(Minghui.org) Jiang Zemin, bývalý vodca Čínskej komunistickej strany (ČKS), umrel 30. novembra v čase, keď režim čelí vážnym vnútorným a vonkajším problémom.
Na svetovej scéne sa už skončilo obdobie medových týždňov medzi Čínou a západnými ekonomikami. Odstraňovanie väzby medzi americkým a čínskym obchodom a technológiami, ako aj presúvanie globálneho dodávateľského reťazca preč z Číny, predstavuje obrovskú hrozbu pre jej budúci hospodársky rast.
Takzvané „udržiavanie stability“ zmenilo Čínu pomocou špičkových technológií na digitálne väzenie. Počas pandemických lockdownov sa mobilné telefóny Číňanov stali v podstate putami, ktoré obmedzujú ich slobodu. Aplikácia zdravotných kódov, ktorú musia mať povinne nainštalovanú v telefónoch, sa používa na sledovanie polohy ľudí a bráni im vyjsť z domu, vstúpiť na pracoviská, či do dopravných prostriedkov, verejných budov, obchodov, reštaurácií a na mnohé iné miesta (keď kódy zmenia farbu označujúcu vyššie riziko Covid-19). Drakonická politika nulového Covidu priviedla ľudí na hranicu ich možností. Mnohí nedávno vyšli do ulíc, aby protestovali proti ČKS.
Vnútorné a vonkajšie problémy sa môžu zdať nesúvisiace, oba však vyplývajú zo skutočnosti, že totalitná ČKS napriek desaťročiam rýchleho hospodárskeho rastu nikdy nezmenila svoj politický systém. To znamená, že rastúca moc neviedla k slobode pre čínsky ľud, ako sa očakávalo. Naopak, posilnenie moci a špičkové technológie spôsobili, že systém sa stal ešte totalitnejším a skorumpovanejším, a tiež presnejším v rozsiahlom sledovaní a kontrole ľudí.
Ako sa to stalo? Ak sa pozrieme na Jiangovo pôsobenie, zistíme, že všetky tieto problémy majú korene v Jiangovom prenasledovaní Falun Gongu, meditačného systému založeného na princípoch Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. Falun Gong učí ľudí byť dobrými, čo pomáha praktizujúcim nielen stať sa lepšími občanmi, ale tiež viesť spoločnosť späť na správnu cestu – vrátane vymanenia sa spod pokrivenej, totalitnej vlády ČKS.
Ak by Jiang v júli 1999 nezačal prenasledovať Falun Gong, čínski občania by mali väčšiu šancu získať slobodu a vyhnúť sa utrpeniu z dnešnej skorumpovanej a chaotickej spoločnosti.
Brána k lepšej spoločnosti
Po kultúrnej revolúcii (1966 – 1976), ktorá v Číne spôsobila spúšť, bola ČKS nútená vrátiť sa k niektorým tradičným hodnotám a začala presadzovať slušnosť, v snahe získať si späť dôveru ľudí. Za týchto okolností sa v 80. rokoch 20. storočia začali rozvíjať cvičenia čchi-kungu. Mnohí vysokopostavení úradníci ČKS cvičili čchi-kung pre zdravotné účely. Začali teda podporovať rôzne čchi-kungové školy. A hoci nadprirodzené prvky čchi-kungu neboli v súlade s ateistickou ideológiou komunizmu, čínske úrady aj napriek tomu vydali pravidlo „žiadnej diskusie, propagácie ani kritiky“, čo znamenalo, že nikto nesmel diskutovať, propagovať, ani kritizovať čchi-kung. Vzhľadom na hlboké prepojenie s tradičnou čínskou kultúrou tak zohral dôležitú úlohu pri uvoľňovaní ideologickej kontroly ČKS. Dokonca aj po tom, ako ČKS potlačila demokratické hnutie pri masakre na Námestí nebeského pokoja v roku 1989, popularita čchi-kungu pokračovala.
V tomto kontexte predstavil v roku 1992 pán Li Chung-č’ verejnosti Falun Gong. Okrem toho, že viedol praktizujúcich k zlepšeniu mysle i tela, pán Li objasnil aj rôzne nejasnosti, ktoré ľudia mali v súvislosti s čchi-kungom. Konkrétne Falun Gong zdôrazňuje morálny charakter prostredníctvom princípov Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. V dôsledku zázračných zdravotných účinkov a vrodenej snahy ľudí o duchovné zdokonalenie sa počet priaznivcov Falun Gongu rýchlo zvyšoval a do roku 1999 dosiahol približne 100 miliónov. Praktizujúci pochádzali zo všetkých spoločenských vrstiev, vrátane vysokých úradníkov ČKS. Inými slovami, napriek tvrdej ateistickej ideológii režim počas týchto siedmich rokov (1992 – 1999) ticho súhlasil s Falun Gongom.
