(Minghui.org) Raz som kedysi čítala príbeh o tom, že v dávnych časoch si istý úradník na nízkej úrovni všimol, že do jeho mesta sa prisťahoval starší muž a zadarmo lieči ľuďom choroby. Bez ohľadu na to, o akú chorobu išlo, pacient sa po užití starcových liekov uzdravil. Všetci pritom dostávali tú istú tabletku.
Úradník si uvedomil, že tento muž nie je obyčajný človek. Išiel za ním a požiadal ho, či by sa mohol stať jeho žiakom, ale starec ho odmietol. Vždy od rána prijímal pacientov a úradník k nemu každé popoludnie prišiel a upratal mu. Keď skončil s upratovaním, starec sa stratil. Úradník sa schoval a tajne starca pozoroval. Jedného dňa videl, že starec skočil do tekvice zavesenej na stene. Tá tekvica bola asi taká veľká ako topánka.
Úradník potichu slúžil starcovi a nevynechal ani jeden deň. Nakoniec sa ho starec jedného dňa spýtal: „Si ochotný nasledovať ma celým srdcom a stať sa mojím učeníkom?“ Úradník úprimne odpovedal: „Áno.“ Starec povedal: „V tom prípade mi musíš úplne dôverovať. Vraciam sa do svojho sveta. Nasleduj ma.“ Potom skočil do tekvice. Úradník skočil a nasledoval starca do tekvice. Zistil, že vo vnútri je obrovské a krásne miesto.
Keďže mám vedecké vzdelanie, vždy som si myslela, že ide o rozprávku. Vyrastala som v komunistickej Číne a o kultivácii som nič nevedela. Vďaka praktizovaniu Dafa som si však uvedomila, že to bol pravdivý príbeh v tom zmysle, že znázorňuje, ako musí kultivujúci absolútne veriť svojmu Majstrovi. Keď veríme celým srdcom, naša duchovná ríša dosiahne požadovanú čistotu a vysokú úroveň. Majster následne zmení naše fyzické telo.
Rada by som sa podelila o niekoľko príkladov.
Prvý úžasný príbeh
V roku 1998 som počula nasledujúcu skúsenosť praktizujúceho z Číny a bola som hlboko dojatá. Niekoľko praktizujúcich zo severovýchodnej Číny sa pri roznášaní informačných materiálov o Falun Dafa stalo účastníkmi autonehody. Nikomu sa nič nestalo, okrem Lina. Mal jednu nohu vyvrtnutú smerom dozadu a rana na stehne bola taká hlboká, že obnažovala kosť. Mal zlomených aj niekoľko ďalších kostí. Nemohol sa hýbať a jeho stav bol neistý. Jeho myseľ však bola jasná. Vďaka svojej viere v Dafa a Majstra Li (zakladateľa Dafa) sa rozhodol, že nepôjde do nemocnice.
Ostatní praktizujúci neďaleko našli starú ratanovú stoličku. Posadili ho do nej a odniesli ho do domu praktizujúceho, ktorý býval v tej oblasti. Miestni praktizujúci s ním striedavo čítali učenie Fa a pomáhali mu robiť cvičenia, kým bol pripútaný na lôžko. O niekoľko dní sa Linova vyvrtnutá noha vrátila do normálnej polohy. O niekoľko týždňov neskôr ho praktizujúci povzbudili, aby vstal z postele a robil cvičenia. S námahou sa postavil a robil cvičenia napoly opretý o posteľ. Počas cvičenia z jeho tela vychádzali praskavé zvuky a všetci v okolí to počuli. Po dokončení cvičenia mohol Lin hýbať časťami tela, ktorými predtým hýbať nemohol. Jeho kosti sa napravili. Tento príbeh mi neskôr veľmi pomohol pri mojej vlastnej skúsenosti.
Druhý úžasný príbeh
V roku 2004 bol David (praktizujúci) postrelený nájomnými strelcami do nohy v Južnej Afrike počas štátnej návštevy čínskeho predstaviteľa. Pred návratom do Austrálie som počul, ako iný praktizujúci povedal, že David sa nechcel vrátiť domov, pretože nechcel, aby sa jeho rodičia dozvedeli, že bol postrelený. Keby sa to dozvedeli, mali by strach. S manželom sme Davida vyzdvihli na letisku a vzali sme ho k nám. Manžel je registrovaný zdravotník a dokázal sa o neho postarať.
