(Minghui.org) Mám 65 rokov a Falun Dafa praktizujem už 27 rokov. Počas mojej kultivačnej cesty ma Majster Li ochraňoval a dával mi náznaky a Dafa ma viedol. Rada by som vám porozprávala o svojich skúsenostiach s braním majetku zľahka a láskavým jednaním s druhými v práci a doma.
Čestnosť v práci
Pracovala som ako predavačka spodnej bielizne v nákupnom centre. V obchodnom centre bolo šesť pultov so spodnou bielizňou. Majiteľ môjho predajného pultu mi dôveroval a nikdy nepočítal tovar, zatiaľ čo majitelia ostatných pultov počítali tovar raz za mesiac. My, predajcovia, sme dostávali každý mesiac plat plus províziu. Majitelia nám zvyčajne zaokrúhľovali výplaty nahor. Peniaze navyše som vždy vrátila majiteľovi. Ten s radosťou povedal ostatným: „Pozrite sa, moja predavačka nechce peniaze navyše.“
Keď som predávala tovar, neupravovala som záznamy. Zaznamenávala som skutočnú sumu peňazí za predaný tovar. Jedna žena si raz prišla kúpiť spodnú bielizeň k môjmu pultu a chcela určitú farbu. Vytiahla som kvalitnú spodnú bielizeň za 25 jüanov. Žena však potom prešla k vedľajšiemu pultu a pozrela si podobný tovar. Predavačka jej predala bielizeň za 38 jüanov, ale kvalita nebola taká dobrá ako to, čo som jej ponúkala ja. Kúpila si to, pretože si myslela, že vyššia cena znamená kvalitnejší tovar.
Pred odchodom domov sa ma druhá predavačka spýtala: „Ako to dnes išlo?“ Povedala som: „Moje tržby boli nízke, ale vy ste predali spodnú bielizeň za 38 jüanov.“ Ona povedala: „To nehovor. Ak šéf neuvidí predaj v mojom zázname, čo sa stane?“ Pomyslela som si: „Očividne ste ju predali za 38 jüanov.“ Uvedomila som si, že v účtovnej knihe nezaznamenala 38 jüanov. Zapísala menšiu sumu a rozdiel si nechala. Jej šéf ju neskôr prepustil.
Ak som prišla o nejaký tovar, úprimne som to šéfovi povedala. Jedného dňa sa blížil čas zatvárania obchodného centra a niektoré kolegyne išli na toaletu a iné išli nakupovať. Pri predajnom pulte sme zostali len ja a jedna spolupracovníčka. V tom čase bolo v obchode málo zákazníkov a jedna žena si prišla kúpiť spodnú bielizeň. Vybrala som dve súpravy, ale nebola s nimi spokojná. Vytiahla som ďalšie dve, aby si mohla vybrať. Vybrala si jednu, s ktorou bola spokojná, a ostatné boli poukladané na pulte. Keď som zdvihla oblečenie na pulte, zistila som, že jedna súprava chýba. V tom čase sa vrátili ostatné kolegyne. Povedala som: „Zmizla mi jedna súprava spodnej bielizne.“ Niektoré kolegyne povedali: „Nehovorte to šéfovi.“ Odpovedala som: „Musím mu to povedať.“
Keď prišiel šéf, povedala som mu, čo sa stalo. Povedal: „Zabudnite na to.“ Povedala som: „Nie, keď mi budete vyplácať mzdu, odpočítajte mi túto sumu.“ Bol veľmi dojatý a povedal: „Takých ľudí, ako ste vy, je teraz málo.“ Keď videl, že trvám na zaplatení straty, šéf mi z platu odpočítal fakturovanú cenu tejto položky. V tom čase sme za mesiac práve na plný úväzok zarábali asi 800 jüanov. Ja som pracovala len na polovičný úväzok a moja mesačná výplata plus provízia bola asi 400 jüanov.
Raz bola šéfova matka hospitalizovaná a bola na tom istom oddelení ako matka istého policajta. Policajt a môj šéf navštevovali svoje matky a rozprávali sa. Došlo aj na tému Falun Dafa. Môj šéf povedal, že všetci praktizujúci Dafa sú dobrí ľudia. Povedal policajtovi a ostatným o mne a o udalosti so stratenou bielizňou. Niekto sa spýtal, prečo propaguje Falun Dafa. Môj šéf povedal, že praktizujúci sú naozaj milí ľudia a nebojí sa to každému povedať. Stalo sa to počas vrcholu prenasledovania Čínskou komunistickou stranou (ČKS), takže bolo úžasné, že sa môj šéf zastal Falun Dafa.
