(Minghui.org) Vo východnej i západnej kultúre nájdeme mnohé príbehy o znášanlivosti.
Podľa dávnej gréckej mytológie prišlo Prometeovi, titanskému bohovi ohňa, ľúto ľudí, keď videl aký ťažký život vedú. Ukradol teda Apollovi, bohovi Slnka, oheň a dal ho ľuďom. Zeus, ktorý bol na Olympe kráľom bohov, potrestal Prometea priviazaním na útes hory, kde bol vystavený živlom. Každý deň bol k nemu tiež vyslaný orol, aby mu vytrhol pečeň a zožral ju. Počas noci mu pečeň znova dorástla, aby bola znova zjedená. Takto to stále pokračovalo a Prometeus znášal po dlhú dobu extrémne utrpenie, až kým ho nakoniec nevyslobodil Herkules, ktorý orla zastrelil šípom.
Sima Qian bol historikom v skorej Dynastii Han (206 pred n. l. – 220 n. l.) v Číne. I keď bol potrestaný kastráciou za to, že obraňoval generála obvineného za zlyhanie útoku voči Xiongnu (agresívny a silný kmeňový zväz na severnej hranici Číny), vydržal bolesť a poníženie a vo väzení dokončil svoju epickú prácu Čínskej historiografie, Zápisky historika, aby naplnil želanie svojho zomierajúceho otca. Raz povedal: „Aj keď smrť postihne každého, môže byť ťažšia ako Hora Tai alebo ľahšia ako pierko.“
V skutočnosti je význam znášanlivosti, ako formy seba-kultivácie, veľmi široký. Väčšina ľudí si myslí, že „znášanlivosť“ znamená iba výdrž. To je však len jeden aspekt tohto konceptu. „Znášanlivosť“ tiež zahŕňa: trpezlivosť, schopnosť znášať ťažkosti a straty, bdelosť, prijatie, vytrvalosť, zmysel pre zodpovednosť, dosiahnutie cieľov, vznešenosť no nie aroganciu, víťazstvo no nie rebéliu, cnosť a skromnosť, silu a toleranciu, schopnosť opustiť pripútanosti, zohľadňovanie iných, a tak ďalej.
Čínsky znak pre „znášanlivosť“ pozostáva z „noža“ na vrchu a „srdca“ na spodku. Neznamená to úzky význam, takto chápaný takmer všetkými, že človek musí vydržať a nerobiť nič, dokonca i keď mu k srdcu priložia nôž. Namiesto toho by ľudia mali využiť srdce pod tým nožom, aby vyriešili konflikty. Byť odvážny a pokojný v kríze, byť sebaistý a rozhodný, s múdrosťou sa vyhnúť konfrontácii, minimalizovať zbytočné straty a osvojiť si altruistický prístup k riešeniu konfliktov.
Znášanlivosť nie je o potláčaní nenávisti či zášti v srdci človeka. Keď totiž niekto zadržiava emócie vo svojom vnútri, hrudník bude ťažký a pečeň a obličky sa poškodia. Keď je zasiahnutá pečeň, človek má tendenciu ľahko stratiť chladnú hlavu; keď sú poškodené obličky, človek má zahmlenú myseľ, čo vedie k abnormálnemu správaniu i reči. No znášanlivosť môže človeku pomôcť aktívne znášať ťažkosti, zatiaľ čo s múdrosťou rieši problémy.
Vydržanie poníženia
Známy učenec Su Shi zo Severnej éry Song (960 – 1127) raz vyhlásil: „Keď je ponížený priemerný človek, vytiahne meč, aby bojoval.“ Toto ale nie je znakom skutočnej odvahy. Skutočne odvážny človek nezačne bojovať, len čo sa proti nemu niekto postaví. Namiesto toho si udržiava tolerantný postoj, aby mohol konflikt vyriešiť a dáva aj oponentovi možnosť ukľudniť sa. Dokonca aj keď čelí nevyprovokovaným urážkam, situáciu zvláda pokojne.
Han Xin, hrdinský zakladateľ dynastie Han, bol neskoršími generáciami hlboko obdivovaný za jeho „srdce znášanlivosti“, navyše ovládal aj vynikajúce vojenské stratégie a mal múdrosť.
V mladosti mával rád bojové umenia a vždy so sebou nosieval meč.
Raz sa keď šiel prejsť, zakričal naňho mladý muž so slovami: „Si vysoký a rád nosíš meč, no v skutočnosti si zbabelec. Ak sa naozaj nebojíš smrti, zotni ma mečom; ak sa bojíš, budeš sa musieť preplaziť medzi mojimi nohami, aby si mohol odísť.“
Han Xin sa pozrel na mladého muža, potom sa zohol a preplazil sa pomedzi jeho nohy. Okolostojaci sa Han Xinovi smiali, presvedčení, že je zbabelec.
Neskôr sa stal Han Xin generálom Liu Banga. Jedného dňa narazil na muža, ktorý ho v minulosti urazil. Pred všetkými prítomnými vtedy vyhlásil: „Toto je silný muž. Keď ma pred rokmi urazil, mohol som ho vtedy na mieste zabiť. No nemal som na to žiadnu zrejmú príčinu, takže som dovolil, aby som bol ponížený. Keby som vtedy toto poníženie nevydržal, nestal by som sa tým, kým som.“
Muž prosil o odpustenie. Han Xin ho však nielenže ospravedlnil, ale dokonca ho povýšil na nízko postaveného úradníka.
