(Minghui.org) Som učiteľka na dôchodku a Falun Dafa som začala praktizovať na jeseň roku 1995. Po odchode do dôchodku som sa rozhodla využiť svoje vedomosti na pomoc spolupraktizujúcim, ktorí majú problémy so štúdiom Fa, najmä tým starším alebo „pomalším“, aby mohli lepšie pochopiť Fa, a aby sa ich kultivácia mohla rýchlo zlepšiť.
Vytvorili sme skupinu pre štúdium Fa, ktorú tvorilo päť až sedem praktizujúcich. Všetci títo praktizujúci boli starší ako ja a všetci mali jedno spoločné – nedostalo sa im vzdelania. Niektorí mali ukončenú druhú alebo tretiu triedu základnej školy, niektorí štvrtú triedu a traja z nich nikdy ani nechodili do školy. Majster medzi nami usporiadal posvätné a predurčené spojenia, keďže sme všetci mali rovnaký cieľ – študovať tento nádherný a vzácny Fa.
Rada by som vám porozprávala o svojej kultivačnej ceste s tromi z týchto praktizujúcich.
Praktizujúcu Mei (pseudonym) som prvýkrát stretla pred viac ako desiatimi rokmi, keď mala cez 70 rokov. Teraz má 91. Priviedla ju ku mne jedna praktizujúca, keď sa dopočula, že existuje študijná skupina Fa pre starších praktizujúcich, a chcela sa k nám pridať.
Mei nikdy nechodila do školy a mala problémy so sluchom, čo pre ňu robilo štúdium Fa náročným. Nikdy predtým sa tiež nezúčastňovala na skupinovom štúdiu Fa. Hoci vedela čítať Zhuan Falun, robila veľa chýb, niekedy aj dve alebo tri chyby v jednej vete. Keď som ju opravovala, nepočula ma zreteľne. Musela som si sadnúť vedľa nej, ukázať na znak vo vete a hovoriť jej do ucha. Prečítanie krátkeho odseku tak trvalo tri alebo štyri minúty a pri dlhších odsekoch som s ňou musela mať väčšiu trpezlivosť. Nedokázala držať krok so skupinou, pretože nepočula, ako ostatní čítajú. Vždy, keď sme prešli na ďalšiu stránku, štuchla som do nej a urobila som gesto na otočenie stránky.
Spočiatku som bola trochu znepokojená a ostatní praktizujúci boli mierne nahnevaní, pretože spomaľovala naše štúdium Fa. Okamžite som si ale upravila zmýšľanie a povedala som ostatným praktizujúcim v skupine: „Mei prišla študovať Fa s nami, pretože toto je skupina pre starších praktizujúcich. Mali by sme sa riadiť princípmi Falun Dafa a nepozerať sa na našich spolupraktizujúcich zvrchu.“
Naša skupina chodievala ráno objasňovať pravdu o prenasledovaní a popoludní študovala Fa. Predtým, ako sme čítali Fa, mi každý dal svoj zoznam ľudí, ktorí vystúpili z ČKS. Ten som potom zaznačila a zverejnila na internete. Mei mi tiež povedala svoj zoznam mien. Hoci Mei nevie písať, jasne si zapamätala každé meno a dôvod, prečo daná osoba vystúpila. Niekedy vedela vymenovať troch alebo štyroch ľudí, a všetci sme sa z nej tešili.
Jej sluch sa naďalej zhoršoval a vo veku osemdesiatjeden rokov sa rozhodla opustiť študijnú skupinu Fa a študovať doma sama. Povedala, že vôbec nepočuje ostatných praktizujúcich, ktorí čítajú Fa, a jej rodina sa obávala o jej bezpečnosť, keď prechádzala cez ulicu. Aj keď sa k štúdiu Fa nepripájala pravidelne, udržiavali sme s ňou kontakt. Raz za čas nás navštívila, alebo sme my išli za ňou a priniesli jej nové Majstrove prednášky.
