(Minghui.org) Kultúrne dedičstvo obsahuje múdrosť našich predkov a ukazuje nám, ako sa vyvíjala ľudská spoločnosť. Poskytuje budúcim generáciám bohatý zdroj informácií, aby pochopili našu históriu so všetkou jej hlbokou múdrosťou. Ochrana kultúrneho dedičstva je preto veľmi dôležitá pre zachovanie tradičnej kultúry pre tých, čo prídu po nás.
Zachovanie kultúrnych pamiatok si v priebehu dejín vyžiadalo ťažké boje. Nižšie uvádzame niektoré z nich.
Záchrana národných pokladov z Louvru
V roku 1940 Hitler nariadil obsadenie Paríža. Milióny Parížanov utiekli a Paríž bol zrazu prázdny. Správca Louvru Jacques Jaujard bol odhodlaný zachrániť čo najviac kultúrnych pokladov. Zbalil 1 862 škatúľ vzácnych kultúrnych pamiatok vrátane „troch pokladov Louvru“ (obrazu Mony Lisy a sôch Okrídlenej bohyne víťazstva a Méloskej Venuše), ako aj 4 000 škatúľ artefaktov. Na prepravu pokladov do rôznych zámkov, kde mali byť ukryté, sa v noci použilo celkovo 203 nákladných vozidiel.
V deň, keď Louvre opustila posledná zbierka, Paríž obsadili nacisti a Hitlerov plán „obsadiť Louvre“ zlyhal. Táto napínavá historická epizóda bola neskôr spracovaná do filmu „Francofonia“.
Ako Čankajšek zachránil čínske národné poklady pred zničením
V januári 1933 japonská armáda prelomila Šanghajský priesmyk (jeden z hlavných priechodov cez Veľký čínsky múr). Čankajšek, generálny riaditeľ Čínskej národnej strany, ktorý počas občianskej vojny v Číne bojoval proti japonským votrelcom a neskôr proti Čínskej komunistickej strane (ČKS), bol silným ochrancom národného kultúrneho dedičstva. Počas japonského bombardovania prikázal svojim ľuďom preniesť tisíce kultúrnych pamiatok na bezpečné miesto.
Počas tmavej a búrlivej noci 5. februára 1933 bolo v Zakázanom meste náhle zavedené stanné právo. Konvoj s tisíckami zapečatených drevených debien bol potom v tichosti vyprevadený z mesta cez Shenwumen (Bránu božskej sily). Členovia eskorty boli oblečení v čiernom a konvoj strážili vojaci a ozbrojená polícia. Tak sa začal najväčší a najúspešnejší presun kultúrnych pamiatok v krajine, ktorý mal pre čínske dejiny hlboké historické dôsledky.
Neskôr dva vlaky naložené 19 557 debnami s národnými pokladmi obišli Tianjin, potom išli po trase Pinghan, Longhai a Jinpu a dorazili do Šanghaja. V rámci tejto misie boli presunuté neoceniteľné národné poklady vrátane kompletného súboru „Siku Quanshu“ (Kompletná zbierka štyroch pokladníc) – rozsiahlej zbierky čínskej vzdelanosti od staroveku až po 18. storočie – originálu kaligrafie KuaiXueShiQingTie („Rýchly sneh oznamuje jasné časy“) od váženého Wang Xizhiho z obdobia dynastie Jin, CuiYuBaiCai („smaragdová nefritová kapusta“) a ďalších starobylých kaligrafických diel, obrazov a vzácnych predmetov.
Čínska národná strana investovala veľké prostriedky do vojenských zásob kvôli vojne proti japonskej invázii, takže financie a doprava boli vzácne. Čankajšek napriek tomu osobne schválil pridelenie vagónov na prepravu národných pokladov na rôzne miesta v provinciách Sichuan a Guizhou v juhozápadnej Číne.
Počas niektorých častí cesty sa náklad musel pri prejazde diaľnicou Sichuan-Shaanxi prekladať na nákladné autá a každé nákladné auto mohlo prepraviť len asi 20 debien. Cesta bola mimoriadne náročná kvôli poškodeným cestám a rozbitým mostom.
Po skončení vojny proti Japonsku vypukla občianska vojna medzi Sovietmi podporovanou ČKS a Národnou vládou pod vedením Čankajšeka.