Ak by Jiang v roku 1999 nezačal s prenasledovaním Falun Gongu, z tejto pokojnej praxe by mohlo mať úžitok viac ľudí tým, že by sa sami začali kultivovať, alebo by ich pozitívne ovplyvnili praktizujúci, ktorých poznali. Praktizujúci Falun Gongu sa snažia žiť podľa princípov Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť a stať sa lepšími, produktívnejšími a zodpovednejšími občanmi. Ich správanie a ušľachtilý charakter často inšpirovali ich rodinných príslušníkov, príbuzných, susedov, spolupracovníkov a priateľov, aby sa tiež stali lepšími ľuďmi. Čím viac praktizujúcich by bolo, tým vyššie morálne hodnoty by mala celá spoločnosť. Takáto povznášajúca sila by stabilizovala spoločnosť a spolu s hospodárskym rastom by potenciálne dokonca mohla prelomiť ateistické ideologické obmedzenie ČKS. Ak by viac ľudí verilo, že „dobro bude odmenené dobrom a zlo sa stretne s odplatou“, široká verejnosť by si zachovala integritu. To by predišlo mnohým chaotickým problémom, ktoré vidíme dnes – ako je korupcia, sexuálna sloboda, drogové závislosti, falšovaný tovar a jedovaté potraviny. Čínska spoločnosť čelí teraz veľkej kríze dôvery. Ľudia opovrhujú chudobou, ale nie prostitúciou; skorumpovaní úradníci sa zas usilujú len o svoj osobný prospech, bez akýchkoľvek etických zásad.
Obnovenie morálnych hodnôt prostredníctvom Falun Gongu by predstavovalo bránu k lepšej spoločnosti, avšak Jiang ju zablokoval brutalitou a klamstvami.
Národ v močiari
Pre úplnú inštitucionalizáciu prenasledovania zriadil Jiang mimosúdny Úrad 610, ktorý prenikol do celého štátneho aparátu na všetkých jeho úrovniach. Policajné zložky, súdne systémy a prokuratúry sa používali ako nástroje prenasledovania a opakovanie pojmu „právny štát“ sa stalo len lžou na podvádzanie ľudí.
Jiangov režim potreboval oklamať širokú verejnosť a získať si jej podporu pri potláčaní Falun Gongu. Zmobilizoval médiá, aby Falun Gong donekonečna očierňovali a podnecovali nenávisť ohováračskou propagandou, ako napríklad zinscenovaným incidentom sebaupálenia na námestí Tiananmen. Okrem toho tiež nasadil high-tech nástroje na blokovanie informácií o prenasledovaní. Kľúčové slová ako Falun Gong a Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sa stali tabu, čo urýchlilo morálny úpadok v Číne. Keďže prokuratúry a súdy sa stali iba automatmi na obžalovanie a odsúdenie praktizujúcich, mnohí uväznení praktizujúci boli mučení a ich rodiny sa kvôli prenasledovaniu rozpadli. Rozšírené zariadenia na vymývanie mozgov a čierne väzenia proti praktizujúcim Falun Gongu, ako aj bezprecedentný zločin násilného odoberania orgánov, uvrhli Čínu do priepasti.
Obete sa však neobmedzujú len na praktizujúcich Falun Gongu a ich rodiny. Keď Jiang začal prenasledovanie, vydal príkaz „zničiť ich [praktizujúcich] povesť, finančne ich zruinovať a fyzicky ich zlikvidovať“. Keď sa infraštruktúra prenasledovania a stroj na zabíjanie Falun Gongu rozbehli, mohli byť ľahko použité aj proti širokej verejnosti. Zatiaľ čo občania v celej Číne nesmierne trpeli politikou nulového Covidu, proti čomu nedávno protestovali, mnohí si možno neuvedomujú, že ČKS už dávno uplatňovala politiku nulového počtu praktizujúcich Falun Gongu, keďže Jiang na začiatku prenasledovania sľúbil, že Falun Gong zlikviduje do troch mesiacov.