Majster vydal novú verziu „Lunyu“ v máji 2015. Kontaktovali sme Mei a povedali sme, že jej prinesieme Zhuan Falun, aby sme jej nahradili Lunyu. Keď som videla, že v niektorých jej knihách chýbajú strany, niektoré majú uvoľnené strany a niektoré sú len prelepené, a ich okraje neboli čisté, našla som praktizujúcu, ktorá jej pomohla knihy obnoviť. Meiina kniha bola obzvlášť zažltnutá a zašpinená. No keď mala knihu obnovenú, odmietla si ju vziať a trvala na tom, že jej patrí iná čistá kniha.
Povedala som jej, že tá čistá patrí inému praktizujúcemu, ktorý si ju neskôr vyzdvihne. Mei si neochotne vzala svoju knihu domov. O dva dni neskôr ma požiadala, aby som čistú knihu vymenila za jej. Iný praktizujúci, ktorý tam práve bol, jej povedal, že má správnu knihu a len si to dobre nepamätá. Mei sa vrátila aj na tretí deň a povedala: „Chcem svoju knihu späť.“
Okamžite vo mne vzplanul hnev. Pomyslela som si: „Je ešte stále kultivujúca?“ Jej vlastná kniha bola zažltnutá a špinavá, no keď uvidela, že knihy iných ľudí sú čistejšie, nechcela svoju. Všetci hovorili, že má svoju vlastnú knihu, ale ona tomu neverila. Bolo to dosť nepochopiteľné a ja som sa s ňou hlasno pohádala. Môj krik ju zaskočil a len zamrmlala: „Ja chcem len svoju vlastnú knihu späť, prečo sa tak hneváš?“ Potom odišla.
O dva dni neskôr som sa upokojila a pozrela som sa dovnútra. Majster povedal:
„Preto odteraz, keď sa stretnete s konfliktom, nemali by ste ho považovať za náhodu. Je to preto, že keď sa vyskytne konflikt, prihodí sa neočakávane. Ale nie je to náhoda – je to na zlepšenie vášho xinxingu. Pokiaľ sa považujete za praktizujúceho, dokážete ho vhodne zvládnuť.“ (Štvrtá lekcia, Zhuan Falun)
Nemali by sme posudzovať veci podľa vonkajšieho vzhľadu, ľudských predstáv alebo ľudského uvažovania. Cítila som sa ukrivdená a urazená, pretože títo praktizujúci ma zvyčajne rešpektujú, ale Meiino správanie svedčilo o nedostatku dôvery. Videla som na tom aj svoje vlastné sebectvo. Myslela som si, že moje obetovanie sa je bezpodmienečné, ale v skutočnosti bola trpezlivosť a láskavosť, ktorú som prejavovala starším praktizujúcim, podmienená. Mojím prehistorickým sľubom bolo pomôcť im vrátiť sa do ich nebeských domovov. Keď som si uvedomila svoje nedostatky, rýchlo som zašla do Meiinho domu a ospravedlnila som sa jej.
Príbeh Zhou
Zhou (pseudonym) má tento rok 85 rokov a je jednou z prvých členiek skupiny. Poznám ju už 21 rokov. Je úprimná, svedomitá a pracovitá. Je tiež nedoslýchavá, ale počuje lepšie ako Mei. Počuje niečo z toho, čo hovoria iní praktizujúci, ale nie všetko, takže sa ľahko pomýli. Má tichú a opatrnú osobnosť; vždy sa obáva, že si spôsobí problémy, pretože v mladosti prišla o rodičov a žila s príbuznými. Často som sa ju snažila utešiť a povzbudiť.
