(Minghui.org) Falun Dafa som sa začala venovať v roku 1996. Kultivácia ma vytrhla z bolestivého a ťažkého života a vrátila mi zdravie aj vnútorný pokoj.
Manžel mi zomrel, keď mal náš syn len sedem rokov, a ja som si nemohla dovoliť zaplatiť jeho školné. Nemala som inú možnosť, ako si hľadať prácu v inom meste. Rozhodla som sa ísť do Pekingu a povedala som si, že vezmem akúkoľvek prácu, ktorú nájdem.
Zachraňovanie ľudí bez predsudkov
Môj okres je štátom oficiálne označený za chudobný. Podobne ako väčšinu zamestnancov miestnych podnikov, aj mňa prepustili. Musela som posielať synovi mesačný príspevok na živobytie a mala som aj svoje vlastné výdavky, takže som si musela čo najskôr nájsť prácu.
Na druhý deň som navštívila agentúru práce, kde som stretla mladú ženu, ktorá si chcela najať niekoho na domáce práce. Viacerých z nás sa opýtala veľa otázok a potom odišla. Keď bolo takmer poludnie, odišla som domov. Neskôr mi zavolali z agentúry práce a povedali, že tá žena si vybrala mňa.
Na ďalšom stretnutí sme sa rozprávali so zástupcom agentúry o zmluve a právach zamestnávateľa a zamestnanca, najmä o tom, ako chrániť práva a záujmy zamestnancov. Keď zástupca neskôr odišiel telefonovať, tá mladá žena napísala svoje telefónne číslo na papier a podala mi ho. Keď sa zástupca vrátil, povedala, že jej volal manžel, a odišla.
Na ceste domov som premýšľala: „Táto žena je tvrdá. Nechce platiť agentúre.“ Z jej správania v agentúre mi bolo jasné, že s ňou nebude ľahké vychádzať. Mám prijať jej ponuku alebo nie? Napadla mi však tiež myšlienka, že je možno predurčená na to, aby sa dozvedela o Falun Dafa.
Požiadala ma, aby som prišla k nej domov, a povedala mi, že mojou úlohou bude variť dvakrát denne a upratovať dom. Mala som jeden deň voľna týždenne. Povedala mi, že sa volá Weiwei (pseudonym) a jej manžel je Yu Lai (pseudonym). Tiež mi povedala o svojom dome a o veciach, na ktoré by som mala dávať pozor. Povedala som jej: „Nemôžem zabíjať ryby ani sliepky. Mám svoje zásady úprimnosti, láskavosti a tolerancie.“
Videla som, že Weiwei je rozmaznaná a veľmi vyberavá. Spýtala sa ma, či viem dobre variť. Povedala som: „Každý má rád niečo iné. Nechajte ma navariť a uvidíte, či vám to bude chutiť.“ Pomyslela som si: „Toľké roky sme so synom žili v ťažkých podmienkach. Nikdy som nepripravovala veľa rôznych jedál. Sotva nás trápilo, či to bolo dobre uvarené alebo nie.“
Weiwei ma požiadala, aby som nakúpila potraviny a prišla k nej domov variť, keď sa vrátia z práce. Nariadila mi, aby som pripravila rozličné druhy jedál. Riadila som sa učením Falun Dafa, takže som bola ohľaduplná a pracovala som s plným nasadením. Snažila som sa čo najlepšie uvariť všetko, o čo ma požiadala. Nikdy nepovedala, že by jej moje jedlo nechutilo.
Weiwei často pozývala priateľov a rodičov na večeru k sebe domov, takže som sa často vracala domov neskoro. Keď prišla na návštevu jej matka, často sme sa rozprávali. Raz jej matka povedala: „Weiwei hovorila, že jedlo, ktoré ste uvarili, bolo vynikajúce, a pozvala svojich priateľov aj nás na večeru.“ Weiwei ma nikdy nepochválila v mojej prítomnosti. Dozvedela som sa, že jej otec bol úradník z inej provincie. Niet divu, že sa správala ako rozmaznaná princezná. Často mi tiež spôsobovala ťažkosti a žiadala ma, aby som vykonávala úlohy, ktoré presahovali rámec mojich povinností. Nebrala som si to však k srdcu, pretože som praktizujúca.