V roku 1948, keď sa Čankajšek plánoval stiahnuť na Taiwan, urobil dve dôležité veci týkajúce sa čínskeho kultúrneho dedičstva. Prvou bolo zabezpečenie leteckej prepravy odborníkov na čínske vedné odbory na Taiwan a druhou bolo premiestnenie národných pokladov z Číny na Taiwan.
Národné poklady z pevninskej Číny boli v období od 21. decembra 1948 do 9. decembra 1949 premiestnené celkovo päťkrát – trikrát loďou a posledné dva razy letecky. Čankajšek nariadil, aby boli premiestnené čo najrýchlejšie bez ohľadu na náklady. Nakoniec sa po nevýslovných ťažkostiach podarilo z pevninskej Číny premiestniť 680 000 kusov národného pokladu do Národného palácového múzea v Taipei.
9. decembra 1949 sa Zhang Daqian, veľmajster tradičného čínskeho maliarstva, ponáhľal na letisko Xinjin v Chengdu v aute vysokopostaveného úradníka. Mal so sebou 78 reprodukcií nástenných malieb z Dunhuangu zo svojej súkromnej zbierky. Lietadlo však už bolo preťažené a nemohlo odniesť dodatočnú hmotnosť umeleckých diel.
Hang Liwu, námestník ministra školstva Národnej vlády, v zúfalstve dobrovoľne odhodil svoje tri kusy batožiny, v ktorej boli aj jeho celoživotné úspory vo výške približne dvadsiatich taelov zlata, aby v lietadle uvoľnil miesto pre nástenné maľby. Urobil to pod podmienkou, že Zhang Daqian po príchode na Taiwan daruje nástenné maľby krajine. Zhang Daqian súhlasil a svoj sľub dodržal.
Hoci kultúrne pamiatky môžu byť krehké a zraniteľné, žiadna z cenností vyvezených zo Zakázaného mesta sa po dlhej a nebezpečnej ceste nerozbila ani nepoškodila. Bolo to akoby ich chránili bohovia.
Na Zhiliang, jeden z prvej skupiny zamestnancov Zakázaného mesta, ktorí pomáhali sprevádzať národné poklady, spomína: „Až keď som bol svedkom toho, ako sme vždy dokázali bezpečne odísť práve v okamihu nepriateľského bombardovania a prežiť bez akéhokoľvek poškodenia – dokonca aj vtedy, keď sa naše nákladné auto alebo čln prevrátili – začal som veriť, že všetky tieto starobylé predmety majú ducha a inteligenciu.“ Neskôr napísal knihu „Stráženie národných pokladov Zakázaného mesta počas sedemdesiatich rokov“.
V rokoch 1961 až 1962 boli niektoré z národných pamiatok, ktoré Čankajšek premiestnil na Taiwan, vystavené v piatich mestách v USA vrátane Washingtonu, kde ich videlo 470 000 návštevníkov.
Čankajšek si zaslúži veľké uznanie za svoj veľký prínos pri zachovaní kultúrnych pamiatok napriek katastrofálnym následkom vojny. Avšak vzácnosti, ktoré zostali v Číne, vrátane diel národných majstrov a kultúrnych pamiatok, utrpeli počas kultúrnej revolúcie (1966 – 1976) ničivú deštrukciu z rúk Maových Červených gárd.
ČKS zničila nespočetné množstvo národných pamiatok
Zatiaľ čo národné pamiatky zachránené Čankajšekom boli vystavované ľuďom v USA, režim ČKS v pevninskej Číne pripravoval zničujúcu deštrukciu tradičnej čínskej kultúry.
Ľudový denník uverejnil 1. júna 1966 článok od vydavateľov s názvom „Odstrániť všetky príšery a démonov“, v ktorom v podstate vyhlásil, že všetci nepriatelia ČKS sú podľudia. Článok obhajoval heslo „zničenia štyroch starých“ (starých myšlienok, starej kultúry, starých zvykov a starých obyčajov), čo bol jeden z hlavných cieľov kultúrnej revolúcie.
18. augusta Mao prijal zástupcov Červených gárd na Námestí nebeského pokoja. Červené gardy v Pekingu potom začali ničiť „štyri staré“, čo malo za následok okamžité a neľútostné ničenie budhistických a taoistických chrámov, sôch Budhov, historických pamiatok, tradičných kaligrafických diel, obrazov a starožitností.
