(Minghui.org) V histórii bolo veľa známych cisárskych úradníkov, ktorí sa odvážili otvorene napomenúť cisára. Niektorí z nich mali s panovníkom priateľský vzťah a panovalo medzi nimi pevné vzájomné porozumenie. Panovník si ich vážil a náležite ich odmeňoval, ako napríklad Wei Zhenga za dynastie Tang. Niektorých zas ich panovník nemal v obľube a potrestal ich alebo odvolal z funkcie, ako napríklad Yuana Keli za dynastie Ming.
Neskoršie generácie mali pre Wei Zhenga aj Yuan Keliho len slová chvály, prečo boli teda ich osudy také odlišné? Rád by som sa podelil o svoje osobné pochopenie.
Ohľaduplné napomenutie
Najznámejším radcom v čínskej histórii bol Wei Zheng. Cisár Taizong z dynastie Tang ho chválil so slovami: „Wei Zheng ma napomínal, keď hovoril o veciach a vo väčšine prípadov som sa naozaj mýlil. Je ako zrkadlo, ktoré odráža dobré aj zlé na cisárskom dvore.“
Wei Zhengove premyslené napomenutia cisára boli vždy založené na dobrých dôvodoch a boli prednesené s láskavosťou a porozumením, ako aj s jeho lojalitou voči cisárovi. Preto si cisár jeho rady vážil a zmenil svoje správanie.
Podľa knihy Zi Zhi Tong Jian (Komplexné zrkadlo na pomoc pri vláde) cisárovná Wende (cisárovná Zhangsun) zomrela v 10. roku vlády cisára Zhenguana. Cisár Taizong a jeho cisárovná sa zosobášili ako veľmi mladí a obaja toho spolu mnoho prežili počas vojnových čias, či v rodinných sporoch. Mali podobné ašpirácie a spájal ich hlboký vzájomný cit.
Po smrti cisárovná cisárovi tak veľmi chýbala, že dal v paláci postaviť vežu, aby na ňu mohol vyliezť a vidieť až k jej hrobke, ktorá sa nachádzala v Zhaolingu.
Jedného dňa cisár Taizong požiadal svojho radcu Wei Zhenga, aby ho sprevádzal na vežu. Ukázal smerom na Zhaoling a spýtal sa ho, či vidí Zhaoling.
„Kvôli starobe mi už zlyháva zrak a nevidím ho, Vaše Veličenstvo,“ odpovedal Wei Zheng.
Cisár ukázal smerom na Zhaoling a požiadal Wei Zhenga, aby sa pozrel ešte raz.
„Aha, myslel som, že sa Vaše Veličenstvo pozerá na Xianling (hrobku Taizongovho otca, cisára Gaozu). Ak ste mysleli Zhaoling, samozrejme, že ho vidím,“ odpovedal Wei Zheng zdvorilo.
Keď si cisár vypočul jeho slová, uvedomil si, že Wei Zheng mu pripomína, že by nemal zabúdať na svojho zosnulého otca, a že by mu nemala chýbať len jeho zosnulá manželka. Podľa vtedajšej etikety v tých časoch platilo „manžel si nepripomína svoju manželku“. Neskôr cisár Taizong so slzami v očiach dal vežu zbúrať.
Z tohto príbehu vidíme, že Wei Zheng cisárovi len tak bez okolkov nepovedal: Nemali by ste myslieť len na svoju zosnulú manželku a zabúdať na svojho otca. To nie je v súlade so synovskou oddanosťou a etiketou – ľudia vás za to budú kritizovať. Namiesto toho našiel múdry a zdvorilý spôsob, ako cisárovi Taizongovi pripomenúť vtedajšiu spoločenskú etiketu. Mal tak zároveň pochopenie pre cisárove city k milovanej cisárovnej, ako aj súcit s cisárom, aby nebol neskôr kritizovaný.
V knihe Zi Zhi Tong Jian sa nachádza aj ďalší príbeh o Wei Zhengovi. V prvom roku vlády poslal cisár Taizong svojich mužov naverbovať vojakov. Vedúci kancelárie Feng Deyi poslal správu, v ktorej sa navrhovalo, že hoci niektorí muži majú menej ako 18 rokov, ak sú silní, môžu byť naverbovaní tiež. Cisár Taizong s tým súhlasil, no po vydaní jeho príkazu ho Wei Zheng odmietol vykonať a dokument sa štyrikrát posunul tam a späť.
