(Minghui.org) (Poznámka vydavateľa: Cieľom kultivácie v Dafa je dosiahnuť osvietenie a uvedomiť si základný cieľ svojho života na tomto svete. Každý kultivujúci má svoje vlastné motívy, pre ktoré sa začal venovať tejto praxi. Niektorí možno boli presvedčení, že táto prax vysvetľuje skutočný zmysel života, zatiaľ čo iní prišli, keď uvideli iných praktizujúcich mať prínosy, ktoré prichádzajú s kultiváciou. Po čase však niektorí nedokážu vnímať úžitok, ktorý získali. Iní dokonca kvôli kultivačnej praxi strácajú – ohľadom povesti, bohatstva, či ľudskej náklonnosti medzi bežnými ľuďmi. Budete aj v týchto okamihoch pokračovať v kultivácii? Budete sa pýtať, čo vás vedie k tomu, aby ste pokračovali v kultivácii? Budete naďalej veriť v Dafa? A do akej miery? Nakoniec to závisí od toho, či sa človek dokáže skutočne považovať za kultivujúceho, a či dokáže skutočne pochopiť:
„...význam existencie učeníka Dafa“. („Kráčajte priamo po vašej ceste“, Základy pre ďalší pokrok III)
* * *
Toto zdieľanie sa môže líšiť od typických článkov, ktoré praktizujúci zvyknú čítať na internete, mám však pocit, že moja osobná situácia môže tiež predstavovať to, s čím sa môžu stretnúť aj iní praktizujúci, preto by som sa o ňu rád podelil.
Strata viery
O Falun Gongu som prvýkrát počul pred viac ako 20 rokmi, ešte ako stredoškolák. Prenasledovanie sa vtedy zatiaľ nezačalo a niekoľkí v mojej rodine praktizovali Falun Gong. Zo záujmu som ich sledoval, ale naozaj som začal praktizovať Dafa až o niekoľko rokov neskôr, keď bolo prenasledovanie Čínskou komunistickou stranou (ČKS) najhoršie.
Prečo človek vstúpi do kultivačnej praxe Dafa? Je dôležité zistiť u seba počiatočný motív, dôvod prečo tak človek spravil. Počas krátkeho obdobia, keď Čínu zasiahla čchi-kungová mánia, mnohí z tých, ktorí sa začali kultivovať, trpeli zdravotnými problémami. Samozrejme, bolo aj niekoľko zdravých, mladých učeníkov Dafa, ktorí sa jednoducho kultivovali z viery v dobro Dafa.
Keď som sa snažil identifikovať svoje skutočné motívy, prečo som sa stal kultivujúcim, vylúčil som akékoľvek pokusy o liečenie chorôb. Mal som vtedy okolo 20 rokov, bol som úplne zdravý a predstava smrti sa mi zdala vzdialená.
Počas kultivácie ma však trápila istá „nepríjemná“ situácia. Na oboch vnútorných stranách stehien sa mi objavili neznesiteľne svrbivé, veľké biele škvrny. Biele šupinky kože z nich odpadávali vždy, keď som si ich poškriabal a z porušenej kože vytekal zapáchajúci hnis. Škrabanie tejto oblasti na verejnosti bolo tiež veľmi nevhodné.
Ako praktizujúci som sa to snažil ignorovať, hoci ma rodičia často pristihli a poriadne mi vynadali. Tri roky prešli ako mihnutím oka, ale tento problém naďalej pretrvával bez ohľadu na to, aký dobrý alebo zlý bol môj kultivačný stav. Začal som strácať sebadôveru a pýtal som sa: „Je táto prax skutočná? Falun Gong má mať zázračné schopnosti pri liečení zdravotných problémov. Mnohým ľuďom sa ich stavy vyliečili, prečo teda ten môj pretrváva?“
Nevyliečiteľný stav mojej „choroby“ ma priviedol k pochybnostiam o Falun Dafa. Moja pevná viera v liečivé vlastnosti čchi-kungu však zostala. Postupne som Falun Dafa začal považovať za rovnakú prax, ako akýkoľvek iný čchi-kung. Neskôr, keď sa mi začali hromadiť pracovné požiadavky, som prestal praktizovať cvičenia. Jedného dňa, keď sa neprestávajúce svrbenie stalo neznesiteľným, som navštívil najväčšiu nemocnicu v hlavnom meste našej provincie. Lekár mi predpísal dvojtýždňovú liečebnú kúru, ktorá tento stav úplne vyliečila. Potom som v podstate prestal veriť a prestal som praktizovať Dafa.
