(Minghui.org) 30. novembra čínske úrady zverejnili nekrológ, v ktorom oznámili úmrtie Jiang Zemina, bývalého vodcu Čínskej komunistickej strany (ČKS).
V nekrológu stálo, že Jiang bol vynikajúcim vodcom komunistickej Číny, avšak niektoré základné fakty boli vynechané. Napríklad, že Jiang sa dostal do najvyššej funkcie vďaka svojej aktívnej úlohe pri násilnom potláčaní študentského demokratického hnutia v roku 1989; že zradil Čínu tým, že prepustil pôdu Rusku; že premenil Čínu na skorumpovaný štát; a že prenasledovaním Falun Gongu podkopal morálne základy Číny.
Ako Jiang prepísal dejiny
Jiang Shijun, otec Jiang Zemina, bol členom dvoch zradcovských organizácií, „Mierovej národnej spásy“ a „Dočasného výboru pre správu Nanjingu“. Neskôr v novembri 1940 sa pripojil k vláde Wanga Jingweia v meste Nanjing v provincii Jiangsu, ktorá bola zradcovským bábkovým režimom Japoncov. Podľa knihy Čokoľvek pre moc: Skutočný príbeh čínskeho Jiang Zemina (Anything for Power: The Real Story of China's Jiang Zemin) vydanej v roku 2005 bol Jiang Shijun vymenovaný za námestníka ministra na ministerstve propagandy Wangovej vlády, ako aj za vedúceho člena redakčného výboru tejto inštitúcie. Spolu s ďalšími zradcami, ako bol napríklad známy spisovateľ Hu Lancheng, dostal Jiang Shijun od okupujúcich Japoncov mnoho ocenení za svoj „vynikajúci“ výkon.
Jiang Shijun mal veľké očakávania od svojho syna Jiang Zemina, takže ho poslal do špeciálneho výcvikového zariadenia pre agentov bábkového režimu. Keďže tento výcvik sa konal pod záštitou Ústrednej univerzity v Nanjingu, Jiang Zemin a ďalší vyškolení špeciálni agenti boli v skutočnosti prijatí na Ústrednú univerzitu.
Keďže okupačná japonská armáda neskôr monopolizovala obchod bábkového režimu s ópiom, Jiang Shijun a ďalší úradníci ministerstva propagandy zorganizovali v roku 1943 študentské protesty proti obchodom s ópiom kontrolovaným Japoncami. Na čele týchto aktivít stál jeho syn Jiang Zemin.
ČKS nikdy otvorene nepriznala minulosť Jiang Zemina, ktorý sa narodil do zradcovskej rodiny a bol zapojený do výcviku špeciálnych agentov. Keď si v roku 2005 najal amerického investičného bankára a spisovateľa Roberta Lawrencea Kuhna, aby napísal jeho životopis, Jiang túto časť histórie zmenil tvrdením, že sa v roku 1943 pripojil k študentskému hnutiu vedenému podzemnou ČKS.
Jiang si tiež vymyslel ďalšiu informáciu, že si ho vo veku 13 rokov adoptoval jeho strýko Jiang Shangqing, člen ČKS. Len málo ľudí vedelo, že Jiang Shangqing bol v tom čase už mŕtvy a táto lož o „adopcii“ zakryla Jiangovu zradcovskú históriu.
Ako Jiang zradil Čínu ako špeciálny agent KGB
Po prevzatí moci ČKS v roku 1949 sa Jiang Zemin stal inžinierom. Na základe lži, že je osirelým synom mučeníka Jiang Shangqinga, sa mu podarilo priblížiť k Jiang Shangqingovmu podriadenému Wang Daohanovi, ktorý mu pomohol vykročiť k úspechu v mocenskej hierarchii ČKS.
Čakali ho však isté prekvapenia. Keď v roku 1955 poslali Jiang Zemina a ďalších 12 ľudí na školenie do Moskvy, získaval si pozornosť hraním hudby, spievaním piesní a rozprávaním vtipov. Zaujal sovietsku spravodajskú službu KGB. Ukázalo sa, že keď sovietska Červená armáda v roku 1945 vstúpila do Číny v rámci boja proti Japoncom, našla kompletné spisy o činnosti projaponských špeciálnych agentov vrátane tých, ktoré sa týkali špeciálneho výcvikového zariadenia pre agentov na univerzite v Nanjingu. Po zistení, že Jiang Zemin je synom notorického zradcu Jiang Shijuna a že vtedy osobne slúžil ako špeciálny agent pre Japoncov, poverila KGB ženu menom Klava, aby Jiang Zemina zviedla.
