(Minghui.org) 5. júna 2022 uplynie 20 rokov odvtedy, čo praktizujúci Falun Dafa začali organizovať 24-hodinové pokojné protesty pred čínskym veľvyslanectvom v Londýne.
Majstrova milosť a podpora a tiež nezištná spolupráca praktizujúcich nám umožnili vytrvať až do dnešného dňa. Niektorí účastníci majú 80 alebo 90 rokov a sú tu aj malí praktizujúci, ktorí prichádzajú so svojimi rodičmi. Medzi účastníkmi sú tí, ktorí žijú v Londýne, ako aj praktizujúci, ktorí prišli z iných častí sveta, napríklad z Nového Zélandu a Austrálie.
Povzbudzujú nás aj mnohí bežní ľudia. Jeden človek povedal, že kráľovná by mala dať medaily týmto praktizujúcim, ktorí pokojne sedia pred veľvyslanectvom, pretože ich mierumilovnosť a húževnatosť sú príkladom pre ľudí v Spojenom kráľovstve. Niekedy sa ľudia pýtajú: „V noci pracovníci veľvyslanectva odchádzajú. Na uliciach je málo ľudí, takže má ešte nejaký význam, že ste tu tak neskoro?“ Často som sa tiež pýtala samej seba, prečo vytrvávame.
Pôvodné želanie
Falun Dafa som začala praktizovať v Pekingu v roku 1997 a do Spojeného kráľovstva som prišla v roku 1999.
1. októbra 2000 sa Robert, západný praktizujúci, rozhodol tri dni protestovať pred čínskym veľvyslanectvom v Londýne. Vysvetlil, že keď sa dopočul, že praktizujúci v Číne stratili slobodu viery a právo praktizovať kultiváciu a že niektorí boli dokonca prenasledovaní až na smrť, chcel upozorniť na prenasledovanie Falun Gongu zo strany ČKS (Čínskej komunistickej strany). Keď som to počula, bola som hlboko dojatá. Spolu s niekoľkými ďalšími praktizujúcimi som sa k nemu pridala a spoločne sme zorganizovali protest.
Hovorila som si, že keď už sa nemôžem vrátiť do Číny a protestovať na Námestí nebeského pokoja, môžem aspoň pokojne protestovať pred veľvyslanectvom v Londýne.
Po skončení akcie sa Robert spýtal, či by sme chceli pred veľvyslanectvom pokračovať v pokojnom proteste a cvičení každé ráno. Bola som postgraduálna študentka a univerzita sa nachádzala neďaleko veľvyslanectva. Mala som čas, takže som sa pridala. Spočiatku tam chodievali traja alebo štyria praktizujúci. Každý deň sme cvičili pred veľvyslanectvom od 7:00 do 9:00. Vedľa seba sme umiestnili tabuľu s informáciami, ktoré vysvetľovali, prečo tam sme.
Začiatok 24-hodinového protestu
V máji 2002 navštívil Európu bývalý šéf ČKS, ktorý začal prenasledovanie. Všade kam prišiel, vysielali praktizujúci v jeho tesnej blízkosti 24 hodín spravodlivé myšlienky. Praktizujúci zo Spojeného kráľovstva, ktorí mohli, odišli do zahraničia, aby sa zúčastnili na vysielaní spravodlivých myšlienok. Tí, ktorí nemohli cestovať, sa zhromaždili pred veľvyslanectvom v Londýne, aby 24 hodín vysielali spravodlivé myšlienky. Po skončení aktivity jeden praktizujúci navrhol, aby sme zotrvali vo vysielaní spravodlivých myšlienok pred veľvyslanectvom 24 hodín. V tom čase to už praktizujúci v iných krajinách robili.
5. júna 2002 sme začali pokojne protestovať 24 hodín denne pred čínskym veľvyslanectvom v Londýne.
Ja som už ukončila štúdium a moje dieťa malo letné prázdniny. Celé to leto som s dieťaťom zostala pred veľvyslanectvom. Po skončení prázdnin sa na protestoch zúčastňovalo menej praktizujúcich. Bolo potrebné zaručiť, aby boli k dispozícii ľudia na striedanie počas 24 hodín. Začala som sa teda koordinovať s ostatnými praktizujúcimi a usporiadala som zoznam služieb. V tom čase nebolo toľko projektov súvisiacich s Dafa ako v súčasnosti a dohodnúť si zmeny nebolo také ťažké. Hlavnou výzvou bolo riešenie sťažností miestnych obyvateľov.
