Čínska Fahui | Kultivovanie súcitu k môjmu dieťaťu, policajtovi a ostatným

(Minghui.org) Mám 45 rokov a môj syn má 18. Žijeme vo veľkom meste na juhozápade Číny. Od strednej školy sa venujem Falun Dafa. Za uplynulých viac ako 20 rokov som pochopil, aká dôležitá je pevná kultivácia. Presnejšie povedané, je rozhodujúce kultivovanie súcitu bez sebectva, ak sa chceme zbaviť pripútaností a prispôsobiť sa Dafa. Nižšie uvádzam niekoľko príkladov.

Súcit voči synovi

Mnoho rokov som mal pocit, že môj syn má veľa problémov a nechová sa ako dieťa praktizujúceho Falun Dafa.

V detstve bol syn milý a šikovný, hoci trochu tvrdohlavý. Často so mnou študoval učenie Dafa a robil cvičenia. Keď urobil niečo zle, trpezlivo som mu poukazoval na jeho chyby a on počúval. Po nástupe na strednú školu však negatívne prvky v jeho mysli zosilneli v dôsledku zlého vplyvu spoločnosti. Vyvinul si napríklad silné ego, pozeral sa na druhých zvrchu, trávil príliš veľa času hraním videohier, nemal žiadne spôsoby a mal tendenciu vnucovať ostatným svoj názor. Časom tiež začal venovať štúdiu Fa čoraz menej času.

Keďže som jeho otec a som zodpovedný za jeho výchovu, často som sa so synom dostával do napätých sporov. Ako som sa zlepšoval v štúdiu Fa a učení sa Fa naspamäť, vďaka pevnej kultivácii som sa dokázal zbaviť ľudských názorov a predstáv. Naučil som sa ho chápať a zostať pokojný, keď som si všimol jeho chyby. Keďže som s ním dokázal racionálne komunikovať, náš vzťah sa stal harmonickým. Zdalo sa však, že jeho nedobré správanie sa nezmenilo.

Moja manželka, ktorá nepraktizuje Dafa, bola priam posadnutá synovými študijnými výsledkami. Keď sa mu v skúškach darilo, bola šťastná; v opačnom prípade bola rozrušená a nahnevaná. V dôsledku toho mávali často konflikty. Manželka napríklad tvrdila, že syn sa dostatočne nesnaží, pretože sa doma takmer neučil a každý víkend bez výnimky hral celé hodiny videohry. Syn na druhej strane tvrdil, že sa snaží robiť všetko, čo je v jeho silách.

Keď mali manželka a syn medzi sebou konflikty, snažil som sa byť mediátorom a zdieľal som s nimi to, čo som sa naučil z učenia Dafa. V hĺbke duše som však súhlasil s manželkou. Dcéra môjho nadriadeného chodila do rovnakého ročníka ako môj syn, hoci do inej školy. Vždy, keď sa v našom meste konal štandardizovaný test, nadriadený sa pýtal, ako dopadol môj syn. Jeho dcéra v týchto testoch takmer vždy prekonala môjho syna. Keď sa to stalo, utešoval som sa tým, že syn je veľmi šikovné dieťa, iba sa dosť neučil.

V marci 2022 syn pohorel v štandardizovanom teste v poslednom ročníku a v porovnaní s predchádzajúcim podobným testom jeho celkové skóre kleslo o desiatky bodov [v Číne sú takéto testy ukazovateľom toho, ako dobre môže maturant obstáť na prijímacích skúškach na vysokú školu]. Manželka sa so synom veľmi pohádala. Snažil som sa zakročiť, ale nikto ma nepočúval. Pri spätnom pohľade je mi jasné, že som nebol spokojný so synovým výsledkom – s takýmto nastavením mysle by moja komunikácia s ním nedopadla dobre. Počas hádky zopakoval vetu, ktorú nám v priebehu rokov mnohokrát povedal: Som ľudská bytosť, nie váš majetok.

