Vlasy a tradičná čínska kultúra

(Minghui.org) Tradičná čínska kultúra pochádza z nebies. Toto sa prejavovalo vo všetkých aspektoch kultúry, vrátane úpravy vlasov.

Vlasy – Dar od bohov

Mnohé kultúry na celom svete majú legendy o tom, ako božské bytosti stvorili ľudí. Každý príbeh pritom hovorí o rozdielnej skupine božských bytostí a o inom slede udalostí. Tieto rozdiely v počiatkoch možno vidieť aj na vlasoch ľudí.

Napríklad Ázijati majú zvyčajne rovné čierne vlasy, zatiaľ čo belosi majú často blond alebo hnedé vlasy a ľudia afrického pôvodu majú kučeravé čierne vlasy – odrazy toho, ako rôzne božské bytosti stvorili rôznych ľudí na svoj obraz.

Samotná existencia vlasov je zároveň dierou v Darwinovej evolučnej teórii. Z evolučného hľadiska plnia vlasy tri funkcie: v lete chránia pred slnkom, v zime udržujú teplo a celkovo zlepšujú vzhľad.

Ľudia sa však týmto trendom vymykajú. Ak by sme vlasy potrebovali na ochranu pred slnkom a zadržiavanie tepla, museli by sme sa vyvinúť tak, aby sme mali vlasy alebo srsť po celej tvári ako opice, pretože máme rovnaké potreby ako opice. Napriek tomu sú na našich tvárach, na miestach kde majú opice srsť, nápadne bezvlasé oblasti. Zároveň sa zdá, že holohlaví ľudia si žijú celkom dobre aj bez ochrany pred slnkom a chladom.

Ďalšou záhadou v rámci evolúcie je aj obočie, ktoré rastie pomalšie ako vlasy a má tiež iný tvar.

Ak však vystúpime z myšlienkového rámca vlasov ako evolučnej potreby a budeme uvažovať o vlasoch ako o produkte inteligentného dizajnu, možno tieto javy pochopíme ľahšie. A ak by sme sa mali ohliadnuť do starovekých legiend, ktoré hovoria o vlasoch, zistili by sme, že je to celé komplexnejšie, než sa na prvý pohľad zdá.

Vlasy a vek

V starovekej Číne sa vlasy často používali ako symbol veku. Napríklad dieťa sa často označovalo ako „žltovlasý“ chlapec alebo dievča, pretože vlasy čínskych detí boli spravidla redšie a žltohnedé. Keď vyrástli, vlasy sa stali husté, čierne a lesklé.

Vlasy a dospievanie

Dievča dosiahlo dospelosť vo veku 15 rokov. Ďalší výraz pre 15-ročné dievča bol jiji, čo v preklade znamená „potrebovať sponu do vlasov“. Zvykom bolo, že ženy si vlasy zopli až po dosiahnutí dospelosti.

Mladík dosiahol dospelosť vo veku 20 rokov, keď sa nazýval ruoguan alebo niekto, kto je „pripravený na klobúk“. To naznačuje aj účes, pretože muži mali dlhé vlasy a po dosiahnutí dospelosti si ich mali zviazať, aby sa zmestili pod klobúk. Obrad dosiahnutia plnoletosti 20-ročného muža zahŕňal aj jeho prvé „korunovanie“ klobúkom.

Vlasy a starnutie

Starší Číňania majú biele či šedivé vlasy a keď človek zostarne, vlasy sa mu môžu opäť zmeniť na žlté. Môžeme to vidieť napríklad vo verši básnika z dynastie Jin, Tao Yuanminga:

„Aj starí so žltými vlasmi, aj mladí s rozpustenými vlasmi boli spokojní.“

Nie všetci starí ľudia však zošediveli. Tí, ktorí nasledovali duchovné praxe, boli často výnimkou. Zhang Sanfeng, známy taoista, ktorý žil počas dynastií Song, Yuan a Ming, dal raz cisárovi Yonglemu z dynastie Ming niekoľko rád pre dlhý život.

„Mať pokojnú myseľ a málo pozemských túžob, tak dosiahnete dlhovekosť,“ napísal.

V tejto tradícii sebakultivácie pokračujú aj dnešní praktizujúci Falun Dafa, meditačného systému založeného na princípoch Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť.

Článok na Minghui napríklad hovoril o staršej žene, ktorá po začatí praktizovania získala mladistvý vzhľad a dostatok energie. Jej čierne vlasy boli späť. Keď si všimla, že dokáže bez problémov pestovať zeleninu a predávať ju na farmárskom trhu, väčšina zákazníkov si myslela, že má len okolo 50 rokov. Vždy sa usmiala a povedala im, že má už 83 rokov.