Okrem oficiálnej obchodnej budovy sa v blízkosti diplomatickej štvrte čínskeho veľvyslanectva nachádzalo aj niekoľko luxusných obytných budov. Na začiatku niektorí obyvatelia písali sťažnosti, v ktorých uvádzali, že hlasitosť hudby na cvičenie je príliš vysoká; tiež, že naše tabule a transparenty nie sú čisté alebo v poriadku a že to narušuje pekné prostredie. Veľvyslanectvo kvôli nám tiež požiadalo o policajnú ochranu. Obyvatelia povedali, že náklady sa platia z daní Angličanov a Angličania by nemali platiť za prenasledovanie, ktoré sa deje v Číne.
Praktizujúci si vymenili skúsenosti a pozreli sa dovnútra. Spoločne sme sa zlepšili v oblastiach, v ktorých sa nám nedarilo. Rozhodli sme sa, že hudba pri cvičení by nemala byť taká hlasná. Praktizujúci so špeciálnymi zručnosťami navrhli a vyrobili stojan na plagáty. Po viacerých vylepšeniach sa z nich stalo to, čo máme dnes. Keď teraz máme veľké podujatia, posielame okolitým obyvateľom vopred listy, v ktorých vysvetľujeme, prečo toto podujatie organizujeme, a ospravedlňujeme sa za spôsobené nepríjemnosti. Pred Vianocami sme okolitým obyvateľom poslali ďakovné listy za ich pochopenie a podporu.
Po mnohých rokoch sa prostredie zmenilo a výrazne zlepšilo. Obyvatelia z okolia nám často v zime nosia teplú kávu alebo večer jedlo.
Skúšky, ktorým sme čelili
V druhej polovici roka 2007 začal Shen Yun vystupovať v Spojenom kráľovstve. Všetci sa snažili pomôcť s jeho propagáciou. Zapojili sa takmer všetci praktizujúci, zdalo sa však, že ľudí nikdy nie je dosť. Niektorí praktizujúci sa pýtali, či by sme nemohli prejsť z 24-hodinových protestov na protesty len cez deň. Mali pocit, že pracovné sily potrebné na 24-hodinové protesty pred veľvyslanectvom sú značné a ovplyvňuje to propagáciu Shen Yun. Niektorí tiež hovorili, že som príliš sebecká, keď trvám na 24-hodinovom proteste.
Po našom stretnutí sa všetci zhodli na tom, že chcú, aby 24-hodinový protest pokračoval a aby sa zároveň konali aktivity na propagáciu Shen Yun. Aj ja som prehodnotila situáciu: „Bola som sebecká, keď som trvala na tomto projekte? Nebol pre mňa Shen Yun prioritou? Aké bolo Majstrovo želanie?“ Myslela som si, že Majster by chcel, aby sme dokončili naše úlohy so Shen Yun a zároveň nepozastavili ostatné projekty, ktoré potrebujú dlhodobú podporu. Ak by sme sa nenechali zastrašiť povrchnými ťažkosťami, určite by sme videli Majstrove usporiadania.
Mnohokrát sme všetci cítili, že nedokážeme pokračovať a že naozaj nie je dosť ľudí, ktorí by sa mohli striedať pred veľvyslanectvom. Bolo to však tak, ako hovorí Majster:
„Ak to naozaj dokážete, potom, ako ten unavený cestovateľ, skutočne objavíte ‚tieň vŕb, rozkvitnuté kvety, miesto, kde možno hlavu skloniť‘.“ (Čuan Falun, Deviata lekcia)
V roku 2010 sa Shen Yun konal mimo Londýna. Každý víkend som musela cestovať, aby som pomohla s propagáciou Shen Yun, a nemohla som protestovať pred veľvyslanectvom. Všetky voľné miesta za mňa vyplnil praktizujúci, ktorý práve prišiel z Číny.
Iný rok prišla do Anglicka praktizujúca z Hongkongu, aby sprevádzala svoje dieťa, ktoré navštevovalo univerzitu. Ich byt sa nachádzal neďaleko veľvyslanectva. Londýn nepoznala a vedela len to, ako sa dostať ku veľvyslanectvu. Vyplnila všetky voľné miesta na zozname služieb.