Moja širšia rodina
Manžel je štvrtý zo šiestich súrodencov a má troch starších bratov a dve mladšie sestry. Bývali sme najbližšie k svokre. Keď som ešte nepraktizovala Falun Dafa, dva roky sme sa so svokrou nerozprávali ani nenavštevovali. Odkedy som začala praktizovať, často som im nosila dobré jedlo a pomáhala som svokre s kúpaním. Moja svokra často hovorila príbuzným, že som sa vďaka praktizovaniu Falun Dafa zmenila. Často som jej pripomínala, aby si recitovala „Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“. Svokra skutočne verila, že Dafa je dobrý.
Odkedy svokra zomrela vo veku 86 rokov, každý deň som svokrovi varila a nosila jedlo. Snažil sa mi dať peniaze, ale odmietla som. Povedala som mu: „Ja len nasledujem Dafa. Úcta k starším ľuďom je to, čo by sme mali robiť.“ Svokor mi neveril a myslel si, že od neho niečo chcem.
Mal peniaze, ale zdráhal sa ich minúť. Raz som umývala okná v jeho dome, ale okenné krídlo sa nedalo otvoriť, pretože kladky boli zablokované. Sieťka a vonkajší rám boli zalepené páskou. Požiadala som niekoho, aby vymenil okná, nainštaloval tri sieťky a vymenil kladky. Svokor sa bál, že budem od neho žiadať zaplatenie, preto s modernizáciou nesúhlasil. Povedala som, že ich zaplatím ja. Po oprave okien bol svokor veľmi spokojný.
Zobrala som svokrove oblečenie, posteľné pokrývky a plachty domov, vyprala som ich a vrátila. Raz chcel pečený baklažán, ale ja som ho nevedela uvariť, takže som urobila dusený baklažán. Keď som mu ho priniesla, povedal: „Nie je to dobré.“ Tak som išla do reštaurácie kúpiť to, čo chcel. Miluje sladkokyslé ryby, takže som mu ich často objednávala v reštaurácii.
Počas pandémie COVID-19 sme prekonali ťažkosti a o môjho svokra sme sa dobre postarali. Môj starší švagor bol dojatý a poďakoval nám.
Svokor postupne pochopil, že sme sa k nemu správali dobre. Povedal môjmu manželovi: „Dám vám dom.“ Manžel to odmietol. Svokor nám potom chcel dať peniaze. Manžel odmietol aj to a ja som mu povedala, že od neho nič nechceme.
Svokor bol po chorobe šesť mesiacov pripútaný na lôžko a jeho päť detí si rozdelilo starostlivosť o neho. Keďže jeden z jeho synov podstúpil operáciu pľúc, bol vynechaný z vykonávania starostlivosti. Čo sa týka jeho dvoch dcér, staršia prišla na sedemkrát a prestala chodiť, vysvetliac to slovami, že dostala infarkt; mladšia prišla niekoľkokrát, ale tiež prestala chodiť. Namiesto toho išla na skupinový zájazd a na sociálnych sieťach zverejnila fotografie zo zájazdu. Svokor bol z toho veľmi smutný.
Moja najstaršia švagriná žila po svadbe v dome svojich rodičov. Do vlastného domu sa vrátila, až keď jej dcéra išla na strednú školu. Keď jej dcéra išla na vysokú školu, môj svokor platil za jej dcéru školné a ona často žiadala môjho svokra o peniaze. Keď boli jeho dve dcéry hospitalizované, svokor zaplatil účet za nemocnicu. Platil aj poplatky za ich poistenie. Jeho prvá dcéra prišla o prácu v tom istom roku ako ja a svokor za ňu jedenásť rokov platil poistenie. Keď však bol svokor chorý a pripútaný na lôžko, neprišli sa o neho postarať. Ako mohol nebyť smutný?
Kvôli týmto problémom si môj manžel vyvinul voči svojim rodičom veľkú nevôľu. Na začiatku, keď som sa im starala o jedlo, musela som nakúpiť zeleninu, variť a roznášať jedlo, ale manžel mi nikdy nepomáhal. Často som mu hovorila: „To, čo robíš, či už je to dobré alebo zlé, sledujú bohovia. Dobré skutky budú odmenené a zlé sa stretnú s odplatou. To je nebeský zákon.“ Tento princíp som si uvedomila vďaka Dafa.
Keď sa môj manžel chystal odísť do dôchodku, povedal: „Prečo mi nie je ľúto mojej ženy?“ Inšpirovaný Dafa si nakoniec vyvinul láskavé srdce. Keď predtým prišiel z práce, sledoval ostatných pri hraní šachu. Po odchode do dôchodku prevzal nakupovanie, varenie a roznášanie jedál a stal sa hlavnou osobou starajúcou sa o rodičov.