Ako sa dalo očakávať, Jiang sa chytil do pasce, a práve keď sa oddával afére, objavili sa agenti KGB. Sľúbili Jiangovi, že jeho zradcovská minulosť a aféra s Klavou zostanú utajené „pod jednou podmienkou, a to že Jiang vstúpi do Úradu KGB pre Ďaleký východ a bude zhromažďovať spravodajské informácie o čínskych študentoch žijúcich v Sovietskom zväze, ako aj poskytovať určité informácie týkajúce sa Číny,“ uvádza sa v knihe Skutočný príbeh čínskeho Jiang Zemina. „A tak sa stalo, že Jiang po návrate z Moskvy do Číny skutočne pokračoval v práci pre KGB.“
Oficiálny štátny propagandistický orgán ČKS, Ľudový denník, 11. decembra 1999 stručne informoval, že Jiang Zemin a vtedajší ruský líder Boris Jeľcin podpísali v Pekingu tri čínsko-ruské hraničné dohody, na základe ktorých Čína odstúpila Rusku východnú časť čínsko-sovietskej hranice, viac ako 1 milión kilometrov štvorcových čínskeho územia.
Zatiaľ čo Jiangov životopis vyzdvihuje takmer všetky jeho úspechy, jeho stretnutie s Jeľcinom a tri hraničné dohody sa vôbec nespomínajú. Pre lepšiu predstavu, odstúpené územie bolo viac ako 30-krát väčšie ako Taiwan. Z 9,6 milióna kilometrov štvorcových čínskej pôdy približne 33% tvoria púšte a odlesnené oblasti, zatiaľ čo vážne erodovaná pôda predstavuje približne 38%. Iba necelá tretina všetkej pôdy je teda obývateľná. Pôda, ktorú Jiang poskytol Rusku, však bola rozsiahla a úrodná, zdedená od minulých generácií a bohatá na lesy, nerastné suroviny a ropu, ktoré boli dôležitými zdrojmi.
Z tohto dôvodu mnohí ľudia označujú Jianga za najväčšieho zradcu Číny. Ani Jiangovi nástupcovia sa však neodvážili odhaliť tieto škandály, pretože by to vážne ohrozilo „slávnu“ históriu a legitimitu ČKS.
Korupcia a hromadenie majetku
Jiang sa dostal na najvyššiu pozíciu v ČKS, pretože v roku 1989 potlačil študentské demokratické hnutie. Pokiaľ ide o riadenie krajiny, bol nekompetentný, ale jeho otec ho dobre naučil, ako sa vtieravo zapáčiť ostatným pomocou talentov ako sú hranie hudby, spev a iné.
Na medzinárodnej scéne zažil dosť trápnych momentov. Keď Jiang koncom júna 1996 navštívil Španielsko, španielsky kráľ Juan Carlos ho pozval na prehliadku čestnej stráže. Na prekvapenie kráľa Carlosa práve v tej chvíli Jiang vytiahol hrebeň a v prítomnosti kráľa sa začal upravovať. Počas uvítacieho banketu na jeho počesť v ten večer Jiang sedel napravo od kráľovnej. Opäť si priamo pred kamerou učesal vlasy. 25. júna 1996 o Jiangovom incidente s česaním vlasov písali mnohé španielske noviny, vrátene najväčších El Pais, ktoré na titulnej strane uverejnili Jiangovu fotografiu.
Vyskytlo sa aj nespočetné množstvo prípadov, keď Jiang predviedol svoje muzikantské, spevácke a tanečné schopnosti. Napríklad 30. marca 1999 Jiang navštívil Mozartovo rodné mesto Salzburg v sprievode rakúskeho prezidenta Thomasa Klestila. Najcennejším predmetom v Mozartovom bývalom sídle bol viedenský klavír, ktorý v roku 1785 kúpil sám maestro. Keď rakúsky prezident opísal 200-ročnú starožitnosť, Jiang sa vrhol ku klavíru, sadol si na jeho stoličku a otvoril klavír, aby zahral. Namiesto Mozartových diel však zahral čínsku skladbu – „Vlna za vlnou na jazere Honghu“. Prezident Klestil, viditeľne nesvoj, si zjavne neprial, aby sa Jiang dotýkal maestrovej vzácnej starožitnosti, ale diplomatická etiketa ho zaväzovala ustúpiť. Jiang nevšímavo hral na klavíri a pritom oplzlo hľadel na mladú Číňanku vedľa neho v nádeji, že si získa jej obdiv.