Porušovanie ľudských práv v Číne nie je ojedinelým problémom. Keď Jiang začal v roku 1999 prenasledovať Falun Gong, Čína zažívala vlnu hospodárskej globalizácie. Po vstupe do WTO nasledoval veľký prílev kapitálu a technológií. Za hospodárskym rastom v posledných vyše 20 rokoch stála lacná pracovná sila a kruté porušovanie ľudských práv, vrátane porušovania práv praktizujúcich Falun Gongu.
V reakcii na kritiku stavu ľudských práv zo strany medzinárodného spoločenstva, Jiang v snahe umlčať kritiku prisľúbil viac osobných záujmov. S rastúcim tlakom sa Jiang začal viac usilovať o krátkodobé zisky, ako napríklad neudržateľný hospodársky rozvoj a nevyvážený rast HDP. V praxi sa snažil zakryť všetky porušovania ľudských práv riskantným, krátkozrakým predbiehaním ekonomickej krivky (t. j. dosahovaním nadpriemerného tempa rastu HDP alebo iných ekonomických opatrení). Medzitým štátny aparát v mene „udržiavania stability“ zintenzívnil blokovanie informácií o prenasledovaní Falun Gongu a o iných porušeniach ľudských práv. Ľudia stratili slobodu v sieti cenzúry, monitorovania internetu, rozpoznávania tváre, veľkých dát a umelej inteligencie.
To, čo sa stalo v posledných desaťročiach, slúži ako vážne poučenie. Bez ochrany ľudských práv je samotný silný hospodársky rast nielen neudržateľný, ale vedie aj k hrozivému následku totalitnej vlády bez slobody. Je to ako stavať dom na piesku – skôr či neskôr sa zrúti.
Ďalšia kapitola histórie
Jiangova túžba po moci sa v roku 1997, po smrti jeho predchodcu, Deng Xiaoping-a, vyhrotila do krajnosti. Nedokázal tolerovať popularitu Falun Gongu a jeho zakladateľa pána Li Chung-č’-ho. Hoci Jiang nariadil štúdium svojej ideologickej formulácie „troch reprezentantov“ (ČKS reprezentuje základné záujmy drvivej väčšiny čínskeho ľudu, orientáciu vyspelej kultúry a vývojové trendy vyspelých výrobných síl), len málo ľudí ju bralo vážne a považovali to iba za politickú úlohu, keďže ČKS nikdy nereprezentovala tieto tri veci, ako Jiang tvrdil. Naopak, pán Li a zásady Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť si získali srdcia desiatok miliónov ľudí a viedli ich k tomu, aby sa stali lepšími občanmi. Zatiaľ čo šesť zo siedmich stálych členov Ústredného politbyra bolo proti potláčaniu Falun Gongu, Jiang ho aj tak sám spustil a uvalil Čínu na zostupnú cestu bez slobody, bez ľudských práv a bez morálnych hodnôt.
Keď informovali o Jiangovej smrti, mnohé západné médiá, ako BBC, Washington Post, New York Times a ďalšie, uvádzali komentáre čínskych internetových užívateľov, ktorí bývalého diktátora označovali ako ropuchu. Dokonca už keď bol Jiang starostom Šanghaja (1985 – 1989), hovorilo sa, že je inkarnáciou ropuchy. V knihe Jiang Zemin Qi Ren (Skutočný príbeh Jiang Zemina), ktorá vyšla v roku 2005, sa vysvetľuje, ako v istom starobylom hrobe zlovestný duch žiarlivosti posadol ropuchu. Táto ropucha sa neskôr reinkarnovala ako Jiang.
O Jiangovi koloval aj vtip. Raz navštívil známeho mnícha, aby zistil, ako dlho bude žiť. Mních povedal, že zomrie na sviatok. Keď sa Jiang opýtal, ktorý sviatok, mních odpovedal, že akýkoľvek deň, kedy Jiang zomrie, sa stane sviatkom.
Ako sme už uviedli, Jiang nielenže prenasledoval Falun Gong, ale uvrhol tiež Čínu i ďalšie krajiny do močiaru nekonečných katastrof. Po jeho smrti nastal čas prehodnotiť, aké možnosti má Čína a zvyšok sveta pred sebou. Môže sa Čína vrátiť tam, kde bola pred Jiangovou érou – bez masakru na Námestí nebeského pokoja? Je to možné. Je však pravdepodobné, že ďalšia kapitola dejín nepríde, kým si ľudia nevyjasnia Jiangove zločiny a nespravia ho zodpovedným za jeho hriechy.
