(Minghui.org) 30. novembra čínske úrady oznámili, že Jiang Zemin umrel.
Existuje čínske príslovie, že „dobro sa odmeňuje dobrom a zlo sa stretáva so zlom“. Mnohí veria, že za to, čo Jiang v živote urobil, vrátane prenasledovania praktizujúcich Falun Gongu za ich vieru v Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť, bude potrestaný v pekle Avici (najhoršia úroveň pekla v budhizme) nikdy nekončiacou bolesťou. To bolo to, čoho sa obával najviac – že sa bude zodpovedať za prenasledovanie Falun Gongu a že bude poslaný do pekla.
Pokusy vyhnúť sa dôsledkom
Jiang bol veľmi poverčivý. Aby si poistil svoju pozíciu a predĺžil funkčné obdobie, nechal na základe teórií feng-šuej urobiť tri veci: doplniť vodu do Baiyangdian (jazero nachádzajúce sa v neďalekej provincii Hebei), zvýšiť výšku vlajkového stožiara na Námestí nebeského pokoja a premiestniť malý kopec v parku Tiantan (Chrám nebies).
Keď v júli 1999 začal prenasledovanie Falun Gongu, Jiang prisľúbil, že túto prax do troch mesiacov zlikviduje. To sa nestalo a brutalita prenasledovania namiesto toho vyvolala hnev verejnosti voči režimu. Keďže Jiang vedel, že prenasledovanie Falun Gongu je hriech, uctieval bódhisattvu Kšitigarbhu, aby ho ochránil. Podľa správy hongkonského časopisu z roku 2001 Jiang požiadal svoju manželku Wang Yeping, aby mu požičala Ksitigarbha sútru, ktorú si Jiang potom doma vlastnoručne prepísal.
Keď bol Jiang v roku 2003 zažalovaný vo viacerých krajinách (Spojené štáty, Belgicko, Španielsko, Taiwan) za prenasledovanie Falun Gongu, vyslal svojich zástupcov, aby sa súkromnou cestou spojili so zahraničnou skupinou Falun Gongu v nádeji, že sa im podarí dohodnúť sa na urovnaní sporu. Podľa knihy The Real Story of Jiang Zemin (Skutočný príbeh Jiang Zemina) vydanej v roku 2005, Jiang svoju politiku prenasledovania v skutočnosti neľutoval. Namiesto toho ponúkol, že zabije veľký počet agentov Úradu 610, policajtov a dozorcov vo väzniciach a pracovných táboroch, aby boli tieto žaloby stiahnuté. Podobná situácia nastala po kultúrnej revolúcii, keď komunistický režim popravil niektorých úradníkov, aby zmiernil hnev verejnosti. Keďže Jiang bol iniciátorom prenasledovania, skupina praktizujúcich Falun Gongu túto ponuku odmietla.
5. júna 2004 sa Jiang tajne vybral do chrámu Zhantanlin na hore Jiuhua v provincii Anhui, aby sa poklonil bódhisattvovi Kšitigarbha. Podľa zahraničných čínskych médií mal Jiang údajne noc predtým sen, v ktorom ho mučili v pekle Avici. Potom, čo tam boli ľudia s hriechmi uvrhnutí, „strážcovia používali stovky horúcich červených železných klincov a zatĺkali ich ľuďom do kostí. Vychádzali z nich plamene, ktoré pálili celé telo. Mučenie prebiehalo aj v snehovej hore, kde silno fúkal mrazivý vietor, až koža a mäso popraskali. Okrem toho tam ľudí hádzali z výšky dole na stromy z nožov a mečov, tak celé ich telo bolo roztrhané na kúsky,“ píše sa v správe médií, „človek by v tej chvíli najradšej zomrel, čo tam nie je možné. Okrem toho sa tieto druhy trestov opakujú nepretržite. Je to desivé.“
Jiang si nevážil ľudský život: Od masakru na námestí Tiananmen po SARS
Jiang mal na svojom konte viacero záznamov o porušovaní ľudských práv a prenasledovanie Falun Gongu bolo jeho posledným – a najväčším – prehreškom. Kvôli potlačeniu protestov na námestí Tiananmen sa v roku 1989 dostal na najvyšší post. Počas tlačovej konferencie v Pekingu v roku 1990 sa zahraničná reportérka The World Economic Herald opýtala na uväznenú študentku. Po zatknutí počas demokratického hnutia v roku 1989 bola táto vysokoškoláčka poslaná do pracovného tábora (laogai), kde ju hromadne znásilnilo niekoľko policajtov. Na otázku, aký je jeho postoj k tomuto incidentu, Jiang odpovedal: „Bola to výtržníčka a zaslúžila si to [skupinové znásilnenie]!“
Aby Jiang rozšíril svoj vplyv a udržal v chode prenasledovanie Falun Gongu, dosadil počas 16. národného kongresu ČKS v roku 2002 svojich nasledovníkov Luo Gana a Zeng Qinghonga do Stáleho výboru politbyra. Okrem toho, že Jiang aj po odstúpení stále držal v rukách vojenskú moc, pomohol Zhou Yongkangovi stať sa ministrom verejnej bezpečnosti a zástupcom tajomníka Výboru pre politické a právne záležitosti (PLAC).