Cisár Taizong bol kvôli tomu veľmi nahnevaný. Zavolal si Wei Zhenga a pokarhal ho: „Títo muži so silnými telami sú tí, ktorí klamali o svojom veku, aby sa vyhli ťažkej práci. Čo je zlé na ich naverbovaní? Prečo si tak proti tomu!?“
Wei Zheng povedal: „Pre armádu je najdôležitejšie, aby mala správne velenie a nie to, že má veľa vojakov. Pokiaľ Vaše Veličenstvo naverbuje silných a zdravých mužov a bude ich dobre riadiť, stanú sa neporaziteľní. Načo sa namáhať s verbovaním ďalších mladších len preto, aby sa nafúkli počty! Okrem toho Vaše Veličenstvo často hovorí, že musíte vládnuť čestne, aby sa väčšina ľudí správala správne. Vaše Veličenstvo však nie je na tróne dlho, no predsa už porušilo množstvo sľubov.“
Cisár Taizong bol šokovaný, keď to počul a opýtal sa: „Ako som porušil sľuby?“
Wei Zheng odpovedal: „Hneď po tom, ako Vaše Veličenstvo zdedilo trón, ste vydali edikt, v ktorom ste uviedli, že oblasť Guanzhong bude na dva roky oslobodená od platenia daní a oblasti mimo Guanzhongu budú na jeden rok oslobodené od ťažkej práce. Neskôr však Vaše Veličenstvo vydalo ďalší edikt, v ktorom sa uvádza, že tí, ktorí už zaplatili dane a odslúžili si ťažkú prácu, budú od nasledujúceho roka oslobodení. To znamenalo, že to, čo bolo dané ľuďom, bolo vzaté späť. Ako ste mohli očakávať, že sa ľudia nebudú sťažovať?“
„Takže teraz sú ľudia zdaňovaní a povolávaní na ťažké práce, čo je v rozpore s nariadením Vášho Veličenstva. Okrem toho Vaše Veličenstvo vždy vládlo prostredníctvom dôveryhodných miestnych úradníkov, ktorí sa starali o každodenné administratívne záležitosti. V prípade náboru vojakov má však Vaše Veličenstvo podozrenie, že v tomto procese môže dochádzať k podvodom. Takéto podozrievanie je v rozpore s vašou zásadou vládnuť čestne a s dôverou.“
Cisár Taizong na to povedal: „Keď ide o štátne záležitosti, vždy trafíte klinec po hlavičke. Ak dvor nebude dodržiavať príkazy, ktoré vydáva, ľudia budú strádať. Ako by potom bolo možné riadne spravovať krajinu? Urobil som veľkú chybu!“
Cisár potom rozoslal príkaz, že do armády nebude prijatý nikto mladší ako 18 rokov. Wei Zhenga odmenil zlatou nádobou.
V tomto incidente Wei Zheng najprv potvrdil dobrú vládu cisára Taizonga a potom starostlivo poukázal na rozpory v jeho rozkazoch, a to pomocou faktov a rozumnej argumentácie. Zároveň sám dodržiaval etiketu, ktorá sa očakáva medzi panovníkom a jeho ministrami – nevyslovoval emotívne obvinenia. Jeho kritika sa zakladala na racionálnej láskavosti.
Priama kritika
V čínskej histórii boli ale tiež úradníci, ktorí boli známi svojou priamou kritikou. Aj keď to možno mysleli dobre a boli úprimní, výsledky neboli ani zďaleka dobré. Vezmime si napríklad, ako Yuan Keli radil cisárovi Shenzongovi za dynastie Ming.
Yuan Keli bol priamy a čestný úradník v dynastii Ming. Bol známy tým, že prípady posudzoval nestranne a nemal strach z vplyvnej moci. Cisár Shenzong ho však odvolal z funkcie a zbavil platu kvôli jeho nie príliš taktným pripomienkam.
