(Minghui.org) Falun Dafa som začal praktizovať v máji 1996 a teraz mám 73 rokov. Počas 29 rokov kultivácie sa o mňa náš súcitný Majster staral a posilňoval ma počas ťažkostí a skúšok.
Keď sa porovnávam s praktizujúcimi, ktorí sa dobre kultivovali, viem, že som ďaleko pozadu. Rozhodla som sa napísať o svojich skúsenostiach, aby som ostatných praktizujúcich povzbudila, že sa nemajú báť, keď čelia prenasledovaniu. Jednoducho robme to, čo od nás žiada Majster – odporujme prenasledovaniu a nespolupracujme s usporiadaniami starých síl.
Jedného dňa sme s inou praktizujúcou vylepovali plagáty s pravdivými informáciami o prenasledovaní. Narazili sme na skupinu policajtov v civile. Nevedeli sme, že sú to príslušníci polície, takže sme pokračovali vo vylepovaní plagátov a boli sme zatknuté. Policajti sa ma pokúšali vtiahnuť do policajného auta. Odmietla som nastúpiť. Namiesto toho som si sadla a začala meditovať. Praktizujúca ma požiadala, aby som to nerobila – podľa nej to nevyzeralo dobre.
Netrápilo ma, že ma ľudia pozorujú, pretože som nerobila nič zlé. Nespolupracovala som s policajtmi na policajnej stanici ani v zadržiavacom centre. Praktizujúca povedala, že vyzerám hrdinsky (myslela to kriticky). Povedala som: „Z pohľadu bežných ľudí to tak môže pôsobiť, ale z hľadiska Fa som nespolupracovala s požiadavkami policajtov. Som vo Fa. Nedopustila som sa žiadneho zločinu. Prečo by som s nimi mala spolupracovať? To, čo robím, sa nazýva nespolupracovanie.“
Táto praktizujúca bola neskôr presunutá do inej miestnosti. O niekoľko dní neskôr bola pridelená na nútené práce – balenie jedálenských paličiek. Ostatní ľudia mi povedali, že robila dobrú prácu. Keď som ju videla, naozaj balila paličky. Premýšľala som, čo mám robiť. Preradili ju na iné miesto, takže som sa nemala s kým porozprávať o veciach, ktoré sa diali. Cítila som sa trochu osamelá, ale musela som sa spoliehať sama na seba. O niekoľko dní neskôr som dostala príkaz ísť baliť paličky. Pochválili ma, že som odviedla dobrú prácu. V skutočnosti som bol veľmi pomalá. Chceli len, aby som pracovala.
Odmietla som sa prispôsobiť prenasledovaniu
Uvedomila som si, že ak tam budem ďalej pracovať, nebudem môcť vysielať spravodlivé myšlienky. Povedala som im, že tam nemôžem pracovať, lebo sa necítim dobre a musím sa vrátiť do cely. Vedela som, že ako praktizujúca by som len mala vysielať spravodlivé myšlienky, učiť sa Fa naspamäť a objasňovať pravdu o prenasledovaní.
O niekoľko dní ma vypočúvali a posadili ma pri tom na železnú stoličku. Pomyslela som si, že som praktizujúca Falun Dafa a nemala by som tam sedieť. Pretlačila som sa von cez medzeru. Stolička bola navrhnutá tak, aby sa z nej nikto nemohol dostať von. Mne sa však podarilo zázračne pretlačiť von. Keď to videli, smiali sa a už ma do nej nevrátili. Keď mi vynadali, objasnila som im pravdu. Neskôr som si uvedomila, že cestou späť do cely som mala kričať: „Falun Dafa je dobrý“. Keď som prišla do cely na druhom poschodí, cez okno som kričala „Falun Dafa je dobrý“ smerom na dolné poschodie. Keď som sa unavila, na chvíľu som prestala a potom som ďalej kričala. Všetci ľudia na prízemí a na druhom poschodí ma počuli. Nikto ma nezastavil.
