(Minghui.org) O Falun Dafa som sa prvýkrát dozvedel v roku 1994 a praktizovať som začal v zime roku 1996. V tom čase boli rôzne druhy čchi-kungu veľmi populárne. Živil som sa opravou domácich spotrebičov a pomáhal som ľuďom, ktorí praktizovali čchi-kung, nastavovať audio zariadenia a inú techniku. Pomáhal som aj praktizujúcim Falun Dafa nastavovať zariadenia na prehrávanie videí. Spočiatku som si myslel, že Falun Dafa je len ďalšou formou čchi-kungu. Praktizujúci Falun Dafa však pôsobili láskavo a pokojne a cítil som sa v ich spoločnosti príjemne, no o praktizovaní som neuvažoval.
Začal som praktizovať
V zime roku 1996 prišiel do mojej dielne starší praktizujúci Falun Dafa, aby si dal opraviť televízor. Práve sme obedovali. Pozrel sa na nás a usmial sa. Keď sme dojedli, spýtal sa ma: „Zdá sa, že vám jedlo nechutí. Ste chorý?“ Mal pravdu.
Osem rokov som trpel zápalom dutín a nervovým vyčerpaním. Nos som mal neustále upchatý, čo ovplyvňovalo moju schopnosť rozprávať, jesť aj spať. Mal som bledú pleť. Užíval som lieky a skúšal som rôzne netradičné liečby, ale nič nepomáhalo. Nakoniec som našiel prípravok, ktorý mi dočasne zmierňoval príznaky. Musel som si ho aplikovať pred každým jedlom aj pred spaním. Keďže som mal nos upchatý, ťažko sa mi prehĺtalo a často som sa v noci budil s pocitom dusenia. Dokonca aj pred dlhším rozhovorom som si musel aplikovať liek, inak som nedokázal hovoriť. Stal som sa od neho závislý a nosil som ho stále so sebou.
Keď som mu o tom porozprával, povedal: „Prečo neskúsite praktizovať Falun Dafa?“ Myslel som si, že je to len ďalší populárny druh čchi-kungu. Predtým som už skúšal iné praxe, ale bez výsledku. Neveril som, že Falun Dafa mi pomôže, no zaujímalo ma správanie praktizujúcich.
Povedal som: „V našej dedine praktizuje Falun Dafa stranícky tajomník, ktorého si všetci vážia. Podobne ako ostatní praktizujúci pôsobí láskavo a pokojne a nie je arogantný. Ako môže Falun Dafa zmeniť ľudí na takých dobrých?“ Odpovedal: „Falun Dafa nie je obyčajný čchi-kung. Nie sú to len cvičenia. Existujú aj knihy, ktoré hovoria o tom, ako byť dobrým človekom – od najjednoduchších vecí až po veľmi hlboké princípy. Vysvetľujú, prečo ľudia ochorejú, trpia a stretávajú sa s problémami. Hovoria o štruktúre vesmíru a o mnohých ďalších veciach. Praktizovanie Falun Dafa môže zmeniť váš pohľad na život a svet.“ Pozorne som počúval.
Povedal som: „To je úžasné! Takže Falun Dafa je také hlboké učenie? Musím si tie knihy prečítať.“ Povedal: „Keď sem najbližšie prídem, prinesiem vám ich, alebo si ich môžete požičať od tajomníka v dedine.“ Rozprávali sme sa celé popoludnie. Nakoniec povedal: „Televízor nechám u vás a keď prídem s knihou, vyzdvihnem si ho.“
Nechcel som čakať, preto som sa ihneď vybral k straníckemu tajomníkovi. Povedal som mu, že by som si rád požičal knihu Falun Dafa, a ochotne mi ju poskytol. Keď som prišiel domov, začali sme s manželkou čítať. Veľmi ju to zaujalo. Knihu sme čítali dva dni. Keďže som bol zaneprázdnený prácou, prestal som, no manželka čítala ďalej. Jedného dňa povedala: „Pôjdem k tajomníkovi do dediny naučiť sa cvičenia. Keď sa ich naučím, naučím ich aj teba.“ Každý deň chodila na cvičebné miesto a po návrate ma učila pohyby. Takto sme obaja vstúpili na cestu kultivácie.