Vlasy a vek v literatúre

Farba vlasov sa všeobecne používala na označenie veku človeka, ako je to vidieť aj v niektorých známych básňach.

„Čítaj do polnoci, pokračuj pri prvom svetle / neštuduj, kým máš čierne vlasy a budeš plakať, keď budeš biely.“ Napísal Yan Zhenqing z obdobia dynastie Tang.

Li Po, jeden z najznámejších čínskych básnikov, napísal nasledujúce verše:

„Či si nevidel svojich rodičov, ako stoja pred zrkadlom a oplakávajú svoje pramene / Ebenové na úsvite života, teraz vyblednuté na súmračný sneh?“

Účesy

Od dávnych čias je Čína známa aj ako Huaxia. Xia znamená veľkú krajinu s veľkolepými rituálmi a obradmi, zatiaľ čo hua sa vzťahuje na eleganciu oblečenia a písma, ako uvádza Kong Yingda, učenec z obdobia dynastie Tang.

Rozmanité účesy u mužov aj žien sú ukážkou tejto elegancie a sú jedným z charakteristických znakov čínskej kultúry ovplyvnenej nebesami.

Detské účesy

Už od útleho veku existovali zvyky ohľadne úpravy účesu. Dievčatká do siedmich rokov a chlapci do ôsmich rokov mali vlasy voľne rozpustené bez spínania alebo viazania. Potom, až kým deti nedosiahli vek 15 rokov, sa im vlasy rozdelili v strede a zviazali sa na oboch stranách hlavy v štýle nazývanom zongjiao alebo kozie rohy. V skutočnosti sa slovné spojenie „priatelia zongjiao“ bežne používa na označenie ľudí, ktorí sú priateľmi už od detstva.

Od 15-tich rokov by mali byť vlasy spojené do jedného zväzku. Dievčatá si vtedy vlasy prvýkrát zopli, ako sa uvádza vyššie pri definovaní pojmu jiji.

Účesy v priebehu dynastií

Účesy, ktoré nosili dospelí, sa v rôznych dynastiách líšili. Mo Shang Sang v období dynastie Han opísal mladú ženu Luo Fu, ktorá nosila „padajúci drdol s perlovými náušnicami“.

Mulan Ci zo severnej a južnej dynastie opisovala Mulan, ako si „česala vlasy podobné oblakom a potom si do nich pred zrkadlom vložila žltý kvet“.

Mnohé z týchto účesov mali nebeský pôvod. Podľa Zhi Hu Zi prišla raz Pani kráľovná matka navštíviť cisára Wu z dynastie Han. Cisár, ohromený nebeskou módou, ktorá sa nepodobala ničomu, čo dovtedy videl na zemi, nariadil dámam z cisárskeho dvora, aby napodobnili účes  bohyne. Tento účes nazval „lietajúci vílí drdol“.

Ďalším príkladom účesu, ktorý mal pôvod v inom svete, bol „zakliaty hadí drdol“. Tento štýl vraj objavila lady Zhen, manželka cisára Wen z Wei, keď jedného dňa v paláci uvidela zeleného hada, ktorý sa premenil a nadobudol knedlíkovitý tvar.

Ďalej je tu „vznášajúci sa drdol“ a „drdol z oblakov“ – štýly dynastie Suej, ktoré pripomínajú  éterické hmly nebeských sfér a pôsobia, akoby sa bez námahy vznášali okolo hlavy svojho nositeľa.

Dynastia Tang bola vrcholom čínskej kultúry a tomu zodpovedali aj jej zložité účesy. V tej dobe bol v móde špirálový drdol a ľaliový uzol, no najikonickejšími štýlmi tejto éry boli „opačne viazané“ drdoly – začínali copom na vrchu hlavy a potom sa viazali ozdobným spôsobom, niekedy aj okolo rôznych tvarovacích doplnkov. K dôležitým štýlom s opačným viazaním patrili „dvojitý drdol“, „nebeský drdol“ a „člnkový drdol“.

Na obrazoch Zanhua Shinü Tu (Dvorné dámy zdobené kvetinovými ornamentmi) od Zhou Fanga a Daolian Tu (Dvorné dámy pripravujúce čerstvo utkaný hodváb) od Zhang Xuana sú zobrazené scény z obdobia dynastie Tang.

Dámy na týchto obrazoch majú plné, okrúhle tváre a kypré, zdravé telá a nosia nádherné oblečenie a účesy, ktoré im siahajú vysoko nad hlavu. So šperkami zo zlata, striebra, nefritu a iných vzácnych materiálov stelesňovali elegantnú a luxusnú estetiku prosperujúcej dynastie Tang.

