(Minghui.org) V roku 2015 som bola zatknutá pri rozdávaní materiálov na objasňovanie pravdy a vo veku 70 rokov som bola nezákonne odsúdená na osem rokov odňatia slobody. Ako sa hovorí, väzenie v Číne je peklo. Vzhľadom na môj dlhý trest sa niektorí ľudia obávali, že by som sa už nemusela vrátiť domov. Ako kultivujúca som si však uvedomila, že to bolo preto, lebo som svoje myšlienky a činy nezosúladila s Fa, čo umožnilo starým silám využiť moje medzery. Rozhodla som sa zmeniť zlú situáciu na dobrú a väzenie som brala ako miesto, kde sa napravím.
Uplynulo osem rokov a teraz vo veku 78 rokov vyzerám, akoby som mala 60. Moja pleť je svetlo-ružová, nemám žiadne vrásky a moje biele vlasy sa zmenili znova na čierne. Pribrala som a zlepšila sa mi postava. Spoluväzenkyne často hovorili: „Teta, keby som mohla byť vo vašom veku ako vy, bolo by to skvelé.“ Poradila som im, že by teda mali praktizovať Falun Gong. Preukázala som mimoriadnu silu Falun Dafa.
Nikdy nepremárniť príležitosť na objasnenie pravdy
Keď ma zatkli a odviedli na policajnú stanicu, nemala som strach a myslela som len na jedno: Nesmiem premeškať príležitosť povedať ľuďom pravdu o prenasledovaní Falun Dafa. Za normálnych okolností nie je ľahké dostať sa do kontaktu s policajtmi, takže som musela využiť túto príležitosť. Neustále som vysvetľovala fakty bez ohľadu na to, do ktorej miestnosti ma zaviedli, alebo na koho som narazila. Niektorí počúvali vážne, niektorí chvíľu počúvali a potom odišli, niektorí vyzerali, že tieto informácie nikdy predtým nepočuli a boli dosť prekvapení, niektorí boli veľmi vnímaví. Bolo dobré, že si vypočuli pravdu, či už viac alebo menej.
V zadržiavacom centre som bola väznená 11 mesiacov. V mojej cele bolo 13 ľudí, väčšinou mladých a ľudia tam často prichádzali a odchádzali. Počas poludňajšieho spánku sa každý väzeň musel vystriedať v službe na dve hodiny. Niektorí väzni boli v zlom zdravotnom stave, iní boli ospalí, takže bolo pre nich ťažké splniť túto požiadavku. Rozhodla som sa, že prevezmem službu za nich a budem ju robiť každý deň, čo mi tiež umožnilo praktizovať meditáciu v poludňajšom čase. Keď videli, že som staršia a ochotná plniť za nich túto povinnosť, boli mi úprimne vďační a začali ma považovať za akúsi materskú osobu.
Mladí ľudia nevedeli robiť domáce práce, takže som to prevzala ja. Vedúca cely bola dojatá a povedala pred všetkými: „Zakričme spolu: Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré!“ Mali šťastie, že mohli počuť pravdu, a ja som za nich bola naozaj šťastná! Prostredie okolo mňa sa uvoľnilo a ja som mohla študovať Fa a robiť cvičenia s ďalšou praktizujúcou.
Blížil sa termín takzvaného súdneho procesu. Mala som pochopenie, že to neusporiadal Majster, takže som to neuznala. Rozhodla som sa zmeniť zlú situáciu na dobrú a využila som túto príležitosť, aby som objasnila pravdu viacerým ľuďom a zachránila ich. V duchu som si pripravila obsah a zapamätala som si ho.