Yu Lai, manžel Weiwei, bol veľmi zdržanlivý. Hoci som u nich pracovala už takmer mesiac, ešte nikdy so mnou neprehovoril.
Jedného večera Weiwei opäť pozvala svojich rodičov na večeru. Po večeri Yu Lai povedal svokre: „Takmer som omdlel pri šoférovaní. Bolo to dosť nebezpečné.“ Jeho svokrovci boli znepokojení a spýtali sa ho, či pôjde do nemocnice na vyšetrenie. Odpovedal: „Bol som v niekoľkých nemocniciach, ale nedokázali zistiť, čo mi je.“
Povedala som: „Môžete vyskúšať Falun Dafa. Mnoho ľudí sa vďaka praktizovaniu vyliečilo z vážnych chorôb.“ Spýtal sa ma, ako má začať. Stručne som mu to vysvetlila. Svokra povedala: „Niekoľko mojich bývalých kolegov sa vďaka praktizovaniu Falun Dafa uzdravilo.“ Potom som išla domov, lebo už bolo neskoro.
Mala som pocit, že Yu Lai uctieval nejakú sošku. Jedného dňa sa poklonil niečomu pri dverách. Všimla som si, že to bola medená ropucha. Bez rozmýšľania som povedala: „Viem, čo je hlavnou príčinou vašej choroby.“ Samu ma šokovalo, že som to povedala. Ako som mohla niečo také povedať? Hneď sa ma spýtal: „Čo je to?“ Odpovedala som: „Nie je ľahké to vysvetliť v niekoľkých slovách. Vysvetlím vám to nabudúce.“ Nasledujúcich niekoľko dní chodili domov neskoro, takže som nemala príležitosť s ním hovoriť.
Su Lin, bývalý učiteľ, s ktorým som predtým zdieľala kanceláriu, si v Pekingu otvoril účtovnícku firmu. Počul, že pracujem v Pekingu, a zavolal mi: „V našej profesii platí, že čím si starší, tým si vyhľadávanejší. Naozaj by si sa mala vrátiť k svojej pôvodnej profesii.“ Hovoril, že je škoda, že už nepracujem vo svojom odbore.
Pôsobila som ako učiteľka práve v čase integrácie čínskej ekonomiky do globálneho trhu v roku 1992. V roku 1993 boli oficiálne zavedené nové účtovné štandardy pre podniky, čo prinieslo významné zmeny v mnohých metódach vedenia účtovníctva. V tom čase však neboli k dispozícii žiadne aktualizované učebnice. Aby som nepoškodila svojich študentov ani neohrozila ich budúce vyhliadky na zamestnanie, vycestovala som do Pekingu a priniesla som nové učebné materiály. Hoci som od mesta získala certifikát za vynikajúce vyučovanie, nedokázala som si zabezpečiť preloženie do iného zamestnania, pretože som odmietla ponúkať úplatky, čo bola vtedy prevládajúca spoločenská norma.
Toto povolanie som opustila takmer na desať rokov. Moja licencia účtovníčky vypršala. V 90. rokoch boli počítače vzácnosťou a elektronické účtovníctvo neexistovalo. Su Lin vedel, že dôrazne nesúhlasím s falšovaním účtovných kníh. Povedal mi: „Naozaj existujú spôsoby, ako môžeš byť účtovníčkou bez vytvárania falošných účtov.“ Tiež mi ponúkol, že sa v jeho firme môžem naučiť ovládať elektronický účtovný program. Rozhodla som sa opäť požiadať o licenciu účtovníčky a počas voľného dňa sa učiť pracovať s elektronickým účtovným programom.
Jedného dňa som sa dozvedela, že dieťa mojej priateľky bolo prijaté na vysokú školu a ona pozvala priateľov na oslavnú večeru. Rozhodla som sa vrátiť domov, zúčastniť sa stretnutia a zablahoželať jej. Keď som mala voľný deň, išla som si kúpiť lístok na stanicu. Premýšľala som: „Mohla by som ísť domov nočným vlakom a potom sa hneď vrátiť späť. Vyhla by som sa tým absencii v práci. Ak to Weiwei dovolí, mohla by som si vziať jeden deň voľna navyše a nahradiť to po návrate. Potom by som mohla zostať doma o deň dlhšie.“
Povedala som Weiwei o svojom pláne ísť na druhý deň domov. Bola nahnevaná: „Kto ti dovolil vziať si deň voľna? Ani jeden deň nie je povolený, nieto dva dni!“ Bola som ohromená: „Mám deň voľna. Ako to, že ani jeden deň nie je povolený?“ Povedala: „Svokra bude mať operáciu. Po prepustení z nemocnice zostane tu.“ Povedala som: „Už som si kúpila lístok. Môžem odísť aspoň na jeden deň?“ Povedala, že nie.