Hneď po 16. národnom kongrese ČKS sa 16. novembra 2002 v provincii Guangdong objavil prvý prípad SARS. Medzi najvyššími predstaviteľmi ČKS na to existovali dve skupiny názorov. Jedným bolo informovanie verejnosti, aby sa bežní občania mohli pripraviť. Jiang to ale odmietol a trval na tom, že radšej treba sledovať hospodársky rast pomocou „udržiavania stability“, a to aj za cenu dvoch miliónov životov.
ČKS potom vydala Jiangov príkaz, aby všade, kde sa SARS objaví, boli miestni úradníci okamžite odvolaní z funkcie. Keď sa SARS objavil v Pekingu, vystrašený Jiang odviezol celú svoju rodinu do Šanghaja. Zároveň nariadil starostovi Šanghaja Chen Liangyuovi, aby vyzval obyvateľov Šanghaja chrániť mesto vlastným životom. SARS sa však v máji 2003 rýchlo rozšíril aj do Šanghaja. Jiang potom utiekol do provincie Liaoning a neskôr do provincie Shandong.
Kvôli utajovaniu SARS bolo veľa ľudí nahnevaných na Jianga aj na ČKS. Generálmajor vo vojenskej nemocnici 301 bol umlčaný a potrestaný za to, že požiadal o vyšetrenie choroby. Jiang nariadil armáde, aby zablokovala oblasti, kde sa SARS objavil a nariadil, aby všetci dedinčania, ktorí sa pokúsia o útek, boli zastrelení. Nedalo sa odhadnúť, koľko ľudí prišlo o život kvôli infekcii a koľko v dôsledku vojenskej blokády. Tých, ktorí zomreli, previezla polícia alebo armáda priamo na kremáciu. Do konca júna 2003 prišlo len v severovýchodnej Číne o život následkom vírusu najmenej 10 000 ľudí.
Bezdôvodné prenasledovanie
V Jiangovom nekrológu ho ČKS označila za odhodlaného marxistu. Jiang sa skutočne dôsledne riadil komunistickou dogmou tým, že ignoroval život a zabíjal nevinných podľa vlastnej vôle, podobne ako sovietski komunisti. V nekrológu sa však nespomína, že Jiang bol aj poverčivý a závistlivý.
Falun Gong, meditačný systém založený na princípoch Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť, predstavil verejnosti pán Li Chung-č’ v roku 1992. Jeho zázračné zdravotné účinky a povznášajúce zlepšenie charakteru za krátky čas prilákali mnoho ľudí. Boli medzi nimi aj vysokopostavení funkcionári ČKS, dokonca aj Jiangova manželka Wang Yeping. Ľudia poľahky pochopili, ako komunistická ideológia falošnosti, zloby a triedneho boja odporuje zásadám Falun Gongu, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. Jiang na popularitu Falun Gongu silno žiarlil a obával sa straty kontroly nad ľuďmi, a tak sa rozhodol Falun Gong potlačiť.
Mnohé nariadenia ku prenasledovaniu prichádzali priamo od Jianga. Po tom, ako polícia v Tianjine zatkla v apríli 1999 desiatky praktizujúcich, sa 25. apríla 1999 asi 10 000 praktizujúcich vybralo do Odvolacieho centra Štátnej rady v Pekingu, aby žiadali prepustenie zatknutých praktizujúcich. Keď to Jiang videl na vlastné oči z nepriestrelného auta, pokarhal vtedajšieho premiéra Zhu Rongjiho, že mierové riešenie tohto pokojného protestu by ohrozilo ČKS. V júni toho istého roku napísal list politbyru, v ktorom potvrdil svoj zámer prenasledovať Falun Gong. 10. júna 1999 spustil mimosúdnu organizáciu, na systematické vykonávanie politiky prenasledovania. Jej názov bol Úrad 610.
Jiang formálne začal prenasledovanie Falun Gongu 20. júla 1999. Odvtedy bolo zatknutých a umučených mnoho praktizujúcich. Niektorým boli dokonca odobraté ich životne dôležité orgány. V rozhovore pre francúzske noviny Le Figaro 25. októbra 1999 Jiang otvorene vyhlásil Falun Gong za sektu. Hoci jeho poznámka nemala právny základ, spravodajské médiá kontrolované ČKS ju pozorne nasledovali a papagájovali po celej Číne.