Keď som neskôr po prepustení objasnila pravdu jednému mužovi, povedal, že si ma pamätá. Spýtala som sa, kde sme sa stretli. Povedal: „Spomínate si, ako ste v zadržiavacom centre kričali, že Falun Dafa je dobrý?“
Jednej noci v zadržiavacom centre sa ma policajti pokúsili odviesť na zdravotnú prehliadku. Odmietla som spolupracovať a povedala som, že nemám žiadne choroby. Vedela som, že Majster sa mi snaží pomôcť a že každá moja myšlienka musí byť vo Fa. Nemala by som mať žiadne ľudské myšlienky. Každá moja myšlienka musí byť zameraná na pomoc Majstrovi pri náprave Fa a záchrane ľudí. Každá musí byť v súlade s Fa.
Snažili sa ma prinútiť, aby som sa podrobila lekárskemu vyšetreniu. Odmietla som ísť. Ak by moje myslenie nebolo v súlade s Fa a začala by som uvažovať, že by ma mohli prepustiť, táto myšlienka by mi priniesla problémy. Dozorkyňa ma ťahala, ale odolávala som. Niekoľkokrát ma potiahla a povedala: „Teta, poďme. Urobíme vám lekársku prehliadku.“ Povedala som: „Nemám žiadne choroby, takže to nie je potrebné. Praktizujem Falun Dafa a som zdravá. Nepotrebujem sa dať vyšetriť. Nechcem vás obťažovať.“
Dozorkyňa priviedla dve ďalšie dozorkyne a spoločne ma odvliekli preč. Bránila som sa, ale neúspešne. Lekár ma skontroloval a zistil, že som úplne v poriadku. Dozorkyňa povedala: „Pozrite sa na ňu. Všetko je v poriadku. Je zdravšia ako my.“ Cestou späť dozorkyni zavolali a povedali jej, aby na druhý deň išla do Tangshanu. Uvedomila som si, že ma na druhý deň pošlú do tábora nútených prác Tangshan. Celú noc som vysielala spravodlivé myšlienky.
Odstránenie pripútanosti k rodine
V tom čase som doma bola hlavnou živiteľkou rodiny. Mala som pocit, že bezo mňa sa rodina zrúti. Pri pomyslení na svoje dve deti a manžela, ktorý bol v zlom zdravotnom stave, som sa cítila smutne. Keď som na nich pomyslela, nemohla som sa upokojiť. Jedna väzenkyňa mala dobrý vzťah s dozorkyňou a snažila sa ju presvedčiť, aby jej vybavila predčasné prepustenie. Keď som skúsila osloviť tú dozorkyňu, odmietla so mnou hovoriť. Uvedomila som si, že by som nemala nasledovať príklad bežného človeka. Majster má všetko pod kontrolou. Musím viac vysielať spravodlivé myšlienky a spravodlivo kráčať po svojej kultivačnej ceste – potom mi Majster bude môcť pomôcť. Ak by som nekráčala po svojej ceste dobre, dostala by som sa do problémov. Musím sa vzdať svojho ľudského srdca.
V tú noc som vôbec nespala. Keby som nemala rodinu, nemala by som žiadne obavy. Keďže som sa nedokázala prestať trápiť o rodinu, nemohla som sa uvoľniť. Na druhý deň ma poslali do Tangshanu. Spomenula som si na mamu. Kým žila, neustále si o všetkých robila starosti. Po jej smrti si všetci ďalej žili dobre. Pripomenula som si, že by som sa nemala obávať o ostatných, pretože by to ovplyvnilo moju schopnosť plniť si povinnosti praktizujúcej – každý má svoj vlastný život. Posilnila som si svoje spravodlivé myšlienky. Ktorýkoľvek z členov mojej rodiny by mohol odísť a ostatní by naďalej žili dobre. Je absolútne nemožné, aby som sa vzdala Falun Dafa. Nikto mi nemohol nič spraviť.
