(Minghui.org) Mám 62 rokov a Falun Dafa praktizujem od roku 2001. V posledných rokoch som často chodila s Min rozdávať ľuďom materiály, ktoré obsahujú fakty o Falun Dafa a vyvracajú ohováračskú propagandu Čínskej komunistickej strany (ČKS).
Min má 66 rokov a jej manžel Tao 69 rokov. Min má silné spravodlivé myšlienky a darí sa jej objasňovať ľuďom fakty tvárou v tvár. Posledné dva roky žijem s týmito manželmi, pretože som bola nútená žiť mimo domova, aby som sa vyhla prenasledovaniu.
V trojici spoločne pracujeme na objasňovaní pravdy. Min sa často vezie na zadnom sedadle môjho elektrického bicykla. Rozdávame materiály, ktoré pripravil Tao, ktorý nám občas pomáhal lepiť samolepky.
Od minulého roka sme sa zamerali na distribúciu materiálov na vidieku. Predtým, ako sa vydáme rozdávať materiály a objasňovať fakty, dbáme na to, aby sme študovali učenie Dafa, robili cvičenia a vysielali spravodlivé myšlienky. Zvyčajne denne prejdeme 30 alebo 50 kilometrov a cestou sa rozprávame s farmármi a robotníkmi o Falun Dafa. Keďže cestujeme tak ďaleko, elektrický bicykel sa často vybíja. Preto sme si našli niekoľko miest na dobíjanie, buď u praktizujúcich doma, alebo v ich chatách na záhrade. Počas zastávok sa trochu občerstvíme a potom pokračujeme ďalej.
Koncom minulého roka sme sa rozhodli ísť do Taovho rodného mesta, vzdialeného od nášho mesta asi 45 kilometrov. Na rozdávanie sme si vzali kalendáre Minghui, ktoré obsahujú informácie o Falun Dafa. V utorok a vo štvrtok ráno sme s Min vyrážali von po vysielaní spravodlivých myšlienok. O dve hodiny neskôr sme sa stretli s Taom na dohodnutom mieste. Nechala som svoj bicykel Taovi, aby sa nabil, zatiaľ čo my dve sme na jeho bicykli pokračovali v rozdávaní kalendárov, rozprávaní ľuďom o Falun Dafa a povzbudzovaní ich, aby prerušili svoje väzby s ČKS. Zakaždým sme pomohli 30 alebo 40 ľuďom vystúpiť z organizácií ČKS.
Cestovanie v hmle
V jeden z týchto dní bola hmla, ale Min a ja sme sa aj tak vybrali von. Kým sme dorazili do Taovho rodného mesta, hmla bola taká hustá, že sme sotva videli niekoľko metrov pred seba. Napriek tomu sme mali kalendáre a boli sme pripravené rozprávať sa cestou s ľuďmi.
V dedine sme počuli ľudí rozprávať sa, ale nikoho sme nevideli. Išli sme za hlasmi a natrafili sme na niekoľko ľudí, ktorí polievali svoje pšeničné pole. Pozdravili sme ich a povedali, že máme pre nich kalendáre.
„Aké kalendáre?“ spýtal sa jeden z nich.
„Je to o Falun Dafa, meditačnom systéme, ktorý učí ľudí byť dobrými,“ vysvetlila som. Ďalej som povedala, že ČKS propaguje nenávisť, brutalitu a lži, zatiaľ čo Falun Dafa učí svojich študentov nasledovať Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. Povedala som, že prenasledovanie Falun Dafa zo strany ČKS je ťažký hriech a bohovia ho nedovolia. ČKS bude nakoniec súdená za svoje zločiny a tí, ktorí ju nasledujú v prenasledovaní Dafa, alebo súhlasia s jej politikou prenasledovania, budú tiež čeliť následkom.