Praktizovaním Falun Dafa som získal mnoho prínosov
Čoskoro som sa naučil všetkých päť cvičení Falun Dafa. Jedného dňa mi manželka povedala: „Praktizujúci chápu, prečo ľudia ochorejú. Je to kvôli niečomu, čo sa nazýva karma a vzniká zo zlých skutkov vykonaných v minulosti. Vedia tiež, že lieky a injekcie nie sú jediným spôsobom liečby chorôb. Ak budeme nasledovať požiadavky Falun Dafa a kultivovať svoj charakter, odstránime túto karmu. Navyše, ak je človek úprimný, božské bytosti mu pomôžu a čoskoro sa uzdraví.“
Vďaka svojej práci som poznal mnohé moderné vedecké objavy, a aj preto som si myslel, že veda je všemocná. Neveril som celkom v existenciu bytostí na vyšších úrovniach, či už bohov alebo Budhov. K slovám svojej manželky som bol skeptický. Pomyslel som si však: „Pri cvičeniach majú byť ústa zatvorené. Ja však nedokážem dýchať nosom a často musím otvárať ústa. Nie je to v rozpore s požiadavkami? Ak by sa mi nos uvoľnil, bolo by to skvelé.“
Povedal som o tom manželke a ona navrhla: „Prečo jednoducho nevyhodíš všetky lieky?“ Zhromaždil som všetky svoje lieky a hodil ich do pece. V tú noc som však pre silne upchatý nos takmer vôbec nespal. Nasledujúci deň som povedal: „Musím si kúpiť liek, inak nebudem môcť spať.“
Počasie bolo veľmi zlé. Manželka povedala: „Dnes radšej nikam nechoď. Skús vydržať ešte jeden deň.“
Poslúchol som ju. Zázračne sa druhú noc môj stav zlepšil a dokázal som spať. Pomyslel som si: „Naozaj to funguje.“ Na tretí deň bol môj nos úplne v poriadku. Odvtedy až dodnes sa mi zápal dutín už nikdy nevrátil.
Táto mimoriadna skúsenosť otriasla mojím tvrdohlavým presvedčením, že veda dokáže všetko. Začal som uvažovať: „Je možné, že vo vesmíre existujú bytosti na vyšších úrovniach než ľudia?“ Odvtedy som začal vážne študovať knihy Falun Dafa. Uvedomil som si, aká výnimočná je kniha Čuan Falun. Odpovedala na mnohé otázky, ktoré som mal celý život. Čítal som ju každý deň. Dodnes som ju prečítal viac než tisíckrát a zakaždým pri jej čítaní cítim radosť.
Pred začatím praktizovania som každé leto trpel silnou chrípkou, po ktorej nasledovali žalúdočné problémy. Lekári hovorili, že ide o formu gastroenteritídy. Každý rok som musel užívať lieky a dostávať injekcie a zotavovanie trvalo niekoľko dní. Druhé leto po začatí praktizovania sa podobné príznaky objavili znovu a začal som vracať. Nevracal som však jedlo, ale veľké množstvo tmavého hnisavého vláknitého hlienu s nepríjemným zápachom. Odvtedy som už chrípku nikdy nedostal.
Vedel som, že mi Majster očistil telo. Nezmizli len tieto dve choroby, ale aj ďalšie problémy, vrátane psychického vyčerpania. Prvýkrát v živote som skutočne zakúsil, aké je to byť bez chorôb. Počas takmer troch desaťročí som odvtedy neužil jediný liek.
Okrem telesných zmien som opakovane zažil aj to, ako Majster chráni praktizujúcich. Rád by som uviedol dva príklady.
Raz som opravoval chladničku. Potreboval som odpojiť potrubie, vypustiť systém a doplniť chladivo. V ten deň som bol veľmi zaneprázdnený a zabudol som, že som práve odpojil elektrinu. Vysokotlaková časť chladiaceho okruhu bola stále naplnená plynom pod tlakom. V náhlivosti som vzal autogénny horák a začal som ním zohrievať spoj pri filtri-sušiči, aby som odpojil potrubie. Práve keď sa spájka začínala topiť, filter-sušič priamo pred mojou tvárou explodoval.
