(Minghui.org) Dcéra so mnou od detstva praktizuje Falun Dafa. V škole aj v práci vynikala a svojím čestným správaním ukazuje krásu Dafa našej rodine a priateľom.
Po smrti môjho manžela v roku 2020 bola dcéra menej aktívna v štúdiu Fa a postupne si osvojila zmýšľanie bežného človeka. Znepokojovalo ma, že si za priateľa vybrala človeka, ktorý nepraktizuje. Hoci som rešpektovala jej voľbu, nevedela som ju prijať.
Minulý rok sa dcéra vydala a jej kultivačný stav sa potom zhoršil, z čoho som bola čoraz viac znepokojená. Zvyčajne som ju navštevovala dvakrát týždenne, ale niekedy sme mali problém preštudovať spolu čo i len jednu lekciu Zhaun Faluna týždenne. Bola som nahnevaná a moje myslenie ju priamo ovplyvňovalo. Jedného dňa, keď jej manžel nebol doma, sme sa spolu navečerali a potom sme hovorili o dôležitosti štúdia Fa.
Povedala: „Môžem s tebou jesť len vtedy, ak študujeme Fa. Ak s tebou neštudujem, mám pocit, že pácham veľký hriech.“ Uvedomila som si, že som voči nej bola netrpezlivá. Nevenovala som dostatočnú pozornosť tomu, čo sa deje v jej živote. Zameriavala som sa len na štúdium Fa. Dcéra je teraz dospelá, takže sa k nej nemôžem správať ako keď bola malá. Táto situácia odhalila moju netrpezlivosť. Uvedomila som si aj potrebu zbaviť sa túžby kontrolovať a riadiť druhých. Rýchlo som zmenila tému, napravila svoj postoj a dcéra sa upokojila.
Po niekoľkých podobných incidentoch som sa postupne prestala obávať. Keď sa s manželom hádali, dokázala som pomáhať milým spôsobom. Neskôr sa začala okrem zamestnania venovať internetovému vysielaniu a predávaniu bábik, takže jej zostávalo ešte menej času. Jej manžel neskôr odišiel z práce a spolu sa živili predajom bábik. Dcéra v noci vysielala naživo a on počas dňa balil tovar na odoslanie – obaja boli mimoriadne zaneprázdnení. Bolo mi ťažko, keď som videla, ako sa moja dcéra stále viac a viac vzďaľuje od Dafa.
Hľadala som príležitosti porozprávať sa s nimi o základných princípoch Dafa. Dcéra bola onedlho ochotná opäť so mnou študovať Fa, pretože Dafa sa napokon zakorenil v jej srdci. Každý rok vyrobila štyri pohľadnice s blahoželaniami pre Majstra Li. Jej manžel tiež pálil kadidlo na znak úcty voči Majstrovi.
7. mája tohto roku okolo 22:00 mi zavolala dcéra. Povedala, že sa s manželom pohádali, a požiadala ma, aby som prišla. Bola som taká znepokojená, že som si počas jazdy zabudla pripútať bezpečnostný pás, čo naznačuje, ako veľmi som bola citovo rozrušená. Keď som dorazila, plakala. Boli tam rodičia jej manžela, ale nemohli nič urobiť, pretože manželia sa naďalej hádali.
Chcela som dať zaťovi lekciu, tak som mu povedala niečo ostré a odviezla som dcéru domov. Pomyslela som si: „Porozprávam sa s nimi poriadne na druhý deň, keď príde zať k nám.“ Hoci som im na druhý deň pomohla vyriešiť konflikt, vedela som, že môj kultivačný stav nie je dobrý. Moja hlboká pripútanosť k dcére ma pripravila o pokoj. V duchu som sa im ospravedlnila a keď odchádzali, povedala som zaťovi, nech navštívi svoju matku, aby ju upokojil.
