História násilia a klamstiev Čínskej komunistickej strany

(Minghui.org) V knihách a v štátom riadenej propagande Čínska komunistická strana (ČKS) vždy nazývala samu seba „záchrancom“ Číňanov, pričom klamala ľudí zveličovaním informácií o „invázii západných zahraničných mocností do Číny“, „japonskej agresii voči Číne“ a „proti-čínskych“ sentimentoch USA. 

Jej zločiny vykorisťovania a zabíjania Číňanov počas posledných 70 rokov sa zároveň považujú za tabu.

Výskum ukazuje, že potom, čo sa ČKS ujala moci v roku 1949, viac než polovica Číňanov trpela prenasledovaním. Počas jej vlády zomrelo približne 60 až 80 miliónov ľudí z neprirodzených príčin, čo je viac než celkový počet obetí počas druhej svetovej vojny.

Avšak nie sú to len Číňania, ktorí trpeli v rukách ČKS. Počas epidémie koronavírusu sa zvyšok sveta tiež stal obeťou utajovania informácií, ktoré nariadila ČKS. Náš život bol obrátený hore nohami a bolo zaznamenaných viac než 4,2 milióna nakazených a 290 000 úmrtí v takmer 200 krajinách.

Je veľmi dôležité, aby ľudia vo svete uvideli zločinnú povahu ČKS a jasne sa od nej oddelili. ČKS, zlému prízraku, by sme nemali dovoliť, aby pokračovala v ničení noriem našej spoločnosti a ťahaní ľudstva do záhuby.

Nasleduje stručné zhrnutie histórie násilia a klamstiev ČKS.

„Pozemková reforma“ – odstránenie „triedy veľkostatkárov“

V roku 1950, pár mesiacov potom, čo sa ujala moci, spustila ČKS vo vidieckych oblastiach Číny celonárodnú kampaň „pozemkovej reformy“.

So sloganom „pôdu roľníkom“ podnecovala roľníkov bez pôdy, aby násilne povstali proti veľkostatkárom a aby im nezákonne pôdu či iné súkromné vlastníctvo vzali. 

Počas tejto kampane boli mučené a zabité desiatky tisícok  veľkostatkárov. Ich manželky a dcéry boli vystavené zneužívaniu a sexuálnym útokom, častokrát na verejnosti. V niektorých oblastiach boli zabité celé rodiny veľkostatkárov bez ohľadu na pohlavie alebo vek, aby sa úplne odstránila táto trieda.

Podľa súboru kníh The Cambridge of History of China, zomrelo počas tejto kampane pozemkovej reformy 100 000 až 200 000 veľkostatkárov .

Účel ČKS zabíjania veľkostatkárov bol mnohostranný – upevniť svoju moc pomocou násilia; donútiť roľníkov mať na svojich rukách krv, aby boli zaviazaní s ČKS a preukazovali jej vernosť; odstrániť triedu veľkostatkárov a vziať im všetky pozemky a zničiť tradičnú kultúru a sociálnu štruktúru v Číne na vidieku. 

O dva roky potom, čo bola roľníkom pridelená ukradnutá pôda od veľkostatkárov, zaviedla ČKS sériu družstevných politík a všetka zem prešla do štátneho vlastníctva pod jej kontrolu. Roľníci sa znova stali proletariátom.

„Kvóta zabíjania“ v hnutí na potlačenie kontrarevolucionárov

V marci 1950 vydal Ústredný výbor ČKS „Kontrarevolučné aktivity a pokyny pre represiu“ na potlačenie ľudí, ktorých ČKS vnímala ako hrozbu, vrátane úradníkov Kuomintangu (KMT), „banditov“, náboženských skupín atď.

Vo veľkých mestách bola väčšina zabitých ľudí bývalými úradníkmi KMT, podnikateľmi, bývalými zamestnancami západných spoločností a intelektuálmi s neistou lojalitou. Medzi obeťami bolo množstvo vysokopostavených generálov, ktorí hrali významné úlohy počas revolúcie v roku 1911, ktorá zvrhla dynastiu Qing a založila Čínsku republiku.

