(Minghui.org) Sun Simiao, jeden z najväčších lekárov čínskej histórie, žil 141 rokov a zanechal pozoruhodné dedičstvo.
Hoci prežil štyri dynastie, o slávu a materiálne bohatstvo sa veľmi nezaujímal. Cisár Xuan zo Severného Zhou (578 – 579) a cisár Jing zo Severného Zhou (579 – 581) mu ponúkli pozíciu štátneho úradníka, cisár Wen z dynastie Sui (581 – 604) ho pozval, aby prijal cisársky doktorát, on však odmietol.
„O 50 rokov sa objaví veľký mudrc a ja mu budem pomáhať zachraňovať ľudí,“ často hovorieval svojim blízkym.
Keď na trón nastúpil cisár Taizong z dynastie Tang (626 – 649), pozval Suna na dvor. Cisár, na ktorého urobilo dojem jeho kultivované správanie a mladistvý vzhľad, povedal: „Od teba viem, že Tao je naozaj obdivuhodné, a že existujú nebeské bytosti ako Xian Men a Guang Chengzi.“ Ponúkol Sunovi oficiálne pozície, ten však odmietol so slovami, že sa chce venovať iba Tao a zachraňovať ľudí.Sun si počas svojho života vážil cnosť a svojimi lekárskymi schopnosťami zachraňoval ľudí. Keďže považoval ľudský život za neoceniteľný, nazval dve zo svojich kníh Qianjin Yaofang (Základné formulky pre naliehavé prípady [hodné] tisíc zlatých) a Qianjin Yifang (Doplnok k základným formulkám pre naliehavé prípady [hodný] tisíc zlatých).„Ak človek nekladie dôraz na cnosť svojím dobrým správaním, nebude môcť dosiahnuť dlhovekosť aj keby užíval tie najlepšie lieky a doplnky,“ napísal v knihe Qianjin Yaofang. „Keď človek vytrvá v nasledovaní Tao a zhromažďuje si cnosť, bude mať požehnanie bez modlitby a dlhovekosť bez snahy,“ vysvetlil.
Stretnutie s lupičmi
Počas posledných rokov vlády dynastie Sui vypukla vojna a v spoločnosti zavládol chaos, ale Sun aj naďalej cestoval a liečil pacientov.
Raz pri ceste do Jiujiangu (dnešná provincia Jiangxi) stretol bandu lupičov. V domnení, že je špión, ho zviazali a zobrali za svojím náčelníkom.
„Nie som špión, som lekár a mám 70 rokov,“ vysvetlil im Sun.
Všetci boli prekvapení, keďže vyzeral iba na 30 až 40 rokov. „Si nebeská bytosť?“ spýtal sa náčelník zlodejov. Okrem toho ho požiadal, aby ostal a staral sa o zdravie celej lupičskej bandy i s rodinami.
Náčelník lupičov si vo všeobecnosti lekárov vážil, no chválil sa: „Ľudia ako ja sú takí silní, že lekárov nepotrebujeme.“
Sun sa ho potom opýtal: „Máš pocit, že tvoj hrudník a brucho sú opuchnuté? Máš suchú stolicu a musíš často močiť? Trpíš nespavosťou, máš v ústach ráno horkú chuť a krvácanie z ďasien?“
Keď šéf lupičov počul svoje problémy vymenované s takouto presnosťou, okamžite si uvedomil, že Sun nie je obyčajný lekár.
Prísažný brat hlavného lupiča bol ťažko chorý. Kľúčovou ingredienciou, ktorú Sun potreboval na jeho liečbu, bol ženšen. Na hore však žiaden nerástol, a tak ho musel ísť získať niekde inde.
Keď mu to Sun vysvetlil, náčelník zlodejov navrhol: „Poďme nejaký ukradnúť.“
„Nie, to nemôžeme,“ vysvetlil Sun. „Nie je dovolené robiť zlé veci, ani v prípade, že chceme niekomu zachrániť život.“
Keďže zlodeji nemali prostriedky na kúpu niečoho takého drahého ako je ženšen, Sun sa ponúkol, že opustí horu a nájde spôsob, ako ho získať.
V obave, že by sa Sun nemusel vrátiť, náčelník lupičov poslal niekoho s ním a povedal im, že sa musia vrátiť do šesť dní. Keďže to robili pre záchranu života, Sun sľúbil, že sa vráti načas.
