(Minghui.org) Tento rok mám 79 rokov. Falun Dafa som začala praktizovať 8. mája 1996 vo veku 51 rokov. Keďže som v tom čase bola v zlom zdravotnom stave, všetci členovia mojej rodiny ma podporovali v praktizovaní čchi-kungu kvôli zlepšeniu zdravia.
Jedného dňa som na stene budovy uvidela plagát o Falun Dafa a dozvedela som sa, že v našej obytnej komunite žije jedna praktizujúca. Išla som za ňou a ona mi povedala veľa o tejto praxi. Bola som nadšená a ešte v ten deň som sa rozhodla začať praktizovať.
Každý deň som chodila na cvičebné miesto v Lesnom parku a moje srdce bolo plné šťastia. Stala som sa veľmi zdravou bez toho, aby som si túto zmenu vôbec všimla. Opäť som sa cítila ako radostné mladé dievča!
Keďže sa k nášmu cvičebnému miestu pridávalo čoraz viac ľudí, vznikali nové miesta a jedno sme založili aj my. Každé ráno som si so sebou na cvičebné miesto brala magnetofón, transparent a letáky na predstavenie Dafa. Bolo to veľmi šťastné obdobie.
V zime roku 1996 sa na štadióne pod holým nebom konalo prvé rozsiahle skupinové cvičenie a aktivity na propagáciu Dafa v našej oblasti. Miestna televízna stanica robila na mieste rozhovory a vysielala ich v priamom prenose.
Dokonca aj tí z prítomných ľudí, ktorí Dafa nepraktizovali, boli svedkami zázrakov Dafa – videli Faluny padať na praktizujúcich aj na prizerajúcich sa ako snehové vločky a ako sa na oblohe otáčajú šnúry Falunov. Tieto veľkolepé scény boli v ten večer odvysielané aj v televízii.
Žiadne slová nestačia na opísanie nesmierneho súcitu nášho Majstra a bezhraničnej sily Dafa!
V roku 1997 sme na hlavnom cvičebnom mieste zorganizovali aj rozsiahle skupinové cvičenie na propagáciu Dafa, na ktorom sa zúčastnili praktizujúci z celého mesta.
V lete roku 1997 alebo 1998 (presný dátum si nepamätám) sa v Lesnom parku konala aj „Konferencia zdieľania skúseností z kultivácie Falun Dafa“, na ktorej sa zúčastnilo takmer 400 praktizujúcich.
Na konferencii sa jedna praktizujúca v staršom veku podelila o svoju zázračnú skúsenosť – vďaka praktizovaniu Falun Dafa sa naučila čítať a získala zdravie. Hlboký dojem vo mne zanechalo aj zdieľanie iného praktizujúceho. Bojoval počas vojny. Priniesol si so sebou nádobu, v ktorej bolo rakovinové tkanivo z nosa, ktoré mu pred niekoľkými dňami vyšlo cez nosné dierky. Jeho tvár vtedy ešte vyzerala trochu zdeformovane kvôli nádoru. Emotívne vyjadril svoju nekonečnú vďačnosť Majstrovi a Dafa.
Lesný park bol úplne obyčajný kopec. Vďaka ľuďom, ktorí tam prichádzali robiť ranné cvičenia, tam časom vybudovali tehlový chodník. Po zriadení cvičebného miesta bolo toto miesto skutočne požehnané a oblasť sa postupne vyvinula na skvelé miesto s väčším množstvom zariadení na voľnočasové a fitnes aktivity.
Na jeseň roku 1998 sme pred gymnáziom zorganizovali veľké skupinové cvičenia. Zúčastnilo sa na nich približne dvesto praktizujúcich..
V januári 1999 sa v priestoroch gymnázia konala ďalšia konferencia zdieľania skúseností. Na konferencii sa zúčastnilo viac ako 5 000 praktizujúcich z okolitých fariem, okresov a krajov. Bola to zároveň posledná veľká konferencia v našej oblasti pred začatím prenasledovania zo strany Čínskej komunistickej strany, v júli toho istého roku.
Keďže nebolo dosť miest na sedenie, mnohí praktizujúci sa vzdali svojich vlastných miest a sedeli na zemi. Uličky boli tiež plné praktizujúcich. Bola to veľmi posvätná a pokojná scéna!
Ako sme išli do Pekingu ochraňovať Fa
20. júla 1999 celú Čínu zahalila temnota. Boli sme prví z našej oblasti, ktorí išli do Pekingu apelovať za Falun Dafa. Vzali sme si taxík, ale ešte pred príchodom do susedného mesta nás zastavila polícia a poslala nás na tamojšie policajné oddelenie. Neskôr nás previezli späť do zadržiavacieho centra v našom meste.
V tom čase sa praktizujúci z celej krajiny jeden po druhom vydávali do Pekingu, ale mnohí boli zadržaní políciou a nedorazili tam.