Kúsok čistoty v nepokojných časoch
Napriek tomu, že som sa na niekoľko rokov vzdal kultivačnej praxe, moja počiatočná skúsenosť vo mne zanechala presvedčenie, že Dafa zostáva jedinou cestou späť pre ľudí v tomto krízovom období. Ako mnohí iní bez vzdelania a sociálnej podpory, hľadal som zamestnanie vo veľkých mestách a žil som neistý život plný ťažkostí. Vždy, keď som sa cítil zatrpknutý, unavený, alebo sa so mnou zaobchádzalo nespravodlivo, často som si spomenul na princípy Dafa. Vždy, keď som sa dostal do kontaktu s inými ľuďmi, zvyčajne som sa vrátil k morálnemu učeniu Dafa. Z celého srdca som pevne veril, že bez ohľadu na to, akou organizáciou Falun Gong je, prax prospieva morálnemu charakteru človeka.
Tvrdo som pracoval, aby som si vybudoval lepší život. Nakoniec som získal uznanie od svojich šéfov a kolegov za svoj talent v profesionálnej oblasti. Dlhé hodiny kancelárskej práce mi však v priebehu rokov spôsobili ťažkú krčnú spondylózu a zmrznuté ramená. Počas najťažších záchvatov som sotva dokázal zdvihnúť ruky nad ramená. Nervy v chrbtici som mal tak stlačené, že každý záchvat ma na niekoľko dní pripútal na lôžko so závratmi a nevoľnosťou.
Počas tohto obdobia som síce prišiel na myšlienku obnoviť svoju prax v Dafa, ale brzdila ma predstava, že praktizovanie môže síce posilniť telo a vyliečiť drobné ochorenia, ale bude zbytočné pri chronických ochoreniach. Jedného dňa som však pri práci v kancelárii pocítil neznesiteľnú bolesť ramena a nakoniec som sa rozhodol: „Koho to zaujíma! Možno mi cvičenie pomôže zmierniť môj stav. V každom prípade je to fyzické cvičenie, ktoré mi môže pomôcť natiahnuť svaly a šľachy.“ Pri druhom cvičení som držal pozíciu asi 15 minút, až kým som sa poriadne nezapotil.
Vrátil som sa ku praktizovaniu cvičení, ale tentoraz s cieľom zlepšiť si zdravie. Práve som začal podnikať a pomyslel som si: „Ak bude moje zdravie podlomené, ako zvládnem vyčerpávajúci proces začiatku podnikania od nuly? Musím cvičiť!“ Články zdieľania skúseností, ktoré som čítal na internete, väčšinou opisovali, ako sa ťažko chorí praktizujúci rýchlo vyliečili po prečítaní len niekoľkých pasáží Fa, alebo po naučení sa cvičení. Dospel som k pevnému presvedčeniu, že s mojím telom nie je nič v neporiadku. Situácia každého človeka je iná a dĺžka času potrebného na odstránenie karmy je tiež iná.
Napriek tomu, že som po istý čas cvičil, došlo len k malému zlepšeniu mojej krčnej spondylózy. Neznesiteľná bolesť mi bránila naplno sa dostať do meditačného stavu. V minulosti som pritom dokázal hlboko meditovať a cítil som sa, akoby som sedel vo vaječnej škrupine, a nohy ma neboleli, ani keď som meditoval viac ako hodinu a pol.
Začal som pátrať vo svojom vnútri. Nekultivoval som sa dosť usilovne? Začal som premýšľať o spôsoboch, ako lepšie študovať Fa, napríklad prepisovaním ručne, aby som posilnil svoju koncentráciu a odstránil rušivé myšlienky. No napriek tomu, že som tomu venoval čas a úsilie, ramená a krk ma začali bolieť ešte viac. Ukázalo sa, že táto metóda nie je taká účinná, ako to opisovali niektoré zdieľania skúseností.
Moja sebaistota bola otrasená, no rýchlo som zastavil špirálu myšlienok a pripomenul som si Majstrove slová: „Preto vám hovorím, nestraťte to ľahko iba preto, že ste to ľahko získali.“ (Šiesta lekcia, Čuan Falun)
Hlboko v srdci mi zostala pretrvávajúca ľútosť, že som sa nevyliečil ani po praktizovaní Falun Gongu. S istotou som však vedel, že v jadre zostalo moje telo v dobrom stave, keďže som už mnoho rokov netrpel žiadnymi chorobami.