Znášanlivosť nie je o tom, že je človek slabý a klania sa druhým. Je o vyhýbaní sa zbytočným problémom a schopnosti vychádzať harmonicky s druhými. Ukazuje veľkú šírku mysle a silu osobnosti.
„Spať na konároch krovia a okúsiť žlč“
V Číne každý pozná príslovie „Spať na konároch krovia a okúsiť žlč.“ Hovorí o tom ako Goujian, kráľ Yue, po porážke znášal ťažkosti, ktoré si sám nadelil, aby tak posilnil svoje odhodlanie pomstiť sa.
Po desaťročia trval na tom, že bude spať na drsných konároch krovia a okúsi horkú žlč pred každým jedlom, aby si pripomínal poníženie, ktorým trpel v rukách svojho nepriateľa v štáte Wu. Znášanlivosť v tomto kontexte sa týka zmyslu pre vytrvalosť a zodpovednosť.
Čo si vytrpel? V roku 498 pred n.l., zaútočil Helü, kráľ Wu, na štát Yue, no bol porazený a Helü umrel na svoje zranenia. O dva roky neskôr jeho syn Fuchai viedol jednotky, ktoré na Yue zaútočili znova a porazili ho. Goujian, kráľ Yue, bol následne odvlečený do Wu, aby tam Fuchaiovi slúžil ako otrok.
Jedného dňa Fuchai ochorel. Goujian sa ponúkol, že ochutná jeho stolicu a následne mu s radosťou oznámil: „Súdiac z farby a chuti vašich výkalov, je Vaše veličenstvo zdravé a môže byť pokojné.“
O tri roky neskôr kráľ Wu poslal Goujiana späť do Yue. Po návrate do vlastnej krajiny však Goujian pokračoval v živote aký viedol, kým bol v zajatí Wu. Dokonca sa stal ešte usilovnejším a šetrnejším. Miloval svojich ľudí, rozumel si so svojimi úradníkmi a trénoval svojich vojakov.
Vedľa miesta, kde sedával, si zavesil žlčník a často sa naň pozeral. Pred každým svojim jedlom vypil kúsok žlče.
Po 22 rokoch plánovania a príprav Goujian spustil útok a Wu porazil. Bol uznaný za vládcu a vrátil krajiny, ktoré Wu okupoval, štátom Chu, Song a Lu.
Počas histórie mali tí, ktorí dosiahli veľké veci, výnimočnú silu vôle a odhodlania.
Ako sa Su Wu staral o ovce
Okolo roku 100 pred n. l. si chcel agresívny a silný kmeň Xiongnu zo severnej hranice ustanoviť priateľské vzťahy s dynastiou Han. A tak cisár Wu z Hanu poslal delegáciu vyše 100 ľudí, ktorú viedol Su Wu, aby navštívili kmeň Xiongnu. Avšak práve keď sa mali vrátiť domov, v kmeni Xiongnu vypukli vnútorné nepokoje. Zadržali Su Wu-a a nariadili mu, aby sa podrobil Xiongnu. Najprv sa ho snažili podplatiť peniazmi a oficiálnymi pozíciami, no on všetky ponuky odmietol.
Vládca Xiongnu potom vydal rozkazy, aby ho uväznili v otvorenej cele v podzemí, bez jedla i bez vody. Su Wu sa ale stále odmietal vzdať. Prežil tak, že sa živil svojim kabátom z ovčej vlny a snehom. Vládca obdivoval jeho silu vôle a čestnosť. Nechcel ho zabiť, no ani poslať späť domov.
Ročné obdobia sa menili, no Su Wu stále nemal nádej na návrat. Bol smutný a ako si utieral slzy rukávom, jedna z oviec sa naňho pozrela a zabečala, akoby ho chcela upokojiť.
Vládca Xiongnu potom vyhnal Su Wu k Bajkalskému jazeru, aby sa tam staral o stádo oviec. Povedal, že keď sa narodia jahniatka, Su Wu sa bude môcť vrátiť domov. Avšak keď sa dostal k Bajkalskému jazeru, videl, že všetky ovce sú vlastne barani. Denne sa o ne ale staral a používal cisársku palicu Han ako pastiersku paličku.
Ako prechádzali ročné obdobia a roky, vlasy mu ošediveli, no Su Wu ostával pevný a nikdy nezradil princípy kvôli osobnému zisku.
O 19 rokov neskôr sa úradníci z dynastie Han dozvedeli o jeho situácii od jedného z jeho bývalých pomocníkov. Vládca Xiongnu tiež potvrdil, že jeho väzeň je nažive a povolil misii z Hanu vziať Su Wu späť do Changanu, hlavného mesta Han.
Nekompromisná znášanlivosť Su Wu preukázala jeho úprimnú oddanosť dynastii Han. Kvôli spravodlivosti vydržal obrovskú bolesť a utrpenie a nikdy pritom nevymenil svoju česť za zisk.
Príbeh o tom, ako sa Su Wu staral o ovce, sa medzi čínskymi ľuďmi odovzdáva z generácie po generáciu.