Keď som išla do Pekingu druhýkrát s jednou praktizujúcou, podarilo sa nám tam dostať. Tretíkrát som išla do Pekingu v roku 2000 so svojou švagrinou. Neďaleko miesta, kde polícia každé ráno vztyčuje štátnu vlajku na Námestí nebeského pokoja, sme so švagrinou rozvinuli transparent a ako sme bežali, hlasno sme kričali: „Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré! Náš Majster je nevinný!“
Policajné auto sa na nás rútilo ako rozzúrený vlk. Policajti nás chytili za ruky a ťahali nám ich za chrbát. Vôbec sme nemali strach. Keď som zbadala, že mi na zem spadla taška, zakričala som na policajtov: „Moja taška je na zemi!“ Na moje prekvapenie ju jeden z nich zdvihol a potom ma aj s taškou strčil do autobusu.
Keďže sme so švagrinou odmietli polícii uviesť naše mená a adresy, odviezli nás na vzdialené miesto na hranici s Vnútorným Mongolskom. Do Pekingu prišlo na protest toľko praktizujúcich, že na to isté miesto smerovala kolóna desiatich autobusov. Každého praktizujúceho sledoval policajt. Stále sme polícii rozprávali o tom, čo všetko nám praktizovanie Falun Dafa dáva a prečo sme išli do Pekingu apelovať za spravodlivosť pre túto prax.
Keď sme cestou videli okoloidúcich ľudí, otvorili sme okno a hlasno kričali: „Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré! Náš Majster je nevinný!“
Hoci sme nevedeli, čo nás čaká, nemali sme strach. Naopak, cítili sme sa veľmi šťastní a hrdí, že robíme správnu vec – ochraňujeme svoju vieru!
Mala som so sebou trochu peňazí, ktoré som si schovala pod vložky do topánok a do podpazušia. Polícia ich pri prehliadke nenašla.
Moja švagriná a ja sme boli väznené v rôznych zadržiavacích centrách. Zadržali ma spolu s jednou ženou a jej zaťom. Pochádzali z miestnej provincie a polícia im zhabala všetky peniaze, takže som sa s nimi podelila o svoje peniaze. V tom najtemnejšom období ma srdečnosť a láskavosť medzi praktizujúcimi vždy inšpirovala k tomu, aby som vydržala.
Objasňovanie faktov
Po roku 2000 sa prostredie stalo veľmi napätým. Traja praktizujúci v našej oblasti založili miesto na výrobu materiálov na objasňovanie pravdy. Pridala som sa k nim aj ja a robila som, čo som mohla, aby som im pomohla. Nakúpila som zásoby a vybavenie. Kúpila som aj škatule s papierom na tlač, najala som vodiča, aby ich previezol na miesto neďaleko miesta výroby materiálov a potom ich vo vhodnom čase presunul priamo na miesto. Niekedy sa ma vodič pýtal, prečo som kúpila toľko tlačového papiera, a zakaždým som dokázala situáciu múdro vyriešiť.
Praktizujúci, ktorý pracoval na mieste výroby materiálov, sa stal kvôli prenasledovaniu bezdomovcom. Tlačiarenský stroj bol veľmi hlučný, takže sme museli zatvoriť všetky okná, aby sme utlmili hluk, takže v lete bolo v miestnosti veľmi horúco. Praktizujúci bol premočený od potu, hoci mal na sebe len krátke nohavice. Vytlačené materiály sa odnášali hneď, ako boli hotové, aby bolo vždy dosť zásob pre praktizujúcich.
Keď bolo prenasledovanie veľmi zúrivé, v blízkosti môjho domu sa často skrývali policajti v civile. Raz som vyšla von s jednou praktizujúcou a všimli sme si, že nás sleduje auto. Vošli sme do zadného vchodu nemocnice a vyšli sme prednými dverami. Takto sme sa striasli sledujúceho auta.
V posledných rokoch sme s praktizujúcimi vytvorili aj skupinu na objasňovanie pravdy a z času na čas rozdávame materiály. Každý deň tiež chodím objasňovať pravdu ľuďom tvárou v tvár. Každý deň robím tri veci, ktoré sa vyžadujú od všetkých učeníkov Dafa a robím hodinovú verziu druhého cvičenia „Falun pozícia v stoji“ a dvojhodinovú verziu piateho cvičenia „Zosilňovanie nebeských síl“.
Dvadsaťosem rokov uplynulo mihnutím oka. Pod ochranou Majstra kráčam vytrvalo po ceste kultivácie nápravy Fa. Pri príležitosti Svetového dňa Falun Dafa som sa chcela podeliť o tieto historické scény, ktorých som bola svedkom.
Ďakujem vám, Majster, za vašu súcitnú záchranu!
Ďakujem vám, praktizujúci!
(Vybrané príspevky na oslavu Svetového dňa Falun Dafa na stránke Minghui.org)