Pomyslela som si: „Každé popoludnie musím čakať na tvoj telefonát, potom ísť nakúpiť potraviny presne podľa tvojich pokynov a čakať vonku, kým sa nevrátiš. Až potom môžem vôbec vojsť dnu a začať variť. Niekedy tam čakám vo vetre a daždi aj vyše dve hodiny. Okrem toho ma často nútiš pripravovať ti tri jedlá denne, čím mi pridávaš kopu práce navyše. Aké je ťažké starať sa o teba! Svokra s tebou nikdy predtým nebývala, a napriek tomu si sa rozhodla, že sa k tebe nasťahuje – a odmietla si mi dať voľno – bez toho, aby si mi to vopred oznámila. Čo mám robiť s kurzom elektronického účtovníctva, na ktorý sa chystám? Nepredala som sa predsa do tvojich služieb. Odídem!“
Potom som sa zamyslela: „Každý deň sa snažím zachraňovať ľudí. Teraz sú tu oni. Mám si vyberať, koho zachránim? Dobre, neodídem. Chcem ponúknuť spásu tejto rodine.“ Bolo úžasné, že mi tieto myšlienky napadli okamžite.
Pokojne som povedala Weiwei: „Nepôjdem domov. Vrátim lístok na vlak.“ V tom čase sa lístky nekupovali online. Ľudia museli počas sviatkov dlho čakať v rade na lístok. Po práci som išla vrátiť lístok autobusom na stanicu. Cesta tam a späť mi trvala vyše dvoch hodín. Myslela som na svojich priateľov, ktorí mi roky veľmi pomáhali, a že ich naozaj chcem navštíviť. Bolo mi ľúto, že to zmeškám.
O pár dní neskôr prepustili svokru Weiwei z nemocnice. Weiwei chcela, aby som sa o ňu postarala. Ona bola zriedka doma a aj keby bola, veľmi by jej nepomohla. Jej svokra podstúpila operáciu hrudníka a nedokázala sa o seba postarať. Potrebovala moju pomoc aj pri vstávaní z postele.
Neostali mi teda žiadne voľné dni a nemohla som sa chodiť učiť do firmy môjho bývalého kolegu. Vedela som, že som stratila šancu študovať a získať licenciu, ako aj príležitosť získať slušnú prácu s dobrým platom. Som však praktizujúca a Majster nám povedal, aby sme boli ohľaduplní.
Keď som prvýkrát pomáhala svokre Weiwei umývať nohy, cítila som sa naozaj nesvoja, lebo som nikdy predtým nikomu nohy neumývala, s výnimkou syna, keď bol dieťa. Ale praktizujúci musia byť ohľaduplní! Bola taká slabá. Stále som si to premietala v hlave: „Mama mi zomrela už dávno a jej som nohy neumyla.“ Následne som pocítila radosť, že to môžem urobiť.
Starala som sa o ňu a trpezlivo som sa s ňou rozprávala o tom, aký mimoriadny je Dafa. Bola veľmi vzdelaná a milá. Prijala to, čo som jej povedala.