„Zrieknutím sa členstva v organizáciách ČKS však človek získa požehnanie a vyhne sa tomu, že pôjde nadol spolu s režimom,“ vysvetlila som. „Je to veľmi dôležité, najmä počas pandémie.“
Všetci z nich v detstve vstúpili do Mladých pionierov ČKS a teraz všetci súhlasili, že z nich vystúpia.
Keď sme vstúpili do dediny, Min a ja sme požiadali Majstra Li (zakladateľa Falun Dafa) o pomoc, aby si pre kalendáre prišlo viac ľudí. Potom sme uvideli ľudí a išli sme k nim. Prijali kalendáre a súhlasili, že vystúpia z organizácií ČKS.
Po odchode z dediny sme chvíľu išli, ale pre hmlu sme nevideli, kde sme. Opäť sme počuli ľudí rozprávať sa. Po zvuku sme našli sedem ľudí, ktorí stavali dom. Keď sme sa rozprávali, dozvedeli sa, ako ČKS klame ľudí a klame o Falun Dafa. Každý si vzal kalendár a bol ochotný vystúpiť z ČKS. Neďaleko odtiaľ sme našli ďalších päť ľudí. Dali sme im teda kalendáre a aj im sme pomohli vystúpiť zo strany.
Rozdali sme všetky kalendáre a stále bolo hmlisto. Pri odchode sme zbadali skupinu ľudí, ktorí rúbali stromy. Porozprávali sme sa s nimi o Falun Dafa a oni si vzali amulety s nápisom „Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“ a súhlasili, že vystúpia z organizácií ČKS.
Cestou domov sme boli s Min vďačné, že sme v ten deň napriek hustej hmle mohli pomôcť toľkým ľuďom. Ďakujem vám, Majster, za váš súcit.
Na stavenisku
V jedno popoludnie sme s Min išli na parkovisko pri stavenisku. Niekoľko robotníkov si práve bralo svoje bicykle a boli pripravení ísť domov.
„Dobrý deň! Mám pre vás amulet. Prinesie vám požehnanie,“ povedala som jednému robotníkovi.
„Ach, Falun Dafa. Máte aj USB kľúč (s informáciami o Falun Dafa)?“ spýtal sa.
Dala som mu ho a vysvetlila som mu, že podpora nevinných praktizujúcich a úprimné recitovanie slov „Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“ môže ochrániť človeka pred nebezpečenstvom a pomôcť mu prežiť pandémiu a iné katastrofy. Prikývol a súhlasil s vystúpením z Mladých pionierov.
Keď som si zapisovala jeho meno kvôli záznamu o vystúpení z ČKS, počula som ho povedať: „Prichádzajú ďalší ľudia. Rýchlo!“ Pozrela som sa a uvidela som auto, ktoré zastavilo vedľa nás. Vodič si vypýtal USB kľúč a rovnako aj ďalší štyria robotníci v aute. Nakoniec každý dostal USB kľúč a všetci vystúpili z organizácií ČKS.
Potom sme si všimli ďalších šiestich robotníkov na druhej strane parkoviska, tak sme išli k nim a začali sme sa s nimi rozprávať. Hneď ako im Min podala amulet, jeden z nich povedal: „Dobre, odfotíme si vás,“ a vytiahol telefón.
„Prestaňte,“ povedala Min. „Ste ako náš brat a ste dobrý človek. Prosím vás, nebuďte hlúpy a neurobte takéto veci [nahlásenie nás na polícii].“
Usmial sa a odišiel. Keď sme s Min skončili rozhovor s ďalšími piatimi robotníkmi, ten, ktorý nás chcel odfotiť, sa vrátil a požiadal o amulet. Porozprávala som sa s ním a aj on bol nakoniec ochotný vystúpiť z organizácií ČKS.
V ten deň sme na parkovisku pomohli 18 ľuďom vystúpiť z organizácií ČKS. Boli sme šťastné, že mohli prerušiť svoje väzby s ČKS a byť požehnaní a v bezpečí.