O niekoľko dní neskôr, 30. októbra, Jiang zmanipuloval Stály výbor Národného ľudového zhromaždenia (NĽZ), aby prijal uznesenie zakazujúce kultové organizácie a trestajúce kultové aktivity. Dňa 31. decembra 1999 NĽZ schválilo vykonávacie predpisy k článku 300 Trestného zákona, v ktorom sa uvádza, že každý, kto využíva kultovú organizáciu na podkopávanie dodržiavania zákonov, bude potrestaný v plnom rozsahu zákona. V uznesení ani vo vykonávacích predpisoch sa Falun Gong výslovne nespomína. Vykonávacie predpisy uvádzali šesť charakteristík kultových organizácií, ale žiadna z nich sa nevzťahovala na Falun Gong. Pod totalitnou vládou ČKS však polícia, súdy a prokuratúra dostali pokyn, aby sa odvolávali na uznesenie a vykonávacie pravidlá pri odôvodnení svojho zatýkania, obvineniach a odsúdeniach praktizujúcich Falun Gongu.
Jiang vyčerpal zdroje krajiny na šírenie lží. Počas svojho prejavu v politbyre 7. júna 1999 vyzval na zhromažďovanie negatívnych informácií o Falun Gongu. Dal tiež príkaz očierniť Falun Gong a zostaviť materiály na vymývanie mozgov proti tejto praxi. Počas konferencie Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v septembri 1999 odovzdal hlave každého štátu brožúru očierňujúcu Falun Gong.
Za posledných 23 rokov boli desiatky miliónov praktizujúcich Falun Gongu diskriminované pre svoju vieru. Státisíce praktizujúcich sa ocitli vo väzeniach a milióny z nich bolo poslaných do pracovných táborov alebo do centier na vymývanie mozgov. Všetky tieto tragédie sa stali z dôvodu, že Jiang nariadil „pošpiniť ich [praktizujúcich] povesť, finančne ich zruinovať a fyzicky ich zničiť“.
Prenasledovanie Falun Gongu je horšie ako akékoľvek iné porušovanie ľudských práv v Číne z viacerých dôvodov. Po prvé, praktizujúci Falun Gongu sú potláčaní pre svoju vieru v Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. Po druhé, okrem väznenia, fyzického mučenia a psychického týrania sa praktizujúci Falun Gongu stali aj obeťami nútených odberov orgánov. Po tretie, každý, kto sa odváži odhaliť túto brutalitu, bude potrestaný. Keď praktizujúci v Changchune prerušili televízny signál, aby odvysielali informácie o prenasledovaní, vydal Jiang príkaz „bez milosti zabíjať“. Nakoniec Jiang a jeho stúpenci veľmi chválili tých, ktorí sa aktívne podieľali na prenasledovaní, napríklad dozorcov v dnes už neexistujúcom pracovnom tábore Masanjia. Práve v tomto zariadení bolo 18 praktizujúcich žien vyzlečených a hodených do ciel mužských väzňov.
Náboženské prenasledovanie má vždy vážne následky. Yuwen Yong, cisár Wu zo Severného Zhou (543 – 578 n.l.), aktívne potláčal budhizmus aj taoizmus. Nariadil pálenie Budhových spisov, ničenie chrámov a sôch Budhu a nútil mníchov vrátiť sa do svetskej spoločnosti. Krátko nato ťažko ochorel a vo veku 36 rokov umrel s vredmi na celom tele. Du Qi, starosta hlavného mesta, v roku 588 zomrel a o tri dni neskôr sa zas prebral k životu. Du povedal, že videl cisára Wu v podsvetí, kde nesmierne trpel kvôli prenasledovaniu budhizmu a taoizmu. Vládca podsvetia požiadal Dua, aby odovzdal toto posolstvo, aby sa z neho mohli ostatní poučiť a nerobili zlé skutky.
Čína bola počas celej histórie obdarená tradičnou čínskou kultúrou, ktorá si cenila zdokonaľovanie sa a duchovné osvietenie. Takáto kultúra udržiavala čínsku civilizáciu tisíce rokov. Len za niekoľko desaťročí, odkedy sa ČKS v roku 1949 ujala moci, zabila nespočetné množstvo nevinných a zničila takmer celú tradičnú kultúru. Medzi obeťami ČKS sú aj praktizujúci Falun Gongu. Jiangovo pôsobenie bolo najtemnejšou kapitolou histórie a jeho zločiny proti ľudskosti a genocída praktizujúcich Falun Gongu budú vážnym poučením pre budúcnosť.