Davidova rana bola veľká ako päsť a kosť bola odhalená. Manžel používal na čistenie rany len destilovanú vodu a často menil obväz. David pociťoval len malú bolesť a dokázal sedieť na posteli a robiť cvičenia. Manžel povedal, že bolesť by normálne bola neznesiteľná. Už to samotné bol zázrak; vedeli sme, že mu Majster pomohol. Tiež sme verili, že David sa s Majstrovou pomocou rýchlo zotaví.
David čítal učenie a nepretržite počúval prednášky. Okrem toho s praktizujúcimi zdieľal svoje pochopenia. O dva dni neskôr mi David povedal, že jeho sestra sa dozvedela o jeho zranení a plánuje prísť z Hongkongu do Sydney. David povedal: „Vždy som počúval svoju sestru. Ak chce, aby som išiel do nemocnice, nemám na výber a musím ísť.“ Keď som to počula, veľmi som sa znepokojila. Jeho sestra ešte ani neprišla a on sa už plánoval vzdať.
Vedela som, že David skutočne verí v Majstra, ale nevedela som, ako mu pomôcť. Navrhla som mu, aby sa vzdal svojich emócií voči sestre a posilnil svoju vieru v Dafa. Čítala som Fa v nádeji, že získam múdrosť, aby som mohla Davidovi pomôcť byť pevný pred jeho sestrou. Na druhý deň prišla Davidova sestra s vozíkom a odviezla ho do nemocnice.
V nemocnici lekár navrhol amputovať Davidovi nohy, aby mu zachránil život. David tento návrh odmietol.
O niekoľko dní neskôr na neho lekár stále naliehal, aby spolupracoval a súhlasil s operáciou na vyčistenie rany. Počas výmeny Davidovho obväzu v posledných dňoch však môj manžel spozoroval, že v rane ani v jej okolí nie sú žiadne známky infekcie a to bez použitia antibiotík a liekov proti bolesti. Opäť to bol zázrak.
Keď jeho sestra nebola v nemocnici, David so mnou niekoľkokrát denne telefonoval. Počul o praktizujúcom Linovi zo severovýchodnej Číny a o tom, ako sa zotavil, ale bolo pre neho ťažké vzoprieť sa sestrinmu želaniu. Navyše naňho lekári neustále tlačili, aby spolupracoval a súhlasil s operáciami, ktoré považovali za nevyhnutné.
Na tretí deň mi David zavolal, že lekári navrhli vyrobiť kovovú platničku podobnú štruktúre chodidla a kosti a implantovať mu ju do päty. Takto by mohol chodiť s pomocou barlí. Zranenou nohou by však nemohol hýbať. V skutočnosti by to bola falošná noha. Z Davidových slov som cítila, že je preňho ťažké pokračovať v boji so sestrou a odmietnuť dobrý úmysel lekára.
V ten večer sme sa dlho rozprávali. Nakoniec som Davidovi povedala, že by mal mať vôľu stáť si za svojím a veriť, že Majster a Dafa mu pomôžu úplne sa zotaviť. Jeho sestra a lekári si možno myslia, že ich návrhy sú pre jeho dobro, ale jedine Majster môže byť ku nemu skutočne dobrý. Okrem toho by mal byť sám zodpovedný za svoje uzdravenie.
Davidova sestra mi zavolala hneď na druhý deň ráno. Hnevlivo mi povedala: „Prečo mu brániš v operácii? Nie je to tvoj brat. Je pre teba ľahké povedať mu, aby na operáciu nešiel, teba sa to netýka. Lekári už našli najlepší spôsob jeho liečby, všetko sme zariadili.“ Nenahnevala som sa. Pomyslela som si, že je to úžasná sestra. Kto by nechcel mať takú starostlivú sestru?
Pokojne som odpovedala: „Samozrejme, viem, že to robíte pre jeho dobro. Ale kovová časť, ktorú mu chcú lekári implantovať, mu nedovolí hýbať nohou a jeho zranenie vyrieši len čiastočne. Dúfam, že sa mu podarí úplne sa uzdraviť.“ Jeho sestra povedala: „Môžete to zaručiť?“ Odpovedala som: „Ja nie, ale David môže. Ak bude úplne veriť nášmu Majstrovi, jeho zranenie sa úplne zahojí.“ Dokázala som to povedať s istotou vďaka tomu starodávnemu príbehu, ktorý som opísala na začiatku tohto článku, vďaka tomu, čo sa stalo Linovi, a vďaka mojej viere vo Falun Dafa.