Podľa knihy Jiehuan Yuangong Xingzhuang a Kroniky Suizhou od Dong Qichanga, ktorú napísal Cheng Zhengxing, počas vlády Wanliho za dynastie Ming Yuan Keli predložil cisárovi zápisnicu, v ktorej uviedol: „V posledných rokoch sa na dvore vyskytlo veľa ostrých hádok, ktoré nahnevali Vaše Veličenstvo. V dôsledku toho bolo prepustených viac než 100 úradníkov. Títo ľudia však veľmi prispeli k rozvoju krajiny a k plneniu Vašich nariadení. Tiež od nich Vaše Veličenstvo často žiadalo radu. Teraz ich však považujete za ľudí, ktorí sa snažia predvádzať a získať si chválu a slávu nevhodnými prostriedkami. Skutočnosť je taká, že keď boli títo ľudia prepustení, boli tiež povýšení tí, ktorí boli skutočne nečestní; tí, o ktorých si Vaše Veličenstvo myslelo, že sa len pokúšajú získať slávu nevhodným spôsobom, boli pokarhaní, zatiaľ čo tí, ktorých povesť už bola naštrbená kvôli ich nečestnému správaniu, dostali dôležité funkcie. Kto potom povie Vášmu Veličenstvu pravdu o stave ľudu, či o tom, ktorí úradníci sú čestní a ktorí skorumpovaní? Správa krajiny sa takto zhoršila. Aké hrozné!“
Hoci sa Yuan Keli v tomto komentári vyjadril v súlade so svojím svedomím, cisár to považoval za urážlivé a odobral Yuan-ovi jeho ročný plat.
Neskôr, keď do sály Jingde v paláci udrel blesk, Yuan Keli spísal ďalšiu zápisnicu: „Ak Vaše Veličenstvo nebude osobne predsedať posvätnému rituálu; zanedbajú sa ranné prednášky a čítanie histórie; keď sa zápisnice neprehodnocujú včas; odmeny a tresty sú nekonzistentné a ľudia sa sťažujú, pretože ich vyciciavajú dane; keď je zmätok medzi správnym a nesprávnym a dobrým a zlým, čo vedie k sťažnostiam medzi lojálnymi a cnostnými ľuďmi; je to nasledovanie cesty nebies?“
Yuanov komentár cisára veľmi nahneval, a tak ho zbavil úradu a degradoval ho na bežného občana.
Z toho vidíme, že Yuan Keli mal síce odvahu kritizovať cisára, no priamo obvinil panovníka z hlúposti a z porušovania cesty nebies (cisár Shenzong v neskorších rokoch skutočne zle spravoval krajinu) a takéto tvrdé slová nepomohli cisárovi zlepšiť sa. Yuanov prístup by sa dal považovať za priamu kritiku, ktorej chýbala empatia a láskavosť.
Epilóg
Či už v starovekom úrade alebo na modernom pracovisku, ľudia, ktorí hovoria pravdu priamo, nie sú vždy vítaní. Ako sa hovorí: „Úprimné slová majú vo zvyku uraziť uši.“
Keď sa však relevantné kritické správy nedostanú k zodpovedným, a tí potom nie sú schopní preskúmať samých seba a zlepšiť sa, môže to viesť k spoločenskému úpadku.
Hovoriť pravdu je cnosťou, prečo majú teda mnohí mocní ľudia často tendenciu odmietať úprimné rady? Okrem ich vlastných problémov zohráva úlohu aj to, ako sú rady prezentované.
Niekedy si tí, čo hovoria pravdu, myslia, že keďže je pravda na ich strane, svoj názor môžu raziť bez okolkov. Môžu mať tendenciu posudzovať veci na základe svojho vlastného pohľadu bez toho, aby vnímali situáciu svojho poslucháča. Je možné, že dokonca pohŕdajú inými, keďže sú presvedčení, že majú pravdu. Môžu sa tiež zo súťaživosti pokúšať donútiť ostatných, aby uznali svoje chyby. Takýto postoj môže u druhej strany vyvolať negatívne pocity a zároveň môže aj negatívne ovplyvniť samotnú dôveryhodnosť hovoriaceho.
Preto je vždy lepšie zachovať si láskavý a chápavý postoj a zvážiť, či to, čo povieme, dokáže druhá strana zniesť, alebo či jej naša rada skôr uškodí. Takto bude poslucháč vnímavejší k odovzdávanému obsahu a lepšie to poslúži danému cieľu pomoci.