V Číne bola známa aj aféra medzi Jiangom a speváčkou Song Zuying. Jiang si ju všimol, keď v roku 1991 debutovala na galavečere čínskeho nového roka, ktorý organizovala čínska štátna televízia CCTV, propagandistický nástroj ČKS. Song bola potom rýchlo povýšená a po jednom z vystúpení jej Jiang tajne odovzdal malý papierik, na ktorom stálo: „Keď budeš v núdzi, príď za svojím veľkým bratom. Veľký brat ti môže pomôcť vyriešiť čokoľvek.“ Neskôr sa Song rozviedla so svojím manželom, aby sa s Jiangom mohli pohodlne stretávať častejšie, a Jiang dal Song aj červený preukaz, ktorý jej umožňoval kedykoľvek sa dostať do Zhongnanhai (sídla ústrednej vlády ČKS). Netreba dodávať, že tí, ktorí sa odvážili vyzradiť tieto informácie alebo sa snažili o vyšetrovanie týchto záležitostí, sa dočkali odvety.
Jiangovu promiskuitu sprevádzala korupcia. Jiang mal slogan, ktorý znel: „hromadenie bohatstva, zachovávanie nenápadnosti“. Keď sa jeho syn Jiang Mianheng v roku 1992 vrátil zo Spojených štátov, s podporou Jianga vybudoval gigantický telekomunikačný podnik, vďaka čomu sa Jiang Mianheng stal najskorumpovanejšou osobou v Číne. Navyše, v roku 1999 bol Jiang Mianheng s minimom úspechov a bez jediného dňa profesorskej praxe vymenovaný za viceprezidenta Čínskej akadémie vied.
Existujú informácie, že Jiangova rodina vlastní v zahraničí majetok v hodnote najmenej 1 bilióna amerických dolárov a najmenej polovica z neho pochádza z prania špinavých peňazí. Hongkonské spravodajské médiá kedysi informovali, že Banka pre medzinárodné zúčtovanie objavila nevyzdvihnutú sumu viac ako 2 miliardy amerických dolárov, ktorá pochádza z Číny. Liu Jinbao, vtedajší podpredseda Banky Číny, neskôr po svojom zatknutí odhalil zdroj týchto prostriedkov. Liu povedal, že peniaze patrili Jiang Zeminovi, ktorý si previedol finančné prostriedky do zahraničia v rámci prípravy záložného plánu pred 16. národným zjazdom ČKS.
Jiangova korupcia sa rýchlo rozšírila na funkcionárov nižších úrovní. Agentúra Reuters uviedla, že Zhou Yongkangovi, bývalému tajomníkovi Ústrednej komisie pre politické a právne záležitosti (PLAC) a ministrovi verejnej bezpečnosti Číny, bol skonfiškovaný majetok v hodnote najmenej 90 miliárd yuanov (alebo 14,5 miliardy amerických dolárov). Guo Boxiong a Xu Caihou, dvaja podpredsedovia Ústrednej vojenskej komisie, boli uznaní vinnými z korupcie a nahromadenia majetku predajom armádnych pozícií.
V dôsledku toho sa armáda stala akýmsi hypermarketom moci, peňazí a sexuálnych transakcií. Doteraz bolo vyšetrovaných viac ako 160 generálov a viac ako 400 funkcionárov na úrovni viceguvernérov (alebo námestníkov ministrov). Našlo sa medzi nimi 121 funkcionárov, z ktorých každý prijal úplatok vo výške najmenej 100 miliónov yuanov. Podobne skorumpovaní boli aj funkcionári nižších úrovni. U Sheng Fengganga, dedinského straníckeho tajomníka v Pekingu, sa našlo 31 kilogramov zlata, hotovosť viac ako 7,2 milióna yuanov, viac ako 20 luxusných áut a skrine s prvotriednymi vínami.
Ak by sa úplatky prijaté funkcionármi rozdelili medzi ľudí, mohli by vyriešiť problémy Číny s chudobou.
Uvedené fakty a čísla sa však v Jiangovom nekrológu neobjavili. Keby Číňania poznali pravdu, pravdepodobne by voči Jiangovmu „vynikajúcemu“ vedeniu prechovávali iný typ „obdivu“.