Odhaduje sa, že viac ako 10 miliónov domov v celej Číne bolo prehľadaných a vyrabovaných. Nespočetné cennosti, kaligrafie a maľby, knihy, náradie, ozdoby a staré knihy boli rozbité na prach alebo spálené na popol.
Počas augusta a septembra 1966 bolo úplne zničených 4 922 zo 6 843 kultúrnych pamiatok a historických miest uvedených v pekinskom prehľade kultúrnych pamiatok z roku 1958.
Okrem toho bola vykopaná Konfuciova hrobka v provincii Shandong a jeho pozostatky boli rozprášené navôkol. Zničených bolo aj viac ako 5 300 kusov starovekých kníh, kaligrafií a malieb, národných kultúrnych pamiatok prvého stupňa a kamenných monumentov súvisiacich s Konfuciom.
Dokonca ani starobylé budovy, ktoré niesli spomienky na dávne časy, neboli ušetrené. V Pekingu boli zbúrané vnútorné a vonkajšie mestské hradby a zostali len štyri brány – Tiananmen, Zhengyangmen, Deshengmen a Yongdingmen. Tieto hradby a budovy prežili od čias dynastie Liao pred takmer 1 000 rokmi viaceré občianske vojny a sociálne prevraty, ale boli zničené brutalitou ČKS.
Kultúrna revolúcia ČKS zničila korene tradičnej čínskej kultúry, čo malo za následok veľkú degeneráciu národnej civilizácie, ktorá trvá dodnes.
12. novembra 1967, rok po začiatku kultúrnej revolúcie, predniesol Čankajšek prejav na „Spomienkovej slávnosti pri príležitosti narodenín otca zakladateľa a Dňa kultúrnej obrody“. Povedal: „Zlá démonická povaha zločincov z ČKS je v úplnom rozpore s našimi tromi zásadami pre ľud (nacionalizmus, demokracia, živobytie pre ľudí) založenými na tradičnej čínskej kultúre a hodnotách! ČKS sa snaží zlikvidovať 5000 rokov trvajúcu tradičnú kultúru Číny hlboko zakorenenú v našich srdciach tým, že zúfalo ničí našu kultúrnu etiku, demokraciu a vedu, ktorá je založená na tradičnej kultúre. Takzvaná „kultúrna revolúcia“ nie je ničím iným ako povrchným „zakrývaním“ jej deštruktívnych zločinov proti tradičnej kultúre. Dnešná pevninská Čína sa stala obrovským väzením, kde sa normálne vzťahy medzi otcom a synom, manželom a manželkou... považujú za zradu a sú neustále kritizované.“
Čankajšek veril, že komunizmus ako najväčší verejný nepriateľ ľudstva nakoniec zanikne. V roku 1972 presne predpovedal, že komunistické krajiny v Európe sa rozpadnú v roku 1990, zatiaľ čo ČKS bude nasledovať o niečo neskôr. A veril, že to, čo môže Čínu skutočne zachrániť a poraziť démonov komunizmu, je čínska kultúra, ktorá bola po celé generácie zakorenená v srdciach čínskeho ľudu.
Vo svojom prejave Čankajšek povedal: „Nikto nemôže zničiť čínsku kultúru! To, čo nakoniec zlikviduje komunistických násilníkov a zlodejov, spočíva v spravodlivosti ‚nezávislého národného charakteru a schopnostiach‘, ktoré sa prejavujú v našej čínskej kultúre!“
Zachovanie verzus ničenie
Existuje príslovie, že Zakázané mesto v Pekingu „má paláce, ale nemá poklady“, zatiaľ čo Zakázané mesto v Taipei „má poklady, ale nemá paláce“. Význam spočíva v tom, že hoci „Zakázané mesto“ na oboch miestach prezentuje starobylú a nádhernú čínsku kultúru, ČKS a Národná strana Číny majú úplne odlišný postoj ku kultúre a kultúrnym pamiatkam.
