(Minghui.org) Po zatknutí praktizujúcich Falun Gongu v meste Tianjin v apríli 1999 sa približne 10 000 praktizujúcich 25. apríla 1999 pokojne zhromaždilo pri Štátnom úrade pre petície v Pekingu, aby žiadali ich prepustenie a podali petíciu za právo praktizovať svoju vieru.. Táto udalosť bola medzinárodným spoločenstvom označená za „najväčšiu a najracionálnejšiu akciu na obranu práv v dejinách Číny“. Nedávno jeden čitateľ poskytol portálu Minghui interné informácie, ktoré mu údajne sprostredkovali vysokopostavení predstavitelia Čínskej komunistickej strany (ČKS). Tieto interné detaily odhaľujú doposiaľ málo známe, šokujúce skutočnosti o tom, čo sa v ten deň odohrávalo vo vládnych kruhoch: úmyselne naplánovaný ozbrojený masaker bol len o krok od realizácie a predchádzajúci proces „určenia charakteru“ udalosti predstavoval protiústavnú a nezákonnú frašku.
Presun armády a prezlečenie do policajných uniforiem: zbrane pripravené zopakovať „4. jún 1989“
Podľa informácií od čitateľa jeden z vysokých predstaviteľov ČKS uviedol, že v deň apelu „25. apríla“ síce verejnosť videla praktizujúcich, ktorí pokojne a usporiadane čakali, no atmosféra v okolí ulice Fuyou skrývala mimoriadne napätú a nebezpečnú realitu. Vtedajší najvyšší predstaviteľ ČKS Jiang Zemin už v tajnosti vydal rozkaz presunúť vojenské jednotky do pohotovostného režimu. Aby sa utajil ich skutočný charakter, všetci vojaci boli prezlečení do policajných uniforiem a mali pripravenú ostrú muníciu. Stačil by jediný rozkaz a všetci, ktorí sa zúčastnili na apeli a boli označení ako „osoby obliehajúce Zhongnanhai“, mali byť usmrtení.
Podľa informácií sa viacerí vedúci predstavitelia ústrednej vlády dôrazne snažili takémuto postupu zabrániť a žiadali, aby sa najskôr uskutočnili rozhovory so zástupcami praktizujúcich. Navrhli, že ak by účastníci apelu súhlasili s odchodom, streľba by sa nemala uskutočniť. Po osobnom stretnutí niekoľkých vysokých úradníkov so zástupcami praktizujúcich sa dosiahla zhoda a praktizujúci Falun Gongu sa rýchlo a pokojne rozišli, pričom dokonca pozbierali odpadky zo zeme, čím prejavili vysokú mieru disciplinovanosti. Nebyť tohto vývoja, ulica Fuyou by sa pravdepodobne ešte v ten večer stala dejiskom krvavej tragédie podobnej udalostiam zo 4. júna 1989.
Absurdný proces určenia charakteru udalosti: ministerstvá odmietli prevziať zodpovednosť za označenie „zlý kult“
Vysokopostavený predstaviteľ ČKS zároveň poukázal na vážnu absurditu v právnej rovine: označenie Falun Gongu nebolo výsledkom žiadneho faktického vyšetrovania, ale vychádzalo z osobnej žiarlivosti a svojvoľného rozhodnutia Jianga Zemina.
Podľa bežného postupu Štátnej rady by sa určenie charakteru takto závažnej otázky malo riadiť nasledujúcou schémou: „zistenie problému na miestnej úrovni → vyšetrovanie a analýza ministerstvami → predbežné závery → predloženie Štátnej rade → vykonanie akcie po získaní pokynov“.
V prípade Falun Gongu bol tento postup úplne obrátený. Jiang Zemin najskôr svojvoľne rozhodol o charaktere Falun Gongu a následne prinútil vedúcich predstaviteľov jednotlivých ministerstiev, aby túto politickú zodpovednosť prevzali. Na jednom internom stretnutí za účasti vedúcich predstaviteľov Pekingu, Ministerstva verejnej bezpečnosti a ďalších orgánov sa však nenašiel ani jeden vedúci predstaviteľ ministerstva, ktorý by bol ochotný niesť zodpovednosť za označenie odporujúce výsledkom vyšetrovania. Pod tlakom Jianga Zemina účastníci stretnutia nakoniec jednomyseľne presunuli zodpovednosť na vtedajšieho riaditeľa Štátneho úradu pre telovýchovu a šport Wu Shaozua, ktorý sa stretnutia z dôvodu iných povinností nezúčastnil.
Komentátori túto situáciu prirovnali k opätovnému výskytu praktík z obdobia „kultúrnej revolúcie“. V tom čase sa napríklad stávalo, že niekto odišiel počas zasadnutia o „výbere pravicových živlov“ na toaletu a po návrate zistil, že bol v neprítomnosti označený za „pravicového“.
Minghui.org: genocída pokračuje dodnes
Podľa svedectiev a údajov zhromaždených portálom Minghui počas mnohých rokov Jiang Zemin po pokojnom vyriešení apelu z 25. apríla neustúpil, napriek racionálnemu správaniu praktizujúcich. Naopak, v júli toho istého roku spustil rozsiahle a verejné prenasledovanie. Toto prenasledovanie sa neskončilo ani počas vlády žiadneho z jeho nástupcov, ale pokračuje už viac než dvadsaťšesť rokov. Prenasledovanie je naďalej kruté, no stalo sa skrytejším a viac systematizovaným.
Hoci 25. apríla 1999 nedošlo k otvorenému masovému zabíjaniu, následne bol špeciálne na účely prenasledovania zriadený „Úrad 610“, ktorý systematicky vykonával zatýkanie, nútené „transformácie“ (nátlak na zrieknutie sa viery), zadržiavanie a mučenie. Súčasťou prenasledovania bolo aj priame nariadenie Jianga Zemina tajne zadržiavať veľké množstvo praktizujúcich, ktorí podávali petície, ako zdroj orgánov a vykonávať odbery ľudských orgánov zaživa. Táto genocída, ktorá bola od samého začiatku postavená na klamstvách a protiústavných postupoch, bola kanadskými právnikmi zaoberajúcimi sa ľudskými právami označená za „nová forma zla na tejto planéte“.
Záver
Toto nové svedectvo čitateľa opätovne potvrdzuje, že Jiang Zemin spustil prenasledovanie Falun Gongu bez akéhokoľvek právneho základu, a že ani v rámci ČKS neexistovala zhoda na tomto postupe, keďže nikto nebol ochotný niesť za jeho rozhodnutie zodpovednosť.
Politické prenasledovanie trvajúce už dvadsaťsedem rokov nie je namierené len proti náboženskej skupine Falun Gongu, ktorá predstavovala približne desatinu populácie Číny, ale predstavuje aj ničivé pošliapanie morálky a svedomia všetkých obyvateľov Číny po období kultúrnej revolúcie. Možno stojí za to zamyslieť sa nad tým a preskúmať, či sa v čínskej spoločnosti vlna morálneho úpadku a rozsiahle prípady ubližovania druhým nezačali objavovať náhle od začiatku 21. storočia a či následne rýchlo nezmenili základné hodnotové vnímanie celej spoločnosti.