Filter-sušič je medená trubica dlhá približne 10 cm a hrubá asi 2 cm, naplnená vysúšadlom – tvrdými zrnkami podobnými piesku, väčšími než zrnká prosa. Ozval sa ostrý a mimoriadne hlasný výbuch a na chvíľu som úplne ohluchol. Zostal som stáť ako omráčený a až po približne tridsiatich sekundách som sa spamätal. Podvedome som si siahol na tvár. Nebola na nej krv ani som necítil bolesť. Zamrkal som očami.
Práve vtedy ku mne prišiel jeden praktizujúci. Počul výbuch a vystrašene pribehol. „Čo sa stalo? Si v poriadku?!“
Keď som sa naňho otočil, pocítil som v ľavom oku miernu bolesť. Vbehol som do domu a pozrel sa do zrkadla. Zistil som, že sa mi do oka dostalo zrnko vysúšadla. Polovica bola v oku a polovica trčala von. Pokúsil som sa ho odstrániť uterákom, ale nepodarilo sa mi to.
Išiel som k miestnemu chirurgovi. Po vyšetrení povedal: „Okamžite choďte do nemocnice. Nesmiete sa hýbať. Ak sa oko pohne, môže sa poškodiť rohovka a môžete oslepnúť. V nemocnici majú špeciálny roztok, ktorý znehybní očnú buľvu, aby mohli cudzie teleso bezpečne odstrániť.“ Keď som počul, že mám ísť do nemocnice, pomyslel som si: „Majster ma chráni. Budem v poriadku.“ Rozhodol som sa vrátiť domov a vysielať spravodlivé myšlienky.
Vrátil som sa domov a spolu s niekoľkými praktizujúcimi sme vysielali spravodlivé myšlienky. Po chvíli prišla jedna praktizujúca a potrebovala so mnou niečo prekonzultovať. Vyšiel som von a rozprával som sa s ňou. Počas rozhovoru som zrazu pocítil, akoby ma v oku pichla ihla. Bolesť okamžite zmizla. Pohol som okom a necítil som žiadne dráždenie. Keď odišla, rýchlo som sa vrátil k zrkadlu. Zrnko bolo preč. Dôkladne som si prezrel celé oko, ale nenašiel som po ňom ani stopu. Dodnes neviem, kam zmizlo.
Raz som išiel na motocykli do susedného mesta. Predtým som pri jazde nikdy nenosil prilbu. V ten deň som si však z nejakého dôvodu povedal, že si ju vezmem. Keď som sa blížil k mestu, motocykel narazil na tehlu ležiacu na ceste. Išiel som pomerne rýchlo. Motocykel vyskočil do vzduchu, tvrdo dopadol na zem a následne sa šmýkal ešte šesť až sedem metrov. Bola skorá jar, takže som mal na sebe hrubšie oblečenie. Trenie o vozovku roztrhlo koleno na ľavej nohavici a z ľavej strany prilby sa odlomil veľký kus. Bolo to naozaj tesné. Keby som si v ten deň prilbu nevzal, pravdepodobne by som neprežil.
Rýchlo som sa postavil na nohy, no keď som sa zaprel ľavou nohou, zistil som, že sa ohýba dozadu. Každý vie, že noha sa má ohýbať dopredu, nie opačným smerom. Okamžite som si uvedomil, že je pravdepodobne zlomená alebo vykĺbená. S veľkou námahou som sa podoprel pravou nohou, zdvihol motocykel a rukami som si vyložil ľavú nohu na motocykel. Potom som nasadol, ľavou rukou som preradzoval rýchlosti a pomaly som sa odviezol domov.
Manželka mi pomohla dostať sa do domu. Napriek silnej bolesti som si sadol meditovať. Ľavá noha bolela natoľko, že som ju nedokázal dať do lotosovej pozície, preto som ju nechal vystretú a meditoval iba s pravou nohou v lotose. Ani raz mi nenapadlo ísť do nemocnice. Každý deň som robil stojace cvičenia opretý o stenu a pri meditácii som ľavú nohu vystieral.
Po dvoch týždňoch som sa už s pomocou palice dokázal pohybovať. O niečo viac ako dvadsať dní neskôr som chodil bez nej. Po jednom mesiaci som bol úplne zotavený. Ľudia hovoria: „Na zahojenie svalov a kostí treba sto dní.“ Aj keby som bol išiel do nemocnice, zotavenie by pravdepodobne trvalo najmenej tri mesiace. Po mesiaci praktizovania cvičení som však už chodil svižne a bez problémov som dokázal nosiť vrecia s obilím vážiace 40 až 45 kilogramov.
