(Minghui.org) Ilustrácie v detských učebniciach a obrázkových knihách v pevninskej Číne, ktoré sú neprimerané veku detí, vyvolali v poslednom čase širokú kritiku. Viaceré príspevky na sociálnych sieťach napríklad odhalili, že mnohé ilustrácie v učebniciach matematiky pre základné školy, ktoré vydalo Ľudové vzdelávacie vydavateľstvo, obsahujú tetovania a pornografiu, ako aj obscénny obsah. Mnohí rodičia boli pobúrení a obávali sa, že ich deti boli vystavené škodlivému obsahu.
V učebniciach vydaných niekoľkými ďalšími vydavateľstvami vrátane Vydavateľstva Fénix (v provincii Jiangsu), Detského vydavateľstva v Sichuan a vydavateľstva Zajtrajšok (v provincii Shandong) sa našli podobné problémy.
Ministerstvo školstva, ktoré kvôli týmto „jedovatým učebniciam“ a „toxickým materiálom na čítanie“ čelilo masívnemu tlaku verejnosti, 30. mája reagovalo a prisľúbilo, že túto situáciu prešetrí.
Bližší pohľad na detské učebnice ukazuje, že Čínska komunistická strana (ČKS) do nich často vtláča lži a nenávistnú propagandu s cieľom vymývať mozgy mladej generácii. ČKS odstraňuje z detských učebníc učivo o tradičných hodnotách a postupne vštepuje do mladých myslí komunistickú agendu.
Lži a nenávistná propaganda, ktoré prepisujú dejiny
ČKS je známa prekrúcaním histórie. Napríklad jej verzia „slávneho“ Dlhého pochodu (séria pochodov, počas ktorých armády ČKS na juhu utekali na sever a západ, aby sa vyhli prenasledovaniu národnej strany) v 30. rokoch 20. storočia nemôže byť ďalej od pravdy. Na základe rozhovorov s ľuďmi, ktoré toto prenasledovanie prežili, vedkyňa Sun Shuyuan vo svojej knihe Dlhý pochod: Pravdivá história mýtu o založení komunistickej Číny zdokumentovala, že „sily, ktoré pôsobili počas dní revolúcie – chudoba, choroby a Maovo používanie teroru, propagandy a nemilosrdných čistiek – nezvratne formovali modernú Čínu“.
ČKS sa po Dlhom pochode čoskoro stretla s finančnými ťažkosťami v meste Yan'an v provincii Shaanxi. Z mnohých zdrojov vyplýva, že svoju neistú existenciu financovala pestovaním a predajom ópia. „Zistil som, že zisky ČKS z výroby a predaja ópia významne prispeli k hospodárskemu rozvoju [v regióne],“ napísal vedec Cheng Yung-fa v knihe Kvitnúci mak pod červeným slnkom: Yananská cesta a obchod s ópiom“. Iróniou osudu je, že keď súdruh Zhang Side zahynul pri zrútení pece na spracovanie surového ópia, Mao nestrácal čas a v septembri 1944 predniesol prejav s názvom „Služba ľudu“, v ktorom Zhanga veľmi ocenil.
Niekto to môže považovať za čierny humor, ale podobné incidenty sa vyskytovali počas celej 100–ročnej histórie ČKS od jej založenia až po prebiehajúcu pandémiu. Napríklad počas čínsko–japonskej vojny v rokoch 1937 až 1946 sa ČKS sústredila na svoj vlastný rast a takmer vôbec sa nepostavila japonskej armáde. Dokonca aj jej propagandistické materiály sa v tom čase obmedzovali na príbehy ako „tunelová vojna“ a „mínová vojna“. Keď však Čínska národná strana porazila japonskú armádu, Mao si pripísal zásluhy za toto víťazstvo a tvrdil, že komunistická strana vyhnala útočníkov.
ČKS pokračovala vo vymýšľaní lží aj po prevzatí moci v roku 1949, ale vo väčšom rozsahu a komplexnejšie. Aby ospravedlnila svoju pozemkovú reformu na začiatku 50. rokov, keď zhabala pôdu statkárom, stranícki literáti vymysleli nespočetné množstvo príbehov, aby prostredníctvom učebníc vymývali mozgy Číňanom, vrátane detí.
Jedna z detských kníh, ktorej bolo vytlačených 5 miliónov výtlačkov, obsahovala príbeh o pracovitom statkárovi Zhou Chunfuovi. Bol vykreslený ako zlomyseľná postava, ktorá nútila svojich robotníkov, aby vstávali o polnoci a pracovali na poliach tým, že napodobňoval ranné kikiríkanie kohúta. Hoci to znie absurdne, tento príbeh vzbudzoval nenávisť voči statkárom a posilňoval v mysliach mnohých generácií Číňanov triedny boj.