Han Xizai Yeyan Tu (Nočné radovánky Han Xizai) ilustruje scénu z obdobia piatich dynastií – obdobia, ktoré predchádzalo dynastii Song. Na tejto maľbe mali dámy vysoké drdoly zviazané vzadu na hlave a v nich mali celý rad jemných vlasových doplnkov. Celkový vzhľad pôsobí dojmom živého pôvabu.

Počas dynastie Song nosili dvorné dámy cisára Lizonga na hlave vysoké drdoly, ktoré sa nazývali „vysoké kužeľovité drdoly“. V Jinci, chráme postavenom počas tejto dynastie, sa nachádzali ženské sochy vyobrazujúce tento účes.

Pod vplyvom posvätných korún budhizmu a lotosových diadémov taoizmu ľudia v dynastiách Tang a Song tiež radi nosievali diadémy a čelenky s vyobrazením lotosových kvetov, fénixov a iných priaznivých symbolov.

V dynastii Song bol trend ženských ozdôb hlavy nazývaný „výhľady roka“. Ženy sa v tej dobe skrášľovali ozdobami so sezónnymi kvetmi. Používali sa k tomu štyri druhy: broskyňové kvety na jar, lotosové kvety v lete, chryzantémy na jeseň a slivkové kvety v zime – každý kvet mal pritom svoj vlastný pôvab.

Kultivujúci duchovnej cesty mali vlastné účesy, ktorými sa odlišovali od zvyšku spoločnosti. Mnísi a mníšky si holili hlavy dohola a nosili kozačky na znak svojho odhodlania oslobodiť sa od svetských starostí. Taoisti mali svoj jedinečný drdol, ktorý nosili spolu s príslušnými rúchami.

Stratu tradičnej kultúry možno v našej modernej spoločnosti pozorovať aj na účesoch ľudí. V súčasnosti sa mnohí usilujú o exotické a strapaté vlasy. Ak budeme ako spoločnosť takto pokračovať, môžeme zabudnúť na to, odkiaľ sme prišli a ako sa dostať späť.

Vlasy a zdravie

Hoci vlasy rastú na koži, sú prepojené s telom. Pod mikroskopom sú vlasy valcovitou stonkou  pozostávajúcou z niekoľkých vrstiev. Keď sa otvorí Veľký nebeský okruh človeka, energia  prúdi každou časťou tela, teda aj každým z týchto malých valcov.

Čínska medicína verí, že vlasy súvisia s krvou a s obličkami. Niektoré známe výroky v čínskej medicíne na tieto súvislosti poukazujú. Napríklad „krv plodí vlasy" a „stav obličiek možno vidieť na vlasoch“.

Lekári čínskej medicíny používajú štvorstupňový postup vyšetrenia: najprv pacienta prezrú a snažia sa nájsť akékoľvek viditeľné anomálie. Potom počúvajú všetky zvukové signály o stave pacienta. Následne požiadajú pacienta, aby im porozprával o svojom stave a nakoniec mu zmerajú pulz.

Vlasy sú súčasťou pozorovacej fázy diagnostiky a pre lekárov čínskej medicíny sú užitočným vodítkom na vytipovanie akýchkoľvek ochorení. Vlasy zdravého Číňana sú čierne a lesklé, zatiaľ čo vlasy nezdravého človeka sú často žltkasté a suché. Sú krehké a náchylné na štiepenie, podobne ako uschnutá tráva.

Vlasy a charakter

Vzhľad človeka, vrátane vlasov, môže byť odrazom jeho povahy.

Napríklad ľudia s hustými vlasmi môžu byť vytrvalí alebo tvrdohlaví. Na druhej strane, ľudia s riedkymi a jemnými vlasmi môžu byť rozvážnejší a mať zložitú myseľ.

Ľudia s vlasovou líniou, ktorá je bližšie k temenu hlavy, môžu byť otvorenejší a múdrejší.

Väčšina ľudí má plochú alebo okrúhlu líniu vlasov, niektorí ale majú „vdovský vrchol“. Títo ľudia môžu mať sklon k zlej povahe.

Príbehy o vlasoch

O kultúrnom význame vlasov pre Číňanov svedčí aj to, ako často sa objavujú v literatúre.

Lin Xiangru, vysoký úradník Zhao v období bojujúcich štátov v Číne, mal veľmi emotívne vlasy.

Keď kráľ mocného národa Qin ponúkol na výmenu 15 svojich miest za vzácny nefritový disk Heshi, ktorý vlastnil kráľ Zhao, kráľ Zhao sa obával, že kráľ nedodrží svoju časť dohody. Lin sa dobrovoľne ponúkol, že pôjde do Qin, aby na kráľa dozrel.

