(Minghui.org) V západnej spoločnosti sa termín „apel“ používa len málokedy. Občania majú možnosť vyjadriť svoj názor a nie je ničím zvláštnym, ak sa pred sídlom prezidenta alebo budovou hlavného mesta krajiny zhromaždia tisíce ľudí, aby protestovali.
Na druhej strane Tichého oceánu, v Číne, sa 25. apríla 1999 vyše 10 000 praktizujúcich vybralo k štátnemu úradu pre podávanie sťažností v Pekingu pri západnom vchode do Zhongnanhai, aby vyjadrili svoj apel za Falun Gong. Celé hodiny stáli pokojne na chodníku, pričom nebránili chodcom ani vozidlám. Neboli tam žiadne nápisy, nikto nekričal heslá ani nerobil scény. Policajti sa medzi sebou rozprávali a záležitosť sa nakoniec vyriešila. Toto zhromaždenie bolo označené za „najväčší, najracionálnejší a najdokonalejší apel v čínskej histórii“ a niektoré medzinárodné médiá uviedli: „Racionalita, ktorú obe strany preukázali pri apeli 25. apríla v Zhongnanhai, nemá v čínskej histórii obdobu.“
Napriek tomu si dnes mnohí Číňania o tomto incidente myslia, že praktizujúci Falun Gongu sa pokúsili zaútočiť na Zhongnanhai a táto udalosť spôsobila následné rozhodnutie Čínskej komunistickej strany (ČKS) prenasledovať túto skupinu. Niektorí ľudia zo Západu, ktorí majú blízko k ČKS, opakujú tento príbeh režimu: Praktizujúci Falun Gongu obliehali vládu.
Poďme si vyjasniť niektoré mylné predstavy.
Kto má pravdu: Úrad pre štátne záležitosti a Úrad verejnej bezpečnosti v Pekingu? Alebo Jiang Zemin?
Po prvé, apely sú v Číne povolené a štátny úrad pre podávanie sťažností v Pekingu sa nachádza pri západnom vchode do Zhongnanhai. Vchod do Zhongnanhai smeruje do Xinhuamenu na ulici Changan, ale počas apelu nešiel do Xinhuamenu ani jeden praktizujúci Falun Gongu. Praktizujúci teda neobliehali Zhongnanhai.
Po druhé, dva mesiace po incidente z 25. apríla Ústredný petičný úrad, štátny úrad na podávanie sťažností a Pekinský úrad verejnej bezpečnosti uverejnili oznámenia a uviedli, že sťažovatelia „sa zhromaždili okolo Zhongnanhai“. Neuviedli, že „obkľúčili Zhongnanhai“.
Nasledujúci deň, 27. apríla 1999, riaditeľ petičného úradu pre štátne záležitosti v rozhovore s novinárom z denníka Xinhua povedal, že praktizujúci Falun Gongu sa „zhromaždili“ v Pekingu a zdôraznil: „Vláda nikdy nezastavila žiadne aktivity, ktoré zlepšujú zdravie. Ľudia môžu mať rôzne názory.“ Z toho vyplýva, že apel z 25. apríla bol legálny.
O dva mesiace neskôr, 14. júna, boli v novinách, televíziách a rozhlasových staniciach v Číne súčasne uverejnené verejné oznámenia Ústredného úradu pre podávanie sťažností aj Úradu pre štátne záležitosti, že vláda nikdy žiadnu prax nezakázala.
To naznačuje, že v tom čase nebolo rozhodnuté, či vyvíjať nátlak alebo prenasledovať Falun Gong. Z informácií odhalených o niekoľko rokov neskôr vyplýva, že 6 zo 7 členov Stáleho výboru politbyra bolo proti prenasledovaniu Falun Gongu. Bol to vtedajší vodca ČKS Jiang Zemin, ktorý v článku uverejnenom v Ľudovom denníku 13. augusta 1999 vyhlásil, že apel praktizujúcich Falun Gongu z 25. apríla bol „obliehaním Zhongnanhai“.
Spochybnil Falun Gong ČKS, alebo Jiang Zemin zneužil svoju moc?
Prečo sa praktizujúci Falun Gongu zhromaždili v blízkosti politického centra ČKS? Chceli spochybniť moc režimu? Bol to základný dôvod, ktorý viedol režim k rozhodnutiu zlikvidovať túto skupinu?
