(Minghui.org) Jedna udalosť z minulosti mi umožnila hlbšie pochopiť učenie Majstra Li: „...navzájom zachraňovali a pomáhali si...“ („Držte sa ďalej od nebezpečenstva“). Rada by som s vami zdieľala svoje skúsenosti.
Shuli spadla z dlhého strmého svahu. Keďže sa obávala, že by ju rodina poslala do nemocnice, čo by ich stálo peniaze a zaťažilo, prišla namiesto návratu domov ku mne.
Shuliine zranenia vyzerali rozsiahle: veľká hrča na zátylku; tmavofialové podliatiny okolo pravého oka, ktoré sa jej zúžilo takmer na štrbinu, a vážne odreniny na pravej ruke. Pravé stehno ju bolelo pri chôdzi a predtým, než mohla urobiť krok, musela si nohu nadvihovať rukou. Pomyslela som si: „Má sedemdesiat rokov. Pád z takej výšky – nebyť Majstrovej ochrany, následky by boli nepredstaviteľné.“
Práve som dovarila, keď prišla. Povedala som: „Sadni si a niečo zjedz.“ Shuli odpovedala: „Nemôžem jesť nič tuhé, len trochu prosovej kaše.“ Povedala som jej, že ju pôjdem kúpiť. Proso je zvyčajne ľahko dostupné, ale v ten deň som obišla niekoľko supermarketov a nikde som ho nenašla. Cítila som sa trochu podráždená. Zvyčajne som netrpezlivá a zvyknem vybuchnúť, no aby som Shuli pomohla, prehľadala som celé mesto, kým som ho napokon nenašla.
Počas starostlivosti o Shuli som sa zakaždým, keď som pocítila netrpezlivosť alebo podráždenie, pozerala dovnútra. Pripravovala som jej tri jedlá denne, akoby som sa starala o dieťa.
So Shuli sme sa rozprávali o tom, že musíme nasledovať Majstrove požiadavky, dobre robiť tri veci a odmietnuť prenasledovanie od starých síl. V ten večer sme robili cvičenia. Vytrvala, hoci ju bolelo celé telo.
Keď som sa jej opýtala: „Môžeme dnes ísť rozdávať pravdu-objasňujúce materiály?“, odpovedala mi: „Áno.“ Vzala som ju so sebou rozdávať. Keďže sa jej ťažko chodilo, zbalila som menej materiálov – zakaždým len dvadsať či tridsať. Chodenie po schodoch bolo pre Shuli náročné, a tak vykročila dopredu s ľavou nohou a pravou sa opierala. Keď mala ťažkosti, občas som jej ponúkla ruku. Neustále som sa pozerala do svojho vnútra a neustále som ju povzbudzovala. Sprevádzala som ju, ako keby sa niekto staral o zranené dieťa.
Asi o dva týždne neskôr, keď sme robili druhé cvičenie „Falun pozícia v stoji“, Shuli začala cítiť chladivý pocit v chodidlách a jej telo sa cítilo čoraz lepšie. Keď sa pozrela dole, uvidela na zemi kaluž tmavočervenej krvi. Ukázalo sa, že to bola krv, ktorá jej vytekala z modrín na hlave, z očí a z rán na rukách. Po cvičení opuch na hlave a modriny na očiach zmizli a nohy ju už neboleli. Opäť sa dokázala pohybovať bez ťažkostí.
Vďaka tejto skúsenosti som sa zbavila svojej sebeckosti a naučila som sa starať o ostatných praktizujúcich. Tiež to zocelilo môj charakter – stala som sa pokojnejšou a vyrovnanejšou. Aj Shuli posilnila svoju spravodlivú vieru a myšlienky. Odstránila si karmu a jej telo bolo touto skúškou očistené.
Vďaka tejto skúsenosti som si uvedomila, že keď sa objavia ťažkosti, sú to skutočne príležitosti. Musíme sa ich chopiť, nie sa im vyhýbať alebo pred nimi utekať. Mali by sme sa okamžite zamyslieť nad svojím vnútorným svetom a snažiť sa zlepšovať.
Pomáhať druhým znamená pomáhať aj sebe; zachraňovať druhých znamená zachraňovať aj seba. Čím viac dávame, tým viac získavame.