Keď tam prišiel, zistil, že kráľ Qin ukazuje nefrit svojim úradníkom a dámam, no nemá v úmysle odovzdať svoje mestá. Lin vzal do ruky nefritový disk a „rozzúril sa tak, že mu vlasy vstali dupkom a takmer mu zhodil klobúk“. Kráľovi Qin vyčítal, že nedodržal svoj sľub. Nakoniec sa mu podarilo nefritový disk odniesť bezpečne späť do Zhao.

Yue Fei, jeden z najslávnejších generálov v čínskych dejinách, mal tiež výrazné vlasy. Raz napísal o invázii Jurchenov a s tým spojenom ponížení: „Vlasy mi vstávajú od hnevu a zhadzujú mi klobúk.“

Ďalší príbeh sa týkal Cchao Cchaa, predposledného veľkého kancelára dynastie Východný Han. Raz, práve keď dozrievala pšenica, vydal rozkaz, aby vojaci nepoškodzovali úrodu a nariadil, že každý, kto to spraví, bude popravený.

Jeho kôň sa však jedného dňa splašil a pošliapal pšeničné pole. Keď sa Cchao chystal spáchať samovraždu, jeho poradca ho zastavil s tým, že to nemôže spraviť, pretože ich armáda by nemala vodcu. Keďže si ľudia v staroveku vážili svoje vlasy ako vlastné telo, Cchao si ako formu trestu ostrihal vlasy.

Sun Jing, taktiež z dynastie Han, veľmi usilovne študoval. Aby nezaspal, priviazal si vlasy k nosnému trámu svojho domu. Vždy keď zadriemal, jeho vlasy ho zobudili. Aj vďaka tejto študijnej metóde sa stal veľkým učencom.

Tao Kan, generál dynastie Jin, sa narodil v chudobnej rodine. Raz ho v zasnežený deň prišiel navštíviť jeho priateľ Fan Kui, ale Taova rodina nemala dosť jedla, aby mohla Fana a jeho mužov pohostiť.

„Prosím, nerobte si starosti. Niečo vymyslím,“ ubezpečila ho matka.

Vytiahla seno, ktorým boli vystlané ich postele a nasekala ho, aby ním nakŕmila kone Fana a jeho mužov. Potom si ostrihala vlasy a predala ich, aby mohla kúpiť ryžu a zeleninu. Tao bol v čínskych dejinách dobre zapísaný úradník a jeho mama bola oslavovaná ako jedna z najctnostnejších matiek.

Wu Zixu bol generálom v období jari a jesene. Po tom, čo kráľ Chu zabil jeho otca a staršieho brata, prenasledoval aj Wua. Wu vtedy utiekol k národu Wu. Predtým, ako sa tam dostal, však musel prejsť kontrolným stanovišťom Zhaoguan, ktoré bolo pod kontrolou kráľa Chu. Noc pred tým, ako mal prejsť týmto stanovišťom, sa Wu tak obával, že mu cez noc zbeleli vlasy. Na druhý deň sa mu vďaka bielym vlasom podarilo úspešne prejsť kontrolným stanovišťom a bezpečne dorazil ku národu Wu.

Mei Sheng bol učencom v dynastii Han. Keď Liu Bi, kráľ Wu, plánoval vzburu proti cisárovi, Mei sa ho pokúsil zastaviť so slovami, že riziko je také veľké „akoby na vlas zavesil tonu“. Neskôr Liu neuspel a bol zabitý.

Vlasy a proroctvo

Čína bola známa aj ako krajina bohov a domov rozsiahlej a pestrej kultúry, obohatenej o hlbší zmysel. Vyššie bolo uvedených len zopár príkladov, ktoré sa týkajú vlasov – len malá časť tejto veľkolepej civilizácie.

Na záver ešte jedna anekdota súvisiaca s vlasmi, ktorá spája starobylú tradíciu s naším moderným svetom.

Liu Bowen, mudrc a prorok z obdobia dynastie Ming, raz predpovedal vo svojom proroctve Shaobing Ge (Pieseň o palacinkách):

„Osoba [ktorá predstaví veľkú cestu] nie je mních ani taoista. Nosí účes bežného človeka.“

Spomenul tiež, že ľudia sa nebudú kultivovať v chrámoch a že sa budú kultivovať, zatiaľ čo  budú žiť vo svetskom svete.

Toto sa zhoduje s praktizovaním Falun Dafa v dnešnej Číne. Táto prax, ktorá má približne 100 miliónov praktizujúcich, zdôrazňuje princípy Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť, ktoré sú podstatou tradičnej čínskej kultúry. V tomto zvláštnom historickom období spája minulosť so súčasnosťou a vedie nás od tisícok rokov histórie k lepšej budúcnosti.