Upokojila som svoju myseľ a preskúmala som svoje myšlienky a činy: „Spôsobuje účasť na propagácii Shen Yun a zároveň zotrvanie na tomto projekte rozpor? Nie, nespôsobuje.“ Vlastne to bolo dobre usporiadané. Vzájomne sa dopĺňali.
Spomínam si, ako som raz išla na predmestie Londýna predávať lístky do nákupného centra. Po skončení o 22.00 som išla autobusom, aby som nastúpila na nočnú zmenu pri veľvyslanectve. V nákupnom centre som celý deň bez prestávky prezentovala Shen Yun ľuďom. Len čo som nastúpila do autobusu a sadla si, začala som sa cítiť unavene. Po príchode na veľvyslanectvo som si sadla a začala som meditovať. Okamžite som pocítila energiu v celom tele a všetka moja únava v okamihu zmizla. Mala som pocit, akoby som sa osprchovala. Moje srdce a myseľ sa naplnili vďačnosťou.
Keď som sa pýtala na situáciu ostatných praktizujúcich, nikto nemal pocit, že by protest pred veľvyslanectvom ovplyvnil ich účasť na propagácii Shen Yun. Ak niektorí praktizujúci rozdávali letáky Shen Yun pred divadlom v blízkosti veľvyslanectva, vo väčšine prípadov nemuseli čakať dlho, kým sa predstavenie skončilo. Po skončení rozdávania letákov sa vrátili a pokračovali v cvičení a vysielaní spravodlivých myšlienok pred veľvyslanectvom.
Po starostlivom premyslení vecí sme jasnejšie pochopili, čo máme robiť. Pokiaľ sme ako jedno telo vynaložili viac úsilia na komunikáciu a koordináciu a zbavili sme sa viacerých pripútaností k pohodliu, mohli sme skutočne pokračovať ďalej.
Náš protest sa stal symbolom praktizujúcich, ktorí sa stavajú proti prenasledovaniu
Keďže prenasledovanie Falun Gongu zo strany ČKS sa nezastavilo, náš pokojný protest musel pokračovať. To si jednohlasne mysleli aj všetci praktizujúci, ktorí sa ho zúčastňovali.
Jedného večera pred niekoľkými rokmi sme menili plagáty. Pred nami zastavilo auto. Vodič stiahol okno a spýtal sa: „Odchádzate? Skončilo sa prenasledovanie? Mali by ste vytrvať!“
Asi pred desiatimi rokmi som sa rozprávala s básnikom, ktorý práve dokončil program pre BBC. Opustila som meditačné miesto, stáli sme za vystaveným plagátom a rozprávali sme sa. Zrazu pred nami zastavil mladý cyklista. Spýtala som sa ho, či by sa nechcel podpísať na petíciu. Povedal: „Už som ju podpísal. Zastavil som sa, aby som sa pozrel, prečo tu dnes nikto nesedí. Skončilo sa už prenasledovanie?“ Ak áno, chcel túto dobrú správu povedať svojim priateľom. Ak sa neskončilo, ponúkol sa, že bude sedieť na mieste, kým nepríde praktizujúci.
V srdciach a mysliach Angličanov sa toto miesto stalo symbolom praktizujúcich Falun Dafa, ktorí sa postavili proti prenasledovaniu.
Okno na šírenie pravdy
Cesta pred veľvyslanectvom je frekventovaná a neustále po nej prechádzajú autá. Prechádza tadiaľto mnoho turistických autobusov. Často počujem, ako ľudia vo vozidlách pískajú, keď prechádzajú okolo, aby nám vyjadrili svoju podporu, alebo vodiči stiahnu okná a ukazujú nám palec hore. Často počujeme, ako sprievodcovia vysvetľujú turistom v autobusoch: „Toto je protest Falun Dafa.“
Vo veľkej budove za nami sídli Kráľovský inštitút britských architektov (RIBA), kde sa často konajú akademické stretnutia, výstavy a najrôznejšie večierky. Vchádzajúci a vychádzajúci ľudia prechádzajú okolo v nekonečnom prúde.
