(Minghui.org) Falun Dafa som začala praktizovať v roku 1997. O dva roky neskôr som sa vydala a narodila sa mi inteligentná a roztomilá dcéra. Keď mala štyri roky, čítala som s ňou jednu z Majstrových básní. Na moje prekvapenie dokázala báseň zarecitovať už po štyroch prečítaniach. Dojalo ma to a neskôr som ju naučila naspamäť viac než 40 básní z Hong Yin a Hong Yin II.
Keď bola v prvom ročníku na základnej škole, dokázala plynule čítať Čuan Falun so spolupraktizujúcimi a nepoznala iba len zopár slov. Moja dcéra vyrastala v kultivačnom prostredí Dafa. Bola veľmi šťastná a zdravá a vždy bola jednou z najlepších žiačok na škole. Všetci jej učitelia ju mali radi a vážili si ju.
Čas rýchlo plynul a dcéra sa chystala na druhý stupeň základnej školy. V deň prijímacích skúšok mi povedala, že tam bola téma, ktorá očierňovala Falun Dafa, no ona o ňom napísala pozitívne a pravdivo. Bola som veľmi rada a pochválila som ju za to. V tom roku nastúpila do novej školy ako najlepšia žiačka celého kampusu.
Bola však veľmi zaneprázdnená školskými povinnosťami a ja som tiež zanedbávala svoju zodpovednosť pri jej vedení v kultivácii Dafa, takže sa nikdy nestala skutočnou praktizujúcou Dafa. Vždy, keď na to myslím, cítim veľa ľútosti a viny. Našťastie bol Dafa hlboko zakorenený v jej srdci. Často ju vediem pomocou princípov Fa a jej učitelia a spolužiaci si veľmi cenia, ako sa správa a majú ju radi.
Počas obdobia, keď praktizujúci Dafa začali podávať žaloby na Jiang Zemina (bývalého vodcu ČKS, ktorý nariadil prenasledovanie) v roku 2005, som dcére ukázala petičný formulár a povedala som jej, že ho môže podpísať buď použitím skutočného mena alebo pseudonymu. V skutočnosti som už pre ňu vytvorila pseudonym.
Na moje prekvapenie napísala do formulára svoje pravé meno a dala naň aj odtlačok prsta. Jej čin sa ma veľmi dotkol a zároveň som v kontraste s ním uvidela svoje sebectvo a pripútanosť k sebaochrane.
Keďže sme podali žalobu na Jianga použitím našich skutočných mien, prišli nás obťažovať policajti a opýtali sa, do ktorej školy dcéra chodí. Pri odchode povedali, že to bude mať určite dopad na budúcnosť mojej dcéry.
„Ak jeden človek praktizuje kultiváciu, celá rodina z toho získa prospech. Je to tak bez ohľadu na to, čo povedia druhí,“ povedala som policajtom. Hoci som sa javila pokojná a pevná, srdce mi rýchlo búšilo, pretože to bolo prvýkrát, čo nás nečakane „navštívila“ polícia.
Po odchode polícajtov som sa cítila dosť nesvoja. Myslela som si, že som sa už zbavila pripútanosti k sentimentalite k dcére, keďže som na ňu bola odmalička veľmi prísna a občas som jej aj dala facku a vynadala jej (vtedy som sa ešte nekultivovala). No v ten deň som sa cítila skutočne veľmi nepokojne. Hoci som poznala princípy Fa a musela som odmietnuť a poprieť obťažovanie so spravodlivými myšlienkami, bolo pre mňa ťažké zbaviť sa temného tieňa a obáv v mojej mysli.
Dcéra sa neskôr dostala na prvé miesto na prijímacích skúškach a bola prijatá do najlepšej triedy poprednej strednej školy v našom meste.
Vďaka zvýšenému štúdiu Fa a zdieľaniu o princípoch Fa so spolupraktizujúcimi, ako aj vďaka čítaniu článkov zdieľania skúseností od praktizujúcich, som postupne opustila svoju sentimentalitu k dcére. Chápem, že každý má svoj vlastný osud a všetko v dcérinom živote je už usporiadané, vrátane požehnaní, ktoré môže mať. Určite nie je možné, aby o jej budúcnosti rozhodovali zlé bytosti, ktoré majú byť vo vesmíre odstránené. Jediná zámienka, ktorú staré sily môžu nájsť, aby obmedzili učeníkov Dafa je, keď praktizujúci Dafa zišli na nesprávnu cestu a nedokážu sa vymaniť z pascí nastražených starými silami.
