(Minghui.org) Narodila som sa v roku 1946 a počas svojho nešťastného života som sa viackrát pokúsila spáchať samovraždu, no nepodarilo sa mi to. Koncom roka 1998 som mala šťastie, že som sa dopočula o Falun Dafa a vedela som, že som našla poklad. Konečne som videla nádej a svetlejšiu budúcnosť!
Život plný smútku a utrpenia
V 80. rokoch som si v mojom malom okresnom meste otvorila kaderníctvo. Keďže som tvrdo pracovala a bola som talentovaná, zarobila som veľa peňazí, no bola som v zlom zdravotnom stave. Všetok svoj zárobok som dávala manželovi. Rád hrával karty, tancoval a míňal všetky peniaze.
Mali sme dvoch synov. 19. júna 1987 sa môj šestnásťročný syn utopil, keď bol na návšteve u mojej matky. Bola som zdrvená. Manžel z toho obviňoval môjho brata. Vzal dýku a vyhrážal sa mu, že ho zabije. Tiež ma zbil vždy, keď ma videl plakať.
Manžel na mňa neustále tlačil, aby sme mali ďalšie dieťa. Mala som však už 42 rokov. Porodila som dvoch synov, ale tiež som krvácala a potratila štyri deti. Mala som podviazané vajíčkovody. Manžel stále opakoval, že chce ďalšie dieťa, no trpela som chorobami po celom tele – myómami maternice, zápalom žlčníka, reumou, bronchitídou, hepatitídou, žalúdočnými chorobami, kostnými výrastkami v dolnej časti chrbta, hemoroidmi a leukémiou. Mala som chronickú nízku horúčku a krvácali mi ďasná. Mala som bledú pleť a vážila som len približne 32 kíl.
Manželovi som povedala, že som chorá a príliš stará. Nemohla som mať ďalšie dieťa ani keby som sa nechala operovať. Manžel sa so mnou rozviedol. Chcel dom a nášho malého syna. Odmietol mi dať peniaze, čo i len cent, ktoré som si za tie roky zarobila, s tým, že ich už vraj všetky minul.
Musela som odísť z domu a žila som vo svojom kaderníctve. Keďže bývalý manžel sa o nášho syna nestaral, syn za mnou chodil do kaderníctva, kde býval a jedol. Okúsila som naozajstnú horkosť života. Ľudia ma šikanovali: Niektorí muži ma sexuálne obťažovali, keď som im strihala vlasy. Niekedy prišla skupina gangstrov. Keď som ich ostrihala, odmietli mi zaplatiť. Bývalý manžel často prichádzal do obchodu pýtať peniaze. Tiež u mňa jedol a ostával spať. Dokonca aj môj učeň mi ukradol peniaze.
V jeden zimný večer sa ku mne prišiel ostrihať bývalý spolužiak môjho zosnulého syna. Hneď ako som ho zbadala, spomenula som si na syna. Tvár mi zaliali slzy. Keď odišiel, šla som za ním von. Po celé hodiny som kráčala po tme. Bundu, nohavice a topánky som mala premočené od dažďa a snehu. Až na svitaní som si uvedomila, kde som, a vrátila som sa do kaderníctva. Dvere boli otvorené, svetlá svietili a môj syn spal v posteli.
Nedokázala som si udržať jasnú myseľ, takže som muselo kaderníctvo zatvoriť. Rozhodla som sa presťahovať a postaviť si dom, aby som unikla obťažovaniu bývalého manžela. Musela som zniesť zlých susedov, ktorí mi kradli stavebný materiál. Hneď ako bol dom postavený, utesnila som okná tehlami a nasťahovala som sa doň. Na zariadenie mi neostali žiadne peniaze, podlaha bola vysypaná pieskom a posteľ som mala z drevených dosiek položených na tehlách. Ale aspoň to bol domov. Predávala som zeleninu a starala som sa o syna.
Ráno 19. júna 1998 šiel syn zaniesť rybu domov k môjmu bratovi. Odniekiaľ priplávala kačica a plávala v rybníku. Dedinčania kačice nechovali, a tak keď ich deti videli, chceli ich chytiť. Syn skočil do rybníka a okamžite sa potopil. Brat a ostatní skočili do rybníka, aby ho zachránili. Keď prišiel lekár, syn nedýchal. Mal šestnásť rokov. V ten istý dátum pred jedenástimi rokmi zomrel môj starší syn tiež vo veku 16 rokov.