Požiadala som Majstra, aby ma posilnil, a povedala som: „Majster, prosím, posilnite ma. Budem vás nasledovať až do konca. Budem napredovať a nebudem robiť kroky späť. Určite pomôžem Majstrovi napraviť Fa a zachrániť vnímajúce bytosti a nikdy nebudem robiť veci, ktoré sú neúctivé voči Majstrovi. Budem kvalifikovanou praktizujúcou Falun Dafa a budem sa správať podľa princípov Fa, takže Majster si o mňa nebude musieť robiť starosti. Majster, prosím, posilnite ma. Určite sa budem dobre činiť a som schopná činiť sa dobre, takže Majster bude mať menej starostí a bude šťastný.“ Konečne som sa dokázala vzdať pripútanosti k rodine.
V aute mi dozorkyňa povedala: „Teta, prosím, povedzte nám o Falun Dafa. Rada vás počúvam.“ Nepovedala som nič. Celý deň som vysielala spravodlivé myšlienky. Nikto so mnou nedokázal pohnúť. Bola som odhodlaná nasledovať Majstrove usporiadania.
Predtým odchodom zo zadržiavacieho centra mi jedna väzenkyňa povedala: „Prosím, rýchlo povedz, že sa vzdávaš Falun Dafa. Len to povedz. Nezáleží na tom. Ak ťa pošlú do Tangshanu, budú ťa biť, kým neomdlieš. Ak nebudeš jesť, budú ťa násilne kŕmiť a mučiť, kým sa nevzdáš. Do troch dní ťa pošlú späť do zadržiavacieho centra.“ Vyhrážali sa mi. Ja som však bola odhodlaná: „Nemám strach. Som praktizujúca Falun Dafa. Zlo sa ma nemôže dotknúť.“ Vyslala som spravodlivé myšlienky na odstránenie zasahovania.
Keď ma zatkli, mala som na sebe zimný kabát. Keď som prišla do Tangshanu, bola už jar. Bolo mi príliš teplo a cítila som sa nepohodlne. Snažili sa ma vytiahnuť z auta. Odmietla som spolupracovať. Odtiahli ma k mramorovej doske, ktorá bola v tieni. Bola tam zima, takže som sa cítila lepšie. Chceli, aby som sa podrobila lekárskej prehliadke. Odmietla som vstať. Neurobila som nič, čo mi povedali. Keď ma neskôr vyšetrili, zistili, že mám veľa chorôb. Dozorkyňa sa spýtala: „Ako to, že včera ste nemali žiadnu chorobu a dnes ich máte toľko?“ Mala som problémy so srdcom a ďalšie ťažkosti, takže ma v tábore nútených prác neprijali. Poslali ma späť do zadržiavacieho centra. Zostala som v policajnom aute a odmietla som vystúpiť. Prišli po mňa členovia mojej rodiny a praktizujúci a ja som sa vrátila domov.
Pokračujem v plnení svojich povinností
Praktizujúci Falun Dafa by mali mať spravodlivé myšlienky a konať spravodlivé činy. Mali by sme prejsť skúškou života a smrti a nespolupracovať s požiadavkami, príkazmi alebo pokynmi zla. Ak to dokážeme, Majster nám môže pomôcť. Ako nám môže pomôcť, ak spolupracujeme so zlom?
Keď ma priviezli z Tangshanu naspäť, policajt mi dal formulár o prepustení na záruku do začiatku súdneho procesu. Roztrhala som ho a neuznala som ho. Povedali, že ak ma opäť zatknú, pošlú ma priamo do väzenia v Shijiazhuangu. Po prepustení som zostala doma a 7 dní som študovala Fa. Potom som išla von objasňovať pravdu s ostatnými praktizujúcimi.
Opäť nás nahlásili na polícii. Polícia odviedla iného praktizujúceho, ale mňa nie. Keď som sa vrátila domov, manžel sa ma opýtal, čo sa deje. Spýtala som sa, čo tým myslí. Povedal, že mu volala polícia. Obaja sme sa zasmiali.