Táto udalosť ma podnietila k hlbšiemu zamysleniu – keďže sa ako učeník Dafa často stretávam s niečím takýmto, musia byť na mojej strane problémy. Vďaka dôslednému štúdiu Fa a pozeraniu sa dovnútra som si všimol svoju pripútanosť k synovým študijným výsledkom. Pri hlbšom skúmaní som našiel svoju závisť: myslel som si, že syn by mal v štandardizovaných testoch dosiahnuť lepšie výsledky ako dcéra môjho nadriadeného. Uvedomil som si, že to, čo povedal syn, je v skutočnosti pravda – využíval som ho na uspokojenie vlastného ega a márnivosti namiesto toho, aby som s ním zaobchádzal ako s individuálnou osobou s vlastným myslením. Bez čistého súcitu, znášanlivosti alebo nezištnosti som k nemu nedokázal byť úplne ohľaduplný.

Zrazu mi došlo, že každý konflikt so synom mi mal odhaliť moje problémy a pomôcť mi zlepšiť sa. Mal som všetky problémy, na ktoré som sa sťažoval u svojho syna: veľké ego, pozeranie sa na druhých zvrchu a vnucovanie svojho názoru iným.

Potom som sa snažil pozrieť na veci z uhla pohľadu môjho syna. Od druhej polovice prvého ročníka sa v škole snažil pracovať čo najlepšie. Okrem toho, že sa cez víkendy chodil učiť do školy, navštevoval učiteľov aj počas prestávok – prázdna lavica vedľa učiteľa sa takmer stala jeho osobným stolom. Na odporúčanie učiteľov sme mu tiež zadovážili ďalšie študijné materiály. Vďaka všetkým týmto snahám sa syn rýchlo zlepšil. Kvôli slabým základom však jeho výkon stále nebol stabilný a kvôli zlej známke zo spomínaného štandardizovaného testu sa cítil zle. Keď sa manželka sťažovala na jeho zlé známky, pochopil som, prečo je taký rozrušený a hysterický.

Ďalším problémom, nad ktorým som premýšľal, bolo jeho hranie videohier každý víkend. Keď som odložil svoje ľudské myšlienky, pochopil som, že dnešná spoločnosť sa už stala takou akou je. Robili to takmer všetci jeho rovesníci a videohry sa stali súčasťou ich rozhovorov a spoločenských interakcií. Ako praktizujúci Dafa viem, že bez Dafa človek nedokáže odolať takýmto pokušeniam. Keďže syn študoval Fa už v mladom veku, Majster sa o neho staral. Verím, že keď nastane ten správny čas, vráti sa ku kultivácii. Skôr než sa tak stane, musím sa sám dobre činiť ako praktizujúci Dafa. Môj čistý a vznešený kultivačný stav mu tiež pomôže pri návrate ku kultivácii.

Sme samostatné osoby s nezávislým myslením a syn jedného dňa dospeje a bude mať svoj vlastný život. Hoci som jeho otec, nemôžem zmeniť jeho život, ktorý je určený karmickým vzťahom. Počas doby, keď sme spolu, ho teda musím vychovávať, pomáhať mu budovať charakter a pripravovať ho na skutočnú kultiváciu neskôr.

Preto som sa rozhodol, že sa s ním otvorene a úprimne porozprávam. Jedného večera, keď som ho vyzdvihol zo školy, som sa s ním podelil o svoje myšlienky. Povedal som mu, že kým sa stane finančne nezávislým, poskytnem mu všetku potrebnú pomoc v škole a v živote. Pokiaľ bude súhlasiť, urobím to pre neho bez akéhokoľvek nátlaku alebo očakávaní, pretože mu len prajem všetko dobré. Syn bol pri týchto mojich slovách ticho. Keď som skončil, chvíľu premýšľal a povedal: „Už dlho hovorím, že nie som tvoj majetok. Myslím, že teraz to chápeš a uvidíme, ako sa veci vyvinú.“ Viem, že v pozadí jeho slov bolo očakávanie, že sa budem správať ako praktizujúci Dafa.

Odvtedy som sa vždy snažil pozerať na veci pozitívne a zo synovho pohľadu. Pri rozhovore s manželkou som sa s ňou tiež podelil o svoje myšlienky v nádeji, že by mohla urobiť to isté a zmierniť tak tlak na syna a jeho úzkosť. Postupne sa naše rodinné prostredie zlepšilo. Okrem toho som zmenil aj svoj postoj k dcére môjho nadriadeného. Keď sa jej darilo lepšie ako môjmu synovi, necítil som už závisť. Namiesto toho som jej prial, aby sa jej v škole darilo a aby sa dostala na dobrú vysokú školu.

