(Minghui.org) Spôsob vzdelávania a výchovy princov v dynastii Qing bol ustanovený počas éry cisára Kangxi (1654 –1722). Princovia začínali s oficiálnym vzdelávaním vo veku šiestich rokov. Každý deň museli kvôli štúdiu vstávať o 5 ráno a vyučovanie končilo až okolo 6 alebo 7 večer. Mali iba jeden voľný deň – Nový rok – a k tomu dvakrát pol dňa predtým. Takto to išlo celý rok, či pršalo alebo svietili slnko, či bolo leto alebo zima.
Miesto, kde študovali, sa nazývalo Wuyizhai („Miesto bez pohodlia“ alebo „Dom námahy“) a nachádzalo sa v Záhrade Changchunu. Názov tohto miesta naznačoval, ako vážne bral cisár vzdelávanie princov.
Cisár Kangxi však nekládol vysoké nároky iba na kráľovské deti, ale sám tiež išiel príkladom. V knihe Tingxun Geyan (Princípy pre rodiny) povedal: „Budovanie charakteru pramení z vedomého úsilia počas denného režimu. Dokonca ani počas horúceho leta nepotrebujem ventilátor a nemusím si skladať pokrývku hlavy, pretože sa v živote neoddávam túžbam.“
Denný plán v „Mieste bez pohodlia“
Cisár Kangxi bol ohľadom vzdelávania princov veľmi prísny. Často im kontroloval domáce úlohy a skúšal ich bojové schopnosti. Historické záznamy ukazujú nasledujúci program v „mieste bez pohodlia“ z 10. júna 1687:
Yin Shi (Od 3 do 5 ráno): samostatné štúdium a príprava na príchod učiteľov.
Mao Shi (Od 5 do 7 ráno): učitelia skontrolovali princom domáce úlohy a kázali im recitovať texty. Keď nespravili žiadnu chybu, vyučovali im ďalší text a dali im nové úlohy na ďalší deň. Ich učiteľom Manchu bol Dahata a učiteľom čínštiny bol Tang Bin.
Chen Shi (Od 7 do 9 ráno): cisár Kangxi sa po skorom rannom stretnutí s dvoranmi prišiel pozrieť na štúdium princov. Kontroloval hlavne to, či princovia vedia recitovať klasické texty, ktoré sa učili.
Si Shi (Od 9 do 11 ráno): v lete bolo v tomto čase veľmi horúco. Princovia však nemohli používať ventilátor a museli sedieť vystretí. Venovali sa kaligrafii, pričom každý znak písali 100 krát.
Wu Shi (Od 11 ráno do 1 poobede): obed a samostatné štúdium, praktizovanie kaligrafie.
Wei Shi (Od 1 do 3 poobede): princovia sa venujú telesnému tréningu v záhrade. Tieto činnosti zahŕňali lukostreľbu, zápasenie a bojové umenia.
Shen Shi (Od 3 do 5 poobede): znova prišiel cisár Kangxi. Náhodne vybral niektoré texty a žiadal princov, aby ich odrecitovali spamäti a vysvetlili ich význam. Vyskúšal postupne každého princa.
You Shi (Od 5 do 7 večer): princovia trénovali v záhrade lukostreľbu. Cisár požiadal každého z nich, aby vystrelil na terč, pričom dosiahli rôzne výsledky. Potom cisár požiadal aj ich trénerov, aby vystrelili. Nakoniec aj cisár vystrelil niekoľko šípov, pričom ani jeden z nich neminul terč.
Potom sa typický deň vyučovania skončil a princovia dostali voľno.
61 rokov svedomitej administratívy
Kangxi vládol počas dynastie Qing 61 rokov a v záznamoch je najdlhšie vládnucim cisárom v čínskej histórii. Keďže dokázal rozšíriť hranice krajiny a zahájil obdobie rozsiahlej prosperity, bol uctievaný ako „cisár, ktorý sa objaví iba raz za tisíc rokov“.
Počnúc cisárom Kangxi, všetci cisári dynastie Qing mávali každé ráno – okrem zriedkavých prípadov – stretnutie s dvoranmi. Dokonca aj v 18. roku vlády cisára Kangxi, keď v Pekingu došlo k silnému zemetraseniu, Kangxi absolvoval ranné stretnutie ako zvyčajne.
Na jar a v lete sa ranné stretnutie začínalo o 6:00 a na jeseň a v zime sa začínalo o 7:00. Viacerí starší dvorania museli vstávať uprostred noci, aby stihli prísť na audienciu. Postupom času to pre nich bolo čoraz ťažšie, takže opakovane žiadali cisára o voľnejší program ranných audiencií.