Nakoniec som si uvedomila, že moja pripútanosť k dcére bola základnou pripútanosťou, ktorú som musela odstrániť. Nemohla som sa ďalej nechať unášať sentimentom a zbytočne ubližovať živým bytostiam. Nie som len jej matka, ale aj praktizujúca Dafa, ktorá pomáha Majstrovi pri náprave Fa. Verím, že dcéra je chránená Majstrom a že aj zať prijíma Dafa a podporuje ju v praktizovaní. Platia moju hypotéku a nepriamo poskytujú miesto na štúdium Fa pre ostatných praktizujúcich.
Hoci dcéra neštuduje Fa usilovne, vždy, keď sa ma Čínska komunistická strana (ČKS) pokúsila prenasledovať, odporovala tomu ako najlepšie mohla. Pevne chránila praktizujúcich. Keď nastane správny čas, Majster usporiada, aby opäť začala praktizovať. S manželom majú svoje vlastné životné cesty a ako jej matka je mojou jedinou zodpovednosťou usilovne sa kultivovať v Dafa a starať sa o nich. Všetko je usporiadané Majstrom! Prečo by som sa mala trápiť?
Na Svetový deň Falun Dafa dcéra a zať kúpili Majstrovi kvety a ovocie, zapálili kadidlo a poklonili sa pred jeho portrétom na znak úcty.
V článku „Prebuďte sa“ Majster opisuje štandard, ktorý by mali dosiahnuť dlhoroční praktizujúci Dafa:
„Byť schopný pozerať sa na všetkých s milosrdenstvom a mať ku všetkým v srdci lásku naozaj nie je niečím, čo by priemerný človek mohol spraviť. Ešte ťažšie je mať milosrdenstvo so všetkými živými bytosťami pri všetkom, čo robíte. Ale to je niečo, čo učeníci Dafa musia byť schopní spraviť! Kultivačná prax je proces a to, čo som opísal, nemusí byť v súčasnosti uskutočniteľné pre tých, ktorí sú v praxi novší, ale postupom času to vo vašej kultivačnej praxi musíte dokázať. Dlhoroční praktizujúci takto musia robiť veci už teraz. To je niečo, čo je dané našou historickou misiou a je to niečo, čo musí dosiahnuť vo svojej praxi každý praktizujúci Dafa, ktorý sa stane svätým!“
Mám pred sebou ešte dlhú cestu, aby som splnila požiadavky Majstra. Uvedomila som si, že na dosiahnutie stavu súcitu musím všetko zvažovať z perspektívy druhého človeka a prekonať sebeckú povahu starého vesmíru. Len tak môžem dosiahnuť stav nesebeckosti!
S jasnejším pochopením princípov Fa sa moja schopnosť prejavovať súcit rozšírila a moje dimenzionálne pole sa stalo jasnejším. Stala som sa racionálnejšou v riešení vecí a nie som tak ľahko oklamaná alebo ovplyvnená povrchnými falošnými prejavmi.
11. júla mala dcéra narodeniny. Kúpila som tortu a pripravila večeru pre ňu a zaťa. Hneď ako prišli, všimla som si, že vyzerajú nahnevaní. Spýtala som sa, čo sa deje, a zať odpovedal: „Choď povedať mame o svojich problémoch!“ Práve sa pohádala so svokrou a on bol veľmi nahnevaný.
Pomyslela som si, že život je dosť ťažký už len kvôli cyklu narodenia, starnutia, choroby a smrti. K tomu všetkému sú tu však ešte konflikty záujmov, rozpory a súťaživosť... Život je taký ťažký! V mojom vnútri vystúpil súcit. Keď sa vyrozprávali, pokojne som im ponúkla pár slov útechy. Nakoniec sa ich rozhorčenie utíšilo a spolu so zaťom sme zaspievali dcére k narodeninám. Vedela som, že súcit nahradil sentimentálnu lásku, ktorú som k dcére predtým cítila.