Ako ma Dafa zmenil
Predtým, než som začal praktizovať Falun Dafa, vlastnil som obchod pri ceste a stretával som všetky možné typy ľudí. Nemal som jasné kritérium na rozlišovanie dobra a zla. Prijal som dokonca aj pokrivené predstavy dnešnej spoločnosti. Keď bol niekto jednoduchý alebo menej schopný, zvykol som hovoriť: „To je dobrý človek.“ V skutočnosti je to forma prefíkaného vyjadrovania. Namiesto toho, aby ľudia niekoho nazvali neschopným, povedia, že je „dobrý človek“. Preto keď niekto povedal o mne, že som dobrý človek, cítil som sa ponížený. Naopak, ľudí, ktorí podvádzali, mali milostné aféry alebo sa vedeli votrieť do priazne druhých, som označoval za „schopných“. Tých, ktorí robili rôzne zlé veci, som nazýval „poriadnymi chlapmi“.
Takíto „schopní chlapi“ sa stali súčasťou môjho okruhu známych. V noci kradli susedom sliepky a nosili ich ku mne variť. Na jeseň kradli fazuľu z polí a prichádzali ju ku mne pripravovať. Vtedy som si myslel, že sú šikovní.
Zákazníci, ktorí ku mne chodili s pokazenými spotrebičmi, opravám nerozumeli. Často som odstránil súčiastku, ktorá bola úplne v poriadku, nahradil ju novou a zákazníkovi som zaúčtoval vysokú cenu. Ktovie, koľko karmy som si tým vytvoril a koľko utrpenia som si privodil. Okrem zápalu dutín som trpel aj psychickým vyčerpaním. Často ma bolela hlava, hučalo mi v ušiach a moja šija bola neustále napätá, stuhnutá a bolestivá.
Bolesti hlavy začínali hneď, ako som vstúpil do svojej dielne. Aby som sa rozptýlil, hrával som so susedmi karty. Postupne sa z toho stal každodenný zvyk. Jedného večera sme sa s manželkou vybrali hrať karty, keď naša päťročná dcéra už spala. Domov sme sa vrátili neskoro. Keď sme otvorili dvere, dcéra hlasno plakala. Tvár mala celú červenú a hlas zachrípnutý. Vzali sme ju do náručia a takmer sme sa rozplakali. V duchu som si vyčítal: „Čo sa to so mnou stalo? Žijem stále ako ľudská bytosť?“ Cítil som sa ako stratená loďka zmietaná nekonečným oceánom.
V zime 1995 som získal Fa a začal som sa kultivovať. Falun Dafa ma úplne premenil. Nielenže zmizli moje choroby, ale našiel som aj skutočné šťastie. Každé ráno sme s manželkou vstávali skoro a chodili na cvičebné miesto robiť cvičenia. Bolo to, akoby sme boli dvaja bezstarostní vtáci letiaci po širokej oblohe. Večer sme čítali Čuan Falun. Po štúdiu Fa sme si navzájom vymieňali skúsenosti z kultivácie a hovorili o tom, ako zlepšiť svoj charakter.
Moje zdravie sa zlepšilo, cítil som sa šťastný a pokojný. Zmenil sa aj môj prístup k ľuďom a k práci. Prestal som podvádzať zákazníkov pri opravách. Raz som išiel opraviť televízor staršiemu mužovi. Nedokázal som hneď určiť príčinu poruchy, a tak som ho požiadal, aby pohľadal schému zapojenia v návode. Bol to bývalý učiteľ, čestný, ale veľmi priamy človek. Odpovedal mi dosť nezdvorilo: „Nehovorte mi také veci! Poznám vás opravárov. Len čo odídem, poviete, že treba vymeniť súčiastku a vypýtate si peniaze. Dnes budem stáť pri vás a všetko sledovať.“
Keď som videl jeho postoj, nič som mu nepovedal. Našiel som podobnú schému medzi svojimi materiálmi a pustil sa do práce. Počas opravy som povedal: „Praktizujem Falun Dafa. Takéto veci by som neurobil.“ Bol prekvapený. „Dokáže Falun Dafa zmeniť človeka k lepšiemu? To je neuveriteľné.“ Potom sa ma začal pýtať na Falun Dafa a ja som mu postupne odpovedal na všetky otázky.
