(Minghui.org) Mal som tú česť zúčastniť sa piateho cyklu prednášok Majstra Li v čínskom Guangzhou, v dňoch 21. až 28. decembra 1994. Aby pomohol študentom ušetriť na výdavkoch, Majster skrátil trvanie série prednášok z obvyklých 10 dní na 8 dní. Majster dal tiež študentom množstvo energetických mechanizmov. Akékoľvek ďalšie skrátenie času by to znemožnilo.
Moja mama sa predtým už trikrát zúčastnila Majstrových prednášok a nesmierne si to vážila. Opakovane ma nabádala, aby som sa ich tiež zúčastnil. Zakaždým som sa ale vyhovoril, že som príliš zaneprázdnený, a zdvorilo som odmietol.
Vtedy som práve skončil vysokú školu. Cítil som sa oslobodený od obmedzení po rokoch štúdia. Ako plnohodnotný dospelý som začal žiť slobodne. Bolo to obdobie, keď sa krajina práve začínala otvárať svetu a náhle sa sem valila záplava rôznorodých kultúr a informácií – bola to éra nazývaná „informačná explózia“. Z reproduktorov na uliciach zneli hongkonské a taiwanské popové skladby a hlavnou témou rozhovorov bolo, ako začať podnikať a zarobiť peniaze. Úplne som sa ponoril do tohto spoločenského víru, naučil som sa piť a fajčiť, študoval som etiketu pri banketovom stole a zdokonalil som sa v umení budovania osobných vzťahov. Týmto aktivitám som sa venoval s neutíchajúcim nadšením.
Počul som, že sa chystá posledná séria prednášok Majstra v Číne, a tak som sa rozhodol, že tentoraz sa zúčastním.
Pred 30 rokmi bola dopravná infraštruktúra ešte dosť primitívna, takže sme sa niekoľkí spojili, prenajali si minibus a vyrazili z nášho rodného mesta do Guangzhou. Dvaja vodiči sa striedali a šoférovali nepretržite deň aj noc. Keď sme vyrazili, v našej severnej oblasti už panovala krutá zima a cesty boli klzké kvôli zamrznutému snehu.
Všetci mali na sebe svoje najteplejšie oblečenie. Autobus bol malý a starý a kúrenie vydávalo len vlažný vzduch, takže vo vnútri bolo dosť chladno. Boli sme natlačení tak, že sme boli vážne preťažení. Cestovali sme niekoľko dní a nocí bez zastávky na prespanie. Počas dňa sme sa krátko zastavovali v obchodoch pri ceste, aby sme si kúpili trochu jedla, alebo si pripravili instantné rezance. V noci sme spali posediačky na našich miestach.
Odchádzal som z domu v zhone, ale zbalil som si aspoň cigarety. Ukázalo sa však, že nikto okrem mňa nefajčil. Ľudia, ktorí so mnou cestovali, už začali praktizovať kultiváciu a odvykli si od fajčenia. Kedykoľvek sme sa zastavili na jedlo, vyšiel som von, aby som si zapálil. Títo praktizujúci boli voči mne veľmi tolerantní. Keď som fajčil, niekedy ma len pozorovali a usmievali sa.
Boli tam aj dvaja mladí muži v mojom veku a neskôr som zistil, že sú to úspešní podnikatelia. Po ceste sme sa rozprávali. Keď sme dorazili do Guangzhou, ubytovali sme sa v hoteli neďaleko prednáškovej sály. Spoločne sme chodili na miesto konania a vo voľnom čase sme si po prvýkrát prezreli Guangzhou a obdivovali krásu mesta.
Prednášky sa konali v Športovej hale Guangzhou, rozsiahlej športovej aréne. Zúčastnilo sa na nich až 8 000 ľudí. Vonku pred budovou bolo nainštalovaných viacero televíznych obrazoviek, aby študenti mohli sledovať Majstrove prednášky v reálnom čase. Keď Majster prednášal, jednoducho si položil na stôl jeden list papiera a začal hovoriť. V sále vládlo pozoruhodné ticho a všetci pozorne počúvali Majstra.
Pri jednej príležitosti som pred začiatkom prednášky videl Majstra, ako vstupuje do sály hlavnými dverami, oblečený v tmavom obleku a bielej košeli. Mal jemný úsmev a bol vysoký a mal impozantnú postavu. Pohyboval sa tak ľahko a svižne, že každý študent, ktorý s ním chcel držať krok, musel prejsť do poklusu.
Osem dní ubehlo ako voda. Prešiel som hlbokou premenou tela aj mysle. Moje telo bolo očistené. Pri chôdzi som mal pocit, akoby som sa vznášal. Môj pohľad na svet sa začal meniť, čo ma podnietilo k prehodnoteniu skutočného zmyslu môjho života. Začal som si tiež odvykať od fajčenia.
Majster práve ukončil svoju poslednú prednášku. Keď sa stretnutie chýlilo ku koncu a nastal čas opustiť priestory sály, vstali sme zo svojich miest. Majster zišiel z pódia a prechádzal sa po priestore s oboma rukami zdvihnutými vysoko nad hlavu, pričom počas chôdze vykonával gestá rúk. Hoci som nedokázal interpretovať ich význam, cítil som silnú energiu prenikajúcu celým štadiónom. Vlny intenzívnej energie sa valili dopredu a obklopovali každého prítomného. Fyzickými očami som nič nevidel, no napriek tomu mi v tej chvíli po tvári nekontrolovateľne tiekli slzy. Jednoducho som ich nedokázal zadržať.
Cítil som, ako z hlbín mojej bytosti vyviera ohromujúca vlna hlbokých emócií. Bola to nevýslovná vďačnosť za všetko, čo mi Majster dal. Keď som si uvedomil, že plačem, pocítil som rozpaky. Keď som sa však obrátil a pozrel sa na ľudí po oboch stranách, zistil som, že všetci ostatní tiež ticho ronili slzy.
Čas letí. Naše vzácne priateľstvá, ktoré vznikli v tých najkrajších chvíľach, boli naozaj hodné spomienky. Dúfam, že všetci sa budeme naďalej usilovne kultivovať. Dúfam, že všetci, ktorí sa zúčastnili Majstrových prednášok Fa, si budú vážiť tieto posvätné, nezabudnuteľné a vzácne chvíle. Buďme svedkami tejto mimoriadnej cesty a pomôžme vyvrátiť ohováranie a mylné predstavy o Dafa a Majstrovi.
(Vybraný príspevok na oslavu Svetového dňa Falun Dafa 2026 na Minghui.org)