Nastal deň „súdneho procesu“. Súdna sieň bola preplnená, v publiku boli zamestnanci Čínskej komunistickej strany (ČKS), moji priatelia, príbuzní aj ďalší praktizujúci. Keď prišiel rad na môj prejav, zostala som pokojná a vyrovnaná, a so súcitným srdcom som zachraňovala ľudí a pripravený prejav som predniesla od srdca. Hovorila som o tom, ako Majster predstavil Fa, ako sa Dafa rozšíril po celom svete a získal si celosvetové uznanie a rešpekt, o zázračných účinkoch Dafa na zdravie, o fyzických a duševných prínosoch pre všetky bytosti a o prenasledovaní Dafa a dôsledkoch, ktoré postihli niektorých pracovníkov orgánov činných v trestnom konaní, ktorí prenasledujú učeníkov Dafa.
Počas celého procesu som cítila Majstrovu podporu, moja myseľ bola jasná a moja reč bola plynulá. Publikum bolo ticho, nebolo počuť ani jediný zvuk okrem môjho silného, rezonujúceho hlasu, ktorý sa ozýval v súdnej sieni. Každé slovo prerážalo zlých duchov a zlú ČKS a zachraňovalo vnímajúce bytosti.
Späť v cele mi strážcovia ukázali zdvihnutý palec a povedali: „Výborne, teta!“ Zdalo sa, že pochopili pravdu, a to ma potešilo. Poďakovala som Majstrovi, že mi pripravil príležitosť objasniť pravdu a zachrániť ľudí. O niekoľko dní neskôr nás štyri praktizujúce previezli do provinčnej ženskej väznice. Cestou tam sme mali mať putá, ale policajti ich len držali bez toho, aby nám ich nasadili.
Prekonanie ťažkostí so spravodlivými myšlienkami
Keď ma po prvýkrát priviezli do zadržiavacieho centra, bola som v hroznom stave, nepokojná a nervózna. Kvôli nedostatku štúdia Fa som nedokázala vysielať spravodlivé myšlienky.
Uvedomila som si, že cieľom zla je zničiť učeníkov Dafa. Mala som takto skončiť? Nie! Oslovila som v duchu Majstra a prosila som ho, aby posilnil moje spravodlivé myšlienky. Vtedy do môjho srdca vstúpilo svetlo s touto myšlienkou: „Úplne to odmietaj! Som učeníčka Dafa, Majster sa o mňa stará a nikto iný sa ma nemôže dotknúť.“
Potom vždy, keď mi prišli na myseľ negatívne myšlienky, úplne som ich odmietala. Hneď ako som vyslala spravodlivé myšlienky, Majster za mňa odstránil zlé látky.
Vždy, keď som sa v zadržiavacom centre cítila stratená a bezmocná, tieto spravodlivé myšlienky ma podporovali v ťažkých časoch. Vydržala som osem ťažkých rokov a vytvorila som si kultivačné prostredie.
Odmietla som spolupracovať s požiadavkami zla
Keď ma zavreli do väzenia, väzenskí úradníci ma hneď po príchode zavreli do malej cely, v snahe dosiahnuť stopercentnú „transformáciu“. V roku 2018 odo mňa chceli, aby som napísala vyhlásenia, že sa zriekam svojej viery. Jedna policajtka priniesla štyri vopred napísané vyhlásenia, ktoré som mala podpísať. Sedela predo mnou a tlačila na mňa, aby som sa podpísala. Nepočúvala som ju a začala som vysielať spravodlivé myšlienky: nech prestane a ide spať.
Onedlho naozaj stíchla, položila štyri vyhlásenia na posteľ a zaspala. Keď som videla, že spí, vyhlásenia som roztrhala. Zobudila sa pri zvuku trhania, videla, čo som urobila a nahnevane mi vytrhla kusy papiera, aby to oznámila nadriadeným. Po chvíli prišla osoba zodpovedná za moju „transformáciu“ a povedala: „Povedala som vedúcemu tímu, že je ťažké zmeniť niečie pevne zakorenené myšlienky, takže sa už nebudeme pokúšať ťa ‚transformovať‘. Vedúci tímu súhlasil.“ Odvtedy sa ma už nikto nepokúšal „transformovať“.