Jedného dňa po synových prijímacích skúškach na vysokú školu sa mi snívalo o tom, ako sa zo syna opäť stal mladý chlapec, milý a šikovný. Vo sne som manželke povedal, že náš syn je späť a že bol celý čas dobrým dieťaťom. Po prebudení som vedel, že tento sen je povzbudením od Majstra, a že mi má naznačiť, že som sa v tejto veci zlepšil a vypestoval som si súcit k synovi.

Súcit voči policajtovi

Začiatkom tohto roka som mal sen, v ktorom boli dve obrovské dvere. Nejaké bytosti síce blokovali tie dvere, ale podarilo sa mi ich tlačením otvoriť. Potom som videl mnoho praktizujúcich Dafa, ktorí stáli na vysokej plošine a ticho pozorovali mesto pred nami. Vedel som, že je to mesto, v ktorom žijem. Bola to strašidelná scéna: mesto bolo v plameňoch a mŕtvoly boli naskladané do výšky vysokej budovy.

Po prebudení som stále myslel na ten desivý sen. Považoval som ho za náznak od Majstra, aby sme zachránili viac ľudí, kým nie je neskoro. Podelil som sa o tento sen s ostatnými praktizujúcimi a navzájom sme si pripomínali, aby sme plnili svoje poslanie zachraňovať ľudí. Je to náš prehistorický sľub a aj ja som sa zo všetkých síl snažil zachraňovať ľudí v každodennom živote.

Jedného dňa koncom marca tohto roku sa moja rodina vybrala na návštevu k priateľovi, ktorý doučoval môjho syna chémiu. Keď sme sa spolu s manželkou rozprávali s priateľovou manželkou, niekto mi zavolal. Bol to miestny policajt menom Lei.

Išiel som do inej miestnosti, aby som sa s ním porozprával. Keďže sme sa dlho nevideli, Lei dúfal, že sa stretneme. To ma znechutilo – za tie roky som s ním toľkokrát hovoril o Dafa, ale on ma napriek tomu stále obťažoval. Povedal som mu, že sa nemôžeme stretnúť, pretože nie som doma. Keď sa ma spýtal, kedy budem k dispozícii, povedal som, že mám veľa práce a dám mu vedieť neskôr. Po ukončení hovoru som bol plný negatívnych myšlienok voči Leiovi. Pozeral som sa naňho zvrchu a v srdci som mal aj sťažnosti a strach. Snažil som sa vysielať spravodlivé myšlienky a študovať Fa, ale nešlo to, keďže som bol u priateľa kvôli doučovaniu chémie pre syna.

Po návrate domov syn potreboval, aby som mu s niečím pomohol. Keď som videl všetko to zasahovanie, upokojil som sa a pozrel som sa do svojho vnútra. Vtedy som si uvedomil niečo dôležité.

Od vypuknutia pandémie pred takmer tromi rokmi som sa s Leiom nestretol. Ako praktizujúci vieme, že nákaza nie je náhodná a tí, ktorí stále nasledujú Čínsku komunistickú stranu (ČKS) a prenasledujú nevinných praktizujúcich Falun Dafa, sú v nebezpečenstve. Hoci som na Leia počas týchto rokov z času na čas myslel, nepovedal som mu, že hovorenie slov „Falun Dafa je dobrý“ a „Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“ môže človeku priniesť požehnanie. Dôvod, prečo ma Lei tentoraz oslovil, nebol pre mňa zasahovaním. Bola to skôr príležitosť, ktorú pre mňa pripravil Majster, aby som mu povedal toto dôležité posolstvo.

S touto myšlienkou vo mne zmizli všetky negatívne pocity a srdce sa mi naplnilo súcitom. Zavolal som Leiovi a povedal som mu, že by sme sa mohli stretnúť na druhý deň v čase obeda na neďalekej križovatke. Na moju prácu by to malo minimálny vplyv. Lei bez váhania súhlasil.