Keď sa moja práca začala zintenzívňovať, bolesti v krčných stavcoch sa často ozývali. Slabé prekrvenie mozgu spôsobovalo, že som mal väčšinu času závraty a cvičenie mi prinášalo len malú úľavu. Aby som sa vyrovnal so svojimi príznakmi, obrátil som sa na tradičné masáže a tui na (forma shiatsu), ktoré na mňa mali určité priaznivé účinky. Hoci som pokračoval v kultivovaní Dafa, miera, do akej som si túto prax vážil, začala slabnúť.
Závidel som spolupraktizujúcim, ktorí počas kultivácie zažili zázraky, ako napríklad vyliečenie chorôb len cvičením, alebo videnie a počúvanie vecí z iných dimenzií. Zdalo sa, že títo praktizujúci majú v živote špeciálny osud. Keď prišlo na šírenie a potvrdzovanie Fa, niekedy som si pomyslel: „Keďže choroba tohto človeka sa vyliečila praktizovaním Dafa, nemal by uznať svojho dobrodinca? Nemá povinnosť povedať o tomto zázraku ostatným?“ Ak sa predtým hlúpy a nešikovný človek stal po praktizovaní múdrym a schopným; ak sa vďaka kultivácii zlepšilo jeho rodinné a pracovné prostredie, nie je prirodzené povedať o svojom šťastí aj ostatným? Prečo potom existujú praktizujúci, ktorí stále nemôžu vystúpiť, aby potvrdili Fa?“
Som jedným z ľudí, ktorí nedokážu ísť potvrdzovať Fa, pretože moje „choroby“ sa napriek praktizovaniu Dafa nevyliečili. Okrem tohto však musím uznať, že moje telo je inak v dobrej kondícii. Netrpím príznakmi, ako je napríklad sezónna chrípka. Okrem toho, pri toľkých chorobách, ktoré sa dnes šíria po celej krajine, kto by nemal záujem o to, aby zostal zdravý? V minulosti som sa krátko dotkol dobra Dafa cez niektorých príbuzných a po zistení tohto uhla pohľadu som začal plánovať systematickejšie objasňovanie dobroty Dafa medzi mojimi príbuznými. V tomto momente ma však zasiahlo väčšie trápenie.
Vážte si každú príležitosť, rovnako ako by ste si vážili svoje oči alebo srdce
V poslednom čase často myslím na Majstrove slová:
„Keď je to ťažké vydržať, pokúste sa to vydržať. Keď to vyzerá byť nemožné alebo ťažko realizovateľné, pokúste sa o to a uvidíte, či je to možné.“ (Deviata lekcia, Čuan Falun)
Kedysi som to chápal doslovne a prvoplánovo, ale teraz, vo svetle mojich skúseností, sa mi zdá, že to má úplne iný význam.
Aké trápenie je najťažšie? Fyzická bolesť, ktorú človek znáša počas meditácie? Medziľudské problémy? To sú viditeľné a hmatateľné problémy. Existuje však aj iný druh ťažkostí, ktoré nemožno vidieť, ani sa ich dotknúť, ale zaťažujú človeka ako neviditeľná hora. Nemôžete ju vidieť, hoci vás pevne drví vo svojom zovretí. Svojím tretím okom som nikdy nič nevidel, ani som nezažil vyliečenie žiadnej chronickej choroby prostredníctvom praktizovania. V tejto chvíli sa schopnosť alebo neschopnosť vložiť moju vieru do Dafa stáva nevyhnutnou otázkou.
Vážne chorí praktizujúci, ktorí sa po cvičení rýchlo vyliečili – ani neviete, aké máte šťastie. Podľa môjho názoru by ste viac nemali pochybovať o svojej viere. Dafa vás priviedol späť z pokraja smrti, a dokonca ste to zažili na vlastnej koži!
Keď čelíte ťažkostiam, vykročte vpred so svojou karmou
Keď sa u mňa „chorobová karma“ vliekla bez akéhokoľvek zlepšenia, moja sebadôvera klesla a ja som si prestal myslieť, že dokážem uskutočniť to, čo povedal Majster:
„Keď je to ťažké vydržať, pokúste sa to vydržať. Keď to vyzerá byť nemožné alebo ťažko realizovateľné, pokúste sa o to a uvidíte, či je to možné.“ (Deviata lekcia, Čuan Falun)
Tí, ktorí tvrdili, že sa vyliečili po praktizovaní cvičení alebo po recitovaní „Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“, sa nemohli vyhnúť otázke, či ich zázraky boli náhodné, alebo spôsobené nesprávnou diagnózou. Stále som veril, že čchi-kung môže liečiť choroby, a tak som sa postupne opäť vrátil k zmýšľaniu, že som Dafa bral za rovnaký, ako každé iné čchi-kungové cvičenie.
