(Minghui.org) Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa 25. apríla 1999 v Pekingu konal pokojný protest. Asi 10 000 praktizujúcich Falun Dafa sa vtedy zhromaždilo neďaleko Ústredného odvolacieho úradu a žiadalo o slobodu praktizovať svoju vieru. Podľa niektorých údajov bol počet praktizujúcich až 30 000. Avšak bez ohľadu na to koľko ich bolo, ide o nepochybne dôležitý moment v histórii Číny.
Čo sa stalo pred 25 rokmi?
Pokojný apel 25. apríla 1999 bol oprávneným, zákonným a morálnym činom.
Po prvé, zhromaždenie bolo zákonné. Apelovanie, známe aj ako dovolávanie sa svojich práv, má v Číne dlhú históriu. Od čias dynastie Jin (265 až 420 n. l.) bol každý úradný súd vybavený bubnom, na ktorý mohli ľudia udrieť a vyjadriť svoje sťažnosti. Úradníci sa prípadmi zaoberali, alebo ich oznamovali vyšším úradníkom. Podľa súčasných čínskych zákonov môžu občania aj organizácie oznamovať svoje sťažnosti prostredníctvom listov, telefonátov alebo osobne, návštevou daných úradov. Adresátmi môžu byť vládne úrady na ktorejkoľvek úrovni, najmä tie na úrovni okresov a vyššie.
Každý praktizujúci Falun Dafa, ktorý sa 25. apríla 1999 zúčastnil pokojného apelu, bol čínskym občanom. Keďže situáciu v tom čase nemohli riešiť miestne samosprávy, obrátili sa na Ústredný odvolací úrad. Išlo teda o zákonný krok. Vtedajší premiér a jeho delegácia sa aj preto vtedy stretli s niekoľkými praktizujúcimi, ktorí zastupovali protestujúcich, a riešili tento problém spoločne.
Po druhé, správanie praktizujúcich počas protestu bolo pokojné a slušné. Pokles morálky je v modernej Číne rozšírený a znepokojujúci jav. Ľudia nasledujú osobný prospech za každú cenu, vrátane ubližovania iným a dokonca zabíjania. Základné morálne zásady, ako podpora dobra a nie zla, sa opomínajú, alebo sú dokonca prevrátené.
Praktizujúci, ktorí sa zúčastnili pokojného protestu pred 25 rokmi, boli slušní, pokojní a zdvorilí. Udržiavali vo svojom okolí poriadok a neprekážali okoloidúcim ani premávke. Dokonca na mieste vyzbierali odpadky. Ich správanie zapôsobilo na políciu, verejnosť a medzinárodné spoločenstvo a prinieslo nádej na lepšiu Čínu.
Po tretie, apel sa týkal reálnych a odôvodnených požiadaviek. Praktizujúci, ktorí sa ho zúčastnili, mali len tri požiadavky:
1) Prepustiť viac ako 40 neprávom zadržaných praktizujúcich Falun Dafa v meste Tianjin;
2) Umožniť slobodné praktizovanie Falun Dafa (napríklad prestať tajne Falun Dafa očierňovať, prestať s obťažovaním na cvičebných miestach pomocou hlasného zvuku z reproduktorov alebo vodných diel; prestať so zakazovaním používania hudby na skupinových cvičeniach);
3) Zrušiť zákaz vydávania knihy Zhuan Falun a ďalších kníh Falun Dafa.
Podľa Čínskej ústavy majú čínski občania základné práva týkajúce sa slobody viery a slobody prejavu. V čase tohto apelu však boli praktizujúci Falun Dafa už asi dva roky zbavení týchto práv a ich viera bola tajne potláčaná. Hoci sa ich žiadosťami zaoberal premiér krajiny, vtedajší vodca Čínskej komunistickej strany (ČKS), Jiang Zemin, to nevedel zniesť. V súlade s doktrínou ČKS o nenávisti a brutalite, zriadil Úrad 610 pôsobiaci mimo rámca zákona, ktorý sa mal zamerať na Falun Dafa. Už o niekoľko týždňov neskôr, 20. júla 1999, spustil celoštátne systematické prenasledovanie.
Snaha o oživenie tradičných hodnôt
Čínska civilizácia je založená na čestnosti, dôvere, lojalite a vzájomnom rešpekte. Desaťročia trvajúca indoktrinácia zo strany ČKS však spôsobila, že mnohí ľudia tieto tradičné hodnoty odmietajú a naučili sa prijímať komunistické dogmy. Sú naučení veriť, že za všetko vďačia strane, pričom v skutočnosti strana parazituje na ľuďoch. Tým, že sa ČKS vo svojich mnohých ničivých politických kampaniach zamerala na „menšinové skupiny“, vštepila ľuďom pocit strachu a nenávisti. To zas viedlo k vytvoreniu si zmýšľania založeného na zrade a boji.
V priebehu dejín sa ľudia riadili svojím svedomím a dodržiavali primerané morálne správanie, aby sa mohli tešiť zo stabilnej a prosperujúcej spoločnosti. Komunistická ideológia však presadzuje svoje „hodnoty“ triedneho boja, nenávisti a lži. To je dôvodom, prečo režim nemohol tolerovať pokojnú meditačnú skupinu Falun Dafa, a prečo je teraz Čína plná falšovaného tovaru, násilia, obscénnosti a ďalších chaotických vecí.
V posledných desaťročiach sa v Číne udiali dva morálne zlomy. Masaker na Námestí nebeského pokoja v roku 1989 zlomil ducha intelektuálov, ktorých prirodzeným inštinktom je napĺňať spoločenskú zodpovednosť. Prenasledovanie Falun Dafa a princípov Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť v roku 1999 ešte viac zničilo odvahu a túžbu ľudí hľadať pravdu, ktorí následne začali byť unášaní nadol spolu s celkovým úpadkom.
Svetlo nádeje
Pod totalitnou vládou ČKS trpí mnoho ľudí, pretože násilie, samovraždy a ďalšie tragédie sú na vzostupe. Systematické vymývanie mozgov čínskou komunistickou vládou tiež spôsobilo, že sa ľudia boja postaviť proti režimu. Internetová polícia ČKS a „malá ružová skupina“ (mladí číňania šíriaci stranícku propagandu na internete) menia čierne na biele, aby zmanipulovali verejnú mienku. Kam sa teda môžu obrátiť ľudia, ktorí túžia po nádeji?
Falun Dafa a jeho praktizujúci sa snažia byť príkladom čestného správania. Uplatňovaním princípov Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť v každodennom živote sa snažia byť dobrými občanmi, ktorí sú ohľaduplní k druhým. Ani brutálne prenasledovanie a nekonečná očierňujúca propaganda zo strany ČKS nezastavili ich nezištné úsilie povedať ľuďom o Dafa, odhaľovať skazenosť ČKS a priviesť ľudí k lepšej budúcnosti.
Preto je pokojný protest z 25. apríla 1999 taký dôležitý. Ponúkol maják svetla v temnote a priniesol nádej tým, ktorí trpeli a cítili sa bezmocní.