Bol to môj trpký osud! Videla som len tiene. Chcela som zomrieť a ukončiť svoje utrpenie. Ležala som v posteli štyridsaťosem dní bez jedla, no nezomrela som. Potom som si do kaše primiešala jed na potkany a zjedla som to, no nezabilo ma to. Namiesto toho som to vyvrátila. Traja ľudia sa utopili v dedinskej studni. Jednej noci som do nej skočila v nádeji, že sa utopím. Voda v studni bola studená až na kosť. Po noci strávenej v studni som nezomrela. Takže som vyliezla späť zo strachu, že sa mi ľudia budú smiať.
Môj sedemdesiatročný otec a moja tehotná sestra ma striedavo sledovali. Vedeli, že chcem spáchať samovraždu. Otec stratil dvoch vnukov (moje deti). Nemohol zniesť ten smútok. Vypil pesticíd a zabil sa. Prečo?! To ja som mala zomrieť! Môj život bol trpký a temný.
Vykročenie na svetlú cestu
Starší sused na mňa naliehal: „Poď so mnou praktizovať Falun Dafa. Iba Dafa ti môže pomôcť.“ Sestra ma tiež povzbudzovala, aby som praktizovala Falun Dafa.
Praktizujúci Dafa boli takí láskaví. Keď počuli môj príbeh, prišli ku mne robiť mi spoločnosť. Pozvali ma, aby som si šla pozrieť videá z vyučovania Majstra Li Chung-čʼ, zakladateľa Falun Dafa. Sedela som tam celý večer, no nesústredila som sa. Inokedy, keď sa mala prehrávať nahrávka praktizujúcich, ktorí zdieľali svoje kultivačné skúsenosti, ma sestra presvedčila, aby som šla. Sedela som tam, no nepočúvala som, pretože som bola príliš ponorená do vlastného smútku.
Praktizujúci ma naučili súbor piatich cvičení. Boli ku mne veľmi milí. Keď som prišla na skupinové štúdium Fa, dali mi vankúš na sedenie a najjasnejšie miesto, aby som mohla čítať Fa. Dojala ma ich láskavosť a pokojná atmosféra: Ako môžu byť títo ľudia takí milí? Väčšinu života som bola šikanovaná. Praktizujúci boli jediní, ktorí boli nesebeckí. Chcela som praktizovať kultiváciu. Pozvala som praktizujúcich k sebe domov, aby sme spoločne čítali Fa.
Vždy, keď som bola pri čítaní na rade, nedokázala som prestať plakať. Keď sme čítali Čuan Falun po deviaty krát, čítala som nasledovné Majstrove slová:
„Vytváranie démonov vo vlastnej mysli sa prejavuje aj inými spôsobmi. Mohli ste vidieť zosnulého príbuzného, ktorý do vás zasahuje a tento človek plače a úpenlivo vás prosí, aby ste spravili toto alebo tamto. Môžu sa prihodiť všemožné veci. Ostane vaša myseľ nedotknutá? Možno zbožňujete svoje dieťa alebo ľúbite svojich rodičov. Vaši rodičia zomreli a teraz vám povedali, aby ste spravili nejaké veci… veci, ktoré by ste nemali robiť a bude hotovým nešťastím, ak ich spravíte. Je také ťažké byť praktizujúcim. Hovorí sa, že budhizmus je v zmätku. Veci z konfucianizmu boli tiež prevzaté do budhizmu, napr. synovská oddanosť, city medzi mužom a ženou atď. – tieto veci budhizmus prevzal. Ale tieto veci nepatria do budhizmu. Čo to znamená? Keďže skutočný život človeka je hlavná duša, ten, kto zrodí vašu hlavnú dušu, je vaša skutočná matka. V priebehu cyklov prevteľovania ste mali matky, ktoré boli ľudské i neľudské a sú jednoducho nespočítateľné. Je takisto nespočítateľné, koľko synov a dcér ste mali vo všetkých tých životoch. Kto je vaša matka? Kto je váš syn alebo dcéra? Keď poslednýkrát vydýchnete, nikto nikoho nespozná a vy stále musíte splatiť karmu, ktorú dlhujete. Ľudské bytosti žijú v ilúzii a jednoducho sa nedokážu vzdať týchto vecí. Niektorým ľuďom zomreli deti, ale oni sa ich nemôžu pustiť a hovoria, aké boli dobré, alebo hovoria o tom, aká dobrá bola ich matka, ale umrela. Títo ľudia toľko žalostia, akoby ich chceli nasledovať po zvyšok svojho života. Prečo o tom nepremýšľate? Nerobia to preto, aby vás trápili? Používajú túto formu, aby vám zabránili viesť dobrý život.“ (Šiesta lekcia, Čuan Falun)
Majstrové slová mi odomkli srdce a konečne som uvidela svetlo.