Vždy som chcel Dafa pokladať za najdôležitejšiu vec v mojom živote. Usilovne som na tom pracoval, ale zistil som, že je ťažké dosiahnuť to vonkajším úsilím.
Pred rokom, keď som si prečítal Majstrove učenie o počte obetí epidémie COVID-19 v Číne, moje nepochopenie v podstate zničilo aj to málo viery, ktoré mi zostalo. Odmietol som študovať Fa, ale vytrvalo som praktizoval cvičenia. Počas tohto obdobia som si osvojil veľa zvykov bežných ľudí a robil som veľa vecí, ktoré porušovali učenia Dafa.
Ak sa človek prestane kultivovať, vráti sa k tomu, že je bežným človekom. Karma, ktorú Majster pôvodne odstránil, sa vráti. Čoskoro potom sa u mňa objavilo pískanie v ušiach (tinnitus). Príznaky začali mierne, potom sa stupňovali, šírili sa z jedného ucha do druhého a vážne narušovali môj spánok. Počas prvých ôsmich mesiacov som každú noc strávil 90 percent času v bdelom stave a moje príznaky sa začali zlepšovať až po deviatom mesiaci. Nakoniec sa mi zhoršil sluch v ľavom uchu. Okrem toho sa bolesť nervov krčnej chrbtice, ktorá zaznamenala obrovské zlepšenie, zrazu presunula na hrudnú chrbticu, čo spôsobilo stiahnutie hrdla a ovplyvnilo dokonca moju schopnosť dýchať. Dýchavičnosť spôsobovala, že som sa každú noc mnohokrát budil, čo zhoršovalo môj už beztak slabý spánok. Tieto stavy ma trápili tak veľmi, že som bol v pokušení spáchať samovraždu.
Po nejakom čase, čo som podvedome uvažoval, že sa znovu začnem venovať kultivácii, som sa rozhodol považovať sa za skutočného kultivujúceho a snažiť sa čo najlepšie splniť požiadavky Dafa. Za posledný rok som sa dvakrát učil naspamäť Čuan Falun. Hoci sa môj tinnitus nezmenil, moja kvalita spánku zaznamenala určité zlepšenie.
Raz som sa žartom opýtal svojej manželky: „Ak by tvoja choroba po usilovnom dvojhodinovom cvičení a každodennom jedno- až dvojhodinovom štúdiu Fa zostala napriek všetkému tvojmu úsiliu nezmenená, pokračovala by si v kultivácii?“ Moja manželka sa len bezradne usmiala, čím naznačila nepochopenie môjho úsilia a naznačila aj, že by to vzdala a skúmala iné cesty. Máme blízky vzťah a v istom momente som ju takmer presvedčil, aby praktizovala Falun Gong.
Niekedy sa zamýšľam nad tým, aké požehnania som získal praktizovaním Falun Gongu. Bez ohľadu na to, ako zle som sa kultivoval, môj stav je stále lepší ako stav nepraktizujúceho. Moji priatelia a príbuzní, ktorí nepraktizujú Dafa, fajčia, pijú, hrajú karty a ponocujú, ale zostávajú v pomerne dobrom zdravotnom stave. Ja sa zdržiavam všetkých týchto zlozvykov, každé ráno vstávam skoro, alebo si za súmraku nájdem čas na cvičenie a napriek tomu som skončil v tomto stave. Ako môžem presvedčiť ľudí, že „Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“ a ako môžem potvrdiť Fa?
Napriek všetkému ale odmietam byť pesimistom. Moji príbuzní, ktorí stále kultivujú Dafa, už viac ako 20 rokov neužívajú žiadne lieky. Navyše, viesť život bežného človeka je príliš nezmyselné. Po období hlbokého rozjímania som si upevnil túžbu vrátiť sa do svojho pravého domova a kultivovať Dafa. Naďalej som presvedčený, že kultivácia je dobrá a že nie je nič zlé na tom, že sa vydám touto cestou.
Bez ohľadu na početnosť a prejavy každého z trápení, zakaždým, keď som sa opýtal svojej duše, prišiel som k tomu istému záveru: Stále chcem byť pravým učeníkom Dafa!
