(Minghui.org) Cisár Kangxi bol počas celého svojho života usilovný a rozvážny a tvrdo pracoval na tom, aby bol dobrým vládcom krajiny. S výnimočnou múdrosťou a predvídavosťou vládol dynastii Qing 61 rokov, počas ktorých uplatňoval benevolentné nariadenia a šíril dobrotu široko-ďaleko. Bolo to skutočne obdobie, keď sa ľudia tešili mieru a šťastiu a krajina žiarila prosperitou.
Kangxi ako najúspešnejší panovník s vynikajúcim úsudkom v neskoršom čínskom cisárskom systéme bol tiež najusilovnejší ohľadom vzdelávania svojich potomkov. Väčšina jeho synov a vnukov bola talentovaná v literatúre, aj vo vojenských záležitostiach.
Kangxiho syn Yongzheng, ktorý ho vystriedal na poste cisára, chcel pokračovať v jeho tradícii vzdelávania, takže usporiadal Kangxiho každodenné učenie do knihy Tingxun Motto, ktorá neskorším generáciám poskytla náhľad do Kangxiho čestnosti a spôsobov, akými riadil krajinu aj záležitosti svojej domácnosti. Môžeme si tiež všimnúť, aký bol dôkladný, keď išlo o výchovu jeho detí.
Náprava vlastného správania
Kangxi prikladal veľkú dôležitosť poctivosti princov a bol proti tomu, aby rodičia príliš rozmaznávali svoje deti, tvrdiac, že ak je dieťa príliš rozmaznávané, nielenže bude trpieť poruchami stravovania, ale tiež nebude schopné znášať chlad alebo teplo a keď vyrastie, bude nerozumné.
Kangxi sa sám zdržiaval fajčenia a pitia. Povedal: „To neznamená, že neviem fajčiť. V skutočnosti som v mladosti dosť fajčil v dome svojej pestúnky. Keď teraz zakazujem fajčiť iným, ako môžem sám fajčiť? Preto už nikdy nebudem fajčiť.“
Povedal tiež: „Pôvodne sa víno používalo na uctievanie bohov, na zaopatrenie starších ľudí, na pohostenie hostí a na prinášanie radosti. Preto je nepostrádateľné. Avšak oddávať sa pitiu bez sebaovládania je absolútne zakázané.“
„Môžem piť, ale nerobím to, pretože moje odmietanie pitia vychádza z môjho srdca. Vo všeobecnosti platí, že ak ste závislí od alkoholu, vaša myseľ bude zmätená alebo ochoriete. Pitie človeku neprináša nič dobré. ... Preto vám úprimne hovorím, aby ste sa nikdy neoddávali pitiu. Nič neuškodí vášmu zdraviu a mysli viac ako nadmerné pitie,“ varoval Kangxi.
Pokiaľ ide o jedlo a oblečenie, Kangxi povedal, že človek by mal byť „vždy spokojný [s tým, čo už má]“. Svojim deťom povedal: „Hoci som cisár, mojou jedinou požiadavkou na oblečenie je, aby vyzeralo vhodne a dobre mi sedelo; hoci vládnem rozsiahlym krajinám, jem len bežné denné jedlá a pri každom jedle vyžadujem len jeden druh mäsa, okrem prípadov, keď dávam odmeny.“
Kangxi vždy učil svoje deti vlastným príkladom a nepoužíval prázdne teórie.
Svojich princov tiež varoval, aby nehovorili zlé slová, pretože hneď ako ich povedia, stratia cnosť. „Aj keď poviete zlé slová ľahkomyseľne, škody sú obrovské.“
Pokiaľ ide o otázku vzhľadu, Kangxi od svojich potomkov vyžadoval, „aby sa neobzerali dozadu a nepoškuľovali navôkol, keď kráčajú, stoja, sedia alebo ležia“. Ďalej vysvetľoval, že oči sú oknom do duše človeka a že ak človek často poškuľuje navôkol, ľudia budú mať pocit, že nie je slušný a chýba mu česť.
Kangxi učil svoje deti každému detailu a vyžadoval od nich, aby sa správali cnostne a láskavo. „Nevysmievajte sa ľuďom s postihnutím“, „Nikdy nestojte pod veľkým stromom, keď je silný dážď a hromy“ a „Udržujte sa v čistote, keď ste mimo domova“.
Vedenie štúdia potomkov
Kangxi venoval veľkú pozornosť akademickému vzdelávaniu princov. Osobne vyberal učiteľov, ktorí boli „zrelí a rozvážni“, „vynikajúci vo vedomostiach“ alebo ktorí, aj keď nemali hlboké vedomosti, mali dobrý charakter, bez ohľadu na to, či boli mandžuskej alebo chanskej národnosti. Na juhovýchodnej strane paláca Qianqing vyhradil miestnosť ako učebňu, aby mohol ľahko kontrolovať a dohliadať na ich štúdium.
Veril, že „človek sa musí učiť byť dobrý už od útleho veku“. Princovia museli vstávať pred svitaním a študovať až do neskorej noci. Nemali žiadne voľné dni a okrem čínskych klasikov študovali širokú škálu vecí vrátane kaligrafie a maľby, hudby, geometrie, astronómie, jazdectva a lukostreľby, plávania a strelných zbraní atď.