Majster ma naučil princípy Pravdivosti-Súcitu-Znášanlivosti, brať ohľad v prvom rade na druhých a moja myseľ sa otvorila. Majster mi očistil telo. Veľa som vracala a mala som stuhnuté končatiny. V duchu som Majstrovi povedala, že to zvládnem. Trvala som na tom, že budem chodiť k praktizujúcemu domov počúvať nahrávky Majstrových prednášok Fa, a o dva dni som sa cítila lepšie.
Útek z brloha ČKS
Potom, čo ČKS (Čínska komunistická strana) začala prenasledovať Falun Dafa v júli 1999, mnohí miestni praktizujúci šli do Pekingu apelovať za Dafa. Tiež som chcela ísť. Brat vedel, že zlá strana je schopná všetkého, takže sa bál a snažil sa ma zastaviť. Povedala som: „Vieš, že som kedysi trpela na 16 druhov chorôb. Nemohla som spať a nechcela som už viac žiť. Majster ma zachránil! Falun Dafa ma zachránil! Nevydržala by som hlas svojho svedomia, ak by som tam nešla.“ Brat nič nepovedal. Ostatní praktizujúci však odišli a nič mi nepovedali a kvôli finančných ťažkostiam som musela ostať doma.
Praktizujúci, ktorí odišli do Pekingu, boli jeden po druhom zatknutí a prenasledovaní v zadržiavacom centre. Keď bol návštevný deň v zadržiavacom centre, priniesla som ku vchodu veľkú tašku s vajcami a sušeným tofu a čakala som na príbuzných praktizujúcich. Do balíkov som ukryla učenia Falun Dafa. Týmto spôsobom mohli spolupraktizujúci čítať Fa. Stále som tam chodila a všetci praktizujúci a ich príbuzní v meste ma poznali. Praktizujúci, ktorí žili v meste, vytvorili jedno telo. Začali sme spolupracovať pri zlepšení sa v kultivácii a vyrábali sme rôzne druhy pravduobjasňujúcich materiálov, transparentov a nálepiek, aby sme povedali ľuďom o skutočnej situácii Falun Dafa a prenasledovaní.
Nakoniec sme si zaobstarali počítače a tlačiarne a založili sme miesto na výrobu pravduobjasňujúcich materiálov. Naše materiály sa rozdávali v niekoľkých provinciách. Po odhalení miesta a jeho zničení som bola nezákonne zatknutá a umiestnená pod prísnu kontrolu v zadržiavacom centre, kde som bol podrobená vymývaniu mozgu. Zadržiavali ma na samotke a vypočúvali ma. Nikto nemal dovolené rozprávať sa so mnou. Vyhrážali sa mi, že ma odsúdia na najmenej deväť rokov.
Pripomínala som si, že som Majstrovou učeníčkou. Pevne som si povedala, že ma nemôžu poslať do väzenia. Poprosila som Majstra o pomoc. Chcela som odísť, študovať Fa a pomáhať Majstrovi v náprave Fa. Nemohla som nechať tých zlých ľudí zničiť ma. Začala som držať hladovku. Bola som pevne odhodlaná a v duchu som požiadala Majstra, aby mi pomohol vrátiť sa domov.
Po ôsmich dňoch mi takmer prestalo biť srdce, zdalo sa, že sa mi zastavilo dýchanie a nemohla som sa pohnúť, ale mala som veľmi jasnú myseľ. Riaditeľ zadržiavacieho centra nariadil resuscitáciu a zároveň to nahlásil na policajnom oddelení. Prišlo za mnou päť skupín ľudí z väzenskej nemocnice, polície, prokuratúry, súdu a Úradu 610. V zadržiavacom centre sa chceli vyhnúť zodpovednosti, pretože sa báli, že zomriem. Chceli ma poslať domov, ale zamestnanci Úradu 610 to odmietli.
Ďalší deň sa situácia nezmenila a ľudia z Úradu 610 museli zavolať môjmu bratovi. Snažili sa od neho vynútiť nejaké peniaze. Pevne to odmietol a povedal, že ak zomriem, bude ich brať na zodpovednosť. Nakoniec ma museli pustiť domov.
Keď som sa vrátila domov, spolupraktizujúca mi priniesla misku rezancov a rýchlo som ju zjedla. Uvarila ďalšiu misku rezancov a priniesla mi ju, tiež som ju dojedla. Vrátila sa mi sila. V ten večer ma navštívila jedna spolupraktizujúca. Keď sa dozvedela, že som sa dostala von pomocou hladovky, poradila mi, aby som okamžite odišla, keďže ČKS sa nevzdá, ak sa dozvedia, že som prežila.