Mala som pocit, akoby som sa rozprávala s vlastnou sestrou. Pokojným hlasom povedala: „Dobre,“ a zavesila. O chvíľu neskôr nám zavolal David a manžel pre neho išiel do nemocnice a vzal ho k nám domov.
Jeho sestra si zobrala dva mesiace dovolenky z práce, aby sa oňho mohla starať v Sydney. Keď videla, ako rýchlo sa jeho rany zotavujú, a každodennú pomoc ostatných praktizujúcich, potešila sa a upokojila sa. V Sydney zostala tri týždne a potom sa vrátila do Hongkongu.
Asi vás neprekvapí, že za necelé dva mesiace sa Davidove rany úplne zahojili a na chôdzu nepotreboval ani barle!
Pochopila som, že keď praktizujúci čelí akýmkoľvek ťažkostiam, mal by používať svoje vlastné chápanie učenia Dafa a pravú vieru. Bola som rada, že hoci Davidova sestra nepraktizuje Falun Dafa, pochopila, čo pre praktizujúcich znamená mať úplnú vieru v Majstra.
Tretí príbeh
Jedného dňa mi zavolal nový praktizujúci Ben a povedal, že ho počas jazdy na bicykli zrazilo auto. Nehoda sa stala neďaleko jeho bydliska. Spadol a poranil si ruku, ale zdalo sa, že si nezlomil žiadnu kosť a mohol sa hýbať. Spýtal sa ma: „Mal by som ísť do nemocnice?“ Povedala som mu, že nie.
Vedela som, že spolu s manželkou žiadajú o azyl. Krátko som sa s nimi podelila o niektoré kultivačné skúsenosti. Myslím, že vedeli, že Dafa je dobrý a že učí človeka byť lepším človekom, ale kultivácia bola pre nich stále nová vec. Spýtala som sa ho: „Chceš ísť do nemocnice?“ Povedal, že jeho manželka má veľké obavy a bojí sa, že to ovplyvní jeho schopnosť pracovať. Mal rodinu, o ktorú sa musel starať. Spýtala som sa, či dokáže vydržať bolesť. Povedal, že ho ruka veľmi bolí.
Nemyslela som si, že budem schopná pomôcť Benovi pochopiť silu Dafa v takom krátkom čase. Išla som teda k nemu a odviezla som ho do nemocnice.
Majster povedal:
„My očisťujeme vaše telo, a ani sa to nevolá ‚liečenie chorôb‘. Voláme to jednoducho ‚očisťovanie tela‘ a my vyčistíme telá skutočných praktizujúcich. Niektorí ľudia sem prichádzajú iba preto, aby mali vyliečené choroby. Čo sa týka vážne chorých pacientov, nenecháme ich zúčastniť sa seminárov, keďže sa nemôžu vzdať pripútanosti k vyliečeniu chorôb alebo myšlienky, že sú chorí. Ak má niekto vážnu chorobu a cíti sa veľmi nepríjemne, dokáže to opustiť? Tento človek nie je schopný praktizovať kultiváciu. Zdôrazňovali sme znova a znova, že neprijímame pacientov s vážnymi chorobami. Toto tu je kultivačná prax, čo je príliš ďaleko od toho, čo si o tom myslia oni. Môžu vyhľadať iných čchi-kungových majstrov, ak je to to, čo chcú. Samozrejme, mnoho praktizujúcich má choroby. Pretože ste opravdiví praktizujúci, postaráme sa u vás o tieto veci.“ (Prvá lekcia, Čuan Falun)
Chápem to tak, že závažnosť ochorenia závisí od úrovne tolerancie každého jednotlivca. Praktizujúci sa rozhoduje, či má vyhľadať lekárske ošetrenie, na základe svojej viery v Dafa.
Štvrtý úžasný príbeh
Raz sme s manželom išli na dovolenku. Silno pršalo a my sme uviazli v dedine v údolí. Všetky cesty boli zablokované záplavami a voda sa dostala do nového stanu, ktorý sme používali po prvýkrát a to aj napriek nepremokavej úprave. Dva dni sme boli mokrí a mrzli sme.