Praktizujúci robia cvičenia, vysielajú spravodlivé myšlienky, zbierajú podpisy alebo rozdávajú letáky okoloidúcim. Mnohí ľudia sa zastavujú, čítajú si vývesné tabule a podpisujú sa na petíciu. Niektorí sa tiež rozprávajú s praktizujúcimi, aby pochopili skutočnú situáciu. Prešlo mnoho rokov a mnohí Briti už pochopili pravdu o prenasledovaní Falun Dafa.
Často počujem, ako to ľudia vysvetľujú svojim spoločníkom: „Toto je Falun Dafa. Čínske veľvyslanectvo je na druhej strane ulice a praktizujúci tu pokojne protestujú.“
Počas jedného víkendu pred tromi rokmi som si všimla muža zo Západu, ktorý stál pred našimi informačnými tabuľami. Raz ich obišiel a vážne si ich prezrel. Po skončení cvičenia sa ma spýtal: „Ste tu už viac ako desať rokov?“ „Áno,“ odpovedala som. „Ako to viete?“ opýtala som sa. Ukázal mi knihu, ktorú držal v ruke a ktorá opisovala zaujímavosti, ktoré sa dajú v Londýne navštíviť pešo. Bola v nej zmienka o našom 24-hodinovom pokojnom proteste.
Pred niekoľkými týždňami som na mieste protestu meditovala. V budove za mojím chrbtom sa konalo nejaké podujatie. Počula som mladého muža, ktorý hovoril do telefónu. Z jeho rozhovoru sa zdalo, že dáva inštrukcie osobe na telefóne, ako sa sem dostať: „Mali by ste vystúpiť z auta pred plagátom Falun Dafa, Falun Dafa je tu už 18 rokov.“ Keď som to počula, pomyslela som si, že keďže povedal 18 rokov, určite už o nás nadobudol určité pochopenie a len sa prepočítal o dva roky. Po chvíli som ho opäť počula, ako hovorí svojej dcére: „Táto pani je praktizujúca Falun Dafa, sedí tu v meditácii a protestuje voči prenasledovaniu.“ Mladé dievča povedalo: „Len tu sedí a medituje, aká nuda!“ Bola som zvedavá, ako zareaguje jej otec. Otec však nepovedal nič. Mladé dievča sa zastavilo pred plagátmi, začalo si ich čítať a po chvíli povedalo otcovi: „Pozri sa, takú krásnu ženu takto mučili elektrickým prúdom a nakoniec ju prenasledovali na smrť, to je také kruté!“
Uvedomila som si, že energetické pole tu rozkladá negatívnu látku, ktorá ľuďom bráni pochopiť skutočnú situáciu. Naša prítomnosť im dáva príležitosť pochopiť pravdu.
Osobne to chápem tak, že vďaka praktizujúcim na celom svete, ktorí robia veci proti prenasledovaniu, vďaka každému ich projektu a úsiliu, aj keď nevidíme zjavný výsledok, všetko to premieňa srdcia a mysle ľudí.
Dobré kultivačné prostredie
Jeden západný praktizujúci, ktorý sa často zúčastňoval na protestoch, vyslovil návrh. Povedal: „Protestovanie pred veľvyslanectvom ponúka všetkým zúčastneným kultivačné príležitosti. Mali by ste umožniť účasť všetkým koordinátorom a bude to mať dobrý vplyv na zlepšenie všetkých praktizujúcich vo Veľkej Británii.“ Pomyslela som si: „To je dobrý nápad.“ V ten týždeň sa stalo, že nočná zmena bola prázdna. Zavolala som mu a spýtala som sa, či by mohol prísť a pomôcť. Povedal, že nemôže.
V duchu som sa začala sťažovať: „Všetci len rozprávajú o tom, aký je tento projekt dôležitý, ale nevidím, že by podľa toho konali.“ Zobrala som si teda nočnú zmenu. Zaťažená všetkými týmito emóciami som sa cítila veľmi unavene. Otvorila som stan a pomyslela som si, že si na chvíľu ľahnem. Len čo som si ľahla, pocítila som, ako niekto ťahá stan a snaží sa ho odtiahnuť. To sa mi ešte nikdy nestalo. Len čo som vyšla von, aby som sa pozrela, čo sa stalo, narazilo mi do hlavy vajce. Cítila som sa veľmi skľúčene. Prečo to dnes išlo tak zle? Pomyslela som si, že to musí byť moja chyba, inak by som sa s tým nestretla. Vedela som, že to všetko sa stalo, lebo som sa sťažovala na iných praktizujúcich a koordinátorov. Sadla som si a vysielala som spravodlivé myšlienky. Čoskoro som sa upokojila.