Peniaze a obchod so sexuálnymi službami v armáde
Z uvedeného je zrejmé, že ČKS je prehnitá až do morku kostí. Koniec koncov, okrem potlačenia demokratického hnutia mal Jiang len málo kvalifikácií na to, aby bol hlavou štátu. Aby si upevnil svoju pozíciu straníckeho tajomníka a predsedu Ústrednej armády, vydával množstvo titulov, aby si kúpil oddanosť ľudí, schvaľoval pašeráctvo a korupciu a umožnil rozkvet obchodu so sexuálnymi službami v armáde.
Len v rokoch 1993 až 2004 Jiang povýšil 79 vojenských generálov a počet generálmajorov a generálporučíkov sa pohyboval v stovkách. 23. januára 1996 Jiang povedal svojim podriadeným: „Dnes je pekný deň. Čo keby sme pre zábavu povýšili niekoľko generálov?“ V ten deň sa štyria funkcionári stali generálmi.
V polovici 80. rokov začala armáda podnikať s cieľom dotovať vojenské náklady a „podporovať armádu armádou“. Keď sa v roku 1989 ujal moci Jiang, dovolil, aby nad armádou získali kontrolu bezohľadné obchodné praktiky a korupcia. To viedlo k bezprecedentnej korupcii v armáde, a armádne pašeráctvo sa stalo horším ako u pirátov.
Na celoštátnej konferencii zameranej na problematiku pašeráctva v septembri 1998 vtedajší premiér Zhu Rongji zverejnil niekoľko čísel. Len za prvých šesť mesiacov toho roku armáda zastrelila 450 colníkov bojujúcich proti pašeráctvu, policajtov a iných príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní a viac ako 2 200 ich bolo zranených. Z 800 miliárd yuanov, ktoré sa každoročne prepašujú, najmenej 500 miliónov pochádza od armády. Za predpokladu, že daňové úniky predstavovali tretinu nákladov na tovar, to znamená, že armáda si za toto obdobie privlastnila 160 biliónov yuanov. Tieto peniaze nepokrývali vojenské výdavky, ale plnili vrecká samotných funkcionárov.
Korupcia rýchlo viedla k obchodu so sexuálnymi službami. Len v roku 1995 malo tretie oddelenie generálneho štábu 15 takýchto „zábavných“ zariadení, ktoré zamestnávali 476 mladých žien, ktoré poskytovali „plnohodnotné“ služby. Okrem toho mala armáda mnoho klubov, penziónov, sanatórií a letovísk, kde si vysokopostavení funkcionári užívali takéto „potešenie“ z verejných prostriedkov. Táto situácia dosiahla vrchol v roku 1997.
Tieto zariadenia sa delili na najvyššiu, vyššiu a nižšiu triedu. V celej Číne bolo osem zariadení najvyššej triedy, ktoré poskytovali služby 24 hodín denne počas celého roka. V krajine bolo aj viac ako 30 zariadení vyššej triedy, ktoré boli každý deň plne obsadené. Zariadenia najvyššej triedy boli nádherné a luxusné a disponovali vojenskými vrtuľníkmi Z-9 na núdzové použitie. Všetky čašníčky, asistentky, zdravotné sestry a ďalší personál boli slobodné mladé ženy. Po absolvovaní politického preverovania a výbere z vojenských a policajných umeleckých súborov, vojenských a policajných zdravotníckych škôl a vládnych agentúr tieto ženy pred nástupom do zariadení absolvovali školenia z oblasti kultúry, literatúry, etikety, spoločenského správania a iných.
V nekrológu sa uvádza, že Jiang prísne riadil armádu v súlade so zákonom, čo viedlo k veľkým úspechom. Vyššie je vysvetlené, že v skutočnosti to bolo presne naopak. V Číne existuje vtip, že okrem predpovede počasia je všetko ostatné v správach ČKS falošné.
Ničenie morálnych hodnôt
Zatiaľ čo Jiang a jeho nasledovníci celým týmto zmätkom ničili Čínu, na obzore sa objavila nová nádej. v roku 1992 pán Li Chung-č’ predstavil verejnosti Falun Gong, meditačný systém založený na princípoch Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. Jeho hlboké princípy a zázračná sila pri zlepšovaní zdravia a charakteru rýchlo pritiahli desiatky miliónov ľudí.