Keď bola oprava hotová, účtoval som mu len minimálnu sumu. Keď sme sa lúčili, usmieval sa. Odvtedy sa z tohto deväťdesiatročného pána stal môj blízky priateľ. Kedykoľvek išiel okolo, zastavil sa v mojej dielni.
Čoskoro si mnoho ľudí všimlo moju premenu. Väčšina z nich ani nepoznala moje meno. Jednoducho ma volali „Falun Dafa“. Keď niekto potreboval opraviť spotrebič, ľudia hovorili: „Zavolajte toho Falun Dafa. Je poctivý a neúčtuje si neprimerané ceny.“ Čoraz viac ľudí poznalo môj spôsob správania, pokojný prístup a zásady, podľa ktorých som žil. Všade kam som prišiel ma ľudia srdečne zdravili.
Prenasledovanie
V júli 1999 sa začalo prenasledovanie Falun Dafa a my sme prišli o prostredie, v ktorom sme mohli slobodne praktizovať svoju vieru. Vzali nám aj vzácne knihy, ktoré sme každý deň študovali. Boli sme sledovaní, obťažovaní a nútení podpisovať vyhlásenia, že sa vzdáme praktizovania.
V januári 2000 odišlo šesť praktizujúcich z nášho mesta do Pekingu apelovať za Falun Dafa. Po zatknutí ich priviezli späť. Mestská vláda následne zadržala aj viac než dvadsať ďalších praktizujúcich z nášho okolia, vrátane mňa, a všetkých nás zavrela do internátu miestnej strednej školy. V internáte bola veľká spoločná miestnosť na spanie. Neboli tam žiadne prikrývky, iba tvrdé drevené dosky. Každý dostal rolku toaletného papiera, ktorú si mal dať pod hlavu ako vankúš. Takto nás zadržiavali takmer jeden mesiac. Každý deň sme dostali len misku riedkej kukuričnej kaše, malú žemľu a trochu nakladanej zeleniny. Šiestich praktizujúcich, ktorí boli apelovať v Pekingu, bili. Tí, ktorí sa odmietli vzdať praktizovania, boli mučení, vrátane dávania šokov elektrickými obuškami.
Jedného dňa prišiel úradník so stohom papierov a pier a prikázal všetkým napísať vyhlásenie o oľutovaní praktizovania Falun Dafa. Nikto nič nenapísal. Ja som napísal dlhý list. Opísal som pozitívne zmeny, ktoré som po začatí praktizovania zažil, a svoje odhodlanie pokračovať v kultivácii. Keď sa úradník vrátil a zistil, že ostatní nič nenapísali, veľmi sa nahneval. Keď však videl, že som niečo napísal, usmial sa a povedal: „Pozrite sa, ten a ten sa správa dobre. Niečo napísal.“
Keď si však prečítal obsah môjho vyhlásenia, úsmev mu zmizol z tváre. Rozkričal sa: „Čo je toto? Prečítajte to vedúcim!“
Odviedol ma do vedľajšej miestnosti, kde sedel starosta mesta, stranícky tajomník, náčelník policajnej stanice a niekoľko ďalších úradníkov. Podal mi papier a povedal: „Tak čítajte vedúcim!“ Mal som trochu strach, ale uvedomil som si, že všetko, čo som napísal, bola pravda a moja vlastná skúsenosť. Preto som zdvihol papier a nahlas som ho od začiatku do konca prečítal. Nikto ma neprerušoval. V miestnosti zavládlo ticho.