Jedného dňa ma Yu Lai požiadal, aby som mu povedala, aká je hlavná príčina jeho choroby. Povedala som: „Takmer všetky pouličné stánky niečo uctievajú, ale do toho sa nemiešam. U vás doma som však už dlho a sme predurčení. Toto som pochopila z Falun Dafa: hlavnou príčinou vašej choroby je ropucha, ktorú uctievate. Je to zlá vec.“ Yu povedal, že ju kúpil v horách za 500 jüanov [asi 75 dolárov]. Povedala som mu: „Možno tým získate nejaké peniaze. Ale keď ju uctievate, odčerpáva esenciu z vášho tela. To je hlavná príčina vašej choroby. Môžete mi veriť alebo nie – rozhodnutie je na vás.“
Na druhý deň mi Yu povedal: „Dal som tú vec na balkón. Môžete ju vyhodiť.“ Nečakala som, že sa rozhodne tak rýchlo. Porozprávala som sa s jeho matkou a zavolala som zberateľa šrotu. Povedala som mu: „Zoberte tú vec a pošlite ju rovno do huty. Inak ublíži každému, kto si ju vezme.“
O pár dní neskôr začali Yu a Weiwei študovať Falun Dafa. Yu sa naučil prvé štyri cvičenia naraz. Spočiatku dokázal meditovať len v polovičnej lotosovej pozícii. Cvičili so mnou vždy, keď mali čas. Yuova matka si tiež dvakrát pozrela videozáznam Majstrovej prednášky. Yu si tiež zaobstaral kópiu kazety s prednáškou. Všetci sa zhodli, že vystúpia z Čínskej komunistickej strany (ČKS) a jej pridružených organizácií. Yuova matka sa o viac ako mesiac neskôr zotavila a vrátila sa domov. Do tej doby dvakrát prečítala knihu Zhuan Falun. Keď išla domov, vzala si knihu so sebou.
Weiwei úplne zmenila svoj postoj a správanie. Zvýšila mi plat a dokonca mi dala kľúč od svojho domu, aby som na nich nemusela čakať vonku a mohla prísť kedykoľvek. Rodičia Weiwei tiež vystúpili z ČKS a jej pridružených organizácií. Keď som neskôr odišla za inou prácou, Weiwei plakala.
Yu sa zotavil zo svojej choroby. O pár rokov neskôr som sa opýtala jeho matky na jeho stav. Povedala, že nemal žiadny relaps a bol úplne vyliečený. Vedela som, že všetci mali predurčený vzťah s Dafa.
Najlepší zamestnanec
Spolubývajúca mi raz odporučila prácu, ktorú našla na internete, lebo si myslela, že by mi vyhovovala. Plat uvedený v inzeráte bol trikrát vyšší ako priemerný plat v danom odvetví a popísané benefity boli vynikajúce – zdalo sa to až príliš dobré na to, aby to bola pravda. Rozhodla som sa prihlásiť s tým, že nemám čo stratiť.
Pracovný pohovor bol dosť dlhý. Požiadali ma, aby som vypracovala návrh dokumentu, čo vraj bola úloha, ktorú zvyčajne zadávajú počas pohovorov v spoločnostiach z rebríčka Fortune 500. Takisto mi položili niekoľko naozaj bizarných otázok. Pomyslela som si: „Vzhľadom na vynikajúci plat a benefity to pravdepodobne nedostanem.“ Na ich otázky som odpovedala bez akéhokoľvek zaváhania, pričom som si zachovala postoj, ktorý nebol ani servilný, ani arogantný. Nečakane mi o tri dni neskôr zatelefonovali, že mi ponúkajú prácu. Moji spolubývajúci sa tešili so mnou a zdalo sa im nepredstaviteľné, že som tú prácu dostala. Som vďačná Majstrovi. V tom čase som bola pod veľkým tlakom kvôli životným nákladom syna na vysokej škole.
V práci som natrafila na mnohé výzvy a prekonala som ich vďaka láskavosti, ktorú som získala praktizovaním Dafa. Po práci som sa často rozprávala s kolegami a hovorila im, aký mimoriadny je Dafa. Bola som každý deň šťastná a snažila som sa byť ohľaduplná voči svojim kolegom a zákazníkom. Mnohí z nich vystúpili z ČKS a jej pridružených organizácií.
Naša firma nebola veľká, mala menej ako 100 zamestnancov. Jedného roku sa firma rozhodla vziať zamestnancov na výlet a usporiadala výročné stretnutie. Manažérovi som povedala: „Kolegovia sú všetci mladí a radi sa zabávajú. Ja to teda tentoraz vynechám, zostanem tu a dohliadnem na veci.“ K môjmu prekvapeniu sa o tri dni neskôr kolegovia vrátili a priniesli mi cenu – bola som vyhlásená za najlepšieho zamestnanca spoločnosti.