V roku 2007 sa na niekoľko dní nepripojila k skupine štúdia Fa a nikto nevedel, kde je. Keď som sa jedného dňa vracala domov po štúdiu Fa, náhodou som ju stretla. Chytila ma za ruku a so slzami v očiach povedala, že sa u nej doma niečo stalo. Po tom, čo jej dcéra a zať prišli o prácu, otvorili si herňu (videohry), ale biznisu sa veľmi nedarilo. Pred časom prišli ľudia z Úradu pre priemysel a obchod vyberať peniaze, a keďže nemohli zaplatiť, úrady im zhabali niekoľko herných konzol. Jej zať skočil z budovy a spáchal samovraždu.
Snažila som sa ju utešiť. Kúpila som ovocie a na druhý deň som ju navštívila. Zdieľala som s ňou, že život a smrť sú predurčené a my kultivujúci by sme sa nemali znepokojovať ani trápiť. Mali by sme rýchlo vystúpiť z tieňa a vrátiť sa do skupiny štúdia Fa. Čo sa týka každodenného života, mala by pomáhať svojej dcére a vnukovi a poskytovať im duchovnú podporu, aby sa dokázali rýchlo zotaviť. Na druhý deň sa potom vrátila do našej skupiny štúdia Fa.
Neskôr sme mali konflikt. Jedného dňa, keď sme na ulici objasňovali pravdu, istý neznámy človek povedal Zhou, že Majster zobral všetky peniaze do USA. Uverila mu a tajne povedala dvom členom našej skupiny, že som koordinátorka a vyberám peniaze od praktizujúcich a posielam ich do USA. Ostatní praktizujúci mi zo žartu povedali, čo o mne povedala. Bola som rozzúrená. Dlhé roky som používala svoje vlastné peniaze a čas na tlač materiálov na objasňovanie pravdy pre skupinu a nikdy som od nikoho nevzala ani cent. Potlačila som svoj hnev, ale niekoľko dní som sa s ňou odmietala rozprávať.
O niekoľko dní neskôr som si uvedomila, že sme naleteli na trik starých síl – Zhou uverila fámam, a ja som sa nahnevala. Malo to vytvoriť priepasť medzi nami praktizujúcimi. Keď som sa pozrela do vnútra, zistila som, že chcem počúvať len komplimenty. Príliš som dbala o názory iných na mňa a túžila som po sláve. Keď som pátrala vo vnútri, ľad nevraživosti v mojom srdci sa roztopil a pocítila som, že Zhou praktizuje usilovne.
Ospravedlnila som sa jej a povedala som, že som nemala byť taká prísna. Tiež som jej vysvetlila, aby neverila fámam, ktoré šíria zlomyseľní ľudia. Zdôraznila som, že Majster nikdy od praktizujúcich nežiadal peniaze, a že v budúcnosti by sme mali v našej malej skupine otvorene diskutovať, deliť sa o svoje pochopenia Fa a spoločne sa zlepšovať, aby sme sa vyhli zbytočnému zasahovaniu do našej kultivácie. S radosťou súhlasila.
Moja kultivačná cesta s Wang
Wang (pseudonym) má tento rok 81 rokov a pred začiatkom prenasledovania sme spolu boli v tej istej skupine na cvičeniach a štúdiu Fa. Vtedy som ešte pracovala. Spolu s ňou a ďalšími dvoma praktizujúcimi sme vytvorili skupinu štúdia Fa, aby sme sa počas najťažších rokov delili o svoje skúsenosti a šírili materiály na objasňovanie pravdy. Po mojom odchode do dôchodku som zorganizovala študijnú skupinu Fa pre starších praktizujúcich a potom sme sa rozišli.
V roku 2010 sa pridala k našej skupine pre starších praktizujúcich. Spojili sme sa a rozdávali sme materiály na objasňovanie pravdy, novoročné kalendáre a amulety vo vidieckych oblastiach.
Wang často spomínala, že má bolesti nôh, a hovorila, že ju po dlhšej chôdzi bolia. Ale vždy keď som sa jej spýtala, či môže ísť so mnou rozdávať kalendáre, bez váhania odpovedala „Áno“.
