Moje pochopenia odstraňovania pripútaností

(Minghui.org) Dobrý deň, Majster a drahí praktizujúci.

Volám sa Sofia a Falun Dafa som začala praktizovať v roku 2001. Chcela by som sa podeliť o svoje pochopenia a skúsenosti v otázke odstraňovania pripútaností.

Majster v knihe Zhuan Falun povedal:

„Poviem vám pravdu: celý kultivačný proces je pre kultivujúceho procesom neustáleho vzdávania sa ľudských pripútaností.“ (Prvá lekcia, Zhuan Falun)

Dlhý čas som vlastne nevedela, ako odstrániť svoje pripútanosti. Do istej miery som sa dokázala pozrieť dovnútra, ale keď som rozpoznala pripútanosť alebo problém, nevedela som, ako ho odstrániť. Cítila som sa neisto a keďže pripútanosti neboli odstránené, naďalej ma trápili, takže som v kultivácii postupovala pomaly. Dokázala som potlačiť svoje pripútanosti tým, že som sa na povrchu ovládala a snažila sa byť dobrým človekom.

Neskôr som si uvedomila, že nemám dosť spravodlivých myšlienok – chcela som sa kultivovať, ale zároveň riešiť problémy. Táto mentalita bola postupne nahradená čistejším stavom mysle a silným želaním kultivovať sa a pozdvihovať si úroveň pri stretnutiach s problémami.

Uvedomila som si, že pripútanosti sa nedajú odstrániť tým, že sa budem sama so sebou dohadovať, alebo sa budem snažiť presvedčiť, aby som bola súcitnejšia, tolerantnejšia atď. To má len nepatrný účinok na povrchu.

Majster povedal:

„Poviem vám, celé roky som vám neustále hovoril, že schopnosti učeníkov Dafa sú obrovské, avšak mnohí ľudia tomu neveria, keďže tie schopnosti nebolo dovolené vidieť. Pod účinkom spravodlivých myšlienok sa zmení všetko okolo vás, ako aj vy sami. Avšak vy ste nikdy nerozmýšľali nad tým, aby ste to skúsili.“ („Vyučovanie Fa k 20. výročiu“, Vyučovanie Fa na konferenciách – XI. časť)

V istom bode kultivácie som sa jednoducho pokúsila odstrániť pripútanosť a zistila som, že to skutočne funguje. Potom som v tom pokračovala a moja kultivácia sa zlepšila.

Tento proces sa často začína tým, že si všimnem, že mám nejaký problém, pretože moje telo reaguje negatívne. Moje srdce je napäté a bije rýchlejšie. Nemôžem poriadne dýchať – mám pocit, že ma niečo blokuje. Začnem sa pozerať dovnútra a klásť si otázky, aby som dokázala pochopiť, v čom je problém. Postupne zbadám pripútanosť a rozpoznám problém. Môže mať istý tvar a niekedy vyzerá ako ja. Nie som to ja, ale telo zložené z negatívnej látky. Keď ju jasne rozpoznám, dokážem z nej vystúpiť. Napríklad si predstavím, že ju chytám do ruky, a premýšľam o jej odstránení. Alebo len jednoducho myslím na to, že ju odstránim. Niekedy sa zmení na dym a zmizne alebo vybuchne. Potom okamžite pocítim úľavu. Moje srdce sa opäť upokojí a dýchanie sa mi napraví. Niektoré pripútanosti je potrebné odstrániť postupne – vrstvu po vrstve.

Aby som rozpoznala pripútanosť a jasne ju videla, musím sa často pozrieť hlboko do svojho vnútra a klásť si veľa otázok, kým sa mi nedostane odpovede, ktorá zvyčajne súvisí so strachom – bojím sa buď smrti alebo odlúčenia od bohov. Keď dosiahnem tento bod, pripútanosť sa rozpustí a moja myseľ a srdce sa upokoja. Cítim sa spojená s bohmi a veci sa stávajú jasnými a zreteľnými.

Keď sa snažím odstrániť nejakú pripútanosť, niekedy mi odporuje, najmä ak moje spravodlivé myšlienky nie sú dostatočné. Pripútanosť sa ma môže pokúsiť oklamať, že bez nej nebudem môcť žiť, že bez nej neviem, kto som, že je úplne prirodzené byť takáto, alebo že je dokonca nerozumné myslieť si čokoľvek iné, alebo príde s inými argumentmi, aby vo mne vyvolala pocit neistoty. Naučila som sa nenaletieť na tieto triky, ale zároveň som si všimla, že to dokážem len vtedy, keď som vo vyrovnanom stave.