Nosenie oblečenia s nápisom „trestanec“ bolo vo väzení povinné. Okrem väzenského oblečenia muselo byť aj naše vlastné oblečenie postriekané nápisom „trestanec“. Odmietala som to nosiť, takže sa ma každý deň snažili násilím obliecť štyria alebo piati ľudia. Som vysoká len 1,5 metra a vážim 45 kilogramov, a navyše som bola fyzicky slabá. Ale zakaždým som stála pevne, so zaťatými päsťami a rukami prekríženými pred hruďou, takže nech sa snažili akokoľvek, nemohli uspieť. Moja sila bola taká veľká, že udivovala aj mňa. Vedela som, že bez Majstrovej podpory by nemohla nižšia staršia žena premôcť niekoľko ľudí.
Tri mesiace po sebe ma nedokázali prinútiť nosiť väzenské oblečenie a potom sa už o to ani nepokúšali. Hoci moje šaty a nohavice boli postriekané, odstrihla som označené časti a zašila ich späť. Väzni, ktorí ma pozorovali, videli, čo robím, ale nič nepovedali. Odmietla som sedieť na malej stoličke, odmietla som sa podrobiť prehliadke cely, nezúčastňovala som sa na žiadnej ich činnosti a nevykonávala som ani nútené práce.
Vytvorenie prostredia na štúdium Fa
Keď sme si vytvorili dobré prostredie, najvzácnejšou vecou, ktorú sme dostali, boli ručne písané kópie Čuan Faluna, ktoré priniesli iní praktizujúci mimo väznice a z každej lekcie vyrobili malú brožúrku. Priniesli len tri knihy, čo bolo veľmi cenné! Boli tam aj ďalšie učenia Majstra, ktoré boli všetky vysoko cenené.
Veľmi som si cenila svoj čas. Každý deň som sa okrem jedla, spánku a umývania, učila Fa naspamäť a vysielala som spravodlivé myšlienky. Dokonca aj keď som sa zobudila, pokračovala som v memorovaní Fa a vo vysielaní spravodlivých myšlienok – nikdy som neplytvala časom. Spávala som čoraz menej, no cítila som sa plná energie aj pri veľmi malom množstve spánku.
Spravodlivé myšlienky pochádzajú z Fa. Čím viac som študovala Fa, tým viac som si vyvíjala spravodlivé myšlienky. So silnými spravodlivými myšlienkami sa cesta kultivácie prirodzene stala spravodlivou. Keď bola cesta spravodlivá, prostredie sa prirodzene stalo uvoľnenejším. Nakoniec sme s praktizujúcou v tej istej cele vytvorili prostredie na štúdium Fa. Nielenže sme mohli študovať a učiť sa naspamäť Fa bez zasahovania, dokonca niektorí väzni v cele sa k nám tiež pridali pri štúdiu Fa a memorovaní Hong Yin.
Majster povedal:
„Keď majú všetci učeníci Dafa spravodlivé myšlienky a môžu konať spravodlivo, keď môžu premýšľať v každej situácii o veciach so spravodlivými myšlienkami a keď žiaden učeník Dafa nedostane strach z prenasledovania, pozrime sa, kto sa ťa ešte odváži prenasledovať! Keď niekto stojí úplne vo Fa, nikto mu nemôže nič spraviť. Nemá potom už schopnosť sám sa chrániť?“ (Vyučovanie Fa v San Franciscu, 2005)
Napísala som svoj príbeh osemročnej ťažkej cesty a podelila sa o svoje a skúsenosti, aby som vyjadrila vďačnosť Majstrovi a Falun Dafa pri príležitosti Svetového dňa Falun Dafa.
Som hlboko vďačná Majstrovi a Falun Dafa! Budem sa snažiť byť vo svojej kultivácii usilovnejšia a kráčať po zostávajúcej ceste mojej kultivácie dobre a spravodlivo.
(Vybrané príspevky pri príležitosti Svetového dňa Falun Dafa na stránke Minghui.org)