Dcéra mi znovu zavolala 14. septembra. Plakala a prosila ma, aby som jej pomohla odniesť veci domov. Prišla som k nej a videla som jej dva kufre preplnené vecami a celý byt bol v neporiadku. Vtiahla ma do bytu a povedala: „Povedal mi, aby som odišla, a preklial našu rodinu. Mám sa s ním rozviesť? Mám si vziať všetky svoje veci?“ Keď som videla, aká je rozrušená, povedala som: „Počkaj, pôjdem von a porozprávam sa s ním.“
Vyšla som von, vzala si malú stoličku a posadila sa naproti zaťovi. S úsmevom som sa spýtala: „Čo sa deje?“ On stále opakoval: „Vezmi si ju späť! Nemôžem ju vystáť! Vezmi si ju späť! Vezmi si ju späť!“ Ukázalo sa, že medzi jeho matkou a mojou dcérou došlo k ďalšiemu konfliktu. Ani jedna z nich nechcela ustúpiť.
Povedala som zaťovi: „Tvoja matka ťa naozaj miluje a bojí sa, že ti niekto ublíži. Minule povedala, že už nikdy nebude mať žiadny kontakt s mojou dcérou. V skutočnosti táto situácia nie je až taká vážna. Všetko bude v poriadku. Ale ak sa naozaj chceš rozísť, bude ťažké nájsť také dievča, ktoré má stabilnú prácu a je zodpovedné! Ak ti aj matka nájde inú dievčinu, konflikty budú pokračovať. Čo budeš robiť potom?“
„Beriem ťa ako svojho syna. Poznáte sa už osem rokov a máte dobrý vzťah. Ste na seba zvyknutí. Nejde o zásadný problém. Teraz nemáš prácu. Ak sa naozaj rozídete, čo bude robiť tvoja matka? Ak budete pokračovať takto, obaja budete trpieť. Beriem ťa ako svojho vlastného syna. Okrem toho, ani jeden z vás nemôže žiť bez druhého. Nemôžete sa rozviesť! Ak sa dnes rozídete, o pár dní ju vezmeš späť. Nechoďme touto cestou. Si oddaný a rozumný muž. Moja dcéra má ostrý jazyk, ale mäkké srdce. Zvyčajne sa k sebe správate dobre. Úprimne vám prajem celoživotné partnerstvo!“
Zať konečne zložil zbrane a povedal: „Nemáme medzi sebou žiaden problém. Sme v poriadku. Len sa vždy hádame kvôli mame.“ Dcéra plakala a zvolala: „Musíš sa ospravedlniť mojej mame! Povedal si toľko zlých vecí o našej rodine. Všetko som to nahrala. Je to desivé! Je to, ako keby si zošalel.“
Vstúpila som do toho: „Nie, nie. Nikto nehovorí dobré veci, keď sa háda alebo nadáva. Ako matka nemôžem lipnúť na týchto veciach. Mal by si sa jej ospravedlniť a pokúsiť sa ju utešiť. Si muž, tak k nej buď ohľaduplný.“ Zať podišiel k mojej dcére, objal ju a povedal: „Ospravedlňujem sa. Nehnevaj sa. Mýlil som sa. Poďme neskôr s mamou na večeru.“ Búrka bola za nami.
17. septembra bol sviatok stredu jesene. Keď ma prišli navštíviť dcéra s manželom, povedala som: „Je takmer čas na večeru, zapáľme najprv kadidlo pre Majstra!“ Každý z nich zapálil tyčinku kadidla a nasledujúc príklad mojej dcéry sa aj zať poklonil pred portrétom Majstra. Skôr než sme si sadli k jedlu, dcéra povedala: „Mama, chce sa ti ospravedlniť.“ Odpovedala som: „Nie, nie. Nie som nahnevaná. Nie je potrebné sa ospravedlňovať!“ Zať zahanbene povedal: „Mama, prepáč!“
Majster starostlivo usporiadal naše kultivačné cesty, krok za krokom, podľa karmických vzťahov medzi ľuďmi. Učí nás riešiť hnev a nevôľu súcitom a zvyšovať si pri tom xinxing.
Ďakujeme vám, Majster, za váš súcit a spásu!