Mrazivá zima
Deň po čínskom novom roku bola mrazivá zima, ale Min, Tao a ja sme sa aj tak vybrali na vidiek. Keďže vonku takmer nikto nebol, požiadali sme Majstra o pomoc. „Majster, nebojíme sa, že nám bude zima alebo budeme unavené, ale nie sú tu žiadni ľudia. Mohli by ste nám pomôcť?“ povedala som v duchu.
Keď sme prešli cez dedinu, uvideli sme trojkolku so strieškou. Dvaja starší ľudia sedeli vo vnútri, aby sa zohriali.
„Aký chladný deň!“ povedala Min. „Tu máte kalendár. Dúfam, že vám prinesie teplo a zdravie.“
Rozprávali sme sa s nimi a dali sme im niekoľko rôznych brožúr.
„Pred 50 rokmi som vstúpil do ČKS. Kde z nej môžem vystúpiť?“ opýtal sa jeden z nich.
„Je na to istá webová stránka a pokiaľ súhlasíte, môžeme vám pomôcť vystúpiť. Môžete dokonca použiť aj pseudonymy. Ako sa vám pozdáva pseudonym Ru Yi?“
„Jasné. Ďakujem!“ odpovedal.
Povedali sme mu, aby poďakoval Majstrovi Li, zakladateľovi Falun Dafa.
Pokračovali sme ďalej a uvideli sme skupinu ľudí, ktorí polievali pole a tí boli tiež ochotní prerušiť svoje väzby s ČKS. Potom tam bol farmársky trh. Keď sa Min porozprávala s jednou ženou o Falun Dafa a dala jej amulet, žena bola veľmi nadšená. „Môžem dostať ďalší?“ spýtala sa.
„Jeden stačí na to, aby vás ochránil,“ povedal Min. „Ostatné musím dať iným ľuďom.“
„Dobre, potom jeden potrebuje aj on,“ povedala a ukázala na predavača vedľa nej.
Dali sme mu amulet a obaja súhlasili, že vystúpia z organizácií ČKS.
V ten deň bola zima, ale v srdciach sme cítili teplo, pretože sme pomohli 20 ľuďom vystúpiť z organizácií ČKS.
Nebezpečné situácie
Často sme narazili na policajtov a ľudí, ktorí nás chceli nahlásiť polícii, ale vďaka Majstrovej ochrane sa nám podarilo odvrátiť nebezpečenstvo.
Raz sme s Min išli odhaľovať prenasledovanie na farmársky trh. Išli sme z jedného konca na druhý a rozprávali sme sa s mnohými ľuďmi a rozdávali sme materiály. Pred trhom boli traja ľudia, ktorí predávali melóny, a tak sme sa s nimi dali do rozhovoru. Zdvihla som hlavu a všimla som si policajnú dodávku zaparkovanú len tri alebo štyri metre od nich. Okrem Min, mňa a troch predajcov, nebol v okolí nikto iný.
Keďže Min im ešte stále objasňovala fakty, pošepkala som jej: „Poďme preč.“
Nepočula ma a pokračovala v rozprávaní, tak som ju postrčila. Rozhliadla sa a uvidela dodávku. Naskočili sme na bicykel a odišli sme. Policajná dodávka nás nesledovala. Boli sme vďačné Majstrovi, že nás ochránil. Inak sme sa mohli dostať do veľkých problémov.
