Cnosť vedie k úspechu, arogancia predchádza pád

(Minghui.org) Fu Jian bol tretím kráľom ríše Fu Qin (nazývanej aj Skorý Qin) v severnej Číne počas dynastie Jin. Podľa knihy Zizhi Tongjian mal Fu „hlbokú synovskú úctu a už od detstva bol veľmi ctižiadostivý. Bol tiež veľmi vzdelaný a talentovaný“. Vďaka jeho viere v budhizmus a konfucianizmus Fu zjednotil severnú Čínu, kde sa ľudia po období vojen tešili približne dvadsiatim rokov mieru.

Stručná história ríše Skorý Qin

Severná Čína bola počas vlády dynastie Jin rozdelená na 16 kráľovstiev. Starý otec Fu Jiana, Fu Hong, založil Skorý Qin v roku 351 n. l. a zomrel v roku 355. Počas vlády jeho vnuka Fu Shenga tento brutálny kráľ bezohľadne zabíjal úradníkov, ktorí nesúhlasili so spôsobom, ako krajine vládol. Úradníci podporovali Fu Shengovho bratranca, ktorým bol Fu Jian, aby sa v roku 357 stal novým kráľom.

Vládnutie

V tom čase sa tamojšia spoločnosť po dlhej vojne nachádzala v chaose. Mnohí úradníci boli skorumpovaní a spolu s niektorými príslušníkmi elity utláčali bežných občanov. Na riešenie týchto problémov Fu Jian poveril Wanga Menga a Deng Qianga, aby vyšetrili a potrestali skorumpovaných úradníkov.

Vyslal tiež cisárskych vyslancov, aby preskúmali rôzne miesta a pomohli ovdoveným a starším ľuďom. Čestní úradníci boli odmeňovaní a tí, ktorí zle zaobchádzali s ľuďmi, boli potrestaní. Fu Jian podporoval poľnohospodárstvo a vyznamenával šikovných ľudí a tých, ktorí mali synovskú oddanosť. Občania, s ktorými sa zaobchádzalo nespravodlivo to mohli dymom signalizovať na severe mesta a Fu sa o problém osobne postaral.

Okrem toho, že Fu podporoval poľnohospodárstvo, aby pomohol ľuďom zotaviť sa z vojen, tiež ani sám neuznával život v luxuse. V jednom roku, keď bolo sucho a úroda bola slabá, obmedzil Fu vlastné jedlá, pozastavil spev a tanec a rozdával cennosti generálom aj vojakom. Takisto nariadil dámam na kráľovskom dvore, aby prestali nosiť drahé hodvábne oblečenie a  sukne, ktoré sa ťahali po zemi, čím sa šetrila látka. Okrem toho Fu dokonca sám obrábal pôdu a jeho manželka chovala na predmestí priadky morušové. Takisto sprístupnil kráľovský les a jazero bežným občanom. Nasledujúci rok bola už úroda bohatá.

Vážiť si cnosť

Fu bol známy aj tým, že akceptoval názory iných. Podľa Knihy Jin sa Fu raz vybral k mestu Ye na lov. Bol tam už viac ako 10 dní a stále sa mu nechcelo ísť domov. Wang Luo, dvorný hudobný úradník, mu povedal: „Všetci v krajine sa spoliehajú na Vaše Veličenstvo. Ak by sa vám počas lovu niečo stalo, čo by potom bolo s našou krajinou a s vašou matkou?“ Fu vedel, že jeho správanie nebolo správne a vrátil sa.

Po zjednotení severnej Číny krajina zbohatla a Fu si začal užívať luxusný život. Jeho palác, koč aj domácnosť boli vyzdobené cennosťami. Minister Pei Yuanlue mu povedal: „Počas veľkej doby dynastií Yao, Shun a Zhou boli králi šetrní a ich panovanie trvalo dlho. Dúfam,  že Vaše Veličenstvo sa bude pozerať na cennosti, ako je zlato a nefrit, z nadhľadu, aby si aj široká verejnosť vážila skromnosť.“ Fu sa vzdal luxusného životného štýlu a Peia za jeho radu povýšil.

Vďaka tomu, čo Fu robil, sa aj obyčajní ľudia tešili dobrému životu. Podporovali sa morálne hodnoty a ak niekto niečo na ulici stratil a nevšimol si to, nik iný si to nevzal. Podľa jednej vtedajšej ľudovej piesne: „Na uliciach Chang-anu (vtedajšieho hlavného mesta, dnes známeho ako Xi-an) všade rastú topole a agáty. Vonku pred kráľovským dvorom stoja krásne vozy a vo vnútri kráľovského dvora sú poctiví úradníci. Zhromaždilo sa tam mnoho ľudí so schopnosťami a múdrosťou, ktorí vedú a vzdelávajú bežných občanov.“

Rešpektovanie rôznych etnických skupín

Keď sa Fu stal kráľom, v severnej Číne existovalo až 16 kráľovstiev s nekonečnými konfliktami medzi rôznymi etnickými skupinami. Fu venoval pozornosť morálnym hodnotám a radil týmto etnickým skupinám, aby spolu žili v mieri.