Ostatní praktizujúci celú noc hľadali niekoho, kto by ma mohol odviezť preč. Prišla moja sestra. Objala ma a plakala, pretože sa bála, že ma už nikdy neuvidí. Povedala som: „Neboj sa, je tu Majster, Dafa a spolupraktizujúci, ktorí sú mi ako bratia a sestry. Dobre sa o mňa postarajú.“ Musela som opustiť domov, aby som sa vyhla ďalšiemu prenasledovaniu.
Zázraky
Neskôr som šla na juh, aby som pomohla svojej sestre s deťmi. Nejaký čas som mala problémy s rukami a nohami. Keď som raz nakupovala potraviny, jeden lekár ma vtiahol do bezplatnej ambulancie na ulici a trval na tom, aby mi zmeral tlak. Hneď ako skončil, skríkol: „Neodchádzajte! Máte zablokované cievy! Musíte ísť do nemocnice!“ Povedala som, že nemám peniaze. Povedal: „Nemôžete odísť. Nebudete musieť platiť, poďte so mnou!“ Povedala som mu: „Mám doma dve deti, ktoré na mňa čakajú, že sa vrátim a navarím im. Ak ich dlho nechám samé, čo ak sa im niečo stane?“ Musel ma nechať odísť.
Ťažko sa mi chodilo a neviem, ako som sa dostala domov. Všetko sa okolo mňa točilo a chcelo sa mi vracať, ale nič zo mňa nevychádzalo. Dala som deťom jablko. Ležala som v posteli a nedokázala som sa pohnúť. Recitovala som si Fa a prosila som Majstra, aby ma zachránil. Myslela som si, že ak by som náhle zomrela, mohlo by to poškodiť obraz Dafa. Ležala som celé popoludnie. Vankúš bol presiaknutý slinami. Keď sa moja sestra vrátila domov a videla to, vydesila sa a rýchlo zavolala manželovi, ktorý pracoval mimo mesta. Keď ma švagor uvidel, povedal, že som dostala mŕtvicu a musím ísť do nemocnice. Povedala som im, že nemusím ísť, keďže Majster sa o mňa stará. Napriek tomu na mňa naliehali, že ma chcú poslať do nemocnice.
Pomyslela som si: „Učeník Dafa by mal brať ohľad na druhých.“ Takže som povedala: „Ste veľmi zaneprázdnení. Jeden z vás by musel ostať tu a postarať sa o deti. Druhý by ma musel odviezť do nemocnice a niekto by tam tiež musel ostať, aby sa o mňa postaral. Ako by ste to všetko vy dvaja mohli zvládnuť? Majster sa o mňa postará. Pomôžte mi len zapnúť MP3 prehrávač. Chcem počúvať Majstrove prednášky.“
Švagor bol skeptický, ale pomohol mi nastaviť MP3. Sestra mi pomohla posadiť sa v posteli a prikryla ma dekou. Počúvala som učenia Fa štyri hodiny. Bez užitia jedinej tabletky som sa vrátila do normálneho stavu. Sestra so švagrom boli svedkami zázračnej a výnimočnej moci Dafa.
Po pár rokoch som sa vrátila do svojho rodného mesta. Jedného rána v zime 2018 som vstala o štvrtej ráno na ranné cvičenia ako zvyčajne. Zrazu som pocítila, ako sa na mňa tlačí veľká čierna hmota, ktorá mi obopínala celé telo okrem srdca. „Majster! Zachráňte ma!“ zakričala som v duchu.
Neprestávala som si recitovať Majstrove básne:
„Li desaťtisíc cválam, ničím bojové šíky démonov
Čierne ruky všetky kosím, kántrim zlých bohov
Nedbám na hmlu hustú, či besného vetra tanec
Prach z výpravy zmýva cestou horský dážď“
(„Výprava“, Hong Yin II)
„Spravodlivé myšlienky, spravodlivé činy
Napreduje pevne, neustále
Odstraňuje démonov, čo poškodzujú Fa
Je súcitný ku všetkým bytostiam“
(„Spravodlivý Boh“, Hong Yin II)
„Veľký osvietený, ten ťažkostí sa nebojí
Jeho vôľa, sťa z diamantu by ju odliali
Život či smrť, pripútanosť nemá
Šľachetne kráča cestou nápravy Fa“
(„Spravodlivé myšlienky, spravodlivé činy“, Hong Yin II)
Postupne som stratila vedomie. Keď som sa prebudila, stále som ležala v posteli a bola som presiaknutá potom. Tretím okom som videla, ako v inej dimenzii držím v pravej ruke hada a bránim mu, aby ma neuškrtil na smrť. Keď som sa pozrela na hodiny, bolo 13.00. Tento proces trval dvanásť hodín.