Inokedy sme sa s Min opäť vybrali na vidiek a rozprávali sa s rôznymi ľuďmi. Jednému mužovi som povedala: „Pane, mám pre vás amulet.“
Pozrel sa naň a povedal: „Nie, nechcem ho.“
„V poriadku. Len si prosím zapamätajte slová ‚Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré‘ a to vám prospeje.“
Jeho tvár sa zmenila a zakričal: „Zostaň tu! Zavolám dedinským úradníkom, aby vás zatkli.“
Ostala som pokojná a odpovedala som: „Ste dobrý človek. Prosím, nerobte to, pretože to neprinesie nič dobré ani vám, ani mne.“
Na telefóne nevedel nájsť čísla úradníkov z dediny, ale stále opakoval: „Zatkneme ťa.“
Spomenula som si na Majstrove slová:
„Pri ťažkých okolnostiach všetkého druhu musíte mať všetci pevné myšlienky. Iba tým, že zostanete nepohnutí, budete schopní vyriešiť všetky situácie.“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii v Stredozápadnom USA“)
Videla som, že Min sa blíži mojím smerom, a gestom ruky som jej naznačila, aby odišla. Rýchlo sme odtiaľ odišli a išli sme na iné miesto, kde sme pokračovali v objasňovaní pravdy.
Zlepšovanie povahy
Min, Tao a ja sme sa raz vybrali spoločne objasňovať fakty. Tao sa od nás oddelil a ani po polhodine sme ho nemohli nájsť. [Poznámka prekladateľa: Praktizujúci za takýchto okolností z bezpečnostných dôvodov nenosia mobilné telefóny]. Kým som sa v mysli sťažovala na Taa, povedala som Min, aby sme išli domov a skončili tu.
Práve v tej chvíli sme zbadali Taa. Povedal, že lepí nálepky a doteraz ich vylepil 34.
Ešte stále som sa cítila nahnevaná a povedala som Min: „No dobre. Čo keby sme namiesto toho, aby sme sa osobne rozprávali s ľuďmi, nalepovali nálepky aj my?“
Min sa na mňa pozrela a povedala: „Takto nemôžeš hovoriť.“
Už dlhšie som mala uvoľnené zuby a ťažko sa mi jedlo. Po tomto incidente mi na druhý deň opuchli ďasná a nemohla som jesť. Keďže som vedela, že staré sily využívajú moje medzery, bola som odhodlaná ísť von a hovoriť s ľuďmi o Dafa aj s prázdnym žalúdkom. Pozrela som sa však do svojho vnútra a zistila som, že prechovávam hnev a nedokážem kultivovať svoju reč. Keď som sa hlbšie zamyslela, uvedomila som si, že Tao si počínal veľmi dobre. Hoci mal už 69 rokov, dobre sa kultivoval a zo všetkých síl sa snažil zachraňovať ľudí. Vždy, keď sme s Min išli von, nabil nám elektrický bicykel. Každý večer vyniesol bicykel hore a na druhý deň ráno ho vzal dole. Ako som o ňom deň predtým mohla takto uvažovať a hovoriť také veci?! Keďže som si zlepšila povahu, v ten deň som pomohla 30 ľuďom vystúpiť z organizácií ČKS.
Počas tých dní sa Tao vyrovnával aj s ťažkosťami s chorobou. Jedného dňa išiel 45 kilometrov do svojho rodného mesta. Počas obeda s otcom sa zrazu zdalo, že mu ochrnula polovica tela – jeho reč bola zrazu nezrozumiteľná. Otec povedal, že Tao sa pravdepodobne dusí. Hoci Tao nebol schopný nič povedať, v hlave mal jasno: „Som učeník Dafa a praktizujem už viac ako 20 rokov a nemám žiadne zdravotné problémy. Majster, prosím, pomôžte mi. Okrem toho im [Min a mne] musím zajtra odovzdať materiály.“ O chvíľu sa vrátil do normálneho stavu. Nasledujúci deň nám dal kalendáre a nabil nám elektrický bicykel. V to popoludnie sme sa všetci spoločne vrátili do nášho mesta.
Nebol to však koniec. Jedného rána pri štvrtom cvičení v rodnom meste prestali Taovi fungovať ruky a nohy. Chcel robiť meditáciu v sede na posteli, ale nebol schopný vyliezť na posteľ a zrútil sa na zem. Jeho myseľ však bola stále jasná. Stále žiadal Majstra o pomoc a potom sa jeho stav zlepšil.
