Opustiť svoje ego a brať ťažkosti ako radosť

(Minghui.org)  Príbeh „Hlúpy mních“, ktorý je súčasťou programu Shen Yun 2019, je o láskavom mladom mníchovi, ktorý robí všetko bez sťažností. Ostatní mnísi sa mu často posmievajú a považujú ho za pochabého. Nakoniec však zistia, že práve tento mladý mních je Budhovým obľúbencom.

Keď som nastúpil do mediálneho tímu, mal som za úlohu hlavne písať. Zároveň som tvrdo pracoval na odstránení vplyvu Čínskej komunistickej strany (ČKS) zo svojho myslenia. To mi neskôr umožnilo lepšie plniť úlohy.

Jedného dňa mi personálny manažér oznámil, že by chcel, aby som sa v kancelárii postaral o logistiku. Pomyslel som si: „Som kultivujúci a nemal by som uvažovať len o tom, čo chcem robiť. Mal by som prijať akúkoľvek pozíciu, ktorá mi bude pridelená.“ Takže som to prijal.

Niektorí ľudia mi hovorili, že vykonávanie takýchto podradných úloh je mrhanie mojím časom a talentom. Ja som však cítil, že toto ale nemá nič spoločné s mojím talentom. Skôr som mal pocit, že ide o moju kultiváciu. Táto nová skúsenosť môže byť prospešná pre niektoré moje pripútanosti.

V tej dobe ma kolega z mediálneho tímu požiadal, aby som sa k nim pripojil. Cítil som však, že by som mal radšej ostať vo svojom súčasnom tíme a venovať sa logistickej práci, na ktorú som bol pridelený. Bola to tiež nevyhnutná súčasť našej práce a veril som, že ju mám urobiť a urobiť ju dobre.

Hneď ako som nastúpil na nové miesto, vedúci mi povedal, že upratovačka bude mať tri týždne dovolenku a ja musím prevziať dočasne jej povinnosti. Úprimne povedané, nebol som na to pripravený. Napriek tomu som spravil, čo sa odo mňa vyžadovalo. Prišiel som do kancelárie skoro ráno, aby som povysával všetky tri poschodia, vyniesol odpadky a vyčistil toalety. Aby som nerušil prácu ostatných, všetky hlavné upratovacie práce som dokončil pred začiatkom bežných úradných hodín.

Niekedy sa vynorili moje ľudské predstavy. Vždy keď sa to ale stalo, na myseľ mi prišli slová Majstra a ostal som pokojný.

Majster povedal:

„Vedeli ste, že aby vás spasil, Budha raz žobral o jedlo medzi svetskými ľuďmi? Dnes znova široko otváram dvere a vyučujem tento Dafa, aby som vás spasil. Nikdy som necítil horkosť nad mnohými strádaniami, ktorými som trpel. Čo ešte máte, čoho sa stále nemôžete vzdať? Môžete si priniesť do neba veci vo vašom hlbokom vnútri, ktorých sa nedokážete vzdať?“  („Pravá kultivácia“, Základy pre ďalší pokrok)

Akoby zázrakom, keď som upratoval po prvýkrát, bolo to akoby každá moja bunka skákala a žiarila. O dva dni neskôr som svojím tretím okom uvidel, že škrupina okolo môjho tela praskla a od vrchu hlavy sa začala otvárať. Keď sa odlúpila, objavila sa jemnejšia vrstva tela.

Po skončení tohto trojtýždňového obdobia sme začali s prestavbou a upratovaním starej budovy internátu. Bolo to už o niečo intenzívnejšie a navyše to prebiehalo počas najhorúcejších mesiacov v New Yorku. Každý deň, od rána do večera, sme boli zaneprázdnení búraním starej stavby, čistením veľkého množstva vtáčieho trusu, alebo maľovaním. Niekedy jedlo meškalo, bol som hladný a dostával som závraty. Napriek tomu som sa nesťažoval. Chcel som hlavne, aby sme veci dobre a rýchlo dokončili.

Zápach pri čistení vtáčieho trusu bol odporný a dusivý. Pomyslel som si, že je okolo mňa štít, ktorý ma chráni pred nepríjemným zápachom. Okamžite som potom pocítil, že smrad ustupuje.

Po ukončení rekonštrukcie internátu som trochu schudol a tiež som stratil časť svojich ľudských pripútaností k osobným ziskom a stratám.

Veľká časť povinností v logistike spočívala v sťahovaní, nákupe a montáži nábytku do kancelárií a internátov. Niekedy sa zasekla toaleta alebo vytieklo umývadlo. Vždy som cítil, že ich musím čo najskôr opraviť. Niekedy ma počas práce zavolali na inú úlohu. Inokedy som bol zaneprázdnený ešte aj keď iní odchádzali z práce. Napriek tomu som sa nikdy necítil zle. Jediné, čo som chcel, bolo dobre si plniť svoje povinnosti.

Niektorí praktizujúci boli ohromení: „Vyzeráš vždy šťastne a v dobrej nálade“. Raz sa ma jeden praktizujúci opýtal: „Ako sa cítiš, keď upratuješ a vidíš pritom iných praktizujúcich, ako čítajú knihy Dafa alebo robia cvičenia?“

„Výborne“, odpovedal som s úsmevom. „Je výborné, keď majú praktizujúci dobré pracovné prostredie, kde môžu študovať Fa a robiť cvičenia, že? Ja si môžem nájsť čas aj po ukončení práce.“

Majster povedal:

„Popravde povedané, všetky predstavy, okrem ľudskej vrodenej čistoty a nevinnosti, sú získané po narodení a nie sú skutočným Ja človeka.“ („Pre koho existujete?“ , Základy pre ďalší pokrok)

Chcem si zachovať čisté srdce a nepozerať sa na veci s ľudskými predstavami. Moje myšlienky sú často veľmi jednoduché. Občas v sebe zachytím nejaké názory, ktoré nie sú v súlade s Fa, no zvyčajne hneď viem, že tieto myšlienky nepochádzajú z môjho pravého ja a musím ich odstrániť. Väčšinou keď meditujem, dosiahnem úplný pokoj, len čo si sadnem. Okolo mňa nie je nič, presne ako to opísal Majster:

„Keď praktizujete ďalej, zistíte, že aj vaša hlava zmizne a zostane iba myseľ a malá stopa uvedomovania si toho, že tu praktizujete.“ (Čuan Falun, Ôsma lekcia)

Napriek tomu, že mám veľa logistických povinnosti, často využijem počas prestávok čas na napísanie správy alebo pravdu- objasňujúceho článku. Postupom času v sebe cítim čoraz slabší vplyv indoktrinácie z myslenia ČKS. Môžem teda písať rýchlejšie a lepšie.

V kultivácii chcem byť presne ako „hlúpy“ mladý mních, celou cestou až po dosiahnutie úrovne nebeskej bytosti.

Kľúčové slová: