(Minghui.org) V dejinách existovalo mnoho tyranov. Napríklad čínsky kráľ Zhou z dynastie Shang bol nemravný, bláznivý a krutý. Zabil svoju manželku a prinútil svojich synov, aby opustili jeho územie. V starobylom Ríme vládca Nero zabil svoju vlastnú matku a manželku a nariadil prenasledovanie kresťanov.
Čo sa však týka rozsahu ich zločinov, týchto tyranov nemožno ani porovnať s Jiang Zeminom, bývalým vodcom Čínskej komunistickej strany (ČKS), ktorý len prednedávnom, 30. novembra umrel.
Jiang utajoval fakt, že bol synom zradcu a vyhlasoval, že jeho otec bol mučeníkom. Do najvyššej funkcie v ČKS sa dostal vďaka svojmu aktívnemu pôsobeniu pri krvavom potlačení študentského demokratického hnutia v roku 1989. Daroval Rusku čínske územie a krajinu riadil korupciou. O desať rokov po krviprelievaní na Námestí nebeského pokoja nariadil genocídu a odbery orgánov praktizujúcim Falun Gongu zaživa. Jeho zločiny sú bezprecedentné a s jeho smrťou sa na ne nezabudne.
Prvý zločin: Utajovanie svojej hanebnej identity
Jiangov otec, Jiang Shijun, bol členom dvoch zradcovských organizácií, „Mierovej národnej spásy“ a „Dočasného výboru pre správu Nanjingu“. Bol vymenovaný za námestníka ministra na Ministerstve propagandy Wangovej vlády, ako aj za vedúceho člena redakčného výboru tejto inštitúcie.
Samotný Jiang Zemin sa zúčastnil „školenia mladých vodcov Univerzity Nanjing“, ktoré usporiadala Centrálna univerzita Nanjing, čo bolo výcvikové zariadenie pre špeciálnych agentov bábkového režimu.
Neskôr, aby získal politický postup, Jiang utajil svoju skutočnú identitu tvrdením, že si ho adoptoval jeho strýko Jiang Shangqing, člen ČKS, vo veku 13 rokov. Len pár ľudí vedelo, že Jiang Shangqing bol v tom čase už mŕtvy, no toto klamstvo „adopcie“ napriek tomu zatajilo Jiangovu históriu zrady.
Druhý zločin: Odovzdanie čínskeho územia Rusku
Jiang a vtedajší ruský vodca Boris Jeľcin podpísali 11. decembra 1999 v Pekingu tri čínsko-ruské hraničné dohody, na základe ktorých musela Čína odstúpiť Rusku východnú časť čínsko-sovietskej hranice, viac ako 1 milión kilometrov štvorcových čínskeho územia, výmenou za podporu Ruska. Odstúpené územie bolo viac než 30-krát väčšie ako Taiwan.
Tretí zločin: Korupcia
Jiang mal slogan: „Hromadenie bohatstva pri zachovávaní nenápadnosti.“ Svojho syna Jianga Mianheng povýšil na pozíciu viceprezidenta Čínskej akadémie vied, a to aj napriek jeho nedostatočným akademickým úspechom. Jiang tiež pomohol svojmu synovi vybudovať gigantický telekomunikačný podnik získaním štátnych zákaziek v hodnote 2,5 miliardy yuanov.
Jiangova korupcia sa rýchlo rozšírila aj medzi úradníkmi na nižších úrovniach. Od 18. národného kongresu v roku 2012 bolo za korupciu vyšetrovaných 570 úradníkov na provinčnej alebo vyššej úrovni. 112 úradníkov z nich spreneverilo 100 miliónov yuanov a viac.
Štvrtý zločin: Zničenie prírodného prostredia
Jiang schválil projekt priehrady Tri rokliny, ktorý stál viac ako 250 miliárd yuanov. Tento projekt spôsobil zánik nespočetného množstva vzácnych architektonických a archeologických pamiatok. Zničil aj ekosystém a biodiverzitu v hornej a dolnej časti toku, kde teraz bývajú oveľa častejšie zemetrasenia a nebývalé suchá.
Piaty zločin: Nútené vysťahovanie
Od 90. rokov 20. storočia začala vláda svojvoľne zaberať pôdu miliónom farmárov a dedinčanov a búrať ich domy pre projekty výstavby miest, s kompenzáciou hlboko pod trhovou cenou. Sťažnosti z núteného vysťahovania spôsobili aj rýchly nárast masových konfliktov v Číne, z 8 700 prípadov v roku 1993, na 60 000 v roku 2003.