Majster povedal:

„Keď človek cíti bolesť alebo keď zažíva nešťastie, je preňho naozaj ťažké stále skúmať seba a pozerať, či nespravil niečo zlé. Keď to človek dokáže robiť, potom by som povedal, že na tejto ceste, na tejto ceste kultivácie a po celú večnosť jeho existencie ho nič nemôže zastaviť.“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii v Singapure)

Táto pasáž na mňa hlboko zapôsobila už pred mnohými rokmi, keď som ju prvýkrát čítala. Skutočne som z vlastnej skúsenosti videla, že pozeranie sa dovnútra je magický nástroj, a že praktizujúceho, ktorý má spravodlivé myšlienky, nemôže nič zastaviť. Teraz mám väčšiu dôveru v proces odstraňovania pripútaností a cítim, že to dokážem, pokiaľ sa na to zameriam. Niekedy sa to na prvý pohľad môže zdať ťažké, ale v skutočnosti to tak nie je. Ak jednoducho konám tak, ako povedal Majster, bez zapojenia akéhokoľvek ľudského myslenia, veci často idú hladko.

Uvediem niekoľko príkladov.

Pracujem na plný úväzok vo švédskych Epoch Times a venujem sa grafickej úprave. Do jednej z príloh novín prispieva iba jeden autor, ktorý nepraktizuje Dafa. Táto príloha začala vychádzať krátko po tom, ako som začala pracovať v novinách. Zvyčajne pracujeme so šablónami, aby grafické úpravy išli rýchlejšie, ale tento prispievateľ sa nedokázal prispôsobiť našej pracovnej metóde. Vizuálne rozloženie v tejto prílohe bolo potrebné navrhnúť na mieru. Bez akýchkoľvek skutočných skúseností alebo školenia v oblasti rozvrhovania stránok to pre mňa bolo náročné. Bolo to stresujúce, keďže som nikdy nemala predstavu, ako bude vyzerať týždenné rozloženie stránky, a navyše mal ten prispievateľ problém odovzdať obsah včas v termíne uzávierky. To znamená, že som mala menej času na grafické úpravy. Niekedy som musela pracovať aj cez víkendy, čo bol čas, ktorý som zvyčajne trávila s rodinou.

Cítila som frustráciu a hnev, že táto osoba nepriamo rozhoduje o tom, ako je usporiadaný môj život. Po týždňoch frustrácie a žiadneho zlepšenia situácie som sa rozhodla vážne sa pozrieť dovnútra.

Zbadala som, že táto pripútanosť mala výzor osoby, ktorá sa na mňa podobala, ale s myšlienkami plnými sebectva a odporu. Táto bytosť bola nespokojná a nahnevaná, že jej niekto iný diktuje život a núti ju pracovať cez víkendy, teda v čase, keď by mala byť so svojou rodinou. Videla som v nej sebectvo a ľudské myšlienky a rozhodla som sa ich odstrániť. Hneď ako mi napadlo odstrániť túto bytosť, moje srdce sa upokojilo a myseľ sa uvoľnila. Uvedomila som si, že bez ohľadu na to, či mám pravdu alebo nie a bez ohľadu na výsledok, mojou prioritou by malo byť odstránenie pripútanosti a zvýšenie xinxingu. Niekedy som sa nechala oklamať a uspokojila som sa s myšlienkou, že mám pravdu, čím som premárnila príležitosť kultivovať sa.

Pri inej príležitosti som mala konflikt s praktizujúcim v práci a bola som rozrušená. Bol čas vyslať spravodlivé myšlienky a potom som sa pozrela dovnútra. Odložila som seba samu bokom a porozprávala som sa so svojím srdcom:

- Čo sa to deje? V čom je problém? Odpoveďou bolo, že srdce bolo nahnevané na toho praktizujúceho kvôli „tomu a tomu“. Nechala som srdce prehovoriť a ja som ho len počúvala.

- V poriadku, trápi ťa ešte niečo iné?

- Áno, odpovedalo; cítim, že ma nerešpektujú, nepočúvajú a neberú vážne.

- Rozumiem.

Tento krátky okamih zamyslenia stačil na to, aby sa moje srdce zrazu upokojilo, dýchanie sa vyrovnalo a konflikt akoby zmizol. Keď som nabudúce myslela na tohto praktizujúceho, bola som pokojná a nevôľa  bola preč.