V decembri 1998 Šanghajská televízna stanica odvysielala nasledujúci príspevok: „Dnes skoro ráno sa takmer 10 000 nadšencov Falun Gongu v meste zhromaždilo v Šanghajskom športovom centre, aby propagovali cvičenia. Zakladateľ, pán Li Hongzhi, prvýkrát verejne vyučoval Falun Gong v roku 1992 a odvtedy sa cvičenie stalo populárnym medzi ľuďmi po celej krajine. Jedinečné učenie Falun Gongu bolo závanom čerstvého vzduchu a dodnes ľudia vo všetkých častiach krajiny, ako aj v Hongkongu, Macau a na Taiwane spontánne vytvárajú skupiny, ktoré cvičenia spoločne praktizujú. Falun Gong sa rozšíril aj do Európy, Ameriky, Austrálie a Ázie. Približne 100 miliónov ľudí na celom svete praktizuje Falun Dafa. Toto je reportáž novinára našej stanice.“
Falun Gong bol prvýkrát verejne vyučovaný v roku 1992. Pán Li Hongzhi usporiadal prvú úvodnú hodinu v Changchune 13. mája 1992. Prax je založená na princípoch Pravdivosť, Súcit, Znášanlivosť a zahŕňa päť súborov jemných cvičení. V máji 1998 najvyšší športový úrad v krajine uskutočnil dôkladné vyšetrovanie Falun Gongu. V septembri malý tím lekárskych expertov vyšetril 2 553 praktizujúcich v provincii Guangdong. Výsledky ukázali, že cvičenie je na 97,9 % účinné pri zlepšovaní zdravia.
Medzi praktizujúcimi boli aj vojenskí dôstojníci vo výslužbe, vysokopostavení predstavitelia ČKS, vojenskí úradníci, bežní zamestnanci, vysokoškolskí učitelia atď. Falun Gong sa široko rozšíril ústnym podaním a v krátkom čase získal dobré ohlasy.
Falun Gong nevznikol v Číne ako náboženstvo, ale ako forma čchi-kungu. Preto si medzi vysokopostavenými funkcionármi ČKS mnohí mysleli, že čchi-kung je forma cvičenia, ktorá zlepšuje fyzické zdravie, a vytvorili veľký problém tým, že ho povýšili na úroveň ideológie.
Jiang Zemin, vtedajší čínsky prezident, si myslel, že Falun Gong s ním súperí o pozornosť v dôsledku svojej rastúcej popularity. Cítil sa byť cisárom, a preto žiarlil. Už v roku 1996 Jiang poveril čínsku verejnú bezpečnosť, aby venovala pozornosť aktivitám praktizujúcich Falun Gongu. V rokoch 1997, 1998 sa vyskytli prípady nespravodlivého zaobchádzania s praktizujúcimi Falun Gongu vo všetkých častiach krajiny. V roku 1999 bolo zatknutých niekoľko praktizujúcich v Tianjine a bolo zakázané vydávať knihy Falun Gongu. V niektorých oblastiach ľudia nemohli otvorene praktizovať. Ak by to takto pokračovalo, hrozilo by, že táto prax bude postavená mimo zákon. Skupina praktizujúcich, ktorí mali z praktizovania Falun Gongu úžitok, sa rozhodla ísť do Pekingu, aby apelovala, a dúfala, že sa im podarí zaručiť pokojné a bezpečné prostredie pre kultiváciu.
Hoci sa vtedajší premiér Zhu Rongji počas apelu 25. apríla priateľsky stretol s praktizujúcimi a praktizujúci potom pokojne odišli, Jiang Zemin čoskoro zvrátil výsledky a 20. júla 1999, o dva mesiace neskôr, začal rozsiahle zatýkanie praktizujúcich Falun Gongu a brutálne prenasledovanie, ktoré pokračuje až dodnes, o 26 rokov neskôr.
Jiang Zeminove falošné obvinenia viedli k zrúteniu upadajúcich morálnych hodnôt Číny
Po roku 1999 boli čínsky systém na podávanie sťažností a predpisy prekrútené.
ČKS využíva svoj petičný systém, aby ľuďom, s ktorými sa nespravodlivo zaobchádzalo, dala poslednú nádej. Čaká ich však obrovská policajná sieť nazývaná „skúsenosť Fengqiao“ (mobilizácia más s cieľom „posilniť diktatúru nad triednymi nepriateľmi“. ČKS sa bežne zameriava na určité skupiny alebo jednotlivcov).
V uplynulých 26 rokoch sa čínski občania snažili chrániť svoje práva cestou odvolaní, ktoré navrhla ČKS. Existujú najrôznejšie dôvody, prečo podávajú sťažnosti, ako napríklad nútená evakuácia, falošné vakcíny, žaloba na skorumpovaných úradníkov, oznámenie o šikanovaní atď.
Aké sú však dôsledky? Je dobre známe, že ČKS nasadzuje veľké množstvo ľudí a peňazí na zachytenie sťažností a potom uvrhne odvolateľov do väzenia, pracovných táborov alebo iných druhov väzenia. Východiskový bod úplného kolapsu a zatemnenia čínskeho systému na podávanie sťažností možno vystopovať k Jiang Zeminovemu falošnému obvineniu praktizujúcich Falun Gongu z pokojného apelu z 25. apríla 1999.