Niektorí praktizujúci cítili silný tlak po prepustení na záruku do začiatku súdneho procesu. Povedala som im: „Nebojte sa. Využívajú to na to, aby vás zastrašili. Musíme si zachovať spravodlivé myšlienky a robiť to, čo máme robiť. Majster má posledné slovo. Ak budeme mať spravodlivé myšlienky a opustíme svoje pripútanosti, Majster nám môže pomôcť. Zlo nie je ničím. Polícia sa ma nedotkla a neprišla za mnou. Nie je sa čoho obávať. Majster má vo všetkom posledné slovo. My veríme iba v Majstra.“
Pred dvoma rokmi som sa počas čínskeho nového roka vybrala objasňovať pravdu s jedným mladým praktizujúcim. Išla som objasniť pravdu istému mužovi a povedala som mu: „Mladý muž, dám vám USB, ktoré obsahuje informácie o tom, ako zostať v bezpečí.“ „Aha, vy ste praktizujúca Falun Dafa,“ povedal a chytil ma. Povedala som: „Prečo si nechcete vypočuť dobré správy? Prečo ste ma chytili?“ Odmietol počúvať bez ohľadu na to, ako som mu vysvetľovala pravdu. Zavolal na políciu a nahlásil ma.
Zdalo sa, že policajtom sa počas čínskeho nového roka nechce prísť. Čakal vyše pol hodiny. Trochu ho to mrzelo a ponúkol sa, že mi zavolá taxík. Povedala som mu: „Nemusíte mi volať taxík. Prosím, nechajte ma ísť. Môžem ísť domov sama.“ Pokračovala som: „Urobíte zlú vec, ak ma nahlásite. Vidíte, že teraz sa deje toľko nešťastí. Objasňujem vám pravdu, aby som vám pomohla zostať v bezpečí.“ Nepočúval ma a povedal: „Ešte stále si to dovoľujete povedať. Odvažujete sa konať proti Čínskej komunistickej strane (ČKS).....“ Povedal, že je v armáde. Povedala som: „Ste v armáde a nemôžete tam počuť pravdu. Prosím, počúvajte pravdu a pochopte, čo som povedala.“ Bez ohľadu na to, čo som povedala, odmietol ma prepustiť.
Prišlo policajné auto. Podišla som k policajtom s USB v ruke. Povedala som: „Ospravedlňujem sa, že som vám spôsobila problémy počas čínskeho nového roka. Keďže ste už tu, chcela by som vám povedať niečo dobré. ČKS nás prenasleduje a vám prikazuje páchať zločiny proti Falun Dafa. Toto USB vás môže zachrániť. Prosím, vezmite si ho domov a pozrite si ho.“ Jeden policajt ho prijal a súhlasil aj s vystúpením z ČKS. Ostatní policajti ma spočiatku nepočúvali. Ďalej som im objasňovala pravdu. Nakoniec obaja súhlasili s vystúpením z ČKS.
Mladík z armády neodišiel a počúval náš rozhovor. Povedala som mu: „Mladý muž, necítim voči vám nenávisť, aj keď ste ma nahlásil. Uvedomujem si, že nepoznáte pravdu. Dúfam, že zostanete v bezpečí. Ak vám iní praktizujúci v budúcnosti objasnia pravdu, prosím, vystúpte z ČKS a jej pridružených organizácií a pamätajte, že Falun Dafa je dobrý, aby ste zostali v bezpečí, keď prídu pohromy. Falun Dafa je Budhov zákon.“ Polícia požiadala mladého muža, aby odišiel, a potom ma pustili domov. Povedala som: „Som za vás šťastná, pretože ste boli zachránení. Nešla som dnes von zbytočne.“ Odišla som. Keď som sa po chvíli otočila, videla som, že ich auto ide za mnou. Zamávala som im na rozlúčku. Po chvíli som sa opäť otočila a videla som, že ma stále sledujú. Cítila som, že niečo nie je v poriadku.