Keď nám na druhý deň išiel doručiť kalendáre, začal mať podobné príznaky – pravá noha mu znecitlivela a nemohol ju ovládať. Mal problém udržať bicykel na ceste. Keďže Tao vedel, že staré sily do neho opäť zasahujú, bol odhodlaný nenechať sa nimi ovplyvniť. Pomyslel si: „Vďaka Dafa budú moje končatiny opäť normálne. Ťaháte mi nohu dolu ale ja ju opäť zdvihnem.“ Po chvíli príznaky zmizli a doručil nám kalendáre Minghui.
To isté sa stalo ešte dvakrát. Tao neuznal usporiadania starých síl a úprimne prosil Majstra o pomoc: „Majster, nedokončil som svoju misiu. Nemôžem ostať v takomto stave, keďže musím chodiť von zachraňovať ľudí. Mohli by ste mi pomôcť stať sa zdravým a silným?“
Začal sa tiež pozerať do svojho vnútra a zistil, že mal hlboko v sebe zakorenené city k starnúcemu otcovi a svojim deťom. Keď zostával v rodnom meste a staral sa o otca, nevenoval napríklad dostatok času štúdiu učení Dafa a jeho myseľ nebola pri cvičeniach pokojná. V dôsledku toho jeho charakter nemohol spĺňať požiadavky Dafa. Okrem toho bol silno ovplyvnený kultúrou ČKS a nemal súcit s ostatnými praktizujúcimi. To všetko boli medzery, ktoré mohli staré sily využívať.
Potom s nami Tao začal častejšie chodiť von objasňovať pravdu. Okrem toho, že pripravoval tlačené materiály, amulety a USB kľúče, každý deň tiež nabíjal elektrický bicykel a pomáhal nám ho prenášať. Keď sme sa s Min rozprávali s ľuďmi o Falun Dafa a žiadali ich, aby vystúpili z ČKS, Tao zostával vzadu a lepil samolepky. Na začiatku ich denne nalepil 20 alebo 30. Neskôr zvýšil výkon na 50 alebo 60, či dokonca 90 denne.
Počas osláv Svetového dňa Falun Dafa v máji tohto roku nám jeden praktizujúci dal 150 plagátov. Tao ich všetky vylepil za dva dni a požiadal toho praktizujúceho, aby vyrobil ďalších 100, ktoré tiež rýchlo vylepil. Plagáty boli všade, na elektrických stĺpoch, rúrach, kmeňoch stromov, betónových stenách a iných vhodných miestach.
Upútali sme na seba kvôli tomu pozornosť polície. Raz sme sa všetci traja viezli na bicykli po ceste, keď pred nami zastavilo auto a vystúpili z neho traja mladí muži. Boli oblečení v civile, ale boli sme si istí, že sú to policajti. Našťastie prišlo veľké nákladné auto a zakrylo im výhľad. My traja sme sa okamžite otočili a vybrali sme sa malou cestičkou. Po zdolaní kopca sme prešli do ďalšej dediny a pokračovali v záchrane ľudí.
Náprava opomenutí
Kvôli zhoršujúcej sa pandémii úradníci na mnohých miestach vyžadovali od obyvateľov, aby sa často podrobovali PCR testom a pri odchode a príchode sa preukazovali zdravotným preukazom a identifikačnou kartou. Aby sme sa vyhli obťažovaniu zo strany polície a susedských výborov, Min, Tao a ja sme sa v máji tohto roku presťahovali.
Tento nový byt si pôvodne prenajala iná praktizujúca, Hui. Keď sa odsťahovala, zostávali ešte štyri mesiace do konca ročnej nájomnej zmluvy. Zaplatila celý ročný nájom, ale nevyužitá časť sa jej nevrátila. Keď sme sa nasťahovali, chcela som Hui zaplatiť nájomné za tie štyri mesiace plus ostatné poplatky, ale ona to rozhodne odmietla.