Keď som skončil, náčelník policajnej stanice zdvihol hlavu a pohľadom naznačil strážnikom, aby ma odviedli. Vyviedli ma von, zrazili na zem a viacerí ma začali kopať. Zároveň mi dávali šoky elektrickými obuškami. Jeden z nich počas bitia kričal: „Myslíš si, že si významnejší než starosta? Keď ide starosta po ulici, nikto ho nezdraví. Ako to, že keď ideš po ulici ty, všetci ťa zdravia?!“
Po viac než dvadsiatich dňoch nás prepustili. Každý musel zaplatiť 300 jüanov za stravu počas zadržiavania. Moja manželka a ja sme navyše museli zaplatiť 6 000 jüanov. Iným praktizujúcim vyrubili 2 000, 4 000 alebo 6 000 jüanov. Praktizujúci z viac než dvadsiatich dedín v správe nášho mesta boli tiež nezákonne zadržiavaní a prinútení platiť pokuty. Celková suma presiahla 200 000 jüanov. Ani po prepustení sa však prenasledovanie neskončilo. Boli sme neustále sledovaní, obťažovaní a museli sme sa každý deň hlásiť úradom.
Koncom jesene roku 2001 sa moja manželka rozhodla odísť do Pekingu odvolať sa za Dafa. Aby som sa vyhol zatknutiu, bol som nútený opustiť domov. Našu dcéru som zveril do starostlivosti jej tety. Keď moju manželku v Pekingu zatkli, bola odsúdená na rok a pol nútených prác. Aj mňa neskôr zatkli počas života na úteku a väznili ma na jedenásť mesiacov. Počas mojej neprítomnosti vydala na mňa polícia zatykač. Starosta mesta sa ma snažil prinútiť vrátiť sa domov. Aby na mňa vyvinul tlak, nariadil škole vylúčiť moju dcéru, ktorá v tom čase navštevovala základnú školu. Toto rozhodnutie pobúrilo učiteľov, riaditeľa školy aj miestnych praktizujúcich. Mnohí praktizujúci napísali listy okresnému aj mestskému vedeniu, šírili informácie o Falun Dafa na hlavných uliciach a odhalili prenasledovanie, ktorého sa dopúšťala miestna vláda.
Keď sa o prípade dozvedel okresný stranícky tajomník, zavolal starostovi a nahnevane mu povedal: „V posledných rokoch štát zdôrazňuje deväťročnú povinnú školskú dochádzku a vy ste poslali domov žiačku základnej školy? Okamžite ju priveďte späť!“ Starosta následne vyslal zástupcu straníckeho tajomníka, aby osobne odviezol moju dcéru späť do školy.
O viac než dvadsať rokov neskôr sa naša dcéra, dnes už vydatá žena, vrátila domov na návštevu. Manželka sa jej opýtala: „Počas tých rokov, keď sme ťa museli nechať u tety... Nenávidíš nás za to?“ Dcéra bez váhania odpovedala: „Nie.“ Potom pokračovala: „Mami, vieš, ako som sa stala krátkozrakou? Nebolo to zo štúdia. Bolo to z plaču. Keď ste odišli, veľmi ste mi chýbali. Každý večer som plakala, ale nechcela som, aby to teta videla, tak som plakala pod prikrývkou. Veľmi mi chýbal otec aj ty. Nikdy som vás však nenávidela. Vedela som, že to nie je vaša vina. Bola to vina vlády. Bola to Čínska komunistická strana, ktorá nám spôsobila toto utrpenie. Som veľmi vďačná tete a jej rodine, že sa o mňa starali. Rovnako aj starým rodičom a mojej triednej učiteľke, ktorá sa o mňa vždy zaujímala.“
Dcéra nám povedala, že keď sa triedna učiteľka dozvedela o našej situácii, veľmi s ňou súcitila. Často jej dávala vreckové, kupovala jej drobné občerstvenie a pravidelne sa zaujímala o jej život. Dnes má moja dcéra viac než tridsať rokov, no keď učiteľka stretne mňa alebo moju manželku, stále sa pýta, ako sa jej darí. Za jej láskavosť sme jej nesmierne vďační.
Moja viera mi pomohla prejsť touto cestou
Čínska komunistická strana prenasleduje Falun Dafa už 27 rokov a ja praktizujem kultiváciu takmer 30 rokov. Ľudia sa ma niekedy pýtajú: „Nie si príliš tvrdohlavý? Prečo na tejto ceste vytrvávaš napriek takému obrovskému tlaku? Čo ti dáva silu pokračovať?“ Vždy im odpoviem: „Je to moja viera vo Falun Dafa, ktorá mi pomohla prekonať všetko toto prenasledovanie.“
(Vybrané svedectvo zaslané pri príležitosti Svetového dňa Falun Dafa 2026 na Minghui.org.)