Na úpätí hory bol obchod s čínskymi bylinkami, kde sa predával aj ženšen. Sun sa tam opýtal, či môže v obchode tri dni liečiť pacientov výmenou za tri taely (približne 100g) ženšenu. Majiteľ si zavolal predavača, aby vyskúšal Sunove schopnosti. Sun zistil, že predavač má už tri roky studený a plný žalúdok. Predavač to potvrdil. Majiteľ bol Sunovými zručnosťami ohromený. Vyhlásil však, že lekár bude musieť ostať liečiť osem dní, inak ženšen nedostane. Sun si pomyslel na svoju šesťdňovú lehotu a odpovedal, že bude šesť dní pracovať nadčas, aby odpracoval osem dní. Ak by sa mu aj tak nepodarilo prácu dokončiť, vrátil by sa neskôr. „Keď dá človek svoje slovo, nemôže ho vziať späť,“ povedal. Majiteľ s touto dohodou súhlasil.
Odkedy Sun začal liečiť v obchodíku pacientov, prichádzalo čoraz viac ľudí s najrôznejšími zdravotnými problémami. Za tri dni zarobil obchod viac peňazí ako za posledných šesť mesiacov dohromady. Keďže pacientov pribúdalo, obchod sa zatváral veľmi neskoro. Sun bol veľmi unavený, ale pokračoval. Majiteľ zarobil toľko peňazí, že ich musel uložiť do veľkých vriec.
O šesť dní neskôr sa Sun vrátil na horu s troma taelmi ženšenu. Náčelník lupičov sa to dozvedel a ponúkol mu odmenu. Keď pacient liek užil, okamžite sa jeho zdravotný stav zlepšil. Sun sa náčelníkovi zlodejov poďakoval, ale odmenu odmietol. Povedal mu, že chce len odísť z hory a navštíviť prefekta. Lupič, na ktorého zapôsobila Sunova etika, s tým súhlasil.
Bolo obdivuhodné, že v období chaosu dokázal Sun vytrvať a liečiť pacientov tak, ako zvyčajne. Okrem toho svojím správaním učil zlodejov ako stať sa dobrými (a nekradnúť) a miestnych obyvateľov upovedomil o zázračných účinkoch čínskej medicíny. Sunove slová o vzácnosti ľudského života sa odrážali v jeho činoch. Ovplyvnil všetkých zúčastnených – lupičského náčelníka, zlodejov a ich rodiny, majiteľa obchodu, aj dedinčanov. Takáto láskavosť a obetavosť boli takmer bezprecedentné.
„Dobrý lekár je oddaný a úprimný“
Sun liečil v oblasti Jiaozuo (dnešná provincia Henan) takmer 20 rokov.
Žil v skromnom príbytku na dedine a ku vchodu si postavil stôl. Pacient sedel na druhej strane stola oproti nemu. Účtoval si len malý poplatok na pokrytie nákladov za lieky. Od chudobných nebral nič a takýchto pacientov liečil bezplatne.
Okrem toho, že si účtoval veľmi málo, Sun sa pred pacientmi nesmial a nerozprával nahlas. „Keď trpí jeden človek, celá rodina je nešťastná. Navyše pacient môže mať neustále bolesti. Ak sa lekár bezstarostne zabáva a je namyslený, ľudstvo aj božstvo to budú považovať za neprijateľné,“ napísal.
Ako Sunova sláva rástla, mnohí sa uňho chceli liečiť a ľudia ho vyhľadávali. Aby vyšiel v ústrety pacientom, ktorí museli cestovať na veľké vzdialenosti, často zostával istý čas na jednom mieste a potom sa presťahoval inde. Takto mohlo využiť jeho služby viac ľudí.
V článku s názvom „Dobrý lekár je oddaný a úprimný“ Sun napísal: „Keď dobrý lekár lieči chorobu, musí zostať pokojný a odhodlaný, bez túžby a prílišného usilovania. Musí prisľúbiť, že zachráni každého s veľkým súcitom, bez ohľadu na jeho spoločenskú úroveň, bohatstvo, vek, povolanie, priateľstvo či nepriateľstvo, etiku a inteligenciu. To znamená, že s každým by sa malo zaobchádzať rovnako, práve ako s blízkym členom rodiny.“
Napísal tiež: „Ľudský život je vzácny a má hodnotu tisícov zlatých (qianjin). Ak človek dokáže zachrániť život pomocou receptu, jeho zásluha je omnoho väčšia.“ Všetky jeho knihy preto mali v názve „qianjin“. Sám šiel príkladom aj tým, že recepty na liečbu bežných chorôb napísal na stĺp neďaleko svojho obydlia. Ľudia si ich tak mohli v prípade potreby bezplatne pozrieť.
Tradičná čínska kultúra sa zameriavala na morálne hodnoty a úctu k Nebesiam. Sunove myšlienky ohľadne toho, že zdravie a šťastie pramenia z cnosti, to podrobnejšie vysvetľovali a zanechali budúcim generáciám vzácny odkaz.