Počas tejto kampane zaviedla ČKS kvótu na popravy podľa počtu miestnych obyvateľov. Mao tvrdil, že nekompromisní kontrarevolucionári tvoria menej ako 1% obyvateľstva vo všetkých regiónoch a že je potrebné popraviť približne 0,1 %  obyvateľstva, aby sa zbavili najhorších kontrarevolučných prvkov.

Chiang Kai-shek, prezident Čínskej republiky, ktorý utiekol do Taiwanu, vyhlásil, že od februára 1951 do februára 1952 bolo popravených až 3,83 milióna nekomunistických ľudí.

Uprostred hnutí „pozemkovej reformy“ a „potláčania kontrarevolucionárov“ poslala ČKS vojenské oddiely, aby „odporovali USA a pomohli Kórei“ vo vojne invázie proti Južnej Kórei, ktorú spustil komunista Kim Il Sung.

Podľa sprístupnených dokumentov bývalého Sovietskeho zväzu bol počet obetí „dobrovoľnej armády“ ČKS jeden milión a mnohí z nich kedysi slúžili v národnej armáde pod velením Chiang Kai-sheka.

Prenasledovanie 2,62 milióna intelektuálov v roku 1957

Mao Ce-tung raz povedal: „Čím viac vedomostí človek má, tým viac je kontrarevolučný. “

S ponaučením z celonárodnej revolúcie v Maďarsku vyvolanej Petőfi kruhom tvoreného intelektuálmi spustila ČKS v roku 1957 „Antipravicové hnutie“, v ktorom začala povzbudzovať intelektuálov, aby vyjadrili svoje názory a tým „pomohli ČKS, aby sa napravila“. Ukázalo sa však, že to bol len trik, aby „vylákal von hadov z ich dier“.

Desiatky tisíc intelektuálov následne trpeli vážnym prenasledovaním jednoducho kvôli tomu, že mierne kritizovali byrokratický štýl práce niektorých úradníkov ČKS. Veľký počet „pravičiarov“ bol uväznený alebo poslaný do odľahlých oblastí na „myšlienkovú reformu“ prostredníctvom ťažkej práce a mnohí z nich sa nikdy nevrátili.

Na rozšírenom zasadnutí politbyra ČKS 3. mája 1958 bolo oznámené, že úspešne „chytili“ 3 178 470 pravičiarov.

Avšak o 21 rokov, v roku 1978, bolo nakoniec rehabilitovaných len 550 000 „pravičiarov“. Čo sa stalo so zvyškom intelektuálov, približne 2,62 milióna z nich?

Správa o pracovnom tábore v Jiabiangou v provincii Gansu na to môže trocha posvietiť.

V tomto pracovnom tábore bolo medzi októbrom 1957 a koncom roka 1960 zadržaných približne 3 000 „pravičiarov“ a v čase, keď tam bol v novembri 1960 vyslaný „záchranný tím“, našli tam len 300 či 400 „kostier“, ktorým nakoniec dovolili vrátiť sa domov.

Najväčší hladomor a klamstvá v ľudskej histórii

ČKS klamlivo označila veľký hladomor z rokov 1959 až 1961 za „trojročnú prírodnú pohromu“.

V knihe dejepisu zo strednej školy sa písalo: „V tom čase boli prírodné pohromy veľmi vážne a sovietska vláda zrušila dohody o hospodárskej a technickej spolupráci medzi oboma krajinami. To všetko viedlo k vážnym ťažkostiam v národnom hospodárstve v čase od roku 1959 do roku 1961.“

V tejto knihe sa však nespomínajú žiadne z človekom spôsobených katastrof, ktoré priniesli smiešne politiky ako Veľký skok vpred. Počet obetí za tie roky bol pred verejnosťou prísne utajený.

Yang Jisheng, bývalý novinár v tračovej agentúre Xinhua, vo svojej knihe Náhrobný kameň: Veľký čínsky hladomor, 1958-1962 odhalil, že počas čínskeho Veľkého skoku vpred koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov zomrelo od hladu približne 36 miliónov čínskych mužov, žien a detí, čo sa rovná celkovému obyvateľstvu dnešnej Kanady.