Cisár Kangxi ich vypočul a spravil príslušné zmeny. Keď hlavné mesto zasiahol silný dážď, snežná búrka, alebo keď bolo mimoriadne horúco či mimoriadne chladno, ranná audiencia mohla byť zrušená, pokiaľ neboli žiadne naliehavé problémy. Navyše, ľudia nad 60 rokov museli prísť na audienciu iba raz za dva alebo tri dni a nie každý deň. Cisár Kangxi sa však audiencií zúčastňoval každý deň. „Robím to už vyše 30 rokov a stala sa z toho rutina,“ vysvetlil, „cítil by som sa zle, keby som stretnutie zmeškal. Okrem toho, ak by sme sa stretávali len raz za tri či štyri dni, postupne by som mohol zvoľniť.“ Preto teda mával stretnutia každý deň.
Ak sa vyskytlo niečo naliehavé, Kangxi na tom pracoval celú noc a bez meškania písal poznámky k dokumentom. Nesúhlasil s názorom, že „cisár sa musí zapájať iba do tých najdôležitejších vecí a jednoduché veci môže nechať na ostatných“. Vysvetlil, že ak je cisár nepozorný čo i len na chvíľu, môže to spôsobiť problémy celej krajine a pohromy neskorším generáciám. Inými slovami, poľavenie v triviálnych veciach teraz môže viesť k veľkým problémom neskôr.
Počas 15. roku jeho éry (v roku 1676) Žltá rieka v lete často spôsobovali záplavy, keďže jej brehy sa rozpadali. Keďže Kangxi chcel dobre porozumieť situácii a vidieť to na vlastné oči, niekoľkokrát navštívil postihnutú oblasť, dôkladne to vyšetroval a hľadal riešenie. Loďou išiel do Mengjin, Xuzhou, Suqian, Pizhou, Taoyuan a Qingkou, ktoré sú na dolnom toku rieky a tiež do Shanxi, Shaanxi, Vnútorného Mongolska, Ningxia a ďalších miest v strednej časti. Okrem toho sa plavil z Hengchengbao (južne od Yinchuan) pozdĺž stredného toku Žltej rieky. Jeho plavba trvala 22 dní a bola dlhá tisíce míľ. Na všetkých miestach cisár vykonal dôkladnú inšpekciu.
Mnohí cisári v čínskej histórii dbali na ochranu vody, ale máloktorí boli takí dôslední ako Kangxi. Nielenže bol osobne v prvej línii, ale navrhoval aj rozumné riešenia zložitých problémov.
Učenie sa a zlepšovanie sa každý deň
Cisár Kangxi opakovane varoval budúce generácie, aby svedomito pracovali a študovali a aby ani na chvíľu nepoľavovali. Povedal: „V Knihe premien (I Ching) sa hovorí, že robiť pokrok každý deň je veľkou cnosťou. Človek musí každý deň spraviť krok vpred, aby nemárnil vzácny čas.“
V Pravidlách pre rodiny napísal: „Všetci ľudia majú radi pohodlie a nemajú radi ťažkú prácu. Srdce mi však hovorí, že človek môže pochopiť ľahkosť iba vďaka ťažkej práci. Ak sa človek iba oddáva pohodliu, nepochopí, čo je skutočné pohodlie a nebude schopný zniesť žiadne ťažkosti. Preto Kniha premien hovorí: ‚Nebo je pevné a zdravé a slušný človek sa vždy snaží zlepšovať.‘ Ľudia veľkej cnosti preto považujú ťažkú prácu za požehnanie a pohodlie za nešťastie.“
Cisár Kangxi sa celý život riadil takýmito princípmi. Odkedy nastúpil na trón až po jeho smrť sa takmer každý deň zúčastnil ranného stretnutia, okrem niekoľkých výnimočných situácií ako keď bol chorý, keď sa konali tri veľké festivaly alebo keď sa stali nepredvídateľné dôležité veci. Pri pohľade na 61 rokov svojej vlády povedal, že „pracoval svedomito a obozretne a ani v noci nepoľavil vo svojich povinnostiach. Celé desaťročia som každý deň bez výnimky robil to najlepšie, čo som mohol.“
Cisár Kangxi, verný svojim slovám a skutkom, ustanovil výborný vzor pre neskoršie generácie čo sa týka kultivácie cnosti a vzácne duchovné bohatstvo, ktoré po sebe zanechal, je pokladom tradičnej čínskej kultúry.
