(Minghui.org) V počiatočných dňoch prenasledovania Falun Dafa Čínskou komunistickou stranou (ČKS) ma pre moju vieru preložili z oddelenia, kde som pracovala. Noví kolegovia boli ovplyvnení propagandou ČKS, takže tomu nerozumeli a dokonca si mysleli, že spácham samovraždu alebo niekoho zavraždím. Správala som sa podľa princípov Falun Dafa – Pravdivosť, Súcit, Znášanlivosť – a situácia sa postupne zmenila.
Tri alebo štyri mesiace po tom, čo som začala pracovať na novom mieste, kolegovia na základe pozorovania môjho správania pochopili, čo je Dafa, a začali mi pomáhať. Takmer o 20 rokov neskôr mi jedna priateľka povedala, že keď bola na svadobnej hostine, bývalý kolega povedal: „Ona (odkazujúc na mňa) je skutočná praktizujúca Falun Dafa. Falun Dafa nie je taký, ako ho opisujú v televízii.“
Zostať neochvejná
V tom čase som pracovala v obchodnom oddelení. V snahe zarobiť viac vedenie od každého zamestnanca vyžadovalo, aby predával ďalší tovar. Tomu, kto nesplnil kvótu, boli znížené výkonnostné prémie.
Úlohy prichádzali nepretržite; hneď ako bola dokončená prvá várka, nasledovala druhá. Naša bežná práca bola veľmi vyčerpávajúca a pridanie týchto dodatočných úloh znemožňovalo držať krok. Ľudia tak začali využívať medzery v predpisoch, falšovať dokumenty a flákať prácu. Aby sa vyhli pokutám a trestom, falšovanie dokumentov sa stalo verejným tajomstvom.
Tieto dodatočné úlohy som nikdy nedokázala dokončiť. Keď sa však blížila uzávierka, novovymenovaná zástupkyňa riaditeľa mi pomohla a prevzala tieto úlohy prostredníctvom svojej dobrej priateľky (kolegyne z našej skupiny). Ostatní pracovníci jej povedali, že kvôli mojej viere vo Falun Dafa by som radšej prijala zrážku z platu, než by som falšovala záznamy.
Zástupkyňa riaditeľa si zvýšila vlastnú pracovnú záťaž, aby som stihla dokončiť svoje úlohy. Cítila som sa kvôli tomu zle a nechcela som jej robiť starosti. Ona však nechcela, aby mi znížili plat, lebo rozumela mojim ťažkostiam. V najhoršom období prenasledovania mi znížili plat, prémie a ročnú odmenu, lebo som odmietla napísať vyhlásenie o zrieknutí sa Falun Dafa. Na živobytie som dostávala len 80 centov denne. Bola som rozvedená a stále som musela splácať hypotéku, takže som musela udržiavať svoju životnú úroveň na absolútnom minime. Moji kolegovia vedeli, že som veľmi šetrná, a niekedy žartovali: „Aj myš by z jej domu utiekla.“
Tak veľa zamestnancov nedokázalo plniť svoje úlohy alebo falšovalo záznamy, že vedenie nad tým zatvorilo oči a zmiernilo požiadavky na splnenie úloh, pričom pokuty boli nahradené tým, že pracovník mohol dokončiť úlohy v nedeľu. Už som si nemusela robiť starosti o zástupkyňu riaditeľa, tak som išla za vedúcim tímu zodpovedným za dochádzku a povedala som: „Dnes som prišla do práce, ale môžete ma označiť za neprítomnú.“
Pracujeme na poldenné zmeny a nemáme pravidelné voľné dni. Máme len obmedzenú ročnú dovolenku a voľné nedele ako kompenzáciu za nadčasy. Všetci si starostlivo plánujú nedele a neberú si voľno, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné.
Vedúci tímu sa usmial a povedal: „Nemôžeš vymyslieť iný spôsob [ako sa vyhnúť pokute]?“ Povedala som: „Toto je najjednoduchší spôsob. Nie je potrebné strhávať mi peniaze, ostatní sa o mňa nemusia starať a nie je potrebné falšovať dochádzkové záznamy. Nie je to skvelé?“ Vedúci tímu nemal inú možnosť, ako ma v dochádzkovom liste označiť za neprítomnú.