Keď som sa na druhý deň ráno vrátila domov, povedala som manželovi, čo sa stalo. Myslela som si, že ma bude utešovať, ale on mi len povedal: „Musíš sa pozrieť do svojho vnútra, aby si našla svoj problém.“ Keď som to počula, cítila som sa taká ukrivdená, že sa mi chcelo plakať. Po upokojení som sa opäť zamyslela nad otázkami, ktoré mi počas tej noci vírili v hlave: „Aký bol môj pôvodný zámer, keď som sa rozhodla zúčastniť sa na tomto projekte? Prečo som chcela vytrvať? Mala by som si vážiť tých praktizujúcich, ktorí sa mohli zúčastniť. Čo sa týka tých, ktorí sa nemohli zúčastniť, nemala by som sa na nich sťažovať. Mala by som pracovať na tom, aby som to dosiahla. Keď budem hovoriť iným praktizujúcim o význame vytrvania v tomto projekte, mala by som to robiť s pokorným a nezištným zmýšľaním a bez predvádzania sa. Len tak sa do projektu bude môcť zapojiť viac praktizujúcich a bude môcť pokračovať.“
Kultivovať sa so srdcom ako na začiatku
Od 1. októbra 2000 do dnešného dňa uplynulo viac ako dvadsať rokov. Uplynulo veľa času a začalo sa prejavovať určité poľavenie. Niekedy mám pocit, že to, čo robíme, je ako plnenie povinností v práci bežného človeka. Deň za dňom, rok za rokom, každý deň sa stretávame s tou istou scénou a robíme tie isté druhy vecí, pričom nevidíme žiadne búrlivé zmeny v situácii a nie je veľa zážitkov, ktoré by sa hlboko dotkli našej duše.
Často sa ma pýtali, že vytrvať toľko rokov nebolo ľahké, ako ste to všetci zvládli? Často som sa pýtala aj samej seba, prečo v tom chcem ešte vytrvať?
Nebolo naším pôvodným želaním vytrvať až do dňa, keď sa prenasledovanie skončí? Prenasledovanie Falun Dafa zo strany ČKS pokračuje, tak prečo by sme mali prestať? Je to preto, že ťažkosti sú veľké a že ich nedokážeme prekonať? Prečo nemôžeme pokračovať?
Počas každého z týchto zdanlivo obyčajných dní nám tento projekt umožňuje robiť tri veci, ktoré by praktizujúci mali robiť. Naša myseľ a telo sa neustále očisťujú a pozdvihujú na vyššiu úroveň, čo nám umožňuje vydržať skúšky a ťažkosti, s ktorými sa stretávame – či už ide o znášanie páliaceho slnka leta, mrazivého chladu zimy alebo obdobia dažďov, nič z toho nemôže spôsobiť, že by naše presvedčenie a túžba vytrvať ochabli.
Pri organizovaní striedania služieb sa vyskytli určité ťažkosti. Vedela som, že je to preto, lebo som sa nečinila dobre. Nedávno som začala pomáhať s mediálnymi projektmi, ako aj s propagáciou Shen Yun. Keby som mohla viac komunikovať s praktizujúcimi a podeliť sa s nimi o históriu a význam tohto projektu, určite by sa doň zapojilo viac praktizujúcich. Dôvod, prečo sme to ešte nedosiahli, je ten, že som sa bála, že ostatní praktizujúci povedia, že mám mentalitu predvádzania sa. Alebo možno nechcem stratiť tvár, keď ma niekto odmietne. Uvedomila som si, že pokiaľ sa človek dokáže neprestajne zlepšovať, dosiahne to, čo nám hovorí Majster:
„Preto sa hovorí, že ak sa neustále kultivujete akoby ste práve začali, určite dosiahnete pravé ovocie.“ („Vyučovanie Fa na Medzinárodnej Fa konferencii metropolitnej oblasti New York 2009“, Vyučovanie Fa na konferenciách - IX. časť)
Ďakujem vám, Majster. Ďakujem vám, praktizujúci. Upozornite ma prosím na čokoľvek nevhodné v mojom zdieľaní.
(Skúsenosť odznela na Európskej Fa konferencii v roku 2022)