Počas Veľkého skoku vpred úradníci ČKS najprv klamlivo preháňali výnosy, ako napr. „65 000 kíl ryže na 667 m2“ a keď vláda potom začala vyberať dane z týchto „vyšších“ výnosov, miestni úradníci ČKS vzali roľníkom všetku ich ryžu, semená a základné potraviny, nenechajúc im nič, z čoho by mohli žiť.

Keď sa ľudia pokúsili ukryť si trocha ryže na obživu, ČKS spustila takzvané hnutie „proti ukrývania“ a násilím prinútila ľudí odovzdať všetko, čo mali. 

„Ľudia boli pri verejnom „pranierovaní“ zviazaní, zavesení a zbití; niektorí boli dokonca na mieste ubití na smrť,“ odhalil nezávislý bádateľ Yan Zhihua.

Hladujúcim obetiam nebolo dovolené utiecť z oblastí hladomoru a ísť žobrať niekam inam, keďže ČKS to považovala za hanbu pre svoju prestíž. Tí, ktorí sa pokúsili utiecť, boli buď zastrelení alebo chytení a zamknutí vo svojich domovoch a prinútení zomrieť hladom.

Počet obetí počas kultúrnej revolúcie: „astronomický“

Počas desaťročnej „kultúrnej revolúcie“ od mája 1966 do októbra 1976 bolo zničené nespočetné množstvo starých kníh, kultúrnych pamiatok a miest historického významu.

Na základe podnetu od ČKS na čele s Mao Ce-tungom boli mladí ľudia zmenení na hrdlorezov v červených gardách a tradičné kultúrne hodnoty a etika boli úplne zničené. 

Počas tohto krvavého nepokoja prišlo o život nespočetné množstvo ľudí. V rovnakom čase, ČKS implantovala do myslí Číňanov zlý gén kultúry strany.

Dokonca ešte aj dnes možno v rôznych aktivitách, ktoré ČKS propaguje, vidieť strašidelný tieň kultúrnej revolúcie.

Koľko ľudí v skutočnosti zomrelo počas kultúrnej revolúcie?

Ye Jianying, vyšší úradník ČKS, povedal 13. decembra 1978 vo svojom prejave na Ústrednej pracovnej konferencii ČKS: „Po dvoch rokoch a siedmich mesiacoch komplexného vyšetrovania Ústredným výborom sa odhaduje, že počas kultúrnej revolúcie zomrelo 20 miliónov ľudí, viac než 100 miliónov ľudí bolo podrobených politickému prenasledovaniu, čo predstavuje 1/9 celej čínskej populácie. Premárnilo sa 800 miliárd yuanov.“

Keď známa talianska novinárka Oriana Fallaci položila tú istú otázku Dengovi Xiaoping počas rozhovoru v auguste 1989, Deng povedal: „To je astronomické číslo, ktoré sa nikdy nebude dať odhadnúť.“

Popretie masakru na Námestí nebeského pokoja v roku 1989

Krvavý masaker študentov na Námestí nebeského pokoja 4. júna 1989 šokoval celý svet a predsa hovorca vlády ČKS vyhlásil, že „Nikto neprišiel o život. Keď Ľudová oslobodzovacia armáda vyčistila námestie, ani raz sa nevystrelilo.“

Podľa správy publikovanej v Next Magazine v Hongkongu v roku 2014 pri príležitosti 25. výročia pamiatky 4. júna, odtajnený archív amerického Bieleho domu uvádza, že počas masakra 4. júna sa stalo obeťami 40 000 civilistov, z ktorých 10 454 bolo zabitých.

Prebiehajúce prenasledovanie Falun Gongu

Od začiatku prenasledovania Falun Gongu ČKS v júli 1999 bolo potvrdené, že kvôli prenasledovaniu zomrelo viac než 4 000 praktizujúcich.