Vrátila som sa k nim a povedala som: „Mladí muži, pomohla som vám vystúpiť z ČKS. Prosím, pozrite si príbehy na USB. Budete skutočne zachránení. Nebudete odstránení, keď príde veľká katastrofa. Ak ma budete naďalej sledovať, stále nechápete pravdu. Ak urobíte niečo proti mne, dopustíte sa veľkých zločinov. Pomáham svojmu Majstrovi zachraňovať ľudí. Ak do toho zasiahnete, budete schopní niesť následky? Prosím, nesledujte ma. Chcem len, aby ste boli v bezpečí a šťastní.“ Potom ma prestali sledovať.
Keď sa rozprávam s ľuďmi, oslovujem ich ako svojich súrodencov a hovorím im, že mám pre nich dobré správy. Potom im objasním pravdu. Trikrát sa stalo, že keď prišli policajti, ani sa ma nedotkli. Deväťkrát ma zatkli a zadržali. Keďže som si zachovala spravodlivé myšlienky, bola som prepustená. Polícii som objasnila pravdu viac ako 30-krát. Nepamätám si, koľkokrát som sa za posledných 20 rokov dostala do ťažkých situácií, ale pretože som konala podľa Fa, Majster ma ochránil.
Prekonávanie chorobnej karmy pomocou spravodlivých myšlienok
Raz som išla von objasňovať pravdu a domov som sa vrátila až okolo 22:00. Po príchode domov som pocítila silné bolesti žalúdka. Išla som na toaletu a zistila som, že krvácam. Rozmýšľala som, či som príliš unavená. Uvedomila som si, že to nemôže byť dôvod, pretože som praktizujúca, takže by som sa nemala cítiť unavene. O polnoci som už silno krvácala. Mala som také silné bolesti, že som mala pocit, akoby som rodila. Nemohla som si ľahnúť a nemohla som spať. Vysielala som spravodlivé myšlienky, aby som odstránila zasahovanie, ktoré mi bránilo v záchrane vnímajúcich bytostí. O 4. a 5. hodine ráno sa mi podarilo na chvíľu posadiť a do rána som už bola v poriadku.
Manžel už chápal, že k lekárovi nepôjdem. Dcéra si však o mňa robila starosti. Plakala a hovorila, že sa bojí, že by som mohla mať rakovinu. Moja sestra tiež plakala. Dcéra mi povedala: „Mami, prosím ťa, choď k lekárovi na vyšetrenie. Ani jedna z nás sa ešte nevydala. Ak sa ti niečo stane, ako budeme žiť?“ Odmietla som ísť do nemocnice na vyšetrenie.
Spýtala som sa ich, koľko majú peňazí, keď tak veľmi chcú, aby som išla do nemocnice. Vedela som, že žiadne nemajú, a tak to vzdali. Dcéra požiadala susedu, aby na mňa dohliadla, keby sa mi niečo stalo. Čo sa týka chorobnej karmy, napadlo mi, že Majster povedal, že praktizujúci nemajú choroby a my naozaj nemáme choroby – Majster očisťuje naše telá. V ten deň som spravila veľa práce, akoby som necítila žiadne nepríjemné pocity. Keď dcéra prišla domov a spýtala sa na mňa susedy, tá jej povedala: „Tvoja matka je veľmi dobrá. Spravila veľa práce, kým si bola preč.“
Viem, že sa stále potrebujem zbaviť mnohých ľudských myšlienok a pripútaností. Stále mám v sebe prvky kultúry ČKS. Musím viac vysielať spravodlivé myšlienky a napraviť sa v mnohých ohľadoch, aby vnímajúce bytosti nepáchali zločiny proti Falun Dafa kvôli mojim medzerám v kultivácii. Budem pozorne nasledovať Majstra a dokončím svoje poslanie praktizujúcej v období nápravy Fa. Pomôžem Majstrovi napraviť Fa a zachrániť vnímajúce bytosti a budem kvalifikovanou praktizujúcou Falun Dafa.
Ďakujem vám, Majster! Ďakujem, praktizujúci!
(Vybraný príspevok pre 22. ročník Čínskej Fahui na stránke Minghui.org)