V práci musím niekedy vymeniť fotografie, ktoré mi autori poslali, pretože ich kvalita je nevyhovujúca. Jeden autor poskytol fotografiu do recenzie knihy o anjeloch, ale kvalita bola príliš nízka. Bol to obraz od moderného umelca a zobrazoval troch anjelov v podobe detí. Pomyslela som si, že ten obraz je „gýč“, a že tie deti vôbec nevyzerali ako anjeli – vyzerali len ako obyčajné deti. Recenzovaná kniha bola o tom, ako anjeli bdejú nad ľuďmi. Pomyslela som si: „Ako by tieto tri malé, do seba zahľadené deti vôbec mohli bdieť nad ľuďmi?“ Následne sa rozbujneli moje negatívne myšlienky o obraze a autorovi: „Tento spisovateľ často uverejňuje obrázky, ktoré vyvolávajú čudné pocity,“ „Títo ,anjeli‘ vôbec nevyzerajú božsky,“ a tak ďalej. Cítila som sa rozrušene a rozhodla som sa obrázok vymeniť. Vyhľadala som krásnu stropnú maľbu z paláca vo Versailles pri Paríži s motívom, ktorý sa podľa mňa „vystihoval“ anjelov. Myslela som si, že to bude pekná stránka v novinách.

Krátko po vydaní novín som však dostala e-mail od spisovateľa, v ktorom sa ma pýtal, kto rozhoduje o nahrádzaní obrázkov, ako napríklad v článku o anjeloch. Odpovedala som, že o tom môže rozhodovať riaditeľ sekcie kultúry, šéfredaktor alebo grafik, teda ja, a v tomto prípade som obrázok nahradila ja.

Po odoslaní e-mailu som okamžite pocítila, že sa musím napraviť. Spomenula som si na moment, keď som obrázok vymenila a na svoje negatívne myšlienky. Zbadala som postavu sediacu pri počítači, ktorá mala čierne a ostré rysy a sivastú tvár! „Aha, tak takto vyzeráš,“ povedala som jej.

Okamžite som pochopila, že ide o prejav negatívnych myšlienok, ktoré som vyslala, keď som pracovala s tým obrázkom. Len čo som sa pokojne a pevne rozhodla odstrániť túto postavu, uvidela som nesmierne milú a krásnu bytosť, ktorá tam sedela pri počítači. Bola jasná, takmer priehľadná, mala priateľský výraz a bola plná dobrej vôle. Moje srdce sa upokojilo a telom mi prúdila láska a súcit. Poďakovala som Majstrovi, že mi poslal toho spisovateľa, aby mi pomohol vidieť samu seba a prejsť týmto procesom.

Opäť som pochopila, že nezáleží na tom, kto má alebo nemá pravdu na povrchu – najdôležitejšia je skutočná kultivácia a to, aby sme odstránili negatívne prvky. Hoci si stále myslím, že obrázok bolo potrebné vymeniť, moje negatívne myšlienky o ňom boli neutralizované.

Pochopila som, že v procese kultivácie sa človek niekedy stretáva so situáciami, ktoré sa zdajú byť nerozumné. Podľa ľudských štandardov sa s vami zaobchádzalo nespravodlivo alebo ste boli vystavení niečomu, čo je nepochybne nesprávne. Nemali by sme sa zamotať do povrchného uvažovania o tom, čo je správne a čo nie, ale radšej by sme sa mali pozrieť, aké ľudské pripútanosti alebo myšlienky v nás vznikajú, a odstrániť ich. Inými slovami, kultivovať sa znamená vystúpiť nad ľudskosť. Je to cesta k božskosti. Niektoré veci, s ktorými sa človek stretne, nebudú logické alebo v súlade s predstavami bežných ľudí.

V minulosti som cítila strach a nervozitu zo svojich pripútaností, pretože som nevedela, ako ich odstrániť. Už sa na tento proces nepozerám s toľkými emóciami. Teraz mi to pripadá jednoduchšie. Kultivujem sa v tomto tele a stretávam sa s rôznymi situáciami, v ktorých sa moje pripútanosti zviditeľňujú, takže ich rozpoznávam a odstraňujem. Potom idem ďalej. Cieľom je zlepšiť si xinxing, aby som mohla pomáhať Majstrovi zachraňovať všetky bytosti.

Majster nás učil:

„Keď dovolíte akýmkoľvek sebeckým motívom alebo myšlienkam, aby sa pri robení vecí v tomto kritickom čase vkradli do vašej mysle, v skutočnosti pomáhate zlu.“ („V kritických časoch sa odhaľuje srdce človeka“)

Viem, že som bola sebecká, a to aj pri práci na veciach súvisiacich s Falun Dafa. Bolo mi jasné, že sa musím zbaviť tejto mentality, ale nedávala som tomu prioritu a namiesto toho som sa sústredila na „robenie práce“. Keď som si však prečítala Majstrove slová, pochopila som, že pri práci súvisiacej s Dafa absolútne nemôžem byť sebecká. Začala som si teda dôkladne všímať svoje myšlienky a to, ako sa správam, keď robím na projektoch Dafa.