Stále som mala pocit, že by sme sa mali Hui poďakovať za to, že nám umožnila bývať tam bezplatne, a tak som v júli kúpila veľkú hus a navarila veľa jedál. Potom sme Hui a jej manžela pozvali na večeru. Na druhý deň sme s Min išli šiť oblečenie domov k praktizujúcej Di, pretože sme nakúpili veľa látky. Keď sme sa večer vrátili do nového bytu, zistili sme, že prasklo vodovodné potrubie solárneho ohrievača. Uniknutá voda nasiakla do drevenej podlahy. Min, Tao a ja sme pracovali do neskorej noci, aby sme vyčistili neporiadok, ale vodu zachytenú pod podlahou sa nám nepodarilo vysať.
Všetci sme boli veľmi frustrovaní a tiež sme vedeli, že sme v kultivácii niečo zanedbali. Pokiaľ ide o mňa, zistila som, že stále prechovávam pripútanosť k jedeniu lepších potravín. Vďaka dôchodku som si mohla dovoliť lepšie jedlo, keď som mala chuť sa z času na čas odmeniť, najmä vzhľadom na to, že som bola každý deň vonku a objasňovala pravdu. Môj čas strávený varením náročnejších jedál tiež zhoršoval moju pripútanosť k jedlu. Oblečenia som mala tiež dosť, ale keď som videla látky vo výpredaji, nemohla som si pomôcť a kupovala som si ďalšie látky na výrobu nového oblečenia. Treťou pripútanosťou, ktorú som rozpoznala, bola sentimentalita voči iným praktizujúcim. To, že Hui nám poskytla byt zdarma, bolo súčasťou Majstrovho usporiadania a ja som nemala byť posadnutá tým, že sa jej poďakujem honosným jedlom. Uvedomila som si, že nemôžeme byť príliš pripútaní k sentimentalite.
Min a Tao tiež našli svoje pripútanosti. Keď sme sa všetci zlepšili, problém s poškodením vodou sa ľahko vyriešil. Majiteľ od nás nežiadal uhradiť škodu, pretože vodovodné potrubie prasklo samo od seba a nie našou vinou.
Keďže v tomto byte sa už nedalo bývať, Hui nám našla iné bývanie. Nový byt bol síce starší, ale bol bližšie k hlavným cestám a nebol zasiahnutý komplikovanými protipandemickými opatreniami.
Napriek všetkému sme každý deň chodili von a rozprávali ľuďom o Falun Dafa. Keďže bolo horúce leto a zakaždým sme prekonávali veľkú vzdialenosť, často sme sa potili. Pot nám stekal do očí a tie nás štípali. Naše oblečenie bolo nasiaknuté potom, vysušilo sa a opäť nasiaklo.
Po návrate domov sme sa však osprchovali, napili sa a cítili sme sa osviežení, akoby život ani nemohol byť lepší.
Záverečné poznámky
Za posledných 12 mesiacov sme pomohli približne 10 000 ľuďom vystúpiť z organizácií ČKS. Rozdané veci – letáky, kalendáre, amulety, USB kľúče – sú ako semienka, ktoré ľuďom prinášajú nádej a prosperitu.
Ako učeníci obdobia nápravy Fa sa musíme dobre kultivovať a stať sa lepšími ľuďmi, aby sme mohli pomáhať iným pochopiť fakty a byť spasení. Toto je naše poslanie. Počas všetkých týchto rokov sme nikdy neprestali vyvíjať úsilie o objasňovanie pravdy. Bez ohľadu na to, čo sa stane, berieme to ako príležitosť pozrieť sa do svojho vnútra a zlepšiť sa. Či prší alebo svieti slnko, myslíme na jediné: Poďme von a zachraňujme ľudí.
Ďakujem vám, Majster! Ďakujem vám, ctení praktizujúci!