Fu Rong, mladší brat Fu Jiana, mu raz navrhol, aby dal odstrániť rodinu Murong Wei, kráľa Skorého Qinu. Fu Jian odpovedal, že na pochopenie týchto otázok je potrebná veľká morálna cnosť. Poznamenal: „V Knihe piesní sa píše, že ‚cnosť je ľahká ako pierko, no len málo ľudí ju dokáže zdvihnúť a dať si ju na plece‘.“

„Človek s vysokou morálkou sa stará o stabilitu. Práve teraz krajina potrebuje pokoj, ľudia sa potrebujú zotaviť a rôzne skupiny potrebujú žiť v harmónii. Dodržiavanie nebeského zákona a pestovanie cnosti pomôže ľuďom vyhnúť sa katastrofe. Ak sa dokážeme pozrieť dovnútra a hľadať vlastné chyby, nebudeme sa musieť obávať problémov prichádzajúcich zvonku.“

Fu tieto slová nielen hovoril, ale podľa nich aj žil. Raz poslal Lu Ganga, aby vyriešil konflikt v paláci Jianzhang. „Tie kmene na západe sú necivilizované. Môžeme ich poraziť a potom omilostiť ich úradníkov, aby sme ukázali svoju veľkorysosť. Namiesto nekonečných bojov a zabíjania by sme ich mali viesť pomocou zásad a zákonov.“ V tom roku kmene z Yizhou (dnešná provincia Sichuan) a z iných oblastí poslali vyslancov, aby Fuovi odovzdali dary.

Keď Fu išiel zaútočiť na kráľovstvo Dai, syn kráľa Tuoba Shiyijian, Shiyigui, zviazal svojho otca, aby sa vzdal. Keďže Fu považoval Shiyiguiho správanie za nevhodné, poslal ho na vzdialené miesto Shu (v dnešnej provincii Sichuan). Keď si Fu všimol, že Shiyijian nepozná spôsoby a zásady, zapísal ho do tai xue (cisárskej akadémie), aby sa vzdelával.

Wei Chen, vyšší úradník Hunov, sa Fuovi vzdal a dúfal, že bude môcť žiť na území Skorého Qinu. Fu s tým súhlasil, ale úradník Jia Yong poslal vojakov, aby Hunov napadli a okradli. Fu degradoval Jia a naďalej sa usiloval o mier s Weiom. Wei a jeho klan sa teda presťahovali a usadili sa na území Skorého Qinu a posielali dary do cisárskeho paláca.

Arogancia a zlyhanie

Po zjednotení severnej Číny chcel Fu obsadiť aj južnú Čínu. Dynastia Jin na juhu však žila v mieri a mala rešpektovaných úradníkov, ako boli Heng Chong či Xie An. Nebol teda dôvod to robiť.

Pred svojou smrťou úradník Wang Meng, ktorému Fu veľmi dôveroval, varoval Fua: „Dynastia Jin zdedila tradície čínskej histórie. Potrebujeme ľudí, ktorí si ctia cnosť a priatelia sa s inými krajinami. Prosím, neplánujte po mojej smrti útok na dynastiu Jin.“ Fuov brat Fu Rong tiež povedal, že krajina už prešla toľkými vojnami, že budúcim konfliktom sa je treba vyhnúť.

Fu však nepočúval. V roku 383 viedol armádu 270 000 jazdcov a 600 000 pešiakov, aby zaútočili na dynastiu Jin. Keď ho niekto varoval pred nebezpečenstvom, Fu len arogantne odpovedal: „Rieka Yangtze je nič. Pri 1 000 000 vojakov, ak by som vydal rozkaz a všetci vojaci by ponorili svoje biče do vody, mohli by zastaviť tok rieky Yangtze!“

Fuova arogancia a neuvážené poznámky si už čoskoro vyžiadali svoju daň. V novembri 5 000 vojakov z dynastie Jin úspešne prepadlo Fuovu armádu. Vojaci Jin potom pokračovali v nastolenom tempe a úplne porazili Fuovu armádu v známej bitke pri rieke Fei.

Fu stratil vedenie. Ostatné kráľovstvá, ktoré sa mu predtým podrobili, vyhlásili postupne nezávislosť. Fu bol v roku 385 popravený.

Keď si Fu cenil cnosť a žil skromne, bol požehnaný prosperitou. Avšak potom, čo sa stal arogantným a vzoprel sa Nebesiam, nasledoval jeho rýchly pád.