Národné palácové múzeum v Taipei sa o čínske kultúrne pamiatky stará dobre a má dôkladné predpisy o tom, ako s nimi zaobchádzať. Ak sa má nejaký predmet premiestniť, musia byť prítomní dvaja alebo traja ľudia a celý proces sa monitoruje a nahráva na video.
S pamiatkami v Zakázanom meste v Pekingu sa však zaobchádza nedbalo, čo vedie k ich poškodeniu. Medzi poškodené relikvie patrí zástena z červeného santalového dreva zo zbierky dynastie Qing, rituálne náčinie z dynastie Ming a zelený glazovaný tanier so slnečnicou z dynastie Song. Je neuveriteľné, že palácové oddelenie dokonca vyhodilo viac ako tucet vzácnych figúrok Budhu, ktoré zostali v krabici s odpadom. Ľudia manipulujúci s odpadovými krabicami našli figúrky Budhu a neskôr ich vrátili do Palácového múzea.
Hovorí sa, že v rokoch 2000 až 2007 Palácové múzeum v Pekingu natrvalo stratilo viac ako 100 vzácnych starovekých kníh vrátane rytých vydaní z obdobia dynastie Ming.
Prečo chce ČKS zničiť tradičnú kultúru?
Čína bývala známa ako „Shenzhou“ (božská krajina) a tradičná čínska kultúra sa považovala za kultúru inšpirovanú bohmi. Tradičné čínske znaky, o ktorých sa verilo, že ich vymysleli božské bytosti, boli tiež úzko späté so starovekými čínskymi morálnymi hodnotami a vnímaním.
Kaligrafický mudrc Wang Xizhi z dynastie Východný Jin (303 – 361 n. l.) údajne strávil niekoľko rokov cvičením znaku 永 („večný“). Tento znak obsahuje všetkých osem základných ťahov kaligrafie v štýle Kai. Hovorí sa, že taoista na hore Tiantai mu ukázal, ako ho písať. Cvičením písania tohto znaku si Wang osvojil najdôležitejšie zručnosti čínskej kaligrafie. Taoista mu tiež povedal, že pri cvičení kaligrafie by si mal vždy udržiavať čistú a ušľachtilú myseľ. Po rokoch vytrvalého úsilia sa Wang stal jedným z najväčších majstrov kaligrafie v čínskej histórii.
Ako sa uvádza v príbehu, Wang sa cvičil v písaní pri rybníku, a keď skončil, umyl si štetec a atramentový kameň v rybníku. Časom sa voda v celom rybníku zmenila na čiernu a rybník sa stal známy ako „atramentový rybník“.
Staroveká kaligrafia a maľba vyžadovali zamerať pozornosť na „formu aj ducha“. Umelci zdôrazňovali význam kultivačnej praxe a verili v „harmóniu medzi človekom a prírodou“. Práve vďaka takýmto úrovniam osvietenia boli ich diela také živé, s nadčasovým významom. Tieto diela pripomínali neskorším generáciám spojenie medzi človekom a božstvom, aby nezabudli, odkiaľ sme prišli, a nestratili sa v bludisku svetského sveta.
ČKS však nešetrí úsilím zničiť kultúrne dedičstvo a podstatu tradičnej čínskej kultúry. Základným dôvodom je, že propagácia marxizmu a ateizmu zo strany ČKS je úplným opakom tradičnej čínskej kultúry a hodnôt.
ČKS počas svojich opakovaných politických hnutí používala všetky druhy zákerných trikov, vrátane násilných masakrov, ničenia náboženského presvedčenia, prenasledovania intelektuálov, ktorí presadzujú spravodlivosť a svedomie a ničenia tradičnej čínskej kultúry – vrátane starobylých chrámov, kultúrnych pamiatok, kaligrafických diel, obrazov a starožitností. Konečným cieľom ČKS je ovládnuť celý svet a prerušiť spojenie medzi človekom a božstvom, čím by sa ľudstvo dostalo do nebezpečnej priepasti.
Je nesmierne dôležité, aby si ľudia plne uvedomovali zlú povahu ČKS. To im umožní vymaniť sa z jej vplyvu a uvedomiť si, že je dôležité oživiť a nasledovať tradičné kultúrne hodnoty cnosti, spravodlivosti, slušnosti, dobrosrdečnosti a dôveryhodnosti. To všetko zabezpečí ľudstvu svetlú budúcnosť.