Dcéra ukončila stredoškolské štúdium s výbornými známkami a bola prijatá na známu univerzitu.
Keď bola v druhom ročníku na vysokej škole, po celej Číne sa začala „kampaň odstránenia“ s cieľom prinútiť každého praktizujúceho Falun Dafa, ktorý je na čiernom zozname vlády, aby sa zriekol svojej viery. Jedného dňa mi zatelefonovala zamestnankyňa dedinského výboru. Pokúsila sa ma presvedčiť, aby som sa vzdala Dafa a neprestávala hovoriť o tom, ako sa moja dcéra dobre činí, a že by som to nemala ovplyvniť tým, že som taká tvrdohlavá. Odmietla som jej žiadosť a objasnila som jej pravdu.
Keď som sa jedného popoludnia vrátila domov potom, čo som spolupraktizujúcemu doručila brožúry na objasňovanie pravdy, všimla som si pár zmeškaných hovorov od mojej mamy. Zavolala som jej a ona na mňa naliehala, aby som k nej ihneď prišla. Vzhľadom na zúfalý tón jej hlasu som si domyslela, prečo mi volá.
Šla som domov k rodičom. Otec vyzeral veľmi vážny a matka plakala. Povedala mi, že jej zavolala zamestnankyňa dedinského výboru a povedala jej, že som veľmi tvrdohlavá a že tento problém je veľmi vážny. Povedala, že ak sa odmietnem vzdať praktizovania Falun Dafa, uškodí to nielen mne, ale aj budúcnosti mojej dcéry. Matka si robila veľké starosti a nemohla jesť ani spať.
Upokojila som sa a povedala som: „Mami, na kohokoľvek sa chce vláda zamerať, vždy hovorí, že je príliš tvrdohlavý; kohokoľvek chce ohroziť, vždy hovorí, že je to veľmi vážny problém. Dnes majú jeden trik a zajtra iný. Videla som už veľa takýchto taktík. Chcú ťa len použiť, aby na mňa vyvíjali tlak. Lenže vy obaja viete, že Falun Dafa je dobrý.“
Potom som im pripomenula, aká som bola chorá pred praktizovaním Dafa a ako trávili nespočené hodiny staraním sa o mňa, keď som bola malá. Dafa mi však priniesol dobré zdravie. Teraz mám viac ako 40 rokov, som zdravá a dokážem sa postarať o svoju rodinu. Povedala som im, že musíme byť verní svojmu svedomiu a byť vďační za to, čo mi bolo dané.
„Viem, čo robím. Nebojte sa o mňa. Pokračujte v normálnom živote,“ uistila som rodičov. „Veci sa celý čas menia. Uvidíme, kto sa bude smiať ako posledný.“ Rodičom sa potom uľavilo. Otec mi priniesol mesačné koláčiky a mama mi dala plátky broskýň.
Cestou späť som si nemohla pomôcť a rozplakala som sa. Spomenula som si, ako si otec odmietal prečítať materiály objasňujúce pravdu, ktoré som im v minulosti dala, a mama nepočúvala nič z toho, čo som hovorila, keď som jej objasňovala pravdu. Raz som sa tak nahnevala, až som tresla s dverami a odišla som. Tentoraz som bola veľmi šťastná, keď som videla ich zmenu postoja k Dafa.
Nepriamo som sa dopočula, že niektorí moji príbuzní povedali, že moja tvrdohlavosť ovplyvní dcérinu budúcnosť. Kolovali aj fámy, že univerzita jej zastavila účasť na vyučovaní a tak ďalej. Skutočnosť bola taká, že kvôli epidémii Covid-19 vo Wuhane jej univerzita posunula termín návratu študentov do kampusu a dcéra študovala doma online.
Pozerala som sa dovnútra a pomyslela som si, že musí existovať príčina, prečo počujem všetky tieto klebety – ako sa hovorí: Nič sa nedeje bez príčiny. Aj keď som na povrchu ostala pokojná, naozaj som nemala hlboko v mysli žiadne opomenutie? Uvedomila som si, že stále mám pripútanosť k strachu z obťažovania políciou.
Keď som počula tieto negatívne komentáre, v prvom rade som nereagovala so spravodlivými myšlienkami. Niekedy som nasledovala zlé myšlienky, až kým som svoje myslenie napravila. Uvedomila som si, že som stále chytená v pasci sebectva a obávala som sa, že by mohli byť ohrozené moje osobné záujmy.