Keď sme sa vrátili domov, u manžela sa objavili príznaky zápalu pľúc. Mala som dojem, že manžel sa kultivuje polovičato, a tak som sa ho spýtala, či chce navštíviť lekára. „Chceš ísť do nemocnice alebo počúvať Majstrove prednášky?“ Odpovedal: „Chcem počúvať Fa.“ Ľahol si, ale nemohol dýchať ani vstať. Čítal Fa a robil cvičenia napoly ležiac v posteli. Za jeden deň sa zotavil.
Povedal, že ľudia s podobnými príznakmi boli týždeň umiestnení na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici. „Prečo si sa rozhodol, že nepôjdeš do nemocnice?“ spýtala som sa ho. Povedal: „Majster povedal, že symptómy choroby sú spôsobené karmou, a to je to, čo musím splatiť. Okrem toho, nie je osud človeka usporiadaný? Lekári nemôžu nič zmeniť, ak je pacientovi súdené zomrieť.“
Piaty úžasný príbeh
Pred mnohými rokmi som aj ja mala skúsenosť s chorobovou karmou. V roku 2005 sme organizovali aktivity na protest proti tomu, že bývalý minister zahraničných vecí obmedzil náš protest pred čínskym veľvyslanectvom v Canberre. Koordinovala som túto akciu a pripravila som petíciu, ktorú mohli ľudia v Austrálii podpísať.
Po niekoľkohodinovom rozdávaní letákov v dopoludňajších hodinách niektorí praktizujúci povedali, že pracovníci z vyššej vrstvy po ich prečítaní požiadali o ďalšie letáky, pretože chceli tieto informácie odovzdať ďalším spolupracovníkom. Zdalo sa, že naše aktivity zamerané na objasňovanie pravdy majú pozitívne výsledky.
Keď som sa popoludní vrátila domov, zrazu mi opuchli končatiny. Požiadala som dvoch praktizujúcich, aby pre mňa vysielali spravodlivé myšlienky. V minulosti, keď sa zlo v iných dimenziách snažilo nájsť spôsob, ako prenasledovať praktizujúceho koordinujúceho aktivity objasňovania pravdy, bolo to preto, lebo sa cítilo ohrozené tým, čo sme robili.
Myslela som si však, že ak nemám medzery v kultivácii, zlo by sa ma nemalo dotknúť. Premýšľala som o tom, čo som v ten deň robila, a o myšlienkach, ktoré mi prechádzali mysľou. Spomenula som si na stretnutie s niekým, kto mi po prečítaní letáku povedal, že často chodí do Číny. Veľa sme sa rozprávali o prenasledovaní náboženských skupín a praktizujúcich Falun Dafa Čínskou komunistickou stranou. Keďže však rozprával až príliš emotívne, myslela som si, že žartuje a len som sa na tom zasmiala.
V dnešnej západnej spoločnosti je normálne, že muži a ženy medzi sebou žartujú a flirtujú. Je to však preto, že morálne hodnoty upadli. Toto nie je etiketa, ktorú bohovia zanechali ľudstvu, keď stvorili ľudí. Ide to tiež proti univerzálnym princípom Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. Mala by som napraviť svoje predstavy. Každá myšlienka a čin praktizujúceho by mali byť v súlade so princípmi Dafa.
Zopakovala som si Majstrovo učenie. Majster povedal:
„Nech sa ľudský morálny štandard akokoľvek mení, povaha vesmíru ostáva nezmenená a je jediným kritériom, ktoré rozoznáva dobrých ľudí od nedobrých. Ako praktizujúci sa človek musí správať tak, že nasleduje túto povahu vesmíru, a nie normy svetských ľudí. Ak sa chcete vrátiť k svojmu pôvodnému, pravému ja a postúpiť v kultivačnej praxi, musíte sa správať podľa tohto kritéria. Ako ľudská bytosť ste dobrým človekom, iba ak môžete nasledovať povahu tohto vesmíru, byť pravdivý, súcitný a vydržať.“ (Prvá lekcia, Čuan Falun)
V tú noc opuchy končatín ustúpili.
Ďakujem vám, Majster!
(Vybraný príspevok pri príležitosti oslavy 24. svetového dňa Falun Dafa na webstránke Minghui)