Šiesty zločin: Promiskuita
Pomer medzi Jiangom a speváčkou Song Zuying bol v Číne dobre známy. Jiang si ju všimol, keď vystúpila na novoročnom programe v roku 1991, ktoré organizovala čínska televízia CCTV. Song následne rýchlo povýšili a po jednom z predstavení jej Jiang tajne podal malý papierik, na ktorom stálo: „Keď budeš niečo potrebovať, príď za svojím veľkým bratom. Veľký brat ti pomôže čokoľvek vyriešiť.“ Neskôr sa Song rozviedla so svojím manželom, aby sa mohli s Jiangom častejšie stretávať. Jiang dal Song dokonca červenú kartu, s ktorou sa mohla kedykoľvek dostať do Zhongnanhai (sídla ústrednej vlády ČKS). Okrem Song mal Jiang aj niekoľko ďalších mileniek.
Siedmy zločin: Kontrola stability a internetová cenzúra
Jiang tvrdil, že „stabilita je nadovšetko“. V rokoch 2002 až 2012 rozpočet na „udržanie stability“ prevyšoval rozpočet na obranu štátu.
„Bezpečnosť informácií a siete zabezpečí bezpečnosť Číny“, zdôrazňoval Jiang. S jeho podporou Ministerstvo verejnej bezpečnosti osem rokov (od roku 1998 do roku 2006) budovalo Zlatý štít, s cieľom sprísniť cenzúru a represie na internete.
Ôsmy zločin: Prenasledovanie dobrých ľudí a zničenie morálky v Číne
V júli 1999 Jiang osobne spustil prenasledovanie Falun Gongu. Vytvoril Úrad 610 v štýle gestapa a udelil mu nadštandardné právomoci na vykonávanie politiky prenasledovania. Na prenasledovanie praktizujúcich bola zmobilizovaná celá spoločnosť, od škôl po podniky, od súdov po väznice. Celkové náklady na prenasledovanie Falun Gongu predstavovali približne štvrtinu čínskeho HDP.
Na ospravedlnenie prenasledovania Jiang nariadil štátnym médiám, aby vytvorili falošnú správu o sebaupálení na Námestí nebeského pokoja, s cieľom očiernenia praktizujúcich Falun Gongu. Zatiaľ čo „Pravdivosť, Súcit, Znášanlivosť“ boli prenasledované, Jiang vládol krajine korupciou a materiálnym pôžitkárstvom, čo úplne zničilo morálku ľudí.
Deviaty zločin: Zneužívanie právneho systému
Právomoc udelená Úradu 610 a Výboru pre politické a právne záležitosti (PLAC), ktoré dominovali nad systémom presadzovania zákona a nad súdnictvom, ohrozila celý právny systém v Číne. Na základe pokynov Úradu 610 a PLAC sa vládni úradníci, polícia, prokuratúra a súdy na rôznych úrovniach snažili prenasledovať Falun Gong, aby získali politický kapitál a posunuli sa vo svojich kariérach. Niektorí úradníci a policajti otvorene vyhlásili: „Je mi jedno, či podpálite dom, zabijete ľudí alebo niečo ukradnete. Ale Falun Gong jednoducho nemôžete praktizovať.“
Desiaty zločin: Násilné odbery orgánov
Bo Xilai, bývalý guvernér provincie Liaoning, raz priznal, že to bol Jiang, kto vydal rozkaz na odbery orgánov praktizujúcim Falun Gongu zaživa.
Bai Shuzhong, bývalý minister zdravotníctva pre Generálne oddelenie logistiky Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády, taktiež potvrdil pri telefonickom rozhovore: „Vtedy to bol predseda Jiang... existoval príkaz, akási inštrukcia, ktorá hovorila o vykonávaní takýchto vecí, transplantácií orgánov.... Pretože vtedy, keď predseda Jiang vydal tento príkaz, všetci sme vykonávali veľa práce proti Falun Gongu.“
V konečnom rozsudku čínskeho tribunálu, ktorému predsedal sir Geoffrey Nice QC, sa potvrdilo, že „nútené odbery orgánov sa v Číne vykonávajú už roky v značnom rozsahu a praktizujúci Falun Gongu sú jedným – a pravdepodobne hlavným – zdrojom orgánov.“