Chcela som ísť na skupinové štúdium Fa o 14:00. Nemala som čas prezliecť sa zo studeného a mokrého oblečenia. Neobťažovala som sa pitím ani jedlom. Namiesto toho som si obliekla bundu a šla som na štúdium Fa. Ostatní praktizujúci uvideli, že som bledá a posadili ma na gauč.
Keď som bola na rade, aby som čítala Čuan Falun, bola som príliš slabá, aby som nahlas prečítala čo i len jedno slovo. Pri druhom kole som dokázala prečítať pár slov a počas ďalšieho kola som dokázala prečítať vetu. Postupne som dokázala prečítať stranu. Zvracala som krv. Aby som neobťažovala ostatných vstávaním a chodením na toaletu, priniesla som si igelitové vrecko a rolku toaletného papiera. Keď som zvracala, zvracala som na papier a rýchlo som ho vložila do plastového vrecka. Takto to pokračovalo dva týždne. Nebála som sa a nemala som žiadne bolesti. Čoskoro som sa vrátila do normálu.
V júni 2019 sa mi na hrudi objavil veľký pľuzgier. Svrbel ma, bol bolestivý, zapáchal a vytekal z neho hnis. Čoskoro sa rozšíril a celé telo som mala pokryté vredmi. Oblečenie som mala zlepené hnisom, takže keď som si ho prezliekala, koža sa mi odtrhávala. Trvala som na tom, že každý deň budem cvičiť. Pri naťahovacích pohyboch sa mi trhala koža na kĺboch. Prežívala som neznesiteľnú bolesť a nemohla som spať. Čím väčšiu bolesť som cítila, tým viac som cvičila a vysielala spravodlivé myšlienky. Cvičenia som praktizovala aspoň dvakrát denne. Keď to bolo najhoršie, nemohla som nosiť oblečenie, takže som sa zabalila do starej deky. Vždy som sa však cítila plná energie, pretože som vytrvalo čítala Fa a robila cvičenia. Stále som sa pozerala dovnútra.
V jeden deň ma prišli navštíviť dve praktizujúce, matka s dcérou. Ihneď som našla svoju základnú pripútanosť: samotu, cnelo sa mi za synmi a túžila som po radosti z rodinného života. Zdieľali sme svoje pochopenia. Spomenula som si na svojich dvoch úbohých synov. Matka povedala: „Nie si sama. Zachránila si toľko vnímajúcich bytostí, nie sú všetky tvojou rodinou?!“ Moja depresia okamžite zmizla. Uvedomila som si: Áno, som učeníčka Dafa a pomáham Majstrovi napravovať Fa. Prečo sa nedokážem vzdať emócií?
Počas tohto obdobia ma chodievali obťažovať zamestnanci zo susedského výboru, aby videli, či ešte žijem. Tiež ma chceli odfotiť a chceli, aby som im podpísala nejaké dokumenty pod zámienkou pomáhania v núdzi. Povedala som im: „Dafa mi dal nový život, no vy ste ma poslali do centra na vymývanie mozgov a otrávili ste mi vodu.“ Nahnevaní odišli. O niekoľko dní sa vrátili a povedali, že som poverčivá, že sa odmietam liečiť liekmi a že ak zomriem, bude to kvôli praktizovaniu Falun Dafa. Povedala som im: „Otrávili ste ma. Majster mi pomáha vylúčiť jed a budem v poriadku.“
Pevne som verila v Majstra a vo Fa. Po Novom roku som bola úplne zotavená. Pleť sa mi vrátila do normálu a bola hladká a jemná. Zamestnanci susedského výboru nad tým žasli a už sa ma neodvážili obťažovať.
Hlboko som si uvedomila, že počas procesu prechádzania skúškami musíme veriť v Majstra a vo Fa a udržať si spravodlivé myšlienky. Či už ide o chorobovú karmu, zasahovanie alebo zlé prenasledovanie, výsledok závisí od toho, aká silná je naša spravodlivá viera v Majstra a aké silné sú naše spravodlivé myšlienky. Bez problémov dokážeme prekonať trápenia a Majstrov veľký súcit a bezhraničná múdrosť prinesú zázraky.
Ďakujem vám Majster! Ďakujem spolupraktizujúci!