Indoktrinácia prostredníctvom učebníc
ČKS tiež indoktrinuje deti tým, že do učebníc zaraďuje svoju skreslenú verziu histórie. Jedným z takýchto príkladov je „revízia“ učebníc ministerstvom školstva v roku 2018. Bol napríklad pridaný obsah, ktorý má za cieľ vymazanie alebo dokonca chválu kultúrnej revolúcie (1966 – 1976). Okrem toho boli z učebníc odstránené alebo nahradené svetskými slovami náboženské výrazy ako „Ježiš“, „Boh", „bohoslužba“ a „sviatok“.
V roku 2020 dostali mnohé materské školy v celej Číne pokyn, aby sa malé deti obliekli do červeného a spravili si inscenáciu revolúcie ČKS pri preberaní moci od Čínskej národnej strany. Chlapci a dievčatá mávali hračkárskymi nožmi a napodobňovali lúpeže, ktoré robili zakladatelia ČKS. Napriek komickému prostrediu sa komunistické toxíny predsa len preniesli na mladé generácie.
V učebniciach sa objavila aj nenávistná propaganda zinscenovaného incidentu sebaupálenia, ktorý sa odohral na Námestí nebeského pokoja 23. januára 2001, v predvečer čínskeho nového roka. Niekoľko ľudí, ktorí sa vydávali za praktizujúcich Falun Dafa, sa upálilo. Táto desivá scéna šokovala celú krajinu a podnietila nenávisť voči Falun Dafa, meditačnému systému založenému na princípoch Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. Z presvedčivých dôkazov vyplýva, že nikto zo sebaupálených nepraktizoval Falun Dafa. ČKS však tento zinscenovaný incident využila na očiernenie Falun Dafa prostredníctvom rozsiahlych mediálnych správ, učebníc, literatúry a zábavných kanálov.
Plamene falošného ohňa stále horia
Podrobná analýza videozáznamu sebaupálenia, ktorý odvysielali štátne televízne stanice, ukázala mnohé medzery. Napríklad na Námestí nebeského pokoja boli pripravené hasiace prístroje, čo nebolo možné, pretože takéto vybavenie mali policajné hliadky pri sebe len zriedka. Okrem toho dostupné zábery zahŕňali zábery z diaľky, zo strednej vzdialenosti a dokonca aj detailné zábery, ktoré vyzerajú byť od pripravených profesionálnych televíznych štábov. ČKS tvrdila, že zábery pochádzajú od CNN, ktorá toto tvrdenie poprela, keďže jej reportérom zabránili v natáčaní a zadržali ich.
Ďalšie medzery v príbehu sa týkali Wang Jindonga, jedného z ľudí, ktorí sa údajne upálili. Jeho oblečenie a tvár boli spálené, ale vlasy a plastová fľaša naplnená benzínom, ktorú mal medzi nohami – oboje vysoko horľavé – ostali bez poškodenia. Okrem toho sa ukázalo, že Liu Chunlin, ďalšia z obetí, v skutočnosti zomrela na mieste v dôsledku úderu ťažkým predmetom do hlavy a nie v dôsledku upálenia. Reportér z Washington Post tiež zistil, že išlo o dievča z baru a nikto ju nikdy nevidel praktizovať Falun Dafa.
Medzi obeťami bola aj jej dcéra, 12–ročná Liu Siying. Dievčatko údajne podstúpilo operáciu hrdla a nemohlo samo dýchať ani hovoriť. Napriek tomu s ňou štyri dni po operácii urobili rozhovor a ukázalo sa, že je schopná hovoriť silným a jasným hlasom. Dokonca zaspievala pieseň, čo by bolo z lekárskeho hľadiska nemožné. O dva mesiace neskôr však bola vyhlásená za mŕtvu.
Vzhľadom na takéto dôkazy organizácia International Education Development na konferencii OSN v auguste 2001 uviedla, že „sme získali videozáznam tejto udalosti, ktorý podľa nášho názoru dokazuje, že táto udalosť bola zinscenovaná vládou. Máme k dispozícii kópie tohto videozáznamu, ktoré môžeme distribuovať.“ Okrem toho označila tento incident za súčasť štátneho terorizmu vytvoreného ČKS. Čínski delegáti na konferencii na toto obvinenie nereagovali.
Falošný oheň: Tragický nový štandard štátnych lží v Číne, dokumentárny film, ktorý analyzuje toto zinscenované sebaupálenie, získal na 51. medzinárodnom filmovom a video festivale v Columbuse čestné uznanie. Od incidentu uplynulo dvadsaťjeden rokov, ale falošný oheň stále tlie a škodí ľuďom.