Jedného dňa dal svokor manželovi všetky peniaze, ktoré za tie roky našetril, a vlastnícky list na dom a povedal mu, aby o tom nikomu nehovoril. Keď mi to manžel povedal, povedala som mu: „Musíš o tom povedať ostatným súrodencom.“ Manžel povedal: „Najprv si to nechám a potom im to dám.“
Svokor zomrel vo veku 97 rokov. Po pohrebe manžel povedal ostatným súrodencom o otcových peniazoch a vlastníckom liste na dom. Po odpočítaní všetkých výdavkov zostalo 560 000 jüanov (asi 78 000 amerických dolárov). Povedala som manželovi: „Vzdajme sa dedičských práv. Peniaze ani dom nechceme“. Manžel povedal: „Nepochopia, ak to spravíme. Nerobme žiadne špeciálne opatrenia. Rozdeľme si to rovným dielom.“ Povedala som: „Nebudem ťa nútiť. Ak ti budú chcieť dať viac, nemôžeš si to vziať. Postarali sme sa o starších ľudí, ale nie za peniaze.“ Manžel súhlasil.
Súrodenci diskutovali o situácii. Manželky dvoch bratov môjho manžela išli tiež na stretnutie, ale ja nie, pretože som kultivujúca a peniaze beriem zľahka. Niekto navrhol, aby sme dostali 10 000 jüanov naviac za starostlivosť o môjho svokra. Manžel povedal: „Keď bol otec nažive, peniaze som si nevzal, takže nechcem ani týchto 10 000 jüanov.“ Nakoniec si ich rozdelili rovným dielom.
Potom moja druhá švagriná zavolala môjmu manželovi a povedala, že s ním chce prerušiť vzťahy, pretože nedostala viac peňazí a bola v nevýhode oproti svojej sestre. Zavolala aj ostatným bratom a povedala im, aby s nami prerušili vzťahy, a všetci bratia boli rozrušení.
Keď som to počula, aj ja som sa cítila trochu rozrušene. Stále sa mi v mysli vynárali uplynulé udalosti: Koľko šiat som ti dala? Raz mi povedala, že jedny šaty sa mi nehodia, a že by ich chcela. Boli to však nové šaty, ktoré mi kúpila moja sestra. Povedala som: „Ak sa ti páčia, môžeš si ich vziať.“
Raz pred čínskym novým rokom mi dcéra mi kúpila kabát. Švagriná náhodou prišla ku mne na návštevu; kabát sa jej páčil a chcela ho. Povedala som: „Tak ti ho dám.“ Zavolala si moju dcéru a povedala: „Tvoja teta si ho vezme!“ Moja dcéra bola taká rozrušená, že sa rozplakala.
Vždy, keď bola moja švagriná hospitalizovaná, navštevovala som ju a dávala som jej peniaze. Spolu s jej bratom sme sa o jej rodičov starali viac ako 20 rokov. Nežiadali sme peniaze navyše, ale ona nám nielenže nepoďakovala, ale chcela, aby s nami rodina prerušila styky. Pomyslela som si: „Som kultivujúca. Nemôžem sa správať ako ona.“
Svokrov dom bol predaný. Švagriná dostala o 10 000 jüanov viac ako ostatní súrodenci a cítila sa spokojne. Starší brat môjho manžela nám poďakoval, že sme sa postarali o ich otca a nepýtali peniaze.
Jeden z našich susedov povedal: „Vaši príbuzní majú šťastie, pretože praktizujete Dafa, robíte správne veci a osobné záujmy beriete na ľahkú váhu. Inak by sa všetci hádali ako ostatní. Dafa je naozaj skvelý.“
Vzdala som sa aj dedičských práv na dom po mojej matke a previedla som dom na svojho mladšieho brata.
Jedného dňa sa manžel s dcérou rozprávali o rodine môjho svokra. Manžel povedal: „Naša rodina je v poriadku. Nevolali sme políciu, ako to urobili iné rodiny.“ Dcéra povedala: „Naša rodina je v poriadku, pretože ty a mama ste sa nehádali a nevzali ste si nič navyše. Inak by sa hádali ako ostatní.“
Manžel povedal: „Som za to tvojej matke veľmi vďačný.“ Povedala som: „Neďakuj mne, ďakuj Dafa. Správam sa tak, pretože praktizujem Dafa.“
Áno, Falun Dafa ma zmenil. Riadim sa princípmi Pravdivosť, Súcit a Znášanlivosť. Počúvam Majstrovo učenie a správam sa k ľuďom láskavo. Som vďačná za Majstrov súcit a spásu!
(Vybrané príspevky pri príležitosti Svetového dňa Falun Dafa 2025 na stránke Minghui.org)