Kangxi veril, že deti sú prirodzene predurčené na učenie, preto podporoval skoré vzdelávanie a tvrdil, že keď sú ľudia mladí, ich myseľ je sústredená a bystrá; keď vyrastú, ich myšlienky už budú rozptýlenejšie. Poukazoval tiež na to, že „pri štúdiu je najdôležitejšie pochopiť princípy. Keď ľudia pochopia princípy, budú vedieť, čo majú robiť, a budú schopní sami rozlíšiť správne od nesprávneho a dobré od zlého.“
V súčasnosti školy v Číne pod kontrolou ČKS (Čínskej komunistickej strany) jednoducho indoktrinujú mladé mysle straníckou kultúrou, takže študenti nie sú schopní samostatného myslenia. Bez poznania tradičných hodnôt ako základu, majú deti sklon byť egocentrické a zachádzať do extrémov a stratili tú najzákladnejšiu schopnosť - rozlišovať správne od nesprávneho a dobré od zlého.
Kangxi poukazoval na dôležitosť štúdia starovekých básní, klasických diel a histórie a radil svojim potomkom, aby nečítali len tak hocijaké publikácie. „Malým deťom nesmie byť dovolené čítať romány, pretože takéto knihy sú väčšinou bezcieľne bludy a neponúkajú nič podstatné. Keď ich ľudia čítajú, môžu to, čo čítajú, považovať za pravdivé a tí, ktorí sú ľahkomyseľní sa tým dokonca riadia vo svojom správaní.“
To, čo opísal, je veľmi podobné dnešnej situácii, keď sú deti závislé od komiksov, animovaných filmov, videohier atď.
Pokiaľ ide o tréning zručností, Kangxi povzbudzoval svojich potomkov, aby boli odvážni a usilovní: „Ak má človek neochvejné odhodlanie a je odvážny a usilovný, vytrvalý a neústupný, ako potom môže byť neúspešný?“
Kangxiho spôsob výchovy mladých sa ukázal ako veľmi úspešný. Medzi jeho potomkov patrili nielen takí vynikajúci cisári ako Yongzheng a Qianlong, ale aj mnohí umelci, vedci, generáli a svedomití úradníci.
Kultivovanie mysle
Láskavosť je pre človeka najdôležitejšia. Kangxi veril, že pokiaľ človek koná dobré skutky, bude chránený Božskými bytosťami.
„Konať s láskavosťou je mimoriadne dôležité. Mudrci minulosti nám zanechali mnoho výrokov, ktoré nabádajú ľudí, aby boli láskaví. Aj učenie bohov a Budhov sa zameriava na vedenie ľudí láskavosťou.“
„Ak dokážeš žiť podľa piatich morálnych noriem a zasvätíš sa konaniu dobrých skutkov, potom ťa Božské bytosti požehnajú a odmenia šťastím.“
Kangxi tiež presadzoval vytrvalosť: „Na svete nie je nič, čo by človek nemohol prekonať. Chvíľu to vydrž, potom budeš mať pocit, že to nič nie je.“
Sám preukazoval veľkú vytrvalosť. Napríklad ani počas intenzívnych júnových horúčav nepoužíval vejáre, ani si neskladal pokrývku hlavy.
Kangxi učil princov, aby neustále sledovali a napravovali svoje myšlienky. Veril, že „každá myšlienka, aj tá najmenšia, vychádza buď z nebeských princípov, alebo z ľudských túžob“. Preto by mali „potlačiť zlé myšlienky hneď na začiatku, aby vás nemiatli emócie“.
„Keď sa neustále zbavujete zlých a sebeckých myšlienok a túžob, vaše myšlienky sa zosúladia s Tao. Len keď myseľ nie je zotročená ušami, očami, ústami a nosom, môžete byť v pokoji.“
Kangxi povedal: „Medzi zlou a dobrou myšlienkou je len okamih. Človek okamžite zistí, či je myšlienka správna a dokáže napraviť to, čo nie je správne. Takto sa človek príliš neodkloní od Tao.“
Udržiavanie spravodlivej viery
Mnohí ľudia dnes uctievajú bohov a Budhov, aby získali požehnanie, vyhli sa katastrofám, spravili skúšky, zbohatli alebo mali syna a podobne.
Pred stovkami rokov však Kangxi varoval svojich potomkov: „Dôvodom, prečo uctievame bohov, nie je snaha o dosiahnutie šťastia alebo vyhnutie sa nešťastiu, ale udržanie si zmyslu pre spravodlivosť... Odkedy som ako dieťa nastúpil na trón, vždy som bol veľmi úprimný a verný, keď som prinášal obety bohom a Budhom.“
„Každého, kto má láskavé myšlienky, požehná nebo a odmení ho dobrom. V týchto dňoch ľudia počítajú šnúry koráľ, keď spievajú Budhovo meno, pretože chcú konať dobré skutky. Ak však neodstránia zlé myšlienky, aký zmysel má počítanie modlitebných koráľ? Úcta k bohom a Budhom musí vychádzať z vlastného srdca.“
Epilóg
Cisár Kangxi bol vo verejnom živote cisárom, pričom vo svojom jadre bol mudrcom. Vďaka svojej mimoriadnej múdrosti a hlbokému porozumeniu tradičnej kultúry začal už v mladom veku vzdelávať svojich potomkov, učil ich zásadám pre nápravu mysle, zdokonaľoval ich zručnosti a posilňoval ich fyzicky. Osobne používal čínske tradičné spôsoby vzdelávania, uvádzal ich do praxe a spájal ich s čínskou kultúrou inšpirovanou nebesami. Kniha Tingxun Motto skutočne ponúka hlbokú inšpiráciu pri oživovaní princípov tradičného vzdelávania.