Nespomínam si, koľko nedieľ to trvalo, kým to vedúci tímu už ďalej nezniesol. Bola som jediná v celej spoločnosti, kto trval na tom, že nebude falšovať záznamy. Všetci ostatní splnili svoje úlohy falšovaním záznamov; tým pádom som vlastne bola jediná v celej pobočke, kto bol potrestaný za nesplnenie úloh. Prijala som to pokojne a nakoniec vedenie prestalo trvať na splnení úloh.
Moja finančná situácia sa zlepšila a kúpila som si dom. Na mojom pracovisku platilo pravidlo, že náklady na kúrenie nebudú preplatené tým, ktorí si kúpili dom neskôr, tým, ktorých domy nespĺňali požiadavky, alebo tým, ktorých domy prekročili povolenú rozlohu. Keď som si kupovala dom, o tomto pravidle som nevedela, takže mi náklady na kúrenie neboli preplatené. Ročné náklady na kúrenie však presiahli 800 jüanov, čo predstavovalo takmer celé moje ročné životné náklady.
Kolegovia mi hovorili: „Prečo nerozdáš nejaké darčeky (nepodplatíš úradníkov)? Teraz ti to nepreplatia. Vieš ako sa to po rokoch nahromadí?“
„Nie,“ odpovedala som, „musím byť čestná.“
Kolegyňa, ktorá bola dobrou priateľkou zástupkyne riaditeľa, mi povedala: „Nechaj ma doručiť darček za teba. S generálnym riaditeľom sa celkom dobre poznám.“
Povedala som: „Nie, to nemôžem urobiť. Podplácanie ľudí nie je v súlade s princípmi Falun Dafa.“
Po týchto udalostiach ma kolegovia začali obdivovať a zistili, akí sú praktizujúci Falun Dafa v skutočnosti.
Je možné, že riaditeľ a jeho zástupkyňa to nahlásili nadriadeným, pretože keď ma neskôr preložili, prvá vec, ktorú mi noví vedúci povedali, bola: „Si najlepšia.“
Keď za mnou prišli pracovníci Úradu 610, ich prvé slová boli: „Od vášho straníckeho tajomníka až po vedúceho pobočky a riaditeľa, všetci vás chvália. Ste taká dobrá zamestnankyňa, že sa tu nemáme čoho chytiť [aby sme vás prenasledovali].“
Uznanie od kolegov
Istý zákazník raz spôsobil rozruch vo vstupnej hale, tvrdiac, že mu chýbajú peniaze a že sme všetci podozriví. Dožadoval sa prešetrenia prípadu. Riaditeľ sa snažil minimalizovať dopad, takže nariadil všetkým prítomným zamestnancom, aby išli do kancelárie porozprávať sa so zákazníkom. Vedúci môjho tímu povedal: „Ona (odkazujúc na mňa) nemusí ísť; ostatní choďte. Ona by určite nič také neurobila.“ Nikto z mojich kolegov nenamietal. Vtedy som si uvedomila, ako veľmi mi dôverujú.
Kolegyňa menom Wang sa neskôr stala vedúcou. Istý praktizujúci povedal jednej z členiek jej tímu o Falun Dafa a navrhol jej, aby vystúpila z ČKS. Členka tímu o tom povedala Wang a spýtala sa jej, čo má robiť. Wang povedala: „Ak s tým nesúhlasíš, nechaj to tak. Všetci sú to dobrí ľudia, nie sú takí, ako ich vykresľuje propaganda [ČKS]. Prosím, správaj sa k nim dobre, ak sa s nimi v budúcnosti stretneš.“ Členka tímu povedala, že rozumie.
Jedna priateľka Wang jej odporučila, aby praktizovala určité náboženstvo. Odpovedala: „Videla som veľa ľudí, ktorí tvrdili, že veria v Boha a že majú vieru, ale málokto sa dokáže správať ako ona (ja): vrátiť darčeky a nenechať sa ovplyvniť peniazmi, ticho pomáhať druhým, neklamať a byť vždy konzistentná v slovách aj činoch? Videla som to len u praktizujúcej Falun Dafa. Hoci to sama nepraktizujem, obdivujem Falun Dafa.“ Toto mi povedala len tak mimochodom.
Kolegovia mi pomáhajú
V roku 2003 ma traja policajti v civilnom oblečení bez preukázania sa a bez predloženia akýchkoľvek právnych dokumentov odviezli na policajnú stanicu a zadržali ma na sedem dní. Spomínaná zástupkyňa riaditeľa mi každý deň nosila jedlo – niekedy aj trikrát denne. Niekoľko kolegov z môjho tímu ma navštívilo na policajnej stanici a ja som bola veľmi dojatá.