Keď som raz tlačila bicykel po ceste, cítila som, že je ťažký. Uvedomila som si, že Wang sa drží zadného sedadla, čo jej asi uľahčilo chôdzu, ale mne to pripadalo dosť únavné. Chcela som jazdiť na bicykli, aby som ušetrila trochu energie, ale to by som ju nechala za sebou, takže som musela chodiť pešo.
Často sme chodili na predmestia rozdávať materiály na objasňovanie pravdy. Wang mala vtedy už takmer 80 rokov. Ráno so mnou študovala Fa a popoludní prešla viac ako 10 kilometrov. Niekedy sme šli na polia, aby sme doručili kalendáre farmárom, ktorí tam pracovali. Nikdy sa nesťažovala na námahu alebo únavu. Aká úžasná praktizujúca! Povedala som si, že nemám dôvod sťažovať sa. Neskôr som jej povedala: „Ty sa drž bicykla, ja ťa potiahnem so sebou.“
Keď som ju videla vedľa seba, cítila som sa pokojnejšia kráčajúc po vidieckych cestách. Je naozaj dobré mať pri sebe praktizujúceho. Niekedy sme si počas chôdze spievali piesne Falun Dafa, a niekedy sme nahlas recitovali „Falun Dafa je dobrý“ „Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“.
Wang nemá zmysel pre orientáciu a zvyčajne nepozná cestu. Vždy, keď sme sa vracali, vzala som ju na miesto blízko jej domova a pred odchodom som sa uistila, že je v poriadku. Cítila som, že pokiaľ je táto spolupraktizujúca ochotná ma sprevádzať, nikdy ju neopustím.
Po Novom roku minulého roka mi Wang povedala, že praktizujúca, ktorá býva blízko nej, ju pozvala, aby s ňou študovala Fa. Ušetrilo by jej to dve tretiny cesty v porovnaní s tým, keby prišla ku mne.
Po Novom roku tohto roku som sa dozvedela, že sa jej zdravotný stav zhoršil, a že často hovorila o smrti. Keď sa to dozvedela rodina praktizujúcej, ktorá s ňou študovala Fa, báli sa prevziať zodpovednosť a povedali Wang, aby ku nim prestala chodiť. A tak študovala Fa doma sama.
Nedávno som ju navštívila a všimla som si, že jej stav sa zhoršil. Spýtala som sa jej, čo robí každý deň. Povedala, že študuje Fa a vysiela spravodlivé myšlienky. Potom sa ma opýtala, ako vysielať spravodlivé myšlienky. Povedal som: „Nerobíš to každý deň? Prečo sa ma na to pýtaš?“ Povedala, že si nevie spomenúť.
Viem, že staršieho praktizujúceho, ktorý trpí chorobovou karmou, bez prostredia na štúdium Fa alebo zdieľanie skúseností s praktizujúcimi, budú staré sily ťahať dole. Cítila som, že ju nemôžem ignorovať. Išlo o ľudské pripútanosti, ktorých som sa musela zbaviť, a o zodpovednosť, ktorú by som ako spolupraktizujúca mala niesť.
Wang žije v podkroví na ôsmom poschodí budovy, ktorá nemá výťah. Mám vyše sedemdesiat rokov, takže je pre mňa výzvou vyjsť na jej poschodie. V lete je jej byt horúci ako parný hrniec. Kultivujúci nemajú vekové obmedzenia a nevyberajú si kultivačné prostredie. Sme spolupraktizujúci a budeme si navzájom pomáhať a napredovať.
Majster povedal:
„Ak sa kultivujeme spoločne, naše srdcia budú ako jedno
Spolu usilovne napredujeme a navzájom si pomáhame
Vrátime sa domov, vedení Bohmi“
Ďakujeme vám, Majster! Ďakujem vám, spolupraktizujúci!
(vybraný príspevok na 22. konferenciu Fa v Číne na stránke Minghui.org)