Kolegovia mi povedali, že súťaž o ocenenie najlepšieho zamestnanca počas výročného stretnutia bola obzvlášť tvrdá. Kandidátov hodnotili na základe dlhého zoznamu kritérií, vrátane pracovného výkonu, odborných schopností a dodržiavania firemných predpisov. Veľa sa hádali a dokonca poukazovali na nedostatky iných. Nakoniec som však ostala len ja. Kolegovia mi jednohlasne udelili ocenenie najlepšieho zamestnanca, ktoré sa vzťahovalo na celý rok.
Stratená kniha sa našla
Naša firma prijala novú upratovačku. Predstavila som jej Dafa a poradila, aby vystúpila z ČKS a jej pridružených organizácií. Rozprávali sme sa aj o rodinných problémoch. Povedala, že jej vzťah s manželom je veľmi zlý a uvažujú o rozvode. Bola tiež v zlom zdravotnom stave. Poradila som jej na základe princípov Dafa a ona začala študovať Falun Dafa. Požičala som jej tiež knihu Zhuan Falun. Povedala som jej: „Vážte si túto knihu a neukladajte ju hocikde.“ Súhlasila.
Pracovala u nás cez víkendy. Jedného dňa mi povedala, že kniha zmizla. Znepokojene som sa jej spýtala: „Čo sa stalo?“ Povedala: „Manžel ju vyhodil.“ Neveriacky som povedala: „Skryl ju? Mala by si sa s ním zdvorilo porozprávať a povedať mu, že tá kniha bola požičaná a je vzácna. Musíš sa ho na to opýtať.“ Na druhý deň mi povedala: „Znova som sa ho opýtala. Povedal, že ju vyhodil.“ Keď prišla do práce nasledujúci víkend, opäť povedala, že knihu nenašla. Bola znepokojená, lebo vedela, že si tú knihu veľmi cením.
Uplynuli dva týždne a kniha sa stále nenašla. Bola som sklamaná. Pomyslela som si: „Ako mohol z nevedomosti spáchať taký hriech!“ Cítila som sa veľmi zle, ale nevzdala som to a neverila som, že tá kniha je naozaj preč.
Na tretí víkend mi upratovačka s radosťou povedala: „Našla som ju.“ Vzrušene som sa spýtala: „Skvelé. Skryl ju?“ Povedala: „Hodil ju do koša. Môj dvojročný vnuk zbadal v koši farebnú knihu a vytiahol ju. Poprosil otca, aby mu z nej skladal papierové lietadielka. Môj zať tú knihu odložil.“
Spýtala som sa jej: „Zmenili ste obal knihy?“ Odpovedala, že nie. Videla som, že kniha bola zabalená v pôvodnom bielom papieri a bola čistá. Ako to, že jej vnuk povedal, že je farebná? Neskôr som usúdila, že mal otvorené tretie oko a videl Falun. Ďakujem, Majster.
Bola som taká šťastná, že som pozvala upratovačku na obed. Spýtala som sa jej: „Ako to, že si váš zať tú knihu nechal a vy ste to zistili až nedávno?“ Odpovedala: „Vedel, že tá kniha je dobrá, a nechal si ju. Keď neskôr videl, že niečo hľadám, spýtal sa ma na to. Keď som mu povedala, že hľadám tú knihu, vybral ju a dal mi ju. Ukázal mi aj amulet. Poprosila som ho oň, ale nedal mi ho.“ Povedala som, že mu osobne poďakujem, a spýtala som sa na jeho meno a prácu.
Upratovačka mi povedala meno, miesto práce a adresu. Bola som prekvapená: „Aká náhoda!“ Jej zať je kolega mojej spolubývajúcej, praktizujúcej, ktorú som spoznala po príchode do Pekingu. Ona mu povedala o Dafa a objasnila mu pravdu o prenasledovaní zo strany ČKS. Vedel, že Falun Dafa je výnimočný, a knihu zachránil. Táto udalosť je tak nepravdepodobná, že je to jednoducho ohromujúce! Skupina ľudí, ktorí zdanlivo nemali absolútne žiadnu spojitosť, bola v skutočnosti prepojená prostredníctvom Falun Dafa. Takto sa teda kniha stratila aj našla.
(Vybrané príspevky pri príležitosti osláv Svetového dňa Falun Dafa 2026 na Minghui.org)
