou a pripojili sa k boju proti nákaze. Nákaza postupne ustúpila a hlavné mesto bolo znova bezpečné.
Príbeh Zhao Biana
Zhao Bian z Xi'anu prešiel cisárskou skúškou v prvom roku obdobia Jingyou (1034) počas vlády cisára Renzong z dynastie Song
Stal sa vysoko-postaveným predstaviteľom súdu a bol známy pre svoju láskavosť a spravodlivosť. Ľudia ho mali veľmi radi a hlboko si ho vážili. Uznávaní učenci ako Su Dongpo a Zeng Gong tiež hovorili o jeho vysokých morálnych štandardoch a jeho integrite s veľkým uznaním.
Podľa knihy História Songu Zhao Bian každú noc úctivo ohlásil nebesiam, čo robil počas dňa. Nespravil by nič, čo by sa neodvážil ohlásiť nebesiam.
Záležalo mu na ľuďoch a svedomito si vykonával svoje povinnosti. V dôsledku toho sa oblasti pod jeho správou každý rok tešili bohatej úrode, po zlodejoch nebolo ani stopy, väzenia boli prázdne a nikto nebol krivo obvinený.
Počas obdobia Xi’ning, v čase keď Zhao Bian pracoval v Yuezhou, sa v oblastí Wuyue vyskytli silné suchá.
Zhao Bian si vzal na zodpovednosť podporné práce. Celé dni usilovne pracoval a podarilo sa mu znížiť dopad sucha v tejto oblasti na minimum.
Bolo zaznamenané, že počas tohto sucha vymrela vo všetkých ostatných okresoch polovica populácie a iba v oblasti spravovanej Zhao Bian neprišiel nikto o život.
Známy spisovateľ Zeng Gong chválil zásluhy Zhao Biana v boji proti katastrofám slovami: „Hoci Zhao Bian si plnil svoje povinnosti v Yuezhou, jeho láskavosť je príkladom pod celým nebom; hoci záchranné a podporné práce, ktoré robil, boli dočasné, princípy, ktorými sa riadil, sú hodné, aby boli predané ďalším generáciám.“
Cnosť troch generácií ochránila rodinu pred pohromou
Tretí príbeh sa tiež odohral počas vlády cisára Renzonga z dynastie Song.
Guan Shiren z Jinzhou v provincii Zhejiang bol v tom čase ešte študentom.
Na Nový rok vstal skoro ráno a išiel von, kde narazil na niekoľko vysokých a nepriateľsky vyzerajúcich duchov.
Keď sa ich Guan Shiren opýtal, čo sa chystajú spraviť, duchovia odpovedali: „Sme duchovia nákazy a prišli sme ju na nový rok rozšíriť medzi ľudí.“
„Zasiahne táto nákaza moju rodinu?“ opýtal sa Guan Shiren so strachom. „Nie,“ odpovedali duchovia.
Prekvapený Guan Shiren sa opýtal duchov, ako sa vyhnúť nákaze.
„Nepôjdeme do rodín, ktoré sa po tri generácie správali cnostne a láskavo – takí ľudia nebudú zasiahnutí nákazou,“ povedali duchovia.
Počas troch generácií spravili členovia jeho rodiny naozaj mnoho dobrého. Keď ľudia robili zlé veci, snažili sa ich zastaviť; keď videli ľudí robiť dobré veci, chválili ich. V dôsledku toho ostala rodina Guan Shirena v bezpečí, keď v tom roku nákaza pustošila ich oblasť.
História poskytuje budúcim generáciám vzácnu múdrosť. Keď spoločnosť upadla a chýbali jej vysoké morálne štandardy, objavovali sa v minulosti rôzne pohromy a nákazy.
Keď sa objavia nezvyčajné úkazy, môže to byť skúška, aby sa videlo, či dokážeme rozlíšiť dobro od zla. Zoči-voči pohrome sa ľudia musia vzdať strachu, navzájom si pomáhať a vrátiť sa k vysokým štandardom a láskavosti. Ak človek dokáže vidieť pohromu ako zrkadlo a zamyslieť sa nad sebou, priznať si svoje minulé chyby a začať sa svedomite správať cnostne a láskavo, môže sa vyhnúť pohrome.
