(Minghui.org) Súčasná pandémia trvá už viac než rok, pričom je viac než 100 miliónov nakazených a viac než 2,5 milióna mŕtvych. Vlády v boji proti vírusu zaviedli lockdowny a príkazy nosenia rúšok a vedci sa pretekajú vo vytvorení vakcín. Z iného uhla pohľadu však táto pandémia tiež ukázala, aké sú ľudské bytosti bezmocné zoči-voči prírodným pohromám.
S vývojom modernej technológie sa životné štandardy ľudí zlepšili. Ľudia sa tiež stali čoraz arogantnejšími. Mnohí neveria v Boha alebo v dávnu pravdu, že dobro je odmenené, zatiaľ čo zlo je potrestané. Morálka drasticky upadá každým dňom.
Bohovia však existujú, či už ľudia veria alebo nie. Ľudská samoľúbosť vyvolala hnev bohov. Časté hurikány, tsunami, zemetrasenia a epidémie zas a znovu ukázali, že ľudské bytosti sú na tomto svete bezvýznamné.
Ľudia si tiež vytvorili mnoho názorov, napríklad absolútnu vieru vo vedu. Najmä s rýchlym vývojom počítačovej vedy, genetickou modifikáciou a leteckými technológiami sa životy ľudí stali hlboko závislými na modernej vede. Veda má však svoje obmedzenia, pretože moderná veda je založená na empirickom pozorovaní. Nezaoberá sa predmetmi, ktoré sú neviditeľné a nehmotné, ako sú viera, bohovia, Budhovia, dobro a zlo atď.
Starodávni Číňania mali však naopak otvorenejšie mysle a boli múdrejší. Študovali priamo vesmír, život a ľudské telo. Ich myslenie bolo omnoho širšie. Verili napríklad v jednotu nebies a človeka. Dokázali predpovedať zmeny v ľudskej spoločnosti z prírodných úkazov. Poznali koncept vzájomného vytvárania a vzájomného zabraňovania a verili na následky dobra a zla.
Dnešní ľudia sú naočkovaní vedou a bez zamyslenia sa odmietajú veci, ktoré sú za vedou. Stali sa úzkoprsými. Starovekí ľudia vedeli o meridiánoch a akupunktúrnych bodoch prostredníctvom kultivácie seba, ale moderní ľudia v ne začali veriť až po overení ich existencie pomocou modernej technológie počas posledných sto rokov.
Starobylí Číňania verili, že vesmírne princípy sú základom všetkého, zatiaľ čo techniky sú len nástrojmi. Moderní ľudia kladú dôraz na techniky a ignorujú základy. Napríklad, pri epidémii sa ľudia zamerajú na izoláciu a vývoj vakcín a liekov. Starovekí ľudia sa zamerali na zlepšenie ľudských morálnych štandardov a spravodlivej energie. Tak ako hovorí známe čínske klasické dielo Huangdi Neijing (Kniha žltého cisára o vnútornom lekárstve): „So spravodlivosťou vo vnútri, zlé substancie nemôžu zasahovať.“
Podľa historických záznamov sa v Číne epidémie často objavili na konci dynastií, ako napr. východný Han, Yuan, Ming a Qing. Na konci každej dynastie cisár zvyčajne nemal cnosť, úradníci boli skorumpovaní a dobrí ľudia boli prenasledovaní.
Epidémie sa tiež objavili keď boli prenasledované spravodlivé viery. Napríklad počas prvých pár stoviek rokov, keď boli kresťania prenasledovaní pre ich vieru v Rímskej ríši, ľudia v Ríme zažili štyri veľké epidémie.
Epidémie často vypuknú, keď sa ľudia stanú morálne skazenými. Keď sa v 14. storočí rozšírila po Európe „čierna smrť“, mnohí duchovní boli skazení a využívali náboženstvo ako zámienku na hromadenie majetku. V roku 1665 v Londýne vypukol bubonický mor, ktorý si vyžiadal životy 100 000 ľudí. V tom čase sa Londýn nachádzal na začiatku priemyselnej revolúcie. Niektorí ľudia verili, že veľký mor je božím trestom pre hriešne mesto.
Epidémie sa často začnú a skončia bez varovania. Príchod epidémie zvyčajne signalizuje koniec skorumpovanej dynastie a začiatok obnovy ľudskej morálky.
Zdá sa, že epidémie si svoje obete vyberajú. Napríklad, v poslednom roku vlády dynastie Ming sa vyskytla epidémia. Zdalo sa však, že postihla len armádu Ming. Ich protivníkov nezasiahla. Podobne sa uvádza, že kresťania sa zdali počas epidémie v starovekom Ríme nedotknutí.
Ak boli epidémie usporiadané nebesami, lockdowny a príkazy nosenia rúšok sú len povrchné techniky. Základným riešením je, aby ľudia obnovili svoju morálku a spravodlivú vieru v bohov.