Počas tých siedmich dní som kvôli silnému stresu takmer nejedla, ale zástupkyňa riaditeľa mi aj tak každý deň priniesla niečo na jedenie. Kolegovia sa pri mne striedali a hovorili mi, aby som si oddýchla, aby som mala energiu na komunikáciu s políciou. V noci na mňa dohliadali kolegovia z bezpečnostného oddelenia, ktorých som ani nepoznala, a hovorili: „Vyspi sa. Som tu, takže si v bezpečí.“ Policajti prišli len raz alebo dvakrát a chceli odo mňa výpoveď. Keď ma kolegovia videli pripútanú k železnej stoličke, niektorí plakali, zatiaľ čo iní sa neúspešne snažili presvedčiť policajtov, aby ma pustili zo stoličky, aby som si na chvíľu oddýchla. Aj po preložení do zadržiavacieho centra mi kolegovia nosili veci dennej potreby.
Vďaka mojim láskavým kolegom som nebola kruto mučená. Ostatní praktizujúci, ktorí boli zatknutí so mnou, boli na policajnej stanici mučení, vrátane toho, že ich pripútali na „tigrie lavice“. Všetkých neskôr odniesli do zadržiavacieho centra na nosidlách.
Počas prvých štyroch mesiacov v zadržiavacom centre polícia neinformovala moju rodinu, takže nevedeli, kde som, koho sa majú opýtať, ani kde ma majú hľadať. V dôsledku toho som nemala žiadne peniaze. Zadržiavacie centrum potom kontaktovalo moje pracovisko s tým, že mi nie je dobre a potrebujem peniaze na liečbu. Nový riaditeľ zorganizoval zbierku a mnohí kolegovia prispeli. Keďže však zadržiavacie centrum požiadalo len o peniaze a nepovedalo, kam ich poslať, nemohli mi ich doručiť. Po nejakej dobe riaditeľ vrátil peniaze zamestnancom. Dozvedela som sa o tom až po návrate domov.
Zázrak
Počas zadržania sa mi zhoršil zdravotný stav. Jedného rána som náhle ochrnula a stuhla. Moje spoluväzenkyne boli vydesené a zúfalo zvonili na dozorcov. Keď sa zdalo, že ani po dlhej dobe dozorcovia neprichádzajú, všetky väzenkyne sa mi snažili pomôcť. Niekto mi strčil do úst tabletky nitroglycerínu, zatiaľ čo iný mi štípal tvár. Nakoniec ma prišiel skontrolovať dozorca. „Len počkajte,“ povedal a odišiel. Po dlhom čase vošiel lekár zadržiavacieho centra s plnou injekčnou striekačkou. Bez akýchkoľvek otázok mi ju vpichol.
V tom čase som mala jasnú myseľ. Vedela som, že v tomto zadržiavacom centre v minulosti injekčne podávali praktizujúcim jedovaté látky, a jedného z nich som stretla. Po prepustení z psychiatrickej liečebne mal istú dobu úplne neprítomný pohľad. Premýšľala som o tom a požiadala som Majstra o pomoc.
Keď lekár zamkol dvere a odišiel, látka, ktorú mi vstrekol, začala vytekať von cez miesto vpichu. Počula som, ako sa ľudia okolo mňa rozprávajú. Niekto sa spýtal: „Vyteká to, čo máme robiť?“
Iní hovorili: „Prečo to vyteká?“ „Mali by sme to stlačiť?“
V cele bola aj ďalšia praktizujúca, ktorá povedala: „Nedotýkajte sa toho, nech to vytečie. Určite to nie je nič dobré. Ak by to bolo dobré, Majster Li by to nenechal vyjsť z tela.“
Pokračovalo to, až kým nevyšlo všetko, čo mi bolo vpichnuté.
Z lekárskeho hľadiska je nemožné, aby sa látka injekčne podaná do svalu vylúčila von tou istou cestou. Cítila som, že to bol zázrak. Všetci v cele boli toho svedkami.
Toto sú niektoré z mojich skúseností. Dúfam, že prostredníctvom môjho príbehu sa o Falun Dafa dozvie viac ľudí.
(Vybraný príspevok pri príležitosti Svetového dňa Falun Dafa 2026 na Minghui.org)