Na druhý deň som tam prišiel o niečo skôr a Lei prišiel s mladým policajtom. Pozdravili sme sa a ospravedlnil som sa, že som kvôli svojej zaneprázdnenosti k dispozícii až na poludnie. Bol veľmi chápavý. Počas rozhovoru som im povedal, ako sa spoločnosť za posledných niekoľko desaťročí dramaticky zmenila. Dokonca aj v porovnaní s 80. rokmi minulého storočia morálne hodnoty prudko klesli a mnohí ľudia chcú len zarobiť viac peňazí, a to aj na úkor iných. Pripomenul som im, že nasledovanie vlastného svedomia a pomoc nevinným určite zaváži, najmä vzhľadom na dnešnú pandémiu a nespočetné množstvo sociálnych problémov. V skutočnosti mnohí ľudia boli požehnaní za to, že si v mysli udržiavali slová „Falun Dafa je dobrý“ a „Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“.

Rozhovor prebiehal dobre a Lei bol tiež úprimný. Povedal som mu, že ich vnímam ako svojich priateľov a dokonca bratov. Lei sa na mňa pozrel a vážne povedal: „Aj ja sa k tebe správam ako k priateľovi.“ Po asi 20 minútach rozhovoru sme sa rozišli a vrátil som sa do práce. V srdci som cítil úľavu – konečne som im povedal dôležitú správu, ktorú potrebovali vedieť.

Súcit voči ďalším ľuďom

Bývam v obytnom dome. Rodina, ktorá býva o poschodie vyššie, asi pred dvoma mesiacmi robila rekonštrukciu. Pri odstraňovaní vybúraných materiálov bolo z času na čas veľmi hlučno. Jedného dňa som doma študoval učenie Falun Dafa a začul som zvuky búchania na kovovú striešku pri našej spálni. Manželka sa tam išla pozrieť a uvidela veci, ktoré dopadali z poschodia na striešku. Narážali na striešku a potom padali na dvor inej rodiny na prvom poschodí.

Manželka sa išla na poschodie spýtať, čo sa deje. Vrátila sa a povedala mi, že renovačná firma, ktorá robí rekonštrukciu, je príliš nedbanlivá. Pri odstraňovaní okien v spálni nepoužívajú žiadne ochranné opatrenia. Následkom toho cementové a kovové úlomky jednoducho padali dole. „Čo ak to zasiahne niekoho z rodiny na prvom poschodí?“ spýtala sa manželka. Každopádne povedala firme, aby používali ochranné opatrenia, inak sa bude sťažovať na správe nehnuteľnosti so žiadosťou o zastavenie rekonštrukcie. Keď som si vypočul všetky tieto veci, tiež som mal pocit, že renovačná firma bola príliš nedbanlivá. Čo sa to stalo so spoločnosťou?! pomyslel som si.

Jedného dňa som si cestou po schodoch do svojho bytu všimol, že kúsok kamenného povrchu je čerstvo poškodený. Určite to bola renovačná firma, pomyslel som si. Krátko po vstupe do bytu som na schodisku počul ťažké kroky a búchanie – robotníci určite sťahovali dole staré okná. Znepokojoval som sa tým, že tentoraz môžu rozbiť niečo iné. Potom som si zrazu uvedomil svoje sťažnosti a rozhorčenie. Praktizujem Dafa, kam sa teda podel môj súcit?

Upokojil som sa a predstavil som si, čo by som robil na mieste robotníkov. Bolo horúco a sťahovanie objemných okien z piateho poschodia nebolo jednoduché. Keďže nemáme výťah, je pochopiteľné, že občas do niečoho narazia. Z Fa navyše vieme, že každý v tejto spoločnosti mohol prísť z vysokej úrovne kvôli tomuto Fa a veľa si preto vytrpel. Naozaj mi bolo tých robotníkov ľúto.

Potom som začal vysielať spravodlivé myšlienky, aby som im pomohol premiestniť materiál a znížiť ich záťaž. Následne som počul, že ich kroky už nie sú také ťažké a zvuk búchania tiež zmizol. Vďaka tomu som si uvedomil, aké úžasné je byť praktizujúcim Dafa.

O niekoľko dní neskôr, keď som odchádzal z domu do práce, som na poschodí narazil na dvoch robotníkov, ktorí sťahovali materiály. Povedal som im fakty o Falun Dafa a jeden z nich dokonca súhlasil, že vystúpi z Čínskej komunistickej strany (ČKS). Dúfam, že aj ten druhý jedného dňa vystúpi zo strany.