Hoci som vedela, že Majster má všetko pod kontrolou, stále som sa obávala o budúcnosť a blaho svojej dcéry. Svedčilo to o tom, že som sa nečinila dobre v oblasti úplnej viery v Majstra a v Dafa. Začala som vysielať silné spravodlivé myšlienky na očistenie svojich dimenzií.
Niektorí spolupraktizujúci okolo mňa mali vnukov, ktorí sa chystali na prijímacie skúšky na univerzitu a tiež si robili starosti o ich budúcnosť. Zdieľala som s nimi svoje pochopenia a pevne som povedala: „Nikto iný nemôže rozhodnúť o ich budúcnosti, iba náš Majster.“
Moja dcéra je v súčasnosti v poslednom ročníku na vysokej škole a celá moja rodina ju povzbudila, aby sa venovala postgraduálnemu štúdiu. Tiež sa pripravuje na skúšky. Poslala svoj životopis na vybrané univerzity a veľmi rýchlo dostala odpovede.
Keďže nemala dostatok času na prípravu na pohovory, mala pocit, že sa jej na jednej univerzite pohovor až tak nepodaril. Nedávala si veľkú nádej, že ju prijmú na inú univerzitu, ktorá bola jej prvou voľbou, pretože konkurencia tam bola ešte vyššia. Takmer stratila sebadôveru.
Povzbudila som ju, aby sa na všetko pozerala s pokojnou mysľou: „Stačí, že si urobila všetko, čo bolo v tvojich silách. Netráp sa. Jednoducho nasleduj prirodzený priebeh.“
Zdalo sa, že sa trochu stratila a smeruje do slepej uličky. Chvíľu bola dosť deprimovaná. Ostala som veľmi pokojná a pevne som verila, že bez ohľadu na to, ako sa to všetko vyvinie, bude to najlepšie usporiadanie od Majstra.
„Upokoj sa. Jednoducho len rob všetko, čo je v tvojich silách počas tohto procesu a nerob si starosti ohľadom výsledku,“ povzbudila som ju cez telefón a poprosila som ju, aby si recitovala frázy Dafa „Falun Dafa je dobrý“ a „Pravdivosť- Súcit- Znášanlivosť sú dobré“.
Nasledujúci deň mala dcéra ďalšie kolo pohovorov na škole jej prvého výberu. Mala pocit, že sa nečinila dobre a takmer stratila nádej. „Neboj sa,“ utešovala som ju. „Nikto ťa nenúti ísť na postgraduálne štúdium. Aj keď neuspeješ, budú na teba čakať iné usporiadania. Nie je to tiež pre teba dobrá príležitosť, aby si sa kultivovala? Mám pocit, že veci nie sú až také zlé, ako si myslíš.“
„Dúfam, že máš pravdu,“ povedala dcéra a znela už uvoľnenejšie.
Nasledujúci deň mi zavolala a povedala, že dostala email z univerzity jej prvého výberu, v ktorom ju informovali, že ju prijali. Spočiatku tomu nemohla uveriť. Dobré správy prišli tak náhle a rýchlo. Povedala mi, že pred pohovorom si recitovala frázy a pozerala sa dovnútra. Mala pocit, že bola príliš pripútaná k postgraduálnemu štúdiu. Bola veľmi vďačná Majstrovi. 28. septembra potvrdila prijatie na univerzitu a všetko bolo vyriešené.
Väčšina ľudí v mojej dedine a v okolitých dedinách vedia, že praktizujem Falun Dafa a že moja dcéra je vynikajúcou študentkou. Jej skúsenosť bola skvelou príležitosťou potvrdiť Dafa a pomôcť ľuďom zbaviť sa nesprávnej myšlienky, že „ak sa človek nevzdá Falun Dafa, bude to mať dopad na jeho deti“. Za všetko čo máme a za všetky úspechy, ktoré moja dcéra dosiahla, vďačíme Majstrovi.
Chcela by som povedať spolupraktizujúcim, ktorých deti alebo vnuci skutočne trpia prenasledovaním počas štúdia alebo počas kariéry: Myslím si, že by sme sa nemali pozerať na veci povrchne. Mohlo by to byť tak, že ešte stále majú určité pripútanosti, ktorých sa musia zbaviť, alebo že ich deti/vnuci splácajú svoju vlastnú karmu. Bez ohľadu na situáciu by som chcela povzbudiť spolupraktizujúcich, aby pevne verili, že pokiaľ máme srdce vo Fa, Majster pre nás a naše deti/vnukov usporiada to najlepšie bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzame.
Vyššie uvedené je len moje osobné pochopenie. Láskavo prosím poukážte na čokoľvek nevhodné.