Správa Minghui – 20-ročné prenasledovanie Falun Gongu v Číne poukazuje na to, že „medzi 10. júlom 1999 a 10. júlom 2019 sa udialo od 2 500 000 do 3 000 000 zatknutí praktizujúcich Falun Gongu (niektorí boli zatknutí viackrát). Tieto zatknutia patria najmä do štyroch kategórií: administratívne zadržanie, svojvoľné zadržanie v centrách na vymývanie mozgu, zadržanie v dnes už zaniknutých táboroch nútených prác a väzenie.“

Správa tiež hovorí: „Viac než desať miliónov praktizujúcich Falun Gongu bez známej identity bolo zatknutých za apelovanie za svoju vieru a boli vzatí do tajných koncentračných táborov, kde sa stali pokusnými králikmi vo vedeckom výskume ČKS a zdrojmi nedobrovoľného darcovstva orgánov. Neznámy počet praktizujúcich zomrel a ich telá boli spopolnené bez upovedomenia ich rodiny.“

Prenasledovanie ČKS Falun Gongu pokračuje počas epidémie Wuhanského koronavírusu.

Podľa Minghui.org boli vo februári 2020 nezákonne zatknutí najmenej 282 praktizujúci Falun Gongu. V tom čase bola vírusová infekcia najvážnejšia. Počas januára a februára 2020 bolo 51 praktizujúcich nezákonne odsúdených.

Utajovanie pandémie koronavírusu

Ničivá pandémia koronavírusu zúri po celom svete a k 12. máju 2020 zabila viac než 290 000 ľudí. Avšak počet obetí v Číne, ktorý uvádza ČKS – 4 633 – je nereálne nízky, čo americký senátor Ben Sasse nazval „hlúpou propagandou“.

„Bez komentára ohľadom nejakých utajovaných skutočností, toto je bolestivo jasné: Čínska komunistická strana klamala, klame a bude naďalej klamať o koronavíruse, aby chránila svoj režim,“ povedal senátor Sasse na tlačovej konferencii v Bielom dome 1. apríla 2020.

Medzinárodné spoločenstvo si uvedomilo, že ČKS po celý čas epidémiu utajovala. Ôsmi lekári boli napomenutí políciou, pretože zdieľali informácie o koronavíruse s ostatnými kolegami na sociálnom médiu; Dr. Ai Fen bola pozvaná na „rozhovor“ a disciplinárny a inšpekčný výbor sa jej vyhrážal jednoducho preto, že zdieľala svoje obavy o niekoľkých pacientoch, u ktorých sa objavili symptómy podobné „SARSU“.

V Číne je „ilegálne“ nielen zdieľanie pravdivých informácii, človek sa dostane do problémov aj keď takéto informácie uchováva.

Správy uvádzajú, že tri mladé ženy (Chen Mei, Cai Wei a ich kamarátka Tang), všetky dobrovoľníčky v boji proti epidémii koronavírusu, boli nezákonne zatknuté úradmi ČKS, pretože si uložili údaje, keď pomáhali zbierať informácie o infekcii vírusu.

Mimoriadne zasadnutie britského kabinetu 24. apríla sa ani neobťažovalo zahrnúť čínske údaje o koronavíruse do tabuľky kvôli ich nedôveryhodnosti.

Nemecké noviny Bild publikovali v polovici marca článok s názvom „Čína podviedla svet s úsmevom“, v ktorom je nielen kritizované nesprávne zaobchádzanie ČKS s epidémiou koronavírusu, ale taktiež spochybňuje spoluprácu medzi Nemeckom a komunistickou Čínou.

Ten, kto sa dopúšťa zločinov, je sám ohrozený

Francúzske noviny Le Figaro prednedávnom komentovali, že v Číne Mao Ce-tungova tradícia spoliehania sa na klamstvá a podvod vo vláde nezomreli s jeho smrťou. Bežné praktizovanie podvodu vo vláde sa začne vymyslenými číslami, či už ohľadom pandémie koronavírusu alebo čokoľvek iného.

V Číne existuje jedno dávne príslovie: Ten, kto sa dopúšťa zločinov, je sám ohrozený.

Pri takomto poslednom nápore násilia a klamstiev ľudia začali vážne uvažovať, že ako dlho ešte ČKS zotrvá?