Jiang považoval Falun Gong za hrozbu a prisahal, že ho potlačí, a to aj napriek odporu všetkých ostatných stálych členov Ústredného politbyra. Tvrdil, že Falun Gong by ohrozil stranu, a spolu so svojimi stúpencami dal pokyn polícii, spravodajskej službe a médiám, aby vyrábali príbehy na očiernenie Falun Gongu. Vo svojom prejave na zasadnutí politbyra Ústredného výboru ČKS zo 7. júna 1999 vyzval na urýchlenie úsilia o potlačenie Falun Gongu. Bez dôkazov prehlásil: „Ide o politický boj medzi stranou a jej nepriateľmi doma aj v zahraničí o [vernosť] más a o dominantné postavenie.“
Po začatí prenasledovania v júli 1999 Jiang prisľúbil, že Falun Gong zlikviduje do troch mesiacov a vydal príkaz „zničte ich [praktizujúcich] povesť, zruinujte ich finančne a zlikvidujte ich fyzicky.“ V skutočnosti už 10. júna 1999 bola na jeho príkaz zriadená organizácia pôsobiaca mimo zákona známa ako Úrad 610. Fungoval podobne ako Gestapo a s nevídanou mocou prenikal všetkými úrovňami vládnych orgánov. Celkové náklady na prenasledovanie Falun Gongu predstavovali približne štvrtinu čínskeho HDP. V rokoch 2002 až 2012 výdavky na „udržiavanie stability“ presiahli aj výdavky na národnú obranu.
Praktizujúci Falun Gongu nemajú žiadny politický program a cieľ – chcú byť len dobrými ľuďmi. Napriek tomu Jiang a ČKS zmobilizovali štátny aparát a štátne zdroje na očierňovanie Falun Gongu. Rozsah a závažnosť prenasledovania presahovali dokonca aj to, čo sa dialo počas kultúrnej revolúcie, a v histórii nemajú obdobu. Všetky noviny a televízne a rozhlasové stanice produkovali a šírili lži s cieľom očierniť Falun Gong, ako napríklad skresľovanie pokojného apelu z 25. apríla 1999; obviňovanie Falun Gongu zo spôsobenia úmrtí pacientov a zinscenovanie incidentu sebaupálenia na Námestí nebeského pokoja. V článku uverejnenom na webstránke Minghui z 11. októbra 2000 sa uvádza, že Úrad 610 už vtedy plánoval zinscenovanie sebaupálenia za účelom očiernenia Falun Gongu. K tomuto incidentu potom naozaj došlo 23. januára 2001, v predvečer čínskeho nového roka.
Kvôli svojej viere v Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť bolo za posledných 23 rokov zatknutých, zadržaných, uväznených a mučených nespočetné množstvo praktizujúcich Falun Gongu. Niektorí sa stali obeťami násilných odberov orgánov – novej formy zla na tejto planéte. Informácie, ktoré získala Minghui, potvrdili, že v dôsledku prenasledovania prišlo o život viac ako 4 700 praktizujúcich, pričom skutočný počet obetí je pravdepodobne oveľa vyšší v dôsledku cenzúry a informačnej blokády. Čínsky tribunál, nezávislý ľudový tribunál, vydal v júni 2019 rozsudok, v ktorom konštatoval, že odbery orgánov v Číne stále pokračujú a praktizujúci Falun Gongu sú ich hlavnými obeťami.
S cieľom udržať a zintenzívniť prenasledovanie, Jiang a jeho stúpenci spájali hodnotenie a povýšenie úradníkov s tým, ako dobre vykonávali politiku prenasledovania. Agenti na Úrade 610, v orgánoch činných v trestnom konaní, v táboroch nútených prác a vo väzniciach dostávali aj finančné stimuly, aby praktizujúcich nútili vzdať sa svojej viery. Všetkým organizáciám v Číne, či už vládnym agentúram, obchodným organizáciám alebo školám, bolo nariadené, aby zorganizovali svojich zamestnancov, pustili im hanlivé videá o Falun Gongu a požadovali, aby zamestnanci vyhlásili, že sú proti Falun Gongu. Nenávistná propaganda sa dostala aj do študentských učebníc, doplnkových materiálov a otázok na skúškach. Na niektorých miestach boli cestujúci nútení pred nástupom do autobusov alebo vlakov stúpiť na obraz zakladateľa Falun Gongu.
Je ironické, že nekrológ chválil Jianga ako vynikajúceho vodcu, keďže jeho vládnutie definujú klamstvá, zrada, brutalita, korupcia a morálna degenerácia. Čínu uvrhol do priepasti sociálnych a morálnych problémov a nám, budúcim generáciám, a svetu celkovo zanechal vyhliadku pochmúrnej budúcnosti. Môžeme sa z toho poučiť a ak sa chceme vrátiť na správnu cestu, je potrebné, aby sme pochopili hriechy, ktorých sa Jiang a ČKS dopustili.