Raz som zasa vyšiel počas obedňajšej prestávky von a uvidel som ženu, ktorá niečo predáva na okraji cesty. Bola z vidieka a nebola dobre oblečená. So silným prízvukom povedala, že sem cestovala viac ako 50 kilometrov, aby predávala huby reishi. Nikto ich však nechcel kúpiť a ona za týchto pár dní nezarobila ani cent.

Keď som videl, ako sa na mňa s nádejou pozerá, spýtal som sa na cenu.

„Je to v zľave. Všetky by stáli 200 yuanov,“ odpovedala.

Nebolo to lacné a praktizujúci nepotrebuje jesť huby reishi. Keďže sme sa však začali rozprávať, rozhodol som sa kúpiť polovicu. Bola veľmi šťastná. Keď dávala huby do vrecka, rozprával som sa s ňou o tom, ako sa spoločnosť časom zmenila.

„Áno, viem. Čo narobíme?“ odpovedala znepokojene.

Povedal som jej, že byť dobrým človekom povedie k lepšej budúcnosti. Zároveň som ju vyzval, aby vystúpila z ČKS a jej pridružených organizácií. Povedala, že by sa chcela zriecť členstva v Mladých pionieroch, do ktorých predtým vstúpila. Pred odchodom som jej ešte povedal, aby si zapamätala slová „Falun Dafa je dobrý“ a „Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“.

Potom som išiel ďalej v nádeji, že nájdem niekoho ďalšieho, komu budem môcť objasniť pravdu. Ľudia však buď odmietali počúvať, alebo jednoducho odišli. Potom som uvažoval, že sa vrátim k predavačke húb a budem sa s ňou ďalej rozprávať o Falun Dafa. Potreboval som si ale kúpiť ďalšie huby? Áno, mohol by som nejaké dať matke, keďže som ju už dlho nenavštívil.

Vrátil som sa a povedal som jej, že by som chcel kúpiť aj zvyšné huby reishi. Bola nadšená a stále opakovala, že som dobrý človek. Pokračoval som v rozprávaní svojho osobného príbehu o praktizovaní Falun Dafa a o tom, ako si ČKS vymýšľa lži na očierňovanie tejto praxe a ako kvôli tomu dokonca zinscenovala incident s údajným sebaupálením. Prijímala, čo som jej hovoril, a súhlasila, že praktizujúci Falun Dafa sú dobrí ľudia.

Keď som sa stal ohľaduplnejším k druhým, zlepšili sa aj moje výsledky objasňovania pravdy. Získal som múdrosť ohľadom toho, ako prekonávať bariéry a viac ľudí súhlasilo s vystúpením z organizácií ČKS.

Jedného dňa som sa rozprával s taxikárom o prenasledovaní a on súhlasil, že vystúpi z organizácií ČKS. Keď sme dorazili na miesto, bol veľmi šťastný. „Toto je môj najšťastnejší deň za niekoľkých posledných mesiacov,“ povedal. „To, čo ste mi povedali, ma naozaj upokojilo. Ak si nabudúce vezmete môj taxík, bude to zadarmo.“

Keď sa obzriem na svoju kultivačnú cestu, cítim sa veľmi šťastný, že som praktizujúcim Falun Dafa. Prispôsobiť sa princípom Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť znamená, že musíme zmeniť svoje sebecké zmýšľanie a stať sa ohľaduplnými k druhým. Len tak môžeme dosiahnuť stav nesebeckosti a múdrosti, ktorý prináleží novému vesmíru. Počas tohto procesu nám Majster pomôže napraviť aj naše okolité prostredie. Presne tak, ako povedal Majster: „Budhovo svetlo žiari všade, správnosť a spravodlivosť všetko harmonizuje.“ (Tretia lekcia, Čuan Falun)

Želám si, aby všetci učeníci Dafa čo najlepšie využili zostávajúci čas na prispôsobenie sa Dafa. Tým, že sa staneme čistejšími a nesebeckejšími, dokážeme zachrániť viac ľudí a staneme sa hodnými Majstrovho súcitu.