Uvediem príklad. Začala som pracovať na produkcii pre predstavenia Shen Yun v Štokholme. Ako zvyčajne, objavili sa nejaké prekážky a veci, ktoré sa nedali ľahko vyriešiť. Cítila som sa vystresovane. Potom som sa pozrela dovnútra, aby som zistila, prečo sa tak cítim. Bolo to kvôli strachu zo zlyhania pri plnení svojich povinností. Bála som sa, že urobím chyby v tom, za čo som bola zodpovedná, a spôsobím problémy predstaveniu, divákom alebo Shen Yunu. Prečo som sa toho bála? Obávala som sa, že ublížim sama sebe, že budem musieť čeliť hanbe za to, že som spôsobila problémy, alebo že som ich nedokázala vyriešiť. Bola to sebeckosť a snaha chrániť samu seba. Pochopila som, že práve toho sa musím zbaviť, a tak som sa zamerala na odstránenie tohto strachu a sebeckých prvkov. Išlo to dobre, aj keď som to nedokázala spraviť naraz a musela som to robiť krok za krokom.

Môj starý spôsob konania zahŕňal sebectvo a dával mi pocit, že mám situáciu pod kontrolou. Keďže som tak dlho robila veci týmto spôsobom, nevedela som, ako robiť veci inak, a bála som sa zbaviť sebectva a pocitu, že mám veci pod kontrolou. Spočiatku som mala pocit, akoby som robila veci so zatvorenými očami. V procese postupného zbavovania sa sebectva som sa však otvorila väčšej sile, v ktorej som ja bola len malou časťou, kúskom skladačky, ktorý plnil svoju úlohu v rámci väčšieho celku. Túto veľkú silu som už neobmedzovala svojím sebectvom – dostala priestor pôsobiť naplno a ja som s ňou spolupracovala v harmónii. Cítila som, že som skutočnou praktizujúcou Falun Dafa, a ako cezo mňa prúdi sila Dafa. Bola som ľahká, šťastná, vyrovnaná a pokojná.

Keď porovnám stav, keď som vo Fa a mám spravodlivé myšlienky s tým, keď upadnem do ľudského myslenia, rozdiel je zreteľný. Keď som vo veľmi spravodlivom stave, niekedy sa objaví malá myšlienka na niečo praktické, čo treba vyriešiť. Keď sa rozhodnem zamerať na detaily situácie, začnú sa aktivovať ľudské myšlienky a prichádzajú rôzne veci, ako napríklad obavy, frustrácia, zmätok a podobne. To znamená, že vystúpila nejaká pripútanosť, ktorá ma drží v ľudskej ríši.

Majster povedal:

„Nemôžete robiť prácu Dafa bez študovania Fa, lebo by to bolo akoby svetská osoba robila prácu Dafa. Majú to byť učeníci Dafa, ktorí robia prácu Dafa – toto sa vyžaduje od vás všetkých.“ („Vyučovanie Fa na medzinárodnej Fa konferencii vo Washingtone, D.C.“, Učiteľ vedie loď)

Tieto slová som čítala mnohokrát a do istej miery som to pochopila. Teraz však chápem, že nestačí, že som pred časom študovala Fa a včera som bola v spravodlivom stave, ale teraz sú moje myšlienky trochu mimo a aj tak na tom pracujem. To nestačí. Musím byť skutočne v spravodlivom stave. Musím byť vo Fa vždy, keď robím niečo, čo súvisí s Dafa.

Medzi bežnými ľuďmi sa často používa výraz „cesta je cieľ“. Keď sa však pozriem späť na svoju kultivačnú cestu, hlbšie chápem, čo tento výraz znamená. Keď máte v niečom jasno, nie je to ťažké. Ťažkosť spočíva v tom, že napriek obmedzenej úrovni a stratení v ilúzii sa stále musíte posúvať vpred. Som hlboko vďačná za príležitosť byť praktizujúcou Falun Dafa počas nápravy Fa a urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som bola hodná tohto titulu.

Ďakujem vám, ctihodný Majster. Ďakujem vám, milí praktizujúci.

 

(Vybraný článok prednesený na Severskej Fa konferencii 2025)