(Minghui.org) Dobrý deň Majster! Dobrý deň spolupraktizujúci!
Mám 73 rokov a Falun Dafa som začala praktizovať v roku 2003. Predtým, než som začala praktizovať, som mala rakovinu úst, podstúpila som operáciu a mala som problémy s rečou. Ale vedela som, že Dafa je dobrý, a že prenasledovanie zo strany Čínskej komunistickej strany je nesprávne, preto som sa viac než 20 rokov snažila ľuďom čo najlepšie objasňovať pravdu o Dafa.
Moja matka zomrela, keď som bola veľmi malá, a nemala som súrodencov. Po svadbe sme s manželom boli chudobní a nemohli sme si dovoliť mať dieťa. Nepoznala som materinskú lásku, takže pre mňa bolo ťažké mať súcit.
Keď som začala praktizovať Falun Dafa a nasledovať princípy Pravdivosti-Súcitu-Znášanlivosti, zlepšila som sa.
Ako som začala ľuďom rozprávať o Falun Dafa
Potom, čo Čínska komunistická strana (ČKS) spustila prenasledovanie Falun Dafa, začala som rozdávať ľuďom materiály, aby som vyvracala hanlivú propagandu. Všimla som si praktizujúcu, ktorá bola dobrá v rozprávaní s ľuďmi o Dafa, a chcela som sa naučiť, ako to robiť. To popoludnie vzala mňa a ďalšiu praktizujúcu so sebou a ukázala nám, ako na to. Hovorila s ľuďmi na autobusovej zastávke pri supermarkete. Niekoľkými slovami dokázala vysvetliť Dafa a pomôcť ľuďom vystúpiť z organizácií ČKS. Zdalo sa to jednoduché. „Skúste to aj vy dve, ja pôjdem zatiaľ nakupovať,“ povedala a odišla.
S druhou praktizujúcou sme sa prechádzali. Pozreli sme sa na ľudí, tu na jednu, tam na druhú osobu, ale stále sme sa neodvážili hovoriť. Už sa to nezdalo také jednoduché. Blúdili sme okolo dlhý čas, ale s nikým sme sa nerozprávali. Nakoniec sme sa vrátili domov.
Na druhý deň som požiadala Majstra o pomoc a išla som von hovoriť s ľuďmi. Uvidela som staršieho muža a pozdravila som ho: „Ujo, idete nakupovať?“ Povedal, že áno, ale ja som nevedela, čo povedať ďalej. Odišiel. Prechádzala som sa ešte chvíľu, ale s nikým som o Dafa nehovorila. Keď som sa vrátila domov, bola som sklamaná a rozhodla som sa, že sa musím zlepšiť.
Tretí deň som videla ženu pri autobusovej zastávke. Pozdravila ma a zdala sa byť milá. Keď si všimla jazvu na mojej čeľusti a to, že som mala problémy s rečou, spýtala sa, čo sa mi stalo. „Mala som rakovinu úst, takže som podstúpila operáciu v Pekingu. Neskôr som sa zotavila bez liekov alebo chemoterapie,“ vysvetlila som. Bola zvedavá a chcela vedieť viac. Povedala som jej, že mi Falun Dafa veľmi pomohol. Pochopila to a súhlasila, že vystúpi zo všetkých organizácií ČKS, do ktorých v minulosti vstúpila. V tichosti som poďakovala Majstrovi Li.
Od tej chvíle som chodila von každý deň. Na začiatku som s ľuďmi hovorila iba občas. Neskôr som už dokázala hovoriť o Dafa a vystupovaní z organizácií ČKS takmer s každým, koho som stretla. Každý deň som vstávala pred štvrtou ráno, urobila som cvičenia a potom o šiestej som vysielala spravodlivé myšlienky. Predtým, než som sa vybrala von objasňovať pravdu, som si prečítala dve prednášky z Zhuan Faluna (hlavnej knihy Falun Dafa). Chodila som von takmer každý deň. Niekedy ma rodina potrebovala ráno, takže som išla von popoludní.
Na stavbe
Spoločne s ďalšou praktizujúcou sme často rozdávali materiály po meste aj na predmestiach. Bola veľmi vďačná a povedala: „Po tom, čo som chodila von s tebou, dokážem ísť kamkoľvek, pešo, autobusom či metrom.“
Často sme chodili von s veľkou taškou plnou DVD a knihami Deviatich komentárov ku komunistickej strane. Počas prechádzky sme sa rozprávali s ľuďmi a rozdávali tieto materiály. Spočiatku sa bála, ale povedala som jej: „Neboj sa. Stačí, keď to urobíme poctivo. Ak ľudia uvidia, že sa skrývame, materiály nemusia prijať.“ Keď videla, že sa nebojím, aj ona získala sebadôveru.
Keď sme videli niekoľko áut zaparkovaných pri ceste, porozprávali sme sa s každým vodičom. Taktiež sme im dali letáky a prebehlo to dobre.
Tiež sme chodili na stavby. V danej oblasti prebiehalo veľa výstavby a niektoré stavby boli veľké. Trvalo nám niekoľko mesiacov, kým sme ich všetky prešli. Hoci tam bolo veľa pracovníkov, zvyčajne boli rozptýlení. Preto sme si našli miesta, kde obedovali, a tam sme sa s nimi rozprávali. Väčšina súhlasila, že vystúpi z organizácií ČKS. Na druhý deň sme išli na ďalšie miesto.
Raz sme išli na jednu stavbu, kde bolo veľa ľudí, vrátane mužov aj žien všetkých vekových kategórií. Pri rozhovore s jedným mladým mužom sme mu povedali o Dafa a o vystúpení z ČKS. Povedal, že vstúpil do Mladých pionierov ČKS, a súhlasil, že z nich vystúpi pod pseudonymom.
Po tom, čo sme sa porozprávali s tromi ľuďmi, mladý muž nám nahlas povedal: „Teta, teraz si môžete oddýchnuť. Ja im to vysvetlím a vy len zapíšete mená.“ Zdalo sa, že tento mladík bol stavbyvedúcim. Zavolal všetkých k sebe a povedal: „Vystúpenie z organizácií ČKS vám prinesie bezpečie a požehnanie. Falun Dafa je dobrý a prenasledovanie je nesprávne.“ Pracovníci sa postavili do radu a on postupne vyvolával ich mená a pýtal sa ich, či chcú vystúpiť z organizácií ČKS, jedného po druhom. Bola to veľkolepá scéna a veľmi ma dojala. Nakoniec v ten deň takmer 50 ľudí vystúpilo z organizácií ČKS.
Jedna stavba bola ďaleko od mesta. Bola veľká, s množstvom pracovníkov, a bola rozdelená na mnoho menších úsekov. Keďže bola nová, nechodil tam žiaden autobus. Takže druhá praktizujúca tam musela chodiť pešo každý deň. Tretia praktizujúca sa k nám chcela pridať, ale vzdala to, pretože to bolo príliš ďaleko. Aj autom to trvalo približne pol hodiny. Praktizujúca, ktorá tam so mnou často chodievala, mala viac než 70 rokov. Pred odchodom do dôchodku pracovala ako administratívna pracovníčka.
Ona a ja sme často kráčali po dvoch stranách cesty tým istým smerom. Niekedy sme videli pracovníkov, ktorí kopali priekopy. Kľakli sme si k nim a rozprávali sa s nimi. Keď ľudia pracovali v lese, išli sme tam a prihovorili sa im. Rozprávali sme sa so všetkými, ktorých sme stretli, až kým sa výstavba neskončila.
Takto to šlo približne desať rokov, až kým v našej oblasti neprestali vznikať nové stavebné projekty. Potom sme chodili do parkov a na autobusové stanice, aby sme sa rozprávali s ľuďmi.
Raz som išla sama von objasňovať pravdu. Všimla som si strom, ktorý mal žlté ovocie. Nikdy predtým som také ovocie nevidela a premýšľala som, ako môže strom rodiť v zime. Neskôr som si uvedomila, že to bolo povzbudenie od Majstra.
Na policajnej stanici
Raz som jednému človeku darovala softvérový nástroj na obídenie internetovej blokády. Ukázalo sa, že to bol policajt v civile a odviedol ma na policajnú stanicu. Neodpovedala som na jeho otázky. Len som mu povedala fakty o Dafa a navrhla mu, aby prestal nasledovať ČKS a robiť zlé skutky. Vyhrážal sa mi, ale nebála som sa. Vedela som, že mám doma veľa materiálov o Dafa, vrátane Majstrovho portrétu, a že sa musím dostať domov. V ten večer ma prepustil.
Vedela som, že mám pripútanosť k prílišnému nadšeniu. V tom čase som bola jednou z mála praktizujúcich, ktorí mali softvérový nástroj na obchádzanie internetovej blokády. Mala som mentalitu predvádzania sa a toto bolo vážne ponaučenie.
Po tom, čo som podala žalobu proti bývalému diktátorovi ČKS Jiang Zeminovi za prenasledovanie Dafa, ma polícia raz vyzvala, aby som prišla na policajnú stanicu. Manžel bol nervózny, ale povedala som mu, aby sa nebál, a na druhý deň som šla na stanicu sama. Nebála som sa, pretože som rozumela, prečo tam potrebujem ísť.
Po príchode som v miestnosti uvidela viac než desať policajtov a jeden z nich sa ma spýtal, prečo som podala žalobu proti vodcovi štátu.
„O kom to rozprávate?“ opýtala som sa.
„O Jiang Zeminovi,“ odpovedal.
„Nie, on nie je žiaden vodca štátu,“ odpovedala som. „Je to zradca, ktorý zrádza naše národné záujmy.“
Keď som im povedala všetky zlé veci, ktoré Jiang spáchal, všetci súhlasili.
Keď sa ma jeden z nich opýtal, či praktizujem Falun Dafa, porozprávala som im o mojich chorobách, a o tom, ako som sa vyliečila vďaka praktizovaniu Dafa. „Nemala som peniaze ani prácu. Bola som chorá, ale nemohla som si dovoliť liečbu. Moje choroby však zmizli, keď som praktizovala Falun Dafa. Ako by som nemohla praktizovať?“ spýtala som sa.
Prikývli a spýtali sa, čo si o mojej praxi myslí moja rodina. Povedala som, že poznajú moju situáciu a podporujú ma. Jeden policajt bol zvedavý na prínosy Dafa. Vysvetlila som mu, ako zlepšuje fyzické zdravie, ako aj morálne hodnoty Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. Po tom, čo som im to vysvetlila, som sa vrátila domov.
Koordinácia s ostatnými praktizujúcimi
Niektorí praktizujúci chcú ísť von a povedať ľuďom pravdu, ale boja sa. Pripomenula som si, že praktizujúci sú jedno telo, a preto som pomáhala ostatným vždy, keď ma o to požiadali.
Raz som sa rozprávala s praktizujúcou menom Lan. Nemala s kým študovať Fa, tak som ju zoznámila s miestnymi praktizujúcimi. Chcela hovoriť ľuďom pravdu, ale bála sa a nevedela, ako začať. „Žiaden problém, ukážem ti ako na to,“ povedala som. Stretli sme sa na autobusovej stanici a rozprávali sa s ľuďmi.
Ale Lan sa bála a stála niekoľko metrov ďalej. Vysielala som spravodlivé myšlienky, aby som jej pomohla. Všimla som si na ceste nylonový remienok z obalu, zdvihla som ho a povedala: „Radšej to hodíme do koša, aby o to niekto nezakopol a nespadol.“ Okoloidúci počul, čo som povedala, a povedal, že som dobrý človek.
„Ak vidíme problém, mali by sme niečo urobiť, všakže?“ odpovedala som. Pomohla som tej osobe vystúpiť z organizácií Čínskej komunistickej strany (ČKS).
Lan neskôr povedala: „Si veľmi šikovná, ako vieš spojiť myšlienky.“
„Nie je potrebné rozmýšľať,“ vysvetlila som. „Ničoho sa netreba báť – nič nie je náhodné. Keď stretneme niekoho, môže ísť o predurčený vzťah. Stačí, že sa o to pokúsime.“
Vysvetlila som Lan, ako zdraviť ľudí, ako prelomiť ľady, aj ako spojiť rozhovor s informáciami o Dafa, a tiež o vystúpení z ČKS. Počúvala ma a čoskoro sa už dokázala sama rozprávať s ľuďmi.
Takto som za tie roky pomohla šiestim praktizujúcim. Všetci napredovali a dnes sú v tom celkom zruční.
Opustenie ľudských názorov
Mám málo strachu, takže hovorím takmer s každým, ale niekedy mi chýba láskavosť a trpezlivosť. Občas sa s ľuďmi hádam. Cítila som, že Majster mi pomáha zlepšovať sa v tejto oblasti.
Jedného dňa som na autobusovej stanici uvidela staršieho muža a povedala som mu o Dafa. Nielenže ma nepočúval, ale vzal mi klobúk a hodil ho na zem. Nič som nepovedala – len som ho zdvihla a odišla.
O niekoľko dní neskôr som prechádzala okolo autobusovej stanice a začala som niekomu hovoriť o Dafa. Bol to ten istý starší muž, no nespoznala som ho. On však vedel, že som to ja, a hlasno mi nadával. Tiež schytil moju tašku a hrozil, že ma nahlási polícii. Praktizujúca, ktorá šla so mnou, sa mu to snažila vysvetliť, ale on odmietol počúvať.
Najprv som ho ignorovala, ale keď naďalej kričal a dokonca potiahol moju tašku, nahnevala som sa a jemne som ho udrela. „Pustite ma! Ste beznádejný prípad!“ povedala som a odišla.
Druhá praktizujúca sa zľakla, ale ja nie. Jednoducho som nechcela, aby ma držal a nadával mi na verejnosti.
Keď som sa upokojila, uvedomila som si, ako som sa mýlila. Majster povedal:
„Ale ako sme učili, praktizujúci by sa mal zdržať toho, aby oplácal ranu späť a vždy by sa mal správať podľa vysokých štandardov.“ (Štvrtá lekcia, Zhuan Falun)
Nemala som ho udrieť a rozhodla som sa činiť sa lepšie.
Mala som aj pripútanosť k závisti. S praktizujúcou Mei sme raz išli na kopec. Povedala: „Pôjdem hore prvá. Ak tam budú ľudia, zavolám ťa, aby si prišla.“ Čakala som tam a rozprávala sa s ľuďmi, ktorí prechádzali okolo. Ľudí bolo málo, takže som tam čakala dve až tri hodiny a potom som odišla domov.
Keď som sa jej na to na druhý deň spýtala, povedala, že tam bolo veľa ľudí. Bola taká zaneprázdnená rozhovormi s nimi, že na mňa zabudla.
Poznamenala som: „Povedala si mi, aby som čakala. Keby si ma zavolala, mohli sme sa porozprávať s viacerými ľuďmi.“
Mei sa dobre kultivovala, takže sa len usmiala, aj keď som sa stále sťažovala. Kedysi bola prísna policajtka, ale po tom, čo začala praktizovať Dafa, sa zmenila. Neskôr som sa jej ospravedlnila. Táto udalosť mi pripomenula, v čom sa musím zlepšiť.
Môj manžel zomrel pred niekoľkými rokmi. Občas som mala konflikty s príbuznými, a vždy, keď som na nich myslela, som sa nahnevala. Keď sa to stalo, na mojom čele sa objavila hrča. Požiadala som jedného praktizujúceho, aby vytlačil slovo „Znášanlivosť“ vo veľkom písme, a niekoľko kópií som rozložila po dome, aby som si to pripomínala. Myslím, že som sa zlepšila, ale stále mám pred sebou dlhú cestu.
Majster je veľmi súcitný. Musíme si vážiť túto príležitosť a skutočne sa zlepšiť. Som odhodlaná činiť sa lepšie a spolupracovať s ostatnými praktizujúcimi, aby sme pomáhali Majstrovi zachraňovať ľudí.
Ďakujem, Majster! Ďakujem, spolupraktizujúci!
(vybraný príspevok pre 22. čínsku Fa konferenciu na Minghui